{"guid": "1a2bba1b-f95b-4374-908e-1ae0c9c2981b:19fa0178-2a27-44a2-a0e2-61961d33c034", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8713010419.5", "spisova_znacka": "6To/43/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6To/43/2018 z 27. 11. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. novembra 2018, sp. zn. 6To/43/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8713010419.5", "identifikacne_cislo": "8713010419", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Viera Kvetková", "sudca_id": 1026, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-kvetkova-1026", "datum_vydania": "2018-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-213.odsek-1", "nazov": "§ 213 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-213.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-213"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-213.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 213 ods. 2 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-213.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-213"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-237.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 237 ods. 3 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-237.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-237.odsek-1", "nazov": "§ 237 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-237.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-237"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-213", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-237"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/19fa0178-2a27-44a2-a0e2-61961d33c034", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8713010419.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8713010419.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8713010419.5/text", "citacie_n": 5, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/43/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713010419
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8713010419.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu PhD., L.LM., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.
novembra 2018, v trestnej veci obž. G.. P. W., pre zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho
majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/115/2013 zo dňa 22. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e  napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
treste zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú a živnostenskú činnosť.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanému G.. P.  W., nar. XX.XX.XXXX v F.,
trvale bytom F., M. č. XXXX/XX

u k l a d á :

Podľa § 237 ods. 3 Tr. zákona, s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona,
§ 41 ods. 1 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej
dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona stanovuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Trestného zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s
probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému
výchovnému programu.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona z r u š u j e výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp.
zn. 2T 123/2011 zo dňa 2.9.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 10To/34/2014
zo dňa 07.10.2015, ktorým bol obžalovanému za prečin sprenevery podľa § 213 ods. 2 Tr. zákona
uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka, pričom výkon trestu bol podmienečne odložený
na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :



Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/115/2013 zo dňa 22. februára 2016 bol obžalovaný G..
P. W. v bode I. uznaný za vinného z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona a v bode II. zo zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1,
ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

v bode I. - v presne nezistený deň v období mesiacov júl až august roka 2008 ako konateľ obchodnej
spoločnosti X.-G., X.., so sídlom F., Y. XX, IČO: 31 715 290, v rámci prestavby zázemia zimného štadióna
v Poprade vykonávanej obchodnou spoločnosťou X.-G., X. pre P. F. na základe zmluvy o dielo zo dňa
19.03.2008 objednal u dodávateľa osoby podnikajúcim pod obchodným menom P. G.-B., so sídlom
O., O. baňa XX, IČO: 17201764 výrobu plastových okien, dverí a doplnkov na rekonštrukciu zimného
štadióna v Poprade, kde v rámci tejto objednávky objednal aj výrobu plastových okien a plastových dverí
v odtieni biela/nussbaum/, špecifikovaných podľa prílohy k faktúre č. 410/2008 zo dňa 12.12.2008 na
pozícii 22-35 na rodinný dom vo Q. č. XXX patriaci jeho otcovi U. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q.
XXX v hodnote 6.313,29 Eur (190.194,20,-Sk), pričom túto sumu nechal zahrnúť do celkovej sumy za
dodaný tovar pre obchodnú spoločnosť X.-G., X.. vo výške 1.012.794,50,-Sk (33.618,63 Eur) za dodávku
plastových okien a plastových dverí na rekonštrukciu zimného štadióna v Poprade, ktorá bola osobou
podnikajúcou pod obchodným menom P. G.-B. následne fakturovaná obchodnej spoločnosti X.-G., X..,
F., faktúrou č. XXX/XXXX . zo dňa 12.12.2008 a ktorá bola obchodnou spoločnosťou X.-G., X.., F. ako
odberateľom dodaného tovaru v celej sume uhradená, čím obchodnej spoločnosti X.-G. spol. s.r.o., so
sídlom F., Y. XX, G.: 31 715 290 spôsobil škodu vo výške 6.313,29 Eur (190.194,20,-Sk),

v bode II. - dňa 19.9.2012 v Poprade na pobočke X. X. Y., W. vystupujúc ako konateľ obchodnej
spoločnosti X.-G., X., so sídlom F., Y. XX, IČO: 31 715 290 pred povereným pracovníkom banky a
bez vedomia druhého konateľa obchodnej spoločnosti G.. U. X. si na základe zmluvy o odovzdaní
a prevzatí bezpečnostných predmetov a zmluvy o poskytovaní a používaní elektronických služieb k
bankovým produktom uzatvorených medzi bankou X. X., Y.. a obchodnou spoločnosťou X.-G. X. v
zastúpení G.. P. W. a na základe určenia spôsobu nakladania s vkladom na účte č. XXXXXXXXX/
XXXX zo dňa 19.09.2012 zriadil prístup k účtu obchodnej spoločnosti X. X. X. vedený v X. X., Y.. č.
XXXXXXXXX/XXXX, pričom dňa 24.09.2012 vedome, bez akéhokoľvek právneho dôvodu a bez toho,
aby obchodná spoločnosť X., X.. mala voči jeho osobe akýkoľvek splatný záväzok ako aj v rozpore
s ustanovením § 135a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších
predpisov prostredníctvom elektronického bankovníctva si z účtu obchodnej spoločnosti X. X.. X.
vedeného v X. X. Y. č. XXXXXXXXX/XXXX previedol na svoj súkromný účet vedený vo Q., Y.. č.
XXXXXXXXXX/XXXX sumu 115.000 Eur, čím tak obchodnej spoločnosti X. X.. X.., so sídlom F., Y. XX,
IČO: 31 715 290 spôsobil škodu vo výške 115.000 Eur.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 237 ods. 3 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona,
§ 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 /päť/ rokov a 4 /štyroch/ mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň zrušil výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Poprad, sp. zn. 2T/123/2011 zo dňa 2.9.2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove, sp. zn. 10To/34/2014 zo dňa 07.10.2015 podľa § 213 ods. 2 Trestného zákona v trvaní 1 /
jedného/ roka, podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 /dvoch/ rokov, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona okresný súd uložil aj trest zákazu činnosti vykonávať
podnikateľskú a živnostenskú činnosť v trvaní 6 /šesť/ rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť zaplatiť poškodenej
spoločnosti X.-G. X. X.. , so sídlom F., Y. XX, IČO: 31 715 290 škodu vo výške 121 313,29,--eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť X.-G. X. X. , so sídlom F., Y. XX, IČO:
31 715 290 so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.



Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný súčasne podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodený
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad pre skutok uvedený pod bodom II. obžaloby
Okresnej prokuratúry Poprad, sp. zn. 1Pv 675/12 zo dňa 29.07.2013, ktorého sa mal dopustiť tak, že

- ako spoločník obchodnej spoločnosti X.-G., X.. s.r.o., so sídlom F., Y. XX, IČO: 31 715 290 s obchodným
podielom vo výške 50 % uzatvoril dňa 30.11.2011 zmluvu o prevode obchodného podielu, na základe
ktorej previedol odplatne svoj obchodný podiel vo výške 50 % na druhého spoločníka G.. U. X., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom X. W., P. XXX/X za dohodnutú sumu 26.000 Eur, ktorá mu bola už v čase
podpisu zmluvy o prevode obchodného podielu zaplatená vo výške 17.500 Eur, pričom v zmysle čl. VI
zmluvy sa zaviazal, že najneskôr do 15.12.2011 účtovne vysporiada a účtovne predloží všetky svoje
záväzky a pohľadávky z predchádzajúceho obdobia, čo však úmyselne neurobil a využijúc skutočnosť,
že G.. U. X. nepodal návrh na zápis zmien v spoločnosti s ručením obmedzeným v obchodnom registri v
dôsledku očakávania splnenia povinnosti G.. P. W. v zmysle čl. VI zmluvy o prevode obchodného podielu,
dňa 08.02.2012 vystupujúc ako spoločník obchodnej spoločnosti X.-G., X.. X., so sídlom F., Y. XX, IČO:
31 715 290 s obchodným podielom vo výške 50 % uzatvoril zmluvu o prevode obchodného podielu, na
základe ktorej previedol odplatne svoj obchodný podiel vo výške 50 % na svoju družku G.. W. P., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, F. za dohodnutú sumu 50.000 Eur, ktorá bola následne dňa
06.03.2012 zapísaná ako spoločníčka obchodnej spoločnosti X.-G., X.. X.. do obchodného registra, a to
aj napriek tomu, že G.. U. X. využil svoje predkupné právo v zmysle čl. 13 ods. 2 spoločenskej zmluvy o
založení spoločnosti s ručením obmedzeným zo dňa 10.10.1995 a to zmluvou o prevode obchodného
podielu zo dňa 30.11.2011, čím spôsobil G.. U. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. W., P. XXX/X,
škodu vo výške najmenej 17.500 Eur právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona,
pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný vo vzťahu k výrokom o
vine a treste. V písomných dôvodoch odvolania rozoberá pojem privlastnenia si vo vzťahu k prečinu
sprenevery, pričom obžalovaný si mohol privlastniť len nematerializované peniaze prevodom z jedného
bankového účtu na iný a tým uhradiť nakúpené tovary, alebo si obžalovaný mal podľa rozsudku privlastniť
samotné okná a dvere, čo však nenastalo a ani z obžaloby to nevyplýva. Navyše si spoločnosť X.-G.
X.. mohla uplatniť sumu za dodané plastové výrobky priamo u odberateľa p. U. W., čo však spoločnosť
nikdy neurobila. Vo vzťahu ku skutku pod bodom II. uvádza, že obžalovaný bol v čase skutku konateľom
spoločnosti X.-G. X. a previedol peniaze s poznámkou „depozit“ a nemal v úmysle peniaze minúť pre
vlastnú spotrebu. Konal tak v úmysle zachrániť aspoň časť majetku spoločnosti, keďže spoločník a
konateľ G.. X. Zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 04.07.2012 previedol všetok nehnuteľný majetok
na svoju druhú spoločnosť. Všetko v čase, kedy neboli vysporiadané záväzky voči obžalovanému
vrátane miezd, pôžičiek a podobne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli obžalovaného k presunu peňazí
na iný účet, je zrejmé, že obžalovaný chránil záujmy spoločnosti, ale aj svoje, ako bývalého/súčasného
spoločníka. Navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a obžalovaného spod obžaloby
oslobodiť.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril splnomocnenec poškodenej spoločnosti a prokurátor, pričom
považujú rozsudok za vecne správny a zákonný. Dôvody uvádzané obžalovaným považujú za účelové,
pričom rozoberajú jednotlivé skutkové okolnosti tejto trestnej veci.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel
k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.
Úvodom je potrebné uviesť, že krajský súd v tejto trestnej veci už raz konal a to na podklade odvolania
podaného obžalovaným, kedy rozsudkom zo dňa 18. januára 2017 pod sp. zn. 6To/24/2016 podľa § 321
ods. 1 písm. b/, d/, e/, ods. 2 Tr. poriadku zrušil v napadnutom rozsudku výrok, ktorým bol obž. G.. P. W.
uznaný za vinného zo zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1,
ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad
a rozhodol spôsobom uvedeným v tomto  rozsudku.



Na základe podaného dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozsudkom pod sp. zn. 5Tdo/81/2017 zo dňa 7. júna 2018 z dôvodu uvedenom
v § 371 ods. 1 písm. i/  Tr. poriadku, keďže bol porušený zákon v ustanoveniach § 285 písm. b) Tr.
por. a § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. v prospech obvineného P. W., zrušil napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Prešove z 18. januára 2017, sp. zn. 6To/24/2016, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené
rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad
a krajskému súdu prikázal,aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Odvolací súd po vrátení vyššie uvedenej trestnej veci na opätovné prejednanie a rozhodnutie znova
poukazuje na dokazovanie týkajúce skutkov uvedených v napadnutom rozhodnutí, vo vzťahu ku ktorým
boli vykonané dôkazy v rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným
spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti,
pričom tieto majú oporu vo výsledkoch dokazovania.

Tak, ako to už bolo konštatované v predchádzajúcom rozhodnutí, vo vzťahu ku skutku uvedenom pod
bodom I. právne kvalifikovaného ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona
odvolací súd sa stotožnil s ustálenými skutkovými okolnosťami prvostupňovým súdom, a keďže okresný
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení tohto
skutkového stavu vychádzal, odvolací súd v tejto časti na toto rozhodnutie okresného súdu, z dôvodu
neopakovania tých istých okolností a skutočností, v celom rozsahu odkazuje.
Obžalovaného G.. P. W. zo spáchania tohto prečinu usvedčuje G.. U. X., ktorý poprel obžalovaného
tvrdenie o tom, že otcovi obžalovaného ponúkol montáž a dodávku plastových okien a dverí na jeho
rodinný dom v rámci nejakej dohody s obžalovaným. Taktiež svedok P. G., výrobca okien, uviedol, že
obžalovaný ho v rámci realizácii zákazky prestavby zimného štadióna v Poprade požiadal o výrobu
plastových okien a plastových dverí špecifikovaných a určených pre jeho rodičovský dom v obci Q. v
celkovej hodnote 6.313,29,--eur, pričom ich výrobu mal na základe požiadania obž. G.. W. fakturovať na
spoločnosť X.-G. X., a že napriek jeho opakovaným výzvam na úhradu finančnej čiastky za vyrobené a
dodané plastové okná a dvere tieto neuhradil, v dôsledku čoho podal aj žalobu na súde. Svedok G.. S.
S. pritom nepotvrdil obžalovaného verziu v tom, že okná boli pôvodne vyrobené pre rekonštrukciu jeho
rodinného domu a obžalovaného požiadal len o predbežnú kalkuláciu, ale žiadnu záväznú objednávku
mu nedal. Obranu obžalovaného vyvracajú aj zabezpečené listinné dôkazy svedčiace o tom, že
predmetné plastové okná boli objednané u ich výrobcu P. G. -B. prostredníctvom spoločnosti X.-G. X..
a boli dodané na rodičovský dom obžalovaného, pričom tieto boli fakturované práve na túto obchodnú
spoločnosť, ktorá neskôr v dôsledku vydaného platobného rozkazu tieto aj uhradila.
Okresný súd v rámci dokazovania hodnotil aj výpoveď svedka U. W. (otec obžalovaného) z prípravného
konania, ktorú z dôvodu odmietnutia vypovedania tohto svedka na hlavnom pojednávaní prečítal. K tomu
je ale  nutné uviesť, že takýto procesný postup nebol v súlade so zákonom. Tento svedok totiž vypovedal
len po začatí trestného stíhania dňa 19.10.2012, pričom k vzneseniu obvinenia obžalovaného- jeho
synovi pre tento skutok došlo až dňa 20.12.2012, a neskôr tento svedok využil svoje právo a odmietol
vypovedať. Zo zaužívanej súdnej praxe a judikatúry totiž vyplýva, že ak ide o výsluch svedka, ktorý sa
po vznesení obvinenia dostáva do postavenia blízkej osoby vo vzťahu k obvinenému v zmysle § 127
ods. 4, resp. ods. 5 Trestného zákona, v dôsledku čoho nadobúda práva uvedeného v § 130 ods. 1,
ods. 2 Trestného poriadku, je výsluch takého svedka vykonaný pred vznesením obvinenia pre ďalšie
trestné konanie právne neúčinný.

Aj napriek uvedenému pochybeniu ale aj odvolací súd má za to, že vina obžalovaného vo vzťahu
ku skutku uvedenom pod bodom I. bola dostatočným spôsobom preukázaná. Výsledky vykonaného
dokazovania vo vzťahu k tomuto skutku vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych
ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť bezpečný záver, že
obžalovaný spáchal tento skutok tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku. Páchateľ si totiž prisvojí
cudziu vec, ktorá mu bola zverená, keď s vecou naloží v rozpore s účelom, na ktorý mu bola cudzia
vec daná do dispozície, a to spôsobom, ktorý marí základný účel zverenia. Prisvojenie je teda také
nakladanie páchateľa s vecou, ktoré má trvale vylúčiť zveriteľa z dispozície s vecou. Prisvojením cudzej
veci sa však nerozumie získanie veci do vlastníctva, pretože trestným činom nemožno nadobudnúť
vlastnícke právo, ale získanie možnosti neobmedzenej dispozície s vecou. Nie je pritom podstatné,
ako potom páchateľ s prisvojenou vecou nakladá. O prisvojenie preto ide i vtedy, keď páchateľ vec po
dokonaní činu niekomu dá do ďalšej dispozície alebo s ňou inak naloží.



Správne a zákonu zodpovedajúce sú preto právne závery súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o výrok o vine
vo vzťahu k bodu I. napadnutého rozsudku a rovnako tak aj pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania
obžalovaného Ing. P. W., keď takéto konanie obžalovaného posúdil ako prečinu sprenevery podľa § 213
ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona. Obžalovaný tým, že si prisvojil plastové okná a dvere, ktorých vlastníkom
bola v dôsledku zaplatenia kúpnej ceny spoločnosť X.-G. X. a ktoré boli dodané a namontované na
rodinný dom jeho otca a takýmto činom spôsobil väčšiu škodu, naplnil po objektívnej aj subjektívnej
stránke obligatórne náležitosti uvedeného prečinu.

Krajský súd sa následne zaoberal aj skutkovými okolnosťami týkajúcimi sa zločinu porušovania
povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona - bod II.
napadnutého rozsudku.

Rešpektujúc a vychádzajúc zo záväzného právne názoru vysloveného vo vyššie uvedenom rozsudku
Najvyššieho súdu SR je možné uzavrieť, že obžalovaný je z uvedeného skutku usvedčovaný výpoveďou
svedka Ing. U. X.,  nepriamo aj svedeckými výpoveďami Ing. X. W., U. W., ako aj zabezpečenými
listinnými dôkazmi v podobe zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre podnikateľov, zmluvy o
vydaní a používaní platobnej karty, zmluvy o odovzdaní a používaní platobnej karty, zmluvy o odovzdaní
a prevzatí bezpečnostných predmetov, zmluvy o poskytovaní a používaní elektronických služieb k
bankovým produktom, výpisu z internet bankingu, vyjadrenia Q. R. pobočka F. vyjadrenia SD., Y.
pobočka F. a vyjadrenia samotnej poškodenej spoločnosti X., X.
Prvostupňový súd nemal žiadne pochybnosti, že obvinený svojím konaním naplnil po všetkých stránkach
skutkovú podstatu trestného činu kvalifikovaného ako zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho
majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., pretože porušil všeobecne záväzným právnym
predpisom ustanovenú povinnosť a povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí
majetok a spôsobil poškodenej spoločnosti X.-G., X.. značnú škodu a konal v rozpore s ustanovením
§ 135a ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb., ako aj v rozpore s obsahom spoločenskej
zmluvy a jej dodatkami. Na základe vykonaných svedeckých výpovedí ako aj jednotlivých dôkazov bolo
preukázané, že obžalovaný vedome a úmyselne previedol finančné prostriedky vo výške 115. 000,- Eur
z účtu poškodenej spoločnosti X.-G., X.. na svoj súkromný účet vedený vo Q., Y., pričom na uvedené
finančné prostriedky nemal v čase spáchania skutku žiadny majetkový nárok.
Krajský súd postupujúc v intenciách hore uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR  sa následne
stotožnil s odôvodnením a právnou kvalifikáciou spáchaného skutku obžalovaným uvedeným v rozsudku
okresného súdu a v podrobnostiach na neho odkazuje.
Po preskúmaní a ustálení výroku o vine vo vzťahu ku skutkom uvedených pod bodom I. a II., keďže
oslobodzujúci výrok nebol žiadnou z procesných strán napadnutý opravným prostriedkom, odvolací súd
podriadil prieskumu aj výroky o treste u obžalovaného.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, pričom vyhodnotil len existenciu priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. h/ Tr. zákona,
t.j., že obžalovaný spáchal viac trestných činov, a pri ukladaní trestu postupoval v zmysle  ustanovenia §
38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona. Po takto vykonaných a vyhodnotených zásadách dospel okresný súd
k záveru, že u obžalovaného sa účel trestu dosiahne výhradne uložením súhrnného nepodmienečného
trestu odňatia slobody podľa zásad na uloženie úhrnného trestu a to vo výmere 5 rokov a 4 mesiacov,
s jeho výkonom v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

S uvedeným hodnotením sa však odvolací súd nestotožnil a opätovne preskúmal poľahčujúce a
priťažujúce okolnosti ustálené súdom prvého stupňa. Je potrebné súhlasiť s tým, že obžalovaný sa
dopustil viacerých trestných činov, čomu zodpovedá priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Tr.
zákona, avšak na rozdiel od okresného súdu, má krajský súd za to, že obžalovaný pred spáchaním
teraz súdených skutkov (obdobie mesiacov júl až august roka 2008 a september roku 2012) viedol
riadny život (§  36 písm. j/ Tr. zákona). Uvedené vyplýva aj z odpisu z registra trestov, podľa ktorého bol
obžalovaný len jedenkrát súdne trestaný a to rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 2T/123/2011
zo dňa 2.9.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 10To/34/2014 zo dňa
07.10.2015, ktorým bol obžalovanému za prečin sprenevery podľa § 213 ods. 2 Tr. zákona uložený trest
odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka, pričom výkon trestu bol podmienečne odložený na skúšobnú
dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov. Tam uvedeného skutku sa ale dopustil už dňa 30.11.2006, teda pred
spáchaním teraz súdených skutkov. Z dôvodu ukladania súhrnného trestu v tejto trestnej veci vo vzťahu
k uvedenému skutku, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté až po spáchaní teraz súdenej trestnej



činnosti,  a keďže ide o zbiehajúcu sa trestnú činnosť, nie je možné na uvedené rozhodnutie prihliadať,
a preto mal prvostupňový súd priznať obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť uvedenú v §  36 písm.
j/ Tr. zákona.

Prihliadajúc na uvedené preto krajský súd zrušil výrok o treste u obž. G.. P. W. a sám vo veci rozhodol.

Vzhľadom na priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona u obžalovaného a
následnej  rovnováhe priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, odvolací súd pri ukladaní trestu bol
povinný postupoval podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona.

Krajský  súd následne v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov vyhodnotil všetky
okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním
takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného a zastáva názor, že uložený
súhrnný podmienečný trest odňatia v trvaní 3 rokov, t. j. na samej dolnej hranici zákonom stanovenej
trestnej sadzby, s určením skúšobnej doby a probačného dohľadu na dobu 3 rokov v plnej miere
zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov vzhľadom na vyššie uvedené a to aj z hľadiska individuálnej a
generálnej prevencie. Prihliadal pritom i na spôsob spáchania činu a jeho následok, dobu ktorá uplynula
od ich spáchania (pri skutku č. 1 viac ako 10 rokov a pri skutku č. 2 viac ako 6 rokov), na hodnotenie osoby
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, z čoho vyvodil záver, že boli splnené zákonné
podmienky pre uloženie takéhoto trestu. Obžalovaný v priebehu plynutia tejto skúšobnej doby spôsobom
svojho života a svojím správaním preukáže, či sa účel trestu dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu.

Za účelom posilnenia výchovného účinku na obžalovaného mu bola v skúšobnej dobe uložená povinnosť
spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným
odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Odvolací súd zároveň preskúmal aj okresným súdom uložený trest zákazu činnosti vykonávať
podnikateľskú a živnostenskú činnosť v trvaní 6 /šesť/ rokov a má za to, že by bolo jeho ukladanie,
vzhľadom na pomery obžalovaného a závažnosť súdenej trestnej činnosti, neprimerane prísne a bolo
by kontraproduktívne. Bez povšimnutia totiž nemožno ponechať ani dobu, ktorá uplynula od spáchania
skutkov (skutok pod bodom jedna viac ako 10 rokov a pod bodom dva viac ako 6 rokov), a ukladanie
takéhoto druhu trestu po tak dlhej dobe by nemalo žiaden výchovný účel a účinok sledovaný Trestným
zákonom.

Krajský súd sa ale stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým priznal  náhradu škody
poškodenej spoločnosti X.-G. X.., so sídlom F., Y. XX, IČO: 31 715 290 vo výške 121.313,29 Eur, keďže
si tento nárok uplatnila riadne a včas. Vzhľadom na skutočnosť, že poškodená spoločnosť si uplatňovala
viac, ako jej bolo priznané, správne  ju prvostupňový súd so zvyškom jej nároku na náhradu škody
odkázal na civilný proces.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného krajský súd poukazuje na vyššie rozobraté úvahy,
ktorými sa spravoval pri ustálení jeho viny. Okresný súd vo svojom rozhodnutí presvedčivo zdôvodnil,
o aké dôkazy oprel svoje rozhodnutie, akými úvahami sa pri tomto hodnotení spravoval a prečo
neuveril ostatným dôkazom. Odvolací súd sa stotožnil s takto uvedeným hodnotením dôkazov. Z ust.
§ 135a ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka vyplýva, že konatelia sú povinní vykonávať svoju
pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.
Povinnosť výkonu pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých
jej spoločníkov treba v súvislosti so zodpovednosťou konateľov za škodu chápať ako kumulatívne
vymedzenú povinnosť. Aby konateľ mohol byť v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, musí totiž
najskôr vynaložiť primerané úsilie na to, aby záujmy spoločnosti spoznal a vychádzajúc z tohto poznania,
potom s odbornou starostlivosťou posúdil, ako má konať. Z uvedeného vyplýva, že konateľ nebude
zodpovedať za škodu iba za predpokladu, že konal nielen s odbornou starostlivosťou, ale súčasne aj v
dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Ak sú obe podmienky (konanie s odbornou starostlivosťou
a konanie v dobrej viere) splnené súčasne (dôkazné bremeno spočíva na konateľovi), zodpovednosť za
škodu nevznikne, čo ale v prejednávanom prípade nenastalo.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.



jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/123/2011", "guid": "6440c881-9be3-4e9c-af35-191360bb8b99:3627b006-4dc3-4dd4-8860-e5ddb6e3407c", "vztah": "zrusene"}, {"sz": "10To/34/2014", "guid": "cda749c2-4f2e-43f7-94d0-7ffc252c6a7d:1ab3539f-630f-4067-8cfc-1f2709da9438", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "58caa294-a572-41cf-b432-c91c8357f220:8ba182b8-aaf4-4eb0-92a1-1bce88af1e9d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2516010034.3", "spisova_znacka": "6To/24/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/24/2016 z 13. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-06-13", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2516010034.3"}, {"guid": "cda749c2-4f2e-43f7-94d0-7ffc252c6a7d:1ab3539f-630f-4067-8cfc-1f2709da9438", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8711010639.1", "spisova_znacka": "10To/34/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10To/34/2014 z 6. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8711010639.1"}], "citovane_v": [{"guid": "97e4df59-6438-487b-97d6-579c7dfd0c85:4a63f3d6-20a1-4c39-9be1-d3290391ffa0", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:8124204413.1", "spisova_znacka": "4CoKR/39/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4CoKR/39/2025 z 26. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-05-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:8124204413.1"}, {"guid": "35cea26a-2761-469e-a211-5cddba74a97f:033e8337-59ce-40d9-bc2a-6aacdf882d82", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:8719202577.3", "spisova_znacka": "4Cob/162/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/162/2023 z 27. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:8719202577.3"}, {"guid": "67185768-a933-4527-ab42-11080256f5d1:6eebc6b5-625a-4535-96d5-e6c8652ed816", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8717011083.4", "spisova_znacka": "9To/39/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9To/39/2020 z 29. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8717011083.4"}, {"guid": "ebd62869-dce8-4996-9496-09e183abbed0:013964c3-cd99-4d4f-9ae5-2cdf06e2afb3", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8719202345.1", "spisova_znacka": "5Cob/16/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Cob/16/2021 z 13. 10. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-10-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8719202345.1"}, {"guid": "8753881f-2010-4075-992e-aa51c17b8b49:1acc1476-005e-4424-92d6-f0ad4d9624d1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8717204476.1", "spisova_znacka": "13CoE/28/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 13CoE/28/2019 z 24. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-05-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8717204476.1"}]}