Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/186/2016 z 15. 2. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 15. februára 2017, sp. zn. 4Co/186/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3815204920.1 Krajský súd Trenčín | 4Co/186/2016 | ECLI:SK:KSTN:2017:3815204920.1 | 2017-02-15 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e24e9294-242d-40c7-9839-51a6b95c65a0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3815204920.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/186/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815204920
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815204920.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň
JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v spore žalobcu B. O. X., s.r.o., so sídlom W., F. č. 5, G.:
XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou S. O., s.r.o., so sídlom W., F. č. X proti žalovaným
1/ W. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Q. č. XX/XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou
X. F., tajomníčkou Okresného súdu Partizánske, 2/ H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., O. č. XXX/XX, o
zaplatenie 4496,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 19.februára 2016, č. k. 13C/129/2015-81 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti proti žalovanej 1/ a žalovanej
2/ a výrokovej časti o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanej 1/ a 2/ p
o t v r d z u j e.

Žalované 1/ a 2/ n e m a j ú právo proti žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3
626,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 72,53 eur od 21.04.2012 do 03.11.2012,
zo sumy 72,53 eur od 21.05.2012 do 03.11.2012, zo sumy 72,53 eur od 21.06.2012 do 03.11.2012,
zo sumy 72,53 eur od 21.07.2012 do 03.11.2012, zo sumy 72,53 eur od 21.08.2012 do 03.11.2012, zo
sumy 72,53 eur od 21.09.2012 do 03.11.2012, zo sumy 72,53 eur od 21.10.2012 do 03.11.2012, zo sumy
3.626,50 eur od 04.11.2012 do zaplatenia a na účet právneho zástupcu žalobcu náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 373,83 eur a ostatných trov konania v sume 165,20 eur, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Súd návrh žalobcu voči žalovanej 1/ vo zvyšku a voči žalovanej 2/ v celom
rozsahu zamietol. Žalovanej 2/ náhrada trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že žalobca si v
tomto konaní uplatňuje pohľadávku voči žalovaným zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 05.06.2006,
na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanej 1/ úver vo výške 150000,- Sk (4979,09 eur) a
dohody o ručení, na základe ktorej žalovaná 2/ vyhlásila, že uspokojí veriteľa žalovanej 1/ ako dlžníčky
zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru dlžníkovi
vo výške 100.000,- Sk. Žalovaná 1/ bola povinná predmetný úver vrátiť v mesačných splátkach po 72,53
eur najneskôr do 20.05.2016. Žalovaná 1/ si svoju povinnosť riadne neplnila a právnemu predchodcovi
žalobcu splátky riadne a včas neplatila. Úver sa stal v celom rozsahu splatný dňa 24.09.2012, nakoľko
právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 24.09.2012 (oznámenie X. X.,
a.s. zo dňa 28.07.2015). Dňa 27.09.2012 pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu uvedenú pohľadávku
v celkovej sume 7854,32 eur (istina 6966,49 eur, riadny úrok v sume 766,61 eur, úrok z omeškania
115,24 eur a ostatné príslušenstvo 5,98 eur). Postúpenie pohľadávky oznámil pôvodný veriteľ žalovaným
oznámením zo dňa 15.10.2012. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.04.2012
do 20.05.2016 v počte 62 a celkovej výške 4 496,86 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.11.2012 do



20.05.2016 sa stali podľa žalobcu splatnými dňa 03.11.2012 kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru. Súd poznamenáva, že tieto splátky sa stali splatnými už dňa 24.09.2012, kedy právny predchodca
žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania
podľa § 517 ods. 2 OZ vo výške 8,75% ročne podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. počnúc
dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri splátkach splatných vyhlásením mimoriadnej
splatnosti úveru právnych predchodcom žalobcu dňa 03.11.2012 si žalobca uplatňuje úrok z omeškania
vo výške 8,75% ročne od nasledujúceho dňa, t. j. odo dňa 04.11.2012. Zo splátok splatných v období
od 20.04.2011 do 03.11.2012 vyčíslil žalobca úroky z omeškania v návrhu v sume 94,99 eur. Zároveň
si žalobca uplatnil úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 4496,86 eur od 04.11.2012
do zaplatenia. Voči žalovanej 2/ si žalobca uplatňuje rovnaké nároky ako voči žalovanej 2/ avšak
titulom uzavretej dohody o ručení medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou 2/ dňa 05.06.2006.
Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval súd
návrh žalobcu za dôvodný len v časti, v ktorej si žalobca uplatňuje zaplatenie nepremlčaných splátok
zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.06.2006 voči žalovanej 1/. V konaní
nebolo sporné, že žalovaná 1/ na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 05.06.2006 čerpala
od X. X. a.s. poskytnutý úver vo výške 150.000,- Sk (4979,09 eur) a tento sa zaviazala splácať v
mesačných splátkach po 2185,- Sk (72,53 eur) so splatnosťou prvej splátky dňa 20.07.2006 a konečnou
splatnosťou úveru dňa 20.05.2015. Rovnako bolo preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 27.09. 2012 postúpila X. X. a.s. na žalobcu predmetnú pohľadávku zo zmluvy o úvere, pričom
podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva zostatok pohľadávky ku dňu postúpenia celkom
vo výške 7 854,32 eur, ktorá pozostávala z istiny po splatnosti 6 966,49 eur, riadneho úroku 766,61
eur, úroku z omeškania 115,24 eur a ostatného príslušenstva 5,98 eur. Splatnosť celého úveru nastala
dňa 24.09.2012 s tým, že posledná úhrada bola vykonaná zo strany žalovanej 1/ dňa 28.08.2012. I
keď v danej veci išlo o zmluvu o úvere uzavretú podľa Obchodného zákonníka, podľa názoru súdu
svojim charakterom je zároveň i zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b/ zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý síce neupravuje zmluvy ako osobitný zmluvný typ
úveru, avšak obsahuje určitý právny rámec pre všetky zmluvné typy, či už podľa Obchodného zákonníka
alebo Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu na záväzky a i posudzovanie námietky premlčania
z takejto zmluvy hoci je uzavretá podľa Obchodného zákonníka je potrebné použiť ustanovenia
Občianskeho zákonníka, a to i ustanovenia všeobecné k záväzkovým vzťahom, teda i premlčanie. Zákon
o spotrebiteľských úveroch je svojou povahou občianskoprávnym predpisom a je potrebné podporné
použitie Občianskeho zákonníka pre posudzovanie premlčania dlhu. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu
je potrebné na daný právny vzťah aplikovať aj ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom
zákonníku (§ 52 a nasl. Obč. zák.). To je rozdiel medzi aplikáciou Obchodného zákonníka o zmluve o
úvere, ktorá je uzavretá ako absolútny obchod medzi dvoma podnikateľmi a zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, ktorá je uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, kde nevyhnutne pristupuje aj aplikácia
spotrebiteľských noriem. Uvedený názor bol vyjadrený aj v rozsudku KS Prešov sp. zn. 6Co
81/2012 z 14.2. 2013, ktorý bol predmetom skúmania Ústavného súdu SR vo veci I.ÚS 402/2013
z 19.6. 2013. S ohľadom na uvedené preto súd posudzoval premlčanie práva žalobcu v danej
veci podľa ustanovení Občianskeho zákonníka ex offo. Keďže právny predchodca žalobcu vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru, konečná splatnosť úveru nastala dňa 24.09.2012. Žalobca podal návrh
na súd dňa 01.04.2015. Jednotlivé splátky úveru do mimoriadnej splatnosti predmetného úveru boli v
zmysle zmluvy o splátkovom úvere splatné ku 20. dňu v mesiaci. Spotrebiteľský úver a aj jeho jednotlivé
splátky sa v danom prípade premlčujú v zmysle § 101 OZ v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe.
V zmysle uvedeného platí, že všetky žalobcom uplatnené pohľadávky (splátky), ktoré boli splatné do
dňa 01.04.2012 sú premlčané, a preto ich súd nemôže veriteľovi priznať. Keďže si žalobca v tomto
konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.04.2011 do 20.05.2016, uplatnil si návrhom zaplatenie
aj premlčaných splátok, a to splátok splatných v období od 20.04.2011 do 20.03.2012. Celkom si tak
žalobca uplatnil zaplatenie 12 premlčaných splátok a 50 nepremlčaných splátok.
Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovanú 1/ zaplatiť žalobcovi sumu 3626,50 eur, ktorá predstavuje
50 doteraz nezaplatených a nepremlčaných splátok po 72,53 eur žalovanej 1/ zo zmluvy o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX a vo zvyšku súd návrh žalobcu voči žalovanej 1/ ako nedôvodný pre premlčanie
zamietol. Keďže sa jedná o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom a teda vzťah občianskoprávny,
treba na tento vzťah medzi účastníkmi konania použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, t. j. § 517
ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. v stave účinnom do 31.01.2013. Vzhľadom na uvedené
súd priznal žalobcovi i úrok z omeškania v uplatnenej výške 8,75% ročne z jednotlivých splátok vo výške
72,53 eur splatných v období od 21.04.2012 do 03.11.2012, tak ako to vyplýva z výroku rozsudku a úrok
z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 3626,50 eur od 04.11.2012 do zaplatenia. Pokiaľ si žalobca



uplatňoval rovnaký nárok aj voči žalovanej 2/ ako ručiteľke predmetného úveru na základe Dohody o
ručení uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou 2/ dňa 05.06.2006 vzhľadom na
zistené okolnosti uzavretia tejto dohody, považuje súd túto dohodu za absolútne neplatný právny úkon
pre jeho neurčitosť a nedostatok vôle na strane odporkyne 2/ podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Z
predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovanej 1/ bol na základe zmluvy o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX poskytnutý úver vo výške 150.000,- Sk (4979,09 eur), no dohoda o ručení obsahuje síce
správne číselné označenie zmluvy o splátkovom úvere žalovanej 1/ , za ktorý mala žalovaná 2/ ručiť
na základe ručiteľského vyhlásenia, no obsahuje identifikáciu poskytnutého úveru aj prostredníctvom
výšky poskytnutého úveru, a to vo výške 100.000,- Sk. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná 2/ prejavila
vôľu ručiť za záväzok (úver) žalovanej 1/ , ktorý mal byť vo výške 100.000,- Sk, no nie vo výške
150.000,- Sk. Keďže bol žalovanej 1/ poskytnutý úver vo výške 150.000,- Sk, teda vo vyššej výške
ako bola ochotná žalovaná 2/ ručiť (len za úver vo výške 100.000,- Sk), je Dohoda o ručení v tejto
časti neurčitá a preto aj v celom rozsahu neplatná. Na platné zabezpečenie pohľadávky ručením je
potrebné, aby bola pohľadávka riadne označená a špecifikovaná tak, aby nevznikala pochybnosť, ktorá
pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi je zabezpečená ručením ručiteľa. Ak tomu tak nie, je takáto dohoda
o ručení neurčitá a v dôsledku neurčitosti aj absolútne neplatná podľa § 37 Obč. zák. V danom prípade
absentuje na strane žalovanej 2/ ako ručiteľky aj vôľa zabezpečovať ručením vyššiu pohľadávku veriteľa
voči dlžníkovi ako bola identifikovaná v Dohode o ručení zo dňa 05.06.2006. Zo všetkých uvedených
dôvodov považoval súd predloženú Dohodu o ručení uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou 2/ za absolútne neplatnú pre rozpor s § 37 Občianskeho zákonníka, a preto návrh žalobcu
voči žalovanej 2/ v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že návrh
žalobcu je voči žalovanej 1/ len čiastočne dôvodný, a preto žalovanú 1/ zaviazal zaplatiť žalobcovi
sumu 3.626,50 eur s požadovaným 8,75% úrokom z omeškania z jednotlivých splátok za obdobie od
20.04.2012 do 03.11.2012 a úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 3626,50 eur od 04.11.2012
do zaplatenia. Vo zvyšku súd návrh žalobcu voči žalovanej 1/ a v celom rozsahu proti žalovanej 2/
zamietol. O náhrade trov konania voči žalovanej 1/ rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že vo
väčšom rozsahu neúspešnú žalovanú 1/ zaviazal zaplatiť žalobcovi i náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 373,83 eur a ostatných trov v sume 165,20 eur (za zaplatený súdny poplatok vo výške 269,50)
na účet právneho zástupcu žalobcu, ktoré predstavujú 61,30% trov konania žalobcu (úspech žalobcu
predstavuje 80,65%, úspech žalovanej 1/ 19,35%, čo predstavuje čistý úspech žalobcu 61,30%). Súd
žalovanej 1/ uložil nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1, § 13a písm. a), c),
d), § 15 písm. a), b), § 16 ods. 3 a 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov.
Trovy právneho zastúpenia žalobcu , na ktoré mu vznikol nárok predstavujú sumu 609,84 eur, pričom
súd vychádzal z hodnoty sporu v sume 4.496,86 eur a priznal trovy právneho zastúpenia za tieto úkony
právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia 18.03.2015, odmena 161,01 eur + režijný paušál
8,39 eur, 2. písomné podanie na súd zo dňa 18.03.2015, odmena 161,01 eura + režijný paušál 8,39
eura, 3. písomné vyjadrenie k vyjadreniu odporkyne v 2. rade dňa 14.09.2015, odmena 161,01 eura +
režijný paušál 8,39 eur, t. j. odmenu 483,03 eur + režijný paušál 25,17 eur, spolu v sume 508,20 eur.
Keďže je právny zástupca žalobcu platcom DPH priznal súd právnemu zástupcovi 20% DPH zo sumy
508,20 eur v sume 101,64 eur, t. j. trovy právneho zastúpenia celkom predstavujú sumu 609,84 eur.
Súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 373,83 eur (61,30% zo sumy 609,84
eur) a ostatných trov konania v sume 165,20 eur (61,30% zo sumy 269,50 eur). O náhrade trov konania
voči žalovanej 2/ rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že v celom rozsahu úspešnej
žalovanej 2/ náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila a ani jej žiadne
trovy konania nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho zamietajúcej časti proti žalovaným 1/ a 2/, podal v zákonnej lehote
odvolanie žalobca. Dôvodil tým, že dohodu o ručení zo dňa 05.06.2006 uzavretú medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou 2/ nemožno považovať za absolútne neplatný právny úkon. V tejto
Dohode bol jednoznačne a nezameniteľne určený záväzok žalovanej 1/ ako dlžníka číselným označením
zmluvy o splátkovom úvere. Považoval za nesporné, že súd mal v danom prípade na vec aplikovať ust.
§ 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko chyba v písaní, ktorou bola v Dohode nesprávne číselne
vyjadrená výška peňažného plnenia poskytnutá žalovanej 1/, nemôže mať za následok absolútnu
neplatnosť tejto Dohody pre jej neurčitosť a nedostatok vôle žalovanej 2/. Ďalej mal za to, že súd na
daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, keď
na daný prípad bolo treba aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere,
teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jedna ho strán je spotrebiteľ. V súvislosti
s tým, poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 2 M Cdo 3/2011 z 28.04.2011 a sp. zn. 6 M Cdo 4/2012



z 27.03.2013, v ktorých súd potvrdil správnosť aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka na vzťahy
vzniknuté zo zmluvy o úvere. Obdobne poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn.
23Co/640/2015, rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/266/2015 a sp. zn. 5Co/197/2015.
Ďalej poukázal na ust. § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že
pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa
pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od
splatnosti nesplneného záväzku. Súd v konaní ustálil, že k splatnosti úveru došlo ku dňu 03.11.2012.
Premlčacia doba začala plynúť od 04.11.2012 a uplynula dňa 04.11.2016. S poukazom na to, že žalobný
návrh bol podaný dňa 01.04.2015 zastával názor, že nárok žalobcu nemožno považovať za premlčaný
ani len z časti. Poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 4 Obo 54/2007 z 17.06.2008, sp. zn. 7 M Cdo
9/2014z 24.03.2015, sp. zn. 2 M Cdo 3/2011 z 28.04.2011, sp. zn. 6 M Cdo 4/2012 z 17.03.2013.
Vzhľadom k uvedenému zastával názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s
príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky
až do zaplatenia. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu v zmysle § 220 O.s.p.
zmenil tak, že vyhovie jeho návrhu, resp. v zmysle § 221 ods. 1 a 3 O.s.p. ho zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania spolu
203,51 eur.

3. Žalovaná 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že pri spotrebiteľských
vzťahoch sa použije právna úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa, a to bez ohľadu na to, či sa
jedná o právny vzťah z Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Uvedené
vyplýva aj z uznesenia ÚS SR sp. zn. ÚS 402/2013-10 z 19.06.2013. Za správne považovala posúdenie
Dohody o ručení za absolútne neplatnú a dala do pozornosti rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda
sp. zn. 11C/491/2014 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/44/2014 z 09.12.2014. Navrhla,
aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu- zamietajúcej
výrokovej časti a výroku o náhrade trov konania podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zák.
č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení
s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len "CSP"/,
ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, platný v čase vydania
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania.

V danom prípade bolo odvolanie žalobcu podané dňa 15.03.2016. Podľa prechodného ustanovenia
§ 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vychádzajúc
z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy CSP uvedené v jeho čl. 2 ods. 1 a čl.
3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania
odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..

6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie vo vzťahu k žalovanej 1/ na tom právnom názore, že
končená splatnosť úveru nastala vyhlásením mimoriadnej splatnosti dňom 24.09.2012 a žalobca podal
žalobu na súd dňa 01.04.2015, preto všetky žalobcom uplatnené pohľadávky (splátky), ktoré boli splatné
do dňa 01.04.2012 sú premlčané, a preto ich súd nemôže veriteľovi priznať. Keďže si žalobca v tomto
konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.04.2011 do 20.05.2016, uplatnil si návrhom zaplatenie
aj premlčaných splátok, a to splátok splatných v období od 20.04.2011 do 20.03.2012. Celkom si tak
žalobca uplatnil zaplatenie 12 premlčaných splátok a 50 nepremlčaných splátok. Vzhľadom na uvedené
súd zaviazal žalovanú 1/ zaplatiť žalobcovi sumu 3.626,50 eur, ktorá predstavuje 50 doteraz
nezaplatených a nepremlčaných splátok po 72,53 eur žalovanej 1/ zo zmluvy o splátkovom úvere č.
0372676212 a vo zvyšku súd návrh žalobcu voči žalovanej 1/ ako nedôvodný pre premlčanie zamietol.
Súd priznal žalobcovi i úrok z omeškania v uplatnenej výške 8,75% ročne z jednotlivých splátok vo výške
72,53 eur splatných v období od 21.04.2012 do 03.11.2012, tak ako to vyplýva z výroku rozsudku a úrok
z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 3626,50 eur od 04.11.2012 do zaplatenia. Pokiaľ si žalobca
uplatňoval rovnaký nárok aj voči žalovanej 2/ ako ručiteľke predmetného úveru na základe Dohody o
ručení uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou 2/ dňa 05.06.2006 vzhľadom na



zistené okolnosti uzavretia tejto dohody, považuje súd túto dohodu za absolútne neplatný právny úkon
pre jeho neurčitosť a nedostatok vôle na strane žalovanej 2/ podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Z
predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovanej 1/ bol na základe zmluvy o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX poskytnutý úver vo výške 150.000,- Sk (4979,09 eur), no Dohoda o ručení obsahuje síce
správne číselné označenie zmluvy o splátkovom úvere žalovanej 1/ , za ktorý mala žalovaná 2/ ručiť na
základe ručiteľského vyhlásenia, no obsahuje identifikáciu poskytnutého úveru aj prostredníctvom výšky
poskytnutého úveru, a to vo výške 100.000,- Sk. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná 2/ prejavila vôľu
ručiť za záväzok (úver) žalovanej 1/ , ktorý mal byť vo výške 100.000,- Sk, no nie vo výške 150.000,- Sk.
Keďže bol žalovanej 1/ poskytnutý úver vo výške 150.000,- Sk, teda vo vyššej výške ako bola ochotná
žalovaná 2/ ručiť (len za úver vo výške 100.000,- Sk), je Dohoda o ručení v tejto časti neurčitá a preto
aj v celom rozsahu neplatná, a preto návrh žalobcu voči žalovanej 2/ v celom rozsahu zamietol. Právne
posúdenie veci odôvodnil tým, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a preto je potrebné na daný právny vzťah
aplikovať aj ustanovenia o premlčaní a spotrebiteľských zmluvách podľa Občianskeho zákonníka.

7. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho
správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

8. Žalobca svojím odvolaním namieta jednak nesprávne právne posúdenie otázky premlčania, keď má
za to, že napriek spotrebiteľskému charakteru zmluvy o úvere, premlčanie je treba posudzovať podľa
Obchodného zákonníka a to počnúc od splatnosti úveru, ku ktorému došlo ku dňu 3.11.2012, a jednak
namieta neprávne právne posúdenie dohody o ručení z 5.6.216, ktorú súd prvej inštancie považoval za
absolútne neplatnú.

9. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy
o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť
1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.



10. S poukazom na vyššie uvedenú citáciu zákonných ustanovení odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie rozhodoval o nároku žalobcu na základe podanej žaloby dňa 01.04.2015, t. j. podanej už
za účinnosti novely zákona č. 250/2007 Z. z. v ustanovení § 5b a novely Občianskeho zákonníka
v ustanovení § 52 ods. 2 veta tretia. Obidve tieto ustanovenia nadobudli účinnosť od 01.05.2014 a
zákony, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa
vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Preto správne súd prvej inštancie na daný
prípad aplikoval aj uvedené ustanovenia zákonov účinných od 01.05.2014 a správne premlčanie nárokov
žalobcu vzhľadom na to, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, posudzoval prednostne podľa Občianskeho
zákonníka a nie podľa Obchodného zákonníka.

11. Odvolací súd poukazuje aj na súdnu prax, ktorá v otázke premlčania v spotrebiteľskom vzťahu
dospela k uvedenému názoru, napr. v rozhodnutí NS SR sp. zn. 4MCdo 17/2014 z 26.11.2015. Námietka
žalobcu o nesprávnej aplikácii právneho predpisu na otázku premlčania v danom prípade bola preto
nedôvodná.

12. Odvolací súd ďalej skúmal, či nároky žalobcu v zamietajúcom rozsahu boli premlčané tak, ako to
posúdil súd prvej inštancie. Odvolací súd premlčanie nárokov žalobcu posudzoval tiež v zmysle hore
uvedeného podľa § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba 3- ročná.

13. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stal zročný celý dlh /§ 565/, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Pri plnení dohodnutom v splátkach platí, že každá splátka predstavuje samostatné plnenie a preto
pre každú splátku začína plynúť premlčacia doba podľa § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka
samostatne. Deň zročnosti jednotlivých splátok vyplýva z dohody strán o splátkach, ktorá je súčasťou
zmluvy o úvere a od dohodou stanoveného dňa splatnosti jednotlivých splátok úveru začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok. Dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o splnení pôžičky v splátkach
umožňuje veriteľovi, aby od dlžníka požadoval vždy iba zaplatenie tej splátky, ktorá sa stala zročnou.

14. Z obsahu zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi stranami dňa 05.06.2006 vyplýva, že právny
predchodca žalobcu X. X., a.s. poskytol žalovanej 1/ úver vo výške 150 000,-Sk /4 979,09 eur/, pri
úrokovej sadzbe 11,40 % ročne, splátke 2 185,- Sk /72,53 eur/ mesačne so splatnosťou k 20. dňu
v mesiaci, splatnosťou prvej splátky 20.07.2006 a konečnou splatnosťou úveru 20.05.2016. Právny
predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňom 24.09.2012, nie dňa 03.11.2012 ako
tvrdí žalobca, keď poslednú splátku žalovaná 1/ uhradila dňa 28.08.2012.
15. Aj podľa názoru odvolacieho súdu všetky uplatnené splátky za obdobie od 20.04.2011 do 20.03.2012
sú premlčané, nakoľko žaloba bola podaná na súd dňa 01.04.2015 a k uvedenému dňu už pre ich
uplatnenie na súde uplynula trojročná premlčacia doba. Pokiaľ ide o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru dňom 24.09.2012, toto vyhlásenie sa vzťahuje na splatnosť ostatných splátok, ktoré sa mali stal
splatné po tomto termíne.

16. Pokiaľ ide o námietky žalobcu ohľadne právneho posúdenia Dohody o ručení, uzavretej medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou 2/ dňa 05.06.2006, vzhľadom na zistené okolnosti uzavretia
tejto dohody považuje aj odvolací súd túto dohodu za absolútne neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť
a nedostatok vôle na strane žalovanej 2/ podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z predložených
listinných dôkazov vyplýva, že žalovanej 1/ bol na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0372676212
poskytnutý úver vo výške 150 000,- Sk /4 979,09 eur/, Dohoda o ručení obsahuje síce správne
číselné označenie zmluvy o splátkovom úvere, za ktorý mala žalovaná 2/ ručiť na základe ručiteľského
vyhlásenia, no obsahuje označenie poskytnutého úveru aj prostredníctvom výšky poskytnutého úveru,
a to vo výške 100 000,- Sk. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná 2/ prejavila vôľu ručiť za úver
žalovanej 1/ , ktorý mal byť vo výške 100 000,- Sk, no nie vo výške 150 000,- Sk. Podľa § 37 ods.
3 Občianskeho zákonníka chyby v písaní a v počítaní nevyvolávajú neplatnosť právneho úkonu za
predpokladu, že význam /obsah/ prejavu vôle je nepochybný. Dohoda o ručení je právnym úkonom,
ktorým sa zabezpečuje pohľadávka veriteľa, vzniká dohodou veriteľa a ručiteľa, v ktorej ručiteľ písomne
zoberie na seba povinnosť uspokojiť veriteľovu pohľadávku, ak ju neuspokojí sám dlžník. Ručenie teda
vzniká dohodou účastníkov. Ručiteľský záväzok možno platne prevziať iba v písomnej forme, pretože
inak by šlo o neplatný právny úkon. Záväzkový právny vzťah z ručenia môže existovať iba popri hlavnom



záväzkovom právnom vzťahu /veriteľ - dlžník/, a preto má povahu vedľajšieho právneho vzťahu. Z
tejto jeho povahy vyplýva, že ručiteľský záväzok možno prevziať iba vo výške záväzku dlžníka. V
danom prípade však výška záväzku uvedeného v Dohode o ručení nebola dohodnutá vo výške záväzku
žalovanej 1/, t. j. vo výške 150 000,- Sk, ale vo výške 100 000,- Sk. Vzhľadom na povahu dohody o
ručení sa potom nejedná o „chybu v písaní „ ako to tvrdí žalobca.

17. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti a výroku
o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešným žalovaným1/ a 2/ nepriznal právo
na náhradu trov odvolacieho konania podľa 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP,
nakoľko im preukázateľne žiadne nevznikli.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p).