{"guid": "1a2996c5-db13-4744-bb15-ced4f6a251f0:2b928f92-e0be-4eac-b4cf-87def0ccdeb4", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6011201121.2", "spisova_znacka": "24S/114/2011", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/114/2011 z 14. 6. 2012", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 14. júna 2012, sp. zn. 24S/114/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6011201121.2", "identifikacne_cislo": "6011201121", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Sojka, PhD.", "sudca_id": 549, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-sojka-phd-549", "datum_vydania": "2012-06-14", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-1", "nazov": "§ 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-2", "nazov": "§ 43 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-3", "nazov": "§ 43 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-4", "nazov": "§ 43 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-5", "nazov": "§ 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-6", "nazov": "§ 43 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-7", "nazov": "§ 43 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-2.odsek-3", "nazov": "§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-1", "nazov": "§ 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-2", "nazov": "§ 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-4", "nazov": "§ 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "nazov": "§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-29"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-43", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-2", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-29"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2b928f92-e0be-4eac-b4cf-87def0ccdeb4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6011201121.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6011201121.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6011201121.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 24S/114/2011\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6011201121\nDátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011201121.2\n\nRozhodnutie\nKrajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Ľudovíta Bradáča a členiek senátu\nJUDr. Jany Novotnej a JUDr. Aleny Antalovej v právnej veci žalobcu: Timba Slovakia, s.r.o. so sídlom\nLúčna 1765/14, 962 05 Hriňová, IČO: 36 824 623, zast. advokátom Mgr. Filipom Osvaldom, so sídlom\nTrhová 1, 960 01 Zvolen proti žalovanému: Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Vazovova 2,\n815 11 Bratislava o preskúmanie rozhodnutia a postupu žalovaného č. I/221/16991-90161/2011/991909-\nr zo dňa 22.09.2011 jednohlasne takto\n\nr o z h o d o l :\n\nŽalobu   z a m i e t a.\n\nŽalobcovi náhradu trov konania   n e p r i z n á v a.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Detva č.\n683/230/19354/10/Sar zo dňa 22.11.2010 dodatočný platobný výmer, ktorým bol žalobcovi podľa §\n44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák.č. 511/1992 Zb. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (DPH) za\nobdobie december 2008 v sume 13 492,43 eur. Rozhodol tak na základe toho, že žalobca sa na\nzáklade faktúr voči odberateľovi MURA GIOVANNI ANGELO Via Sibilla Aleramo 27, 250 11 Calcinato,\nTaliansko v celkovej výške za mesiac december 2008 2 545 802,- Sk (84 505,14 eur) fakturoval dodávku\nlistnaného reziva a v súvislosti s ňou si uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH. Daňovou\nkontrolou sa nepreukázalo, že faktúrovaný tovar bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu\nEÚ. Predložené doklady neobsahovali informáciu o členskom štáte EÚ, do ktorého sa tovar dodával.\nTým sa nepreukázalo oprávnenie na uplatnenie oslobodenia dane pri tomto tovare. Daňovník nepredložil\ntaké iné doklady, v ktorých by bolo možné zistiť, že predmetný tovar bol vyvezený do iného členského\nštátu EÚ. Správca dane v súlade s § 2, § 18, § 19 a § 69 zákona o DPH posúdil dodanie tovaru za\ndodanie, pri ktorom je povinnosť platiť DPH v tuzemsku. Podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH základom\ndane pri dodaní tovaru a služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo mal prijať\nod príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby zníženú o daň. Vychádzajúc z\nuvedeného ustanovenie zákona, ak dodávateľ faktúroval dodanie tovaru v cene bez dane neoprávnene,\npričom dodanie tovaru malo podliehať zdaneniu, protihodnota, ktorú odberateľ zaplatil sa v zmysle §\n22 ods. 2 zákona o DPH považuje za cenu vrátane DPH a daň sa vypočíta z dohodnutej protihodnoty.\nŽalobca v daňovej kontrole nepreukázal reálne dodanie tovaru do iného členského štátu a neuviedol ani\ntaké skutočnosti, ktoré by prepravu do iného členského štátu umožnili preskúmať. Žalovaný uviedol, že\ndôvodom na neuznanie oslobodenia od dane pri dodaní predmetného tovaru nebol len samotný fakt,\nže žalobcom predložený doklad na preukázanie splnenia podmienky podľa § 43 ods. 5 písm. c/ Zákona\no DPH neobsahoval informáciu o členskom štáte určenia dodania tovaru a neobsahovala to ani ním\nvystavená faktúra, ale tiež skutočnosť, že preprava tovaru z tuzemska do iného členského štátu sa v\ndaňovom konaní nepreukázala. Skutočnosť, že žalobca neuviedol na vystavenej faktúre dodacom liste\nčlenský štát, do ktorého deklarovaný tovar dodával a že v odvolaní tvrdí, že mu nevyplýva povinnosť\nmať vedomosť v čase dodania tovaru o tom, na územie ktorého členského štátu bude tovar fakticky\nprepravený, nasvedčuje tomu, že žalobca nemal vedomosť a istotu o tom, či tovar bude z tuzemska\n\nprepravený do iného členského štátu EÚ. Napriek tomu tovar dodal ako oslobodený od DPH. Takýmto\nchovaním sa nezachoval opatrne, nakoľko neuskutočnil všetky kroky na základe zásady opatrnosti.\nNeprijal také rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby sa uistil, že ním faktúrovaný tovar sa prepravý\nz tuzemska do iného členského štátu, čo je podmienkou pri uplatnení oslobodenia od DPH.\n\nŽalobca sa žalobou doručenou súdu 07.12.2011 v zákonom stanovenej lehote domáhal, aby súd\nnapadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil. V žalobe tvrdil, že napadnutým rozhodnutím, ako\naj postupom žalovaného bol ukrátený na svojich právach. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú\nkontrolu dane z pridanej hodnoty za mesiac júl 2008. Žalobca si povinnosti, ktoré mu ukladá § 43 ods.\n5 zákona o DPH splnil. Daňovej kontrole predložil daňové doklady faktúry, ktoré zároveň plnili funkciu\ndodacieho listu. K faktúram boli predložené prehlásenia kupujúceho s textom, že tovar deklarovaný\nna faktúrach bol prepravený zo Slovenskej republiky do miesta určenia. Za kupujúceho bolo uvedené:\nMURA GIOVANNI ANGELO Via Sibilla, Aleramo 27, 250 11 Calcinato, Taliansko pečiatka a podpis.\nTovar žalobca dodal s doložkou Ex Works (zo závodu). V zmysle Incoterms 2010 je Ex Works najkratšou\ndodacou paritou, u ktorej má dodávateľ jedinú povinnosť a to dať odberateľovi tovar k dispozícii\nvo svojom podniku. Všetky formality spojené s prepravou tovaru zo Slovenskej republiky je povinný\nzabezpečiť odberateľ, ktorý nesie zodpovednosť, riziko a náklady spojené s prepravou a to od momentu\nako mu je tovar daný k dispozicii. Nesúhlasil s tvrdením správcu dane, že nie je možné určiť miesto\ndodania predmetného tovaru. Poukázal na smernicu Rady č. 2006/112 ES z 28.11.2006 o spoločnom\nsystéme dane z pridanej hodnoty, kde je uvedené „bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku\n40, sa za miesto nadobudnutia tovaru v rámci spoločenstva v zmysle článku 2 odsek 1 písm. b/\nbodu (i) považuje miesto na území členského štátu, ktorý pridelil identifikačné číslo DPH, pod ktorým\nnadobúdateľ uskutočnil toto nadobudnutie, ak nadobúdateľ nepreukáže, že nadobudnutie sa zdanilo\nv súlade s článkom 40“. Článok 40 hovorí: „Za miesto nadobudnutia tovaru v rámci spoločenstva sa\npovažuje miesto, kde sa končí odoslanie alebo preprava tovaru nadobúdateľovi“. Podľa žalobcu správca\ndane postupoval podľa článku 41 uvedenej smernice, pretože zisťoval skutočnosti ohľadne dodania\ntovaru prostredníctvom dožiadaní od talianskej daňovej správy. Avšak to, že talianska daňová správa\nžalovanému oznámila, že daňový subjekt nie je možné kontaktovať, nie je dôkazom o tom, že nedošlo\nk vývozu tovaru mimo územia Slovenskej republiky. V súvislosti s tým poukázal na to, že žalobca\nsíce mal dôkazné bremeno, avšak nie je možné vykladať ho tak extenzívne, že žalobca je povinný\npreukazovať akékoľvek skutočnosti, teda i také ohľadne ktorých táto povinnosť stihla úplne iný subjekt.\nAk platí, že daňový subjekt svoje dôkazné bremeno uniesol a správca dane napriek tomu vymeria daň\nv rozpore s predloženými dôkaznými prostriedkami, stíha dôkazné bremeno práve správcu dane. Vtedy\nprechádza k prenosu dôkazného bremena z daňového subjektu na správcu dane. Žalobca v daňovom\nkonaní jednoznačne a nezvratne preukázal splnenie podmienok a svoje tvrdenia. Naopak správca dane\nnepreukázal existenciu skutočností, na základe ktorých  vydal napadnuté rozhodnutie, resp. dodatočný\nplatobný výmer. Správca dane namiesto toho vychádzal z vlastnej fikcie, že k dodaniu predmetného\ntovaru mimo územia Slovenskej republiky nedošlo a na podporu použil vyjadrenie talianskej daňovej\nsprávy. Ďalej v žalobe poukázal na povinnosť správcu dane uvedený prípad podriadiť bodu č. 2 výrokovej\nčasti rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev v prípade C-409/04 Teleos - plc and Others.\nV zmysle bodu 2 výrokovej časti tohto rozhodnutia článok 28c A písm. a/ prvý odsek šiestej Smernice\nrady 77/388/EHS zmenenej a doplnenej smernicou 2000/65, sa má vykladať v tom zmysle, že odporuje\ntomu, aby príslušné orgány členského štátu dodania nútili dodávateľa, ktorý konal v dobrej viere a\npredložil dôkazy, ktoré na prvý pohľad odôvodňovali jeho právo na oslobodenie dodávky tovaru v rámci\nspoločenstva od dane, aby následne zaplatiť daň z pridanej hodnoty z tohto tovaru, keď sa zistí, že\nuvedené dôkazy sú nepravdivé, pričom však nedôjde k preukázaniu účasti uvedeného dodávateľa na\ntakomto podvode, pokiaľ však tento dodávateľ prijal všetky rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci,\naby sa uistil, že dodávku v rámci spoločenstva, ktorú uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom\npodvode. V zmysle bodu č. 50 odôvodnenia uvedeného rozhodnutia: „preto by bolo v rozpore so zásadou\nprávnej istoty, aby členský štát, ktorý stanovil podmienky na uplatnenie oslobodenia dodávky tovaru v\nrámci spoločenstva tým, že najmä stanovil zoznam dokumentov, ktoré je potrebné predložiť príslušným\norgánom, pričom spočiatku dokumenty predložené dodávateľom prijal ako dôkazy odôvodňujúce nárok\nna oslobodenie od dane, mohol následne nútiť dodávateľa, aby zaplatil DPH prislúchajúcu na takúto\ndodávku, ak sa ukáže, že z dôvodu spáchania podvodu nadobúdateľom, o ktorom dodávateľ nevedel\na ani nemohol vedieť, dotknutý tovar v skutočnosti neopustil územie členského štátu dodania.“ Ďalej\nv zmysle bodu 67 odôvodnenia tohto rozhodnutia, „akonáhle si dodávateľ splnil povinnosti týkajúce sa\npreukázania dodávky v rámci spoločenstva napriek tomu, že nadobúdateľ si nesplnil zmluvnú povinnosť\n\nodoslať alebo prepraviť tovar mimo územia členského štátu dodania, je potrebné za dlžníka DPH\nv tomto členskom štáte považovať práve tohto nadobúdateľa“. V prípade, že si odberateľ žalobcu\nnesplnil svoju povinnosť dodať tovar do iného členského štátu z územia Slovenskej republiky, čo nebolo\nsprávcom v daňovom konaní preukázané mal správca dane uskutočniť také konanie, v ktorom by boli\nustanovenia príslušných smerníc uplatnené dôsledne a iniciovať také konanie, ktoré by viedlo k splneniu\nsi povinností na strane odberateľa z iného členského štátu. Za nesplnenie povinností daňového subjektu\nodberateľa nemôže žalobca žiadnym spôsobom zodpovedať. Žalobca postupoval s opatrnosťou tým,\nže si zabezpečil doklady preukazujúce riadnu registráciu odberateľa pre daň z pridanej hodnoty v inom\nčlenskom štáte. Tieto doklady predložil k vyjadreniu sa k protokolu z predmetnej daňovej kontroly.\nŽalobca v žalobe namietal nesprávnosť rozhodnutia spočívajúcu aj v tom, že v odôvodnení rozhodnutia\nnie je odkaz na žiaden predpis, ktorý by žalovaného oprávňoval zvoliť postup, ktorým dodanie tovaru do\niného členského štátu dodaní tak, ako keby sa jednalo o dodávku tovaru v tuzemsku. Ak správca dane\nvyhodnotil dodanie tovaru ako dodanie v zmysle § 8 zákona o DPH bol povinný v odôvodnení uviesť\nustanovenie, ktoré ho oprávnilo na takýto postup alebo uviesť skutočnosti, ktoré preukazujú, že boli\nsplnené materiálne podmienky takéhoto zdaniteľného plnenia. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie\nnemá oporu vo vykonanom dokazovaní.\n\nŽalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Skonštatoval,\nže v daňovom konaní boli žalobcom predložené faktúry, (ktoré boli súčasne dodacími listami), ktorými\nžalobca fakturoval dodávku listnatého reziva pre MURA GIOVANNI ANGELO, Calcinato, Taliansko a\nku každej faktúre bolo predložené prehlásenie o tom, že tovar deklarovaný na jednotlivých faktúrach\nbol prepravený zo Slovenskej republiky do miesta určenia uvedenom na dodacom liste. Na faktúrach,\nktoré plnili funkciu dodacieho listu nebolo uvedené žiadne miesto určenia. Na faktúrach bol určený\nako kupujúci MURA GIOVANNI ANGELO, Calcinato, Taliansko. Predložené doklady neobsahovali\ninformáciu o členskom štáte EÚ, do ktorého sa tovar z tuzemska dodával. V daňovom konaní sa\nnepodarilo preukázať, že išlo o tovar prepravený do iného členského štátu EÚ. Daňový subjekt ďalšie\nbližšie informácie nemal k dispozícii, a preto nebolo možné preveriť, či bol tovar prepravený do iného\nčlenského štátu. Nesúhlasil s tým, že žalobca zvládol dôkazné bremeno, pretože predložené doklady\nneobsahovali informáciu o členskom štáte EÚ do ktorého sa tovar dodával. Žalobca ďalšie bližšie\ninformácie k preprave tovaru neuviedol, napríklad typ a EČV vozidla, prepravnú spoločnosť, ktorá\nprepravu vykonala, miesto kam mal byť tovar prepravený. Nedisponoval teda informáciami, ktoré by\nsvedčili o tom, že v súlade so zásadou opatrnosti sa ubezpečil, že tovar ktorý fakturoval ako oslobodený\nod dane bude v skutočnosti prepravený z tuzemska do iného členského štátu Európskej únie. Žalobca v\ndaňovom konaní vyhlásil, že existujú iné doklady, ako tie ktoré boli predložené ku daňovej kontrole, ale\ntieto nepredložil. Podľa § 43 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný\nalebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu EÚ. Preto bolo v daňovom konaní vedené\ndokazovanie na zistenie splnenia tejto skutočnosti. Nesúhlasil so žalobnou námietkou, že žalobca v\ndaňovom konaní preukázal, že všetky kroky na základe zásady opatrnosti vykonal tým, že si zabezpečil\ndoklady preukazujúce riadnu registráciu odberateľa pre daň z pridanej hodnoty v inom členskom štáte,\nktoré predložil k vyjadreniu sa k protokolu z predmetnej daňovej kontroly. K poukazu žalobcu na\nrozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-409/04 Teleos plc uviedol, že nárok a podmienky na oslobodenie od\ndane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru do iného členského štátu EÚ rieši § 43 zákona o DPH. Žalobca\nskutočnosť, že tovar bol prepravený do iného členského štátu predloženými dokladmi nepreukázal a ani\nneuviedol také skutočnosti, ktoré by prepravu do iného členského štátu umožnili preskúmať. Poukázal\nna vyjadrenie žalobcu zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 03.05.2010, keď tento sa vyjadril\ntak, „keď si dopravu zabezpečoval odberateľ sám nezaujímalo ich ďalej kam tovar predáva, či je to\njeho vlastný kamión alebo patrí firme, ktorá mu potom prepravu účtuje, v takom prípade bol tovar len\nnaložený a dôležité bolo len, aby za tovar dostali zaplatené, preto pri väčšine obchodov došlo k platbe\nv hotovosti. Správca dane, aj keď doklady nepreukazovali dodávku tovaru do iného členského štátu,\nvykonal preverovanie, ale ani týmto preverovaním sa to nepotvrdilo. Dôvodom na neuznanie oslobodenia\nod dane pri dodaní predmetného tovaru, teda nebol len samotný fakt, že žalobcom predložený doklad\nneobsahoval informáciu o členskom štáte určenia dodania tovaru ale aj skutočnosť, že preprava z\ntuzemska do iného členského štátu sa nepreukázala inak. Vyjadrenia žalobcu o tom, že kupujúci v\nmomente kúpy nie je povinný vedieť, akým spôsobom vykoná právo disponovať s predmetom kúpy, že\nmu nevyplýva povinnosť mať vedomosť v čase dodania tovaru o tom, na územie ktorého členského\nštátu bude tovar fakticky prepravený, ako aj skôr citované vyjadrenie do zápisnice zo dňa 03.05.2010\nsvedčí o tom, že žalobca nemal vedomosť a istotu o tom, či tovar bude z tuzemska prepravený do iného\n\nčlenského štátu Európskej únie a napriek tomu predmetný tovar dodal ako oslobodený od dane z pridanej\nhodnoty. Teda sa nezachoval opatrne a neuskutočnil všetky kroky na základe zásady opatrnosti. Neprijal\nvšetky rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby sa uistil, že ním fakturovaný tovar sa prepraví\nz tuzemska do iného členského štátu, čo je podmienkou pri uplatnení oslobodenia od dane z pridanej\nhodnoty. Doklady o rezervácii leteniek pre talianskeho partnera a o tom, že tento vložil finančné čiastky\nna účet žalobcu nesvedčia o tom, že tovar ktorý kúpil vyviezol z územia Slovenskej republiky. Žalovaný\nďalej poukázal na to, že pri dodaní tovaru do iného členského štátu EÚ je potrebné poukázať na vplyv\ntohto oslobodenia na štátny rozpočet. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane na vstupu z nákupu reziva,\nčiže čerpal odpočet zo štátneho rozpočtu a následne deklaroval, že rezivo dodal do iného členského\nštátu EÚ, čím by pri splnení podmienok ustanovení § 43 zákona o DPH daň z pridanej hodnoty z\ndodania tohto tovaru do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky nemusel odviesť z titulu, že toto dodanie\ntovaru do iného členského štátu by bolo od dane z pridanej hodnoty oslobodené (daň by bol povinný\nodviesť odberateľ - nadobúdateľ tovaru v inom členskom štáte EÚ do rozpočtu v členskom štáte EÚ,\nkde by bol tovar dodaný). Preto podľa žalovaného je nevyhnutné dôsledné skúmať a preukázať splnenie\npodmienok § 43 zákona o DPH - že tovar skutočne opustil tuzemsko, aby tovar z ktorého na výstupe\nnebola odvedená daň nebol dodaný v tuzemsku, čím by došlo ku kráteniu štátneho rozpočtu Slovenskej\nrepubliky a boli by narušené princípy fungovania DPH. Žalobca deklaroval dodanie reziva do členských\nkrajín EÚ s oslobodením  od dane z pridanej hodnoty aj za iné kontrolované zdaňovacie obdobia\nroku 2007, 2008 a 2010, ktoré boli predmetom samostatných odvolacích konaní a žalôb. Odberateľmi\ntovaru boli okrem talianskej spoločnosti MURA GIOVANNI ANGELO aj spoločnosti z Rumunska a\nMaďarska. Preverovaním týchto odberateľov sa dodanie tovaru z tuzemska do iných členských štátov\ntiež jednoznačne nepreukázalo. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.\n\nKrajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a       § 246a ods. 1 O.s.p.,\npreskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu a z dôvodov uvedených\nv žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že\nžalobe nie je možné vyhovieť.\n\nPredmetom preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a\nz dôvodov uvedených v žalobe. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že u žalobcu bola správcom dane\n- Daňový úrad Detva vykonaná opakovaná daňová kontrola na dodržiavanie zákona o DPH za obdobie\ndecember 2008. Výsledkom daňovej kontroly boli zistenia uvedené v protokole č. 683/320/16140/2011/\nPola zo dňa 20.09.2010. Na základe zistení za kontrolované obdobie december 2008 správca dane vo\nvyrubovacom konaní žalobcovi dodatočným platobným výmerom vyrubil rozdiel dane v sume 13 492,43\neur.\n\nMedzi účastníkmi bolo sporné, či doklady predložené žalobcom v daňovom konaní sú dokladmi, ktoré\npreukazujú splnenie podmienok, za ktorých je možné dodávať tovar, ako oslobodený od dane z pridanej\nhodnoty, z tuzemska do iného členského štátu Európskej únie.\n\nPodľa § 43 zák.č. 222/2004 Z.z. (v znení účinnom pre kontrolované zdaňovacie obdobie) (1) oslobodené\nod dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu\npredávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou\npre daň v inom členskom štáte, (2) oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý\nje odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo\nkupujúcim alebo na ich účet, (3) oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej\ndane, odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim\nalebo kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu,\nktorá nie je identifikovaná pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa\npráva iného členského štátu a nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká\nkupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, (4) oslobodené\nod dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej\npodnikania ( § 8ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku\n1,  (5) platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až\n4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a\n\na/ ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo\niným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,\n\nb/ ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo\nosobou ním poverenou,\n\nc/ ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,\nže tovar prepravil do iného členského štátu,\n\nd/ inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby\nza tovar,\n\n(6) oslobodené od dane je\n\na/ dodanie tovaru a dodanie služby pre diplomatické misie, konzulárne úrady a medzinárodné\norganizácie zriadené na území iného členského štátu a ich pracovníkov okrem dodania nového\ndopravného prostriedku (§ 11 ods. 12),\n\nb/ dodanie tovaru a dodanie služby do iného členského štátu pre ozbrojené sily členského štátu,\nktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy, určené na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými\nzamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, a na zásobenie ich stravovacích zariadení, ak tieto ozbrojené sily\nnie sú ozbrojenými silami štátu určenia dodávok a ak sa podieľajú na spoločnom obrannom úsilí,\n\n(7) platiteľ je povinný preukázať oslobodenie od dane podľa odseku 6 potvrdením na úradnom tlačive\nna oslobodenie od dane, ktoré je vyhotovené príslušným štátnym orgánom iného členského štátu a\nktoré odberateľ odovzdal platiteľovi, (8) ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná\nodberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5\npísm. a/ alebo c/ do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho\nmesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. a/ alebo\nc/ v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za\nzdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.\n\nPodľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom\nkonaní vyšlo najavo.\n\nPodľa § 29 ods. 1, 2, 4, 8 zák.č. 511/1992 Zb., (1) dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie\ndaňové konanie, (2) správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej\npovinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov, (4) ako\ndôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre\nsprávne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy\nsprávcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových\nkontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi\na doklady k nim, (8) daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a\nskutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol\nvyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť\npovinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\n\nŽalobca preukazoval splnenie podmienok dokladmi podľa ods. 5 písm. c/ citovaného ustanovenia\nzákona o DPH. Z citovanej úpravy je zrejmé, že zákon ukladá platiteľovi dane preukázať splnenie\nvšetkých podmienok zákona, za ktorých je dodanie tovaru oslobodené od platenia dane z pridanej\nhodnoty. Zároveň zákon určil aj dôkazné prostriedky, ktorými je daňovník tak povinný urobiť v prípade,\nže prepravu tovaru vykoná odberateľ s tým, že preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu\nmôže aj inými dokladmi. Žalobca tvrdí, že ním predložené doklady faktúra a prehlásenie odberateľa\nsú takými dôkazmi, aké zákon o DPH vyžaduje v § 43 ods. 5 písm. c/. Treba súhlasiť so žalobcom,\nže v tých prípadoch, v ktorých daňovník koná v dobrej viere a predloží na preukázanie splnenia\npodmienok určených v zákone doklady, ktoré na takéto preukázanie sú vyžadované zákonom, nie je\nmožné od neho požadovať ďalšie dôkazy. (Ibaže by bol účastníkom podvodu, alebo účastníkom umelého\n\nvytvárania podmienok za účelom získania neoprávnenej daňovej výhody.) V tomto prípade žalobca tvrdí,\nže preukázal dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie tým, že ku každej dodávke v\nmesiaci júl 2008 odberateľovi MURA GIOVANNI ANGELO so sídlom v Taliansku, ktorý bol registrovaným\nplatiteľom dane v inom členskom štáte, predložil faktúru - dodací list a prehlásenie odberateľa. Faktúry\npodľa textu v nich obsiahnutom slúžili zároveň ako dodacie listy. Boli opečiatkované a aj podpísané\nodberateľom. Faktúry - dodacie listy neobsahujú žiadny údaj o mieste určenia dodávky. Obsahujú údaj\no dodanom tovare, osobnom odobratí tovaru, vyplatení fakturovanej čiastky hotovosťou a označenie\ndodávateľa a odberateľa. Ďalej predložené písomné prehlásenia odberateľa sú o tom, že tovar bol\nprepravený zo Slovenskej republiky do miesta určenia uvedenom na dodacom liste. Z uvedeného\nvyplýva, že predmetom sporu je správnosť skutkových zistení, ku ktorým žalovaný dospel z vykonaného\ndokazovania v daňovom konaní. Žalobca v žalobe nekonkretizuje, v čom je hodnotenie predložených\ndôkazov žalovaným nesprávne či nelogické. Súd v rámci prieskumu zákonnosti správneho rozhodnutia\nnenahrádza činnosť správneho orgánu. Je viazaný skutkovým stavom zisteným v správnom konaní s\nvýnimkou prípadov uvedených v § 250i ods. 2 O.s.p. Keďže žalobca namietal nesprávnosť hodnotenia\npredložených listín žalovaným, súd skúmal, či odôvodnenie rozhodnutia obsahuje úvahu, ktorou sa\nsprávny orgán pri ich hodnotení spravoval, či toto hodnotenie je v súlade s obsahom správneho spisu\na tiež či nevybočilo z medzí logického uvažovania. To znamená, či žalovaný pri zisťovaní skutkového\nstavu postupoval v súlade s ust. § 2 ods. 3 a § 29 zák.č. 511/1992 Zb. Žalovaný v rozhodnutí uviedol\nako predložené listiny hodnotil a tiež aj úvahu, ktorou dospel k záveru, že predložené prehlásenia\nodberateľa nie sú dokladmi podľa § 43 ods. 5 písm. c/, nakoľko neobsahujú údaj o tom, či a do ktorého\nčlenského štátu bol tovar vyvezený. Prehlásenia sú datované dňom osobného odobratia tovaru od\nžalobcu, pričom ako dátum vykládky je uvedený nasledujúci deň. Zákon ako dôkaz o dodaní tovaru\ndo iného členského štátu, však vyžaduje písomné vyhlásenie odberateľa o tom, že tovar prepravil do\niného členského štátu. Logicky tak môže urobiť až po vykonaní prepravy. Aj zistenie žalovaného, že\nz predložených prehlásení odberateľa nevyplýva, či a do ktorého členského štátu Európskej únie bol\ntovar vyvezený, je v súlade s obsahom týchto listín. Z uvedeného vyplýva, že záver žalovaného o tom,\nže neboli predložené doklady vyžadované zákonom o DPH v § 43 ods. 5 písm. c/ nie je v rozpore ani\ns obsahom predložených listín - prehlásení a nevybočuje ani z medzí logického uvažovania. Žalobca\nmal možnosť v daňovom konaní preukazovať inými dôkazmi dodanie tovaru do iného členského štátu.\nTúto možnosť nevyužil. Žalobca preto bezpredmetne poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v\nprípade č. C-409/04 týkajúce sa prípadu, keď daňovník predložil zákonom požadované doklady. Žalobca\nv žalobe namieta aj to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má nedostatky spočívajúce v tom,\nže neuvádza odkaz na žiaden predpis, ktorý by ho oprávňoval zvoliť postup, ktorým dodanie tovaru do\niného členského štátu dodaní tak, ako by sa jednalo o dodanie tovaru v tuzemsku podľa § 8 zákona\no DPH a v takom prípade buď musí uviesť ustanovenie, ktoré ho oprávňuje na postup alebo uviesť\nskutočnosti, ktoré preukazujú, že boli splnené materiálne podmienky takéhoto zdaniteľného plnenia. Súd\nna základe tohto žalobného dôvodu posúdil napadnuté rozhodnutie aj z hľadiska, či trpí nezákonnosťou\nspočívajúcou v jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo pre  nedostatok dôvodov a  dospel\nk záveru, že napadnuté rozhodnutie netrpí nezákonnosťou z dôvodu  nepreskúmateľnosti. Rozhodnutie\nje  skutkovo   dostatočne   jasne a  zrozumiteľne odôvodnené. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok\ndôvodov nespočíva na dielčích nedostatkoch odôvodnenia, ale na absencii tých skutkových zistení, na\nzáklade ktorých bolo rozhodnuté. V tomto prípade bolo rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré\nboli v danom konaní zistené dôkazmi získanými v súlade so zákonom. Rozhodnutie obsahuje jasné\na zrozumiteľné údaje o tom, ako správca dane k rozdielu základu dane oproti žalobcom uvedenému\nzákladu dane v daňovom priznaní dospel. Žalobca ani netvrdí, že by namietané podľa neho nedostatky\nodôvodnenia mohli spôsobovať nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.\n\nSúd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, z\ndôvodov uvedených v žalobe dospel na základe vyššie uvedených dôvodov k záveru, že toto rozhodnutie\nje z dôvodov uvedených v žalobe v súlade so zákonom. Súd preto žalobu v zmysle § 250j ods. 1 O.s.p.\nzamietol.\n\nO trovách konania súd rozhodoval na návrh žalobcu. Žalobca má v správnom súdnictve právo na\nnáhradu trov konania len v prípade, že je celkom alebo čiastočne úspešný. V tomto prípade žalobca\núspešný nebol, preto mu súd náhradu trov konania v zmysle § 250k O.s.p. nepriznal.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo,\nna tunajšom súde.\n\nV  odvolaní  sa  má  popri  všeobecných  náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom   sa toto rozhodnutie  alebo  postup  súdu\npovažuje  za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo\nrozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §\n221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/\nsúd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné\nna zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie\nskutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/), f/ rozhodnutie súdu prvého\nstupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}