Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/87/2014 z 10. 8. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 10. augusta 2014, sp. zn. 11Co/87/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5312201912.1 Krajský súd Žilina | 11Co/87/2014 | ECLI:SK:KSZA:2014:5312201912.1 | 2014-08-10 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. h) OSP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/75228256-8ec4-44c9-a0c9-7b67a78da1e7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5312201912.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/87/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312201912
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5312201912.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a
členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľa: Ostreal, s.
r. o., so sídlom U Rourovny 556/3, 721 00 Ostrava - Svinov, Česká republika, IČO: 278 25 043, právne
zastúpeného Mgr. Zdeňkom Krmáškom, advokátom, so sídlom U A. XXX/X, XXX XX O. - E., Česká
republika a JUDr. Stanislavom Záhumenským, advokátom, so sídlom W. L. XXXX, XXX XX W., proti
odporcovi: Jozef Kanálik, s miestom podnikania Raková 1072, IČO: 40 758 427, právne zastúpenému
Mgr. Tomášom Veselským, advokátom, L. XXXX/XX, XXX XX O. - G. T., Česká republika, v konaní o
zaplatenie 5.152,- eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.
k. 11C/18/2012-142 zo dňa 14.10.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
5.152,- eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.152,- eur od 17.10.2011 až do
zaplatenia do troch dní po právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým okresný súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi
trovy konania na súdnom poplatku vo výške 309,- eur na účet navrhovateľa číslo účtu: XXXXXXXXXX/
XXXX a trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Zdeňka Krmáška, advokáta,
so sídlom Z. A. XXX/X, O. - E., Česká republika vo výške 581,05 eur na číslo účtu: XXXXXXXXXX/
XXXX, trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Stanislava Záhumenského,
advokáta, so sídlom W. L. XXXX, W. vo výške 754,96 eur na číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, a to
všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku, z r u š u j e a v zrušenom rozsahu mu v r a c
i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 5.152,- eur
spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.152,- eur od 17.10.2011 až do zaplatenia a trovy
konania na súdnom poplatku vo výške 309,- eur na účet navrhovateľa číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX a
trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Zdeňka Krmáška, advokáta, so sídlom
Z. A. XXX/X, XXX XX O. - E., Česká republika, vo výške 581,05 eur na číslo účtu: XXXXXXXXXX/
XXXX, trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Stanislava Záhumenského,
advokáta, so sídlom W. L. XXXX, XXX XX W., vo výške 754,96 eur na číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX,
a to všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
Nárok navrhovateľa posudzoval okresný súd podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ako aj v zmysle
§ 365 v spojení s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Okresný súd v súdenom prípade vyhodnotil obchodno-záväzkový právny vzťah uzatvorený medzi
postupcom C. G. a odporcom ako právny vzťah v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka,
opierajúc sa o uzatvorenú zmluvu o výkone externých vodičských služieb zo dňa 10.06.2011. Ďalej



dôvodil, že poskytovateľ C. G. vo vzťahu k objednávateľovi Jozefovi Kanálikovi vykonával externé
vodičské služby v Nemecku ako vodič nákladného vozidla pri budovaní tunela Fleckberg, a to v súlade
s článkom II uzatvorenej zmluvy. Prvostupňový súd poukázal na tú skutočnosť, že odporca na základe
uzatvoreného právneho vzťahu so spoločnosťou Klocker Erdbewegung GmbH, so sídlom Oberdorf
premietol ustanovenia dohody zo dňa 08.06.2011 do zmluvy o výkone externých vodičských služieb,
pričom mal za nesporne preukázané, že postupca navrhovateľa mal dohodnutú odmenu za vykonávanie
dohodnutých prác 12,- eur za hodinu, čo bolo zároveň aj v súlade s bodom 4 dohody zo dňa 08.06.2011.
V danom smere okresný súd mal za to, že žalobný nárok navrhovateľa je právne dôvodný vo vzťahu
k vykonaným dokazovaným skutočnostiam v zmysle svedeckých výpovedí svedkov, ktorí pracovali u
odporcu ako vodiči, rovnako ako postupca C. G.. Taktiež mal za to, že je dôvodné zaviazať odporcu k
zaplateniu v konaní uplatnenej pohľadávky vychádzajúc z tej skutočnosti, že postupca C. G. vykonával
a vykonal vodičské práce v zmysle uzatvorenej zmluvy o vodičských externých službách pre odporcu,
ktorý bol v riadnom právnom vzťahu so spoločnosťou Klocker, ktorá sa zaviazala odporcovi zaplatiť za
jedného zapožičaného pracovníka za hodinu čiastku 12,- eur s tým, že zo strany odporcu bude vystavená
faktúra vždy do 10-teho dňa nasledujúceho mesiaca za predchádzajúci mesiac, v ktorej budú vykázané
odpracované hodiny s tým, že platba bude realizovaná prostredníctvom firmy Klocker. V konečnom
dôsledku prvostupňový súd mal za preukázané, že platba prostredníctvom firmy Klocker vo vzťahu k
vodičom realizovaná aj bola, čoho dôkazom bolo vystavenie faktúry č. 1/2011 vo výške 4.224,- eur, na
základe ktorej faktúry bolo poskytnuté peňažné plnenie zo strany zahraničnej firmy na účet C. G.. V
konaní podľa okresného súdu nebolo preukázané, že by vodič nepracoval pre odporcu v rozhodnom
období od 29.06.2011 do 26.09.2011. Za prvé obdobie mesiac jún, júl 2011 bola vyplatená odmena
vo výške 4.224,- eur priamo postupiteľovi zo strany spoločnosti Klocker. Ďalej dôvodil, že skutočnosť,
že odporca nevyplatil, resp. jeho prostredníctvom ďalšie finančné prostriedky postupiteľovi vyplatené
neboli, vyplynula aj z toho, že firma Klocker nevyplatila odporcovi za práce, ktoré boli vykonané vodičmi
ako dohodnutá odmena v zmysle dohody zo dňa 08.06.2011. Vykonanými dôkazmi prvostupňový súd
mal preukázanú aj ústnu dohodu, v zmysle ktorej vodič poskytol údaje týkajúce sa svojho čísla účtu
v peňažnom ústave za účelom vyplatenia peňažných prostriedkov synovi odporcu, ktorý nepriamo
realizoval v Nemecku na mieste samom z titulu poverenia svojho otca úkony vo vzťahu k vodičom
(pretlmočenie, zabezpečenie opravy motorových vozidiel). Okresný súd uzavrel, že pokiaľ postupiteľ
vykonával vodičské práce, vznikol mu nárok na zaplatenie odmeny za ich vykonanie. Vzhľadom k
týmto skutočnostiam okresný súd vyhodnotil nárok navrhovateľa ako postupníka právne dôvodný, čo
do základu aj výšky uplatneného nároku z titulu uzatvorenej zmluvy o výkone externých vodičských
služieb. Pokiaľ odporca neobdržal finančné prostriedky od zahraničnej spoločnosti, je jeho vecou, aby
takýto nárok z titulu uzatvorenej dohody zo dňa 08.06.2011 uplatnil si súdnou cestou prostredníctvom
justičných orgánov. Okresný súd poukázal na to, že v danom smere nie je možné zaujať stanovisko
nezaplatenia odmeny, na ktorú sa zaviazal vo vzťahu k postupiteľovi.
Pokiaľ žiadal odporca vykonať dôkaz výsluchom štatutárneho zástupcu spoločnosti Klocker, okresný súd
takýto dôkaz zamietol, nakoľko mal za to, že je nehospodárne a nedôvodné vykonať dôkaz výsluchom
štatutárneho zástupcu spoločnosti, vo vzťahu ktorej, a to právnom, bol priamo odporca, vychádzajúc
z primárneho platného právneho úkonu, na základe ktorého postupca žiadal zaplatenie v konaní
uplatnenej pohľadávky. Napokon v zmysle § 365 v nadväznosti na § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka
súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi v konaní uplatnený úrok z omeškania, nakoľko dostal sa
do omeškania s plnením peňažného záväzku nasledujúci deň po splatnosti, a to 17.10.2011 vo výške
9,25 % zo sumy 5.152,- eur.
O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p., § 149 ods. 1 O. s. p. a §
151 ods. 1 O. s. p., nakoľko bol navrhovateľ v konaní plne úspešný, vzniklo mu právo na náhradu trov
konania voči odporcovi. Navrhovateľ v konaní bol zastúpený na základe plnej moci advokátom Mgr.
Zdeňkom Krmáškom, so sídlom O., zo dňa 31.01.2012. V zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR
č. 655/2004 Zb. zákonov za úkony právnej pomoci, a to podanie návrhu 20.02.2012, vyjadrenie k odporu
zo dňa 17.12.2012, a to oba úkony po 180,93 eur pri hodnote sporu 5.152,- eur, účasť na pojednávaní
dňa 08.04.2013 v rozsahu 1/4-iny vo výške 45,23 eur a taktiež paušálna náhrada z roku 2012 za dva
úkony právnej pomoci po 7,63 eur, v roku 2013 7,81 eur, náhrada za stratu času v zmysle § 17 ods.
1 a 3 vyhlášky č. 655/2004 Zb. zákonov za použitie motorového vozidla, a to 1/60-tina výpočtového
základu na rok 2013 pri účasti na pojednávaní 08.04.2013 vo výške 13,01 eur, strata času za každú
začatú polhodinu na ceste O. - Čadca a späť 13,01 eur x 8 polhodín = 104,08 eur, náhrada za použitie
motorového vozidla za každý kilometer 0,183 eur x 83 km x 2 predstavuje 30,38 eur + spotreba auta
6,6 l na 100 km pri cene benzínu 1,50 eur/l na ceste O. - Čadca a späť (166 km) 16,43 eur, spolu
náhrada za stratu času a použitie motorového vozidla predstavovala 150,89 eur. Okresný súd tak priznal



právnemu zástupcovi navrhovateľa za vyššie uvedené úkony právnej pomoci náhradu za stratu času a
použitie motorového vozidla paušálny poplatok 581,05 eur. Okresný súd navrhovateľovi priznal náhradu
trov právneho zastúpenia právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Stanislava Záhumenského, advokáta,
advokátska kancelária W., na základe plnomocenstva zo dňa 13.05.2013 za úkony právnej pomoci, a to
prevzatie, príprava, účasť na pojednávaní dňa 13.05.2013, 18.09.2013, 14.10.2013 po 180,93 eur, teda
v celkovej výške 723,72 eur, paušálny poplatok 7,81 eur x 4, teda 31,24 eur, celkovo trovy právneho
zastúpenia právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Stanislava Záhumenského súd priznal vo výške
754,96 eur. Navrhovateľovi vznikli ďalej trovy zaplatením súdneho poplatku vo výške 309,- eur, ktorú
náhradu vo vzťahu k odporcovi súd navrhovateľovi priznal z dôvodu plnej úspešnosti sporu.

Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby
krajský súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. Rozsudok okresného
súdu pokladá za nesprávny, pričom poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľ výšku svojho nároku
preukazoval tzv. šichtovnicami, na ktorých si C. G. v jednotlivých mesiacoch značil počet odpracovaných
hodín. Predmetné šichtovnice sú opatrené pečiatkou spoločnosti Klocker, pre ktorú C. G. vykonával
práce, avšak na týchto šichtovniciach absentuje podpis zodpovednej osoby, ktorá by overila skutočnosti
zapísané C. G.. V tejto súvislosti poukázal na čl. V. zmluvy, podľa ktorého bude poskytovateľ
účtovať vykonané služby faktúrou, ktorá musí obsahovať náležitosti daňového dokladu a bude
vystavená do piatich dní po skončení mesačného obdobia a prílohou faktúry bude rozpis podpísaný
stavbyvedúcim. Navrhovateľ absolútne nerešpektoval čl. V. zmluvy a povinnosti preukázať skutočné
počty odpracovaných hodín práve podpisom stavbyvedúceho. Táto podmienka bola daná do zmluvy
práve z dôvodu, že odporca si bol vedomý tej skutočnosti, že sa na mieste výkonu práce zdržiavať
nebude, a preto bol nútený takýmto spôsobom odkontrolovať skutočne odpracované hodiny. Taktiež
dôvodil, že podľa výpovede C. G. a C. L. ml. pomáhal na mieste výkonu práce s organizačnými a
prekladateľskými službami C. L. ml. Tento potvrdil, že vodiči skutočne vypisovali šichtovnice, ktoré
dávali podpisovať pánovi L.. Zo strany pána L. však prišli sťažnosti na prácu vykonávanú C. G. a z
tohto dôvodu mu šichtovnice odmietol podpísať. Čo sa týka osoby stavbyvedúceho, C. G. vo svojej
výpovedi uviedol, že ich odporca v súvislosti s rozpisom odpracovaných hodín odkázal na pána L.,
pre ktorého tieto práce boli vykonávané. Tvrdenia C. G., že nevedel, kto je stavbyvedúcim, sú preto
nepravdivé, účelové a zavádzajúce. Taktiež poukázal na rozporuplnú výpoveď svedka G., ktorý na jednej
strane potvrdil, že jeden exemplár šichtovníc odovzdávali ďalším osobám, čo s nimi robili na stavbe a v
ďalšej vete dodal, že pre nich nebol stavbyvedúcim nikto. Uvedené výpovede pokladá za zavádzajúce
a účelové, s cieľom pomôcť navrhovateľovi uspieť v súdnom spore. Súd sa v odôvodnení rozsudku s
týmito rozpormi nevyporiadal, prečo navrhovateľovi uznal celú výšku nároku, aj keď túto nepreukázal
riadnym spôsobom tak, ako to predpokladá čl. V. zmluvy. Odporca tiež namietal, že počet odpracovaných
hodín na predmetných šichtovniciach je nereálny a nezakladá sa na pravde, o čom svedčia i zápisy
o prestávkach, keď v období od 01.08.2011 do 26.09.2011 vykonával C. G. nočné zmeny v trvaní 12
hodín, pričom v rámci každej nočnej zmeny si určil hodinovú prestávku od 00.00 hod. do 01.00 hod..
Od nočnej zmeny od 09.09.2011 na 10.09.2011 si však už žiadnu prestávku nepoznačil. Vykonávanie
práce každú noc v rozmedzí 12 hodín bez prestávky je fyzicky nemožné. V rozpore s čl. III. zmluvy
bez faktického zdôvodnenia priznal súd navrhovateľovi odmenu i za prestávku, teda za čas, keď žiadnu
prácu C. G. nevykonával. Poukázal na to, že navrhovateľ v súdnom konaní neuniesol dôkazné bremeno
týkajúce sa skutočnej výšky odpracovaných hodín a namietol postup súdu, ktorým odmietol vykonať
ním navrhovaný dôkaz, a to výsluch pána L. z dôvodu nehospodárnosti a nedôvodnosti. Výsluch pána
L. pokladá za nevyhnutný, z dôvodu objasnenia skutočnosti, ktorou je počet odpracovaných hodín,
pretože pán L. sa v čase vykonávania práce nachádzal na mieste samom. Úkoloval C. G. a kontroloval
jeho vykonávanú prácu, pričom mu boli odovzdávané i šichtovnice. Odporca spochybnil i oprávnenosť
navrhovateľa požadovať zaplatenie odmeny za vykonanú prácu od odporcu, nakoľko odporca síce
uzavrel predmetnú zmluvu o výkone externých vodičských služieb s C. G. s tým, že podľa V. zmluvy
mal C. G. ako poskytovateľ fakturovať vykonané práce odporcovi ako objednávateľovi. V konaní bolo
pritom preukázané, že C. G. vystavil prvotnú faktúru č. 1/2011 za obdobie za 29.06.2011 do 31.07.2011
na sumu 4 224,- eur priamo spoločnosti Klocker Ges.m.b.H, ktorá požadovanú sumu zaslala priamo
na účet C. G., čím došlo k vzniku právneho vzťahu medzi spoločnosťou Klocker Ges.m.b.H. a C. G..
Odporca mal síce uzavretú dohodu so spoločnosťou Klocker Ges.m.b.H, v ktorej sa táto spoločnosť
zaviazala zaplatiť odporcovi za jedného pracovníka čiastku 18,- eur a nie 12,- eur, ako to mylne uvádzal
prvostupňový súd. Faktúru č. 1/2011 mal vystavovať odporca, a to priamo na účet odporcu, nakoľko
tento mal mať podľa dohody za každého pracovníka províziu 6,- eur. S ohľadom na uvedené, odporca
tvrdil, že nie je pasívne legitimovaným v spore, nakoľko medzi C. G. a spoločnosťou Klocker Ges.m.b.H



došlo k ústnej dohode, na základe ktorej sa tieto strany dohodli i na podmienkach fakturácie a platieb za
vykonanú prácu. Napokon namietal, že priznanie trov právneho zastúpenia Mgr. Zdeňka Krmáška, ktorý
je zapísaný do zoznamu advokátov Českej advokátskej komory a ktorý poskytoval právne služby podľa
§ 31 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov ako hosťujúci euroadvokát, hoci
nepreukázal v konaní pred súdom existenciu písomnej dohody o spolupráci s advokátom zapísaným do
zoznamu Slovenskej advokátskej komory, a preto nemohol zastupovať navrhovateľa ako advokát a súd
postupoval nesprávne, keď mu priznal trovy právneho zastúpenia.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2
O. s. p. v spojení s ustanovením § 156 ods. 3 O. s. p. tento rozsudok vo výroku, ktorým uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 5.152,- eur spolu s 9,25 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy
5.152,- eur od 17.10.2011 až do zaplatenia podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny
potvrdil a vo výroku trovách konania zrušil podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p. a vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O. s. p.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil, okrem rozhodnutia o trovách konania.
V prejednávanej veci odvolací súd konštatuje, že v danom prípade správne vyhodnotil prvostupňový
súd obchodno-záväzkový právny vzťah uzatvorený medzi postupcom C. G. a odporcom ako právny
vzťah v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Tento právny vzťah vychádza zo zmluvy o výkone
externých vodičských služieb, ktorú uzatvoril objednávateľ- odporca s poskytovateľom - navrhovateľom
dňa 10.06.2011, ktorej účelom bolo zabezpečenie vodičských služieb pre objednávateľa, poskytovateľ
vykonával služby spojené s činnosťou vodiča na základe živnosti. V zmysle uzatvorenej zmluvy
predmetom zmluvy bol výkon vodičských služieb v štáte NSR ako vodiča nákladného vozidla pri
budovaní tunela Fleckberg s tým, že poskytovateľ bude odvážať zeminu a výkopový materiál, pričom
sa bude transportovať približne 220 000 m3 výkopového materiálu. Približná doba výkonu služieb bola
180 dní s tým, že práca mala prebiehať od pondelka do nedele 24 hodín denne, pričom sa malo
pracovať na 2 zmeny, denná a nočná. Poskytovateľ mal práce vykonávať v termíne od 14.06.2011.
V zmysle článku III. uzatvorenej zmluvy bola dohodnutá odmena za vykonanú prácu, a to 12,- eur
na hodinu bez ďalších príplatkov za nadčas, diét, cestovného, práce vykonávané v nedele, sviatky,
dni pracovného pokoja, pracovného voľna, ako aj všetky ďalšie pracovno-právne príplatky. V zmysle
článku V. uzatvorenej zmluvy si dohodli účastníci zmluvného vzťahu fakturáciu a splatnosť s tým, že
poskytovateľ bude účtovať vykonané služby faktúrou, ktorá musela obsahovať náležitosti daňového
dokladu, a mala byť vystavená do 5 dní po skončení mesačného obdobia. Prílohou faktúry mal byť rozpis
hodín podpísaný stavbyvedúcim. Faktúra bola splatná do 20-tich dní od doručenia poskytovateľovi.

Prvostupňový súd správne poukázal na tú skutočnosť, že odporca na základe uzatvoreného právneho
vzťahu, a to dohody so spoločnosťou Klocker Erdbewegung GmbH so sídlom v Oberdorf uzavrel vyššie
uvedenú zmluvu o výkone externých vodičských služieb, z ktorej článku IV. vyplývalo, že odporca
uzatvoril s firmou Klocker dohodu o odvoze výkopového materiálu pri stavebnom zámere stavby
tunela Fleckberg, pričom bolo dohodnuté odviezť predbežne 220 000 m3 výkopového materiálu,
predpokladané obdobie na odvoz 180 dní. Práce spojené s odvozom mali byť vykonávané od pondelka
do nedele 24 hodín v dvoch zmenách. Firma Kanálik Jozef sa zaviazala dať k dispozícii na tieto práce
a pre horeuvedené obdobie odpovedajúcich kvalifikovaných zapožičaných pracovníkov s vodičským
preukazom skupiny C/E. Ako odmena bolo dohodnuté v zmysle článku IV. dohody zaplatiť firme Kanálik
Jozef za jedného zapožičaného pracovníka za hodinu čiastku 12,- eur, v ktorej sume boli zahrnuté všetky
vedľajšie náklady mzdy, nočné príplatky, príplatky za ťažkú prácu, príplatky za nedele a sviatky, ako
aj všetky ostatné pracovno-právne príplatky. Ďalej v uvedenej sume boli započítané všetky prípadné
náklady na stravu. V zmysle článku V. zmluvy firma Klocker sa zaviazala zapožičaným pracovníkom
k dispozícii dať primerané ubytovanie na náklady odporcu. V zmysle článku VI. zo strany firmy Jozef
Kanálik bude vystavená faktúra vždy do 10-teho nasledujúceho dňa mesiaca za predchádzajúci mesiac,
v ktorej budú vykázané odpracované hodiny. Platby prostredníctvom firmy Klocker sa mali zrealizovať
vždy do 20-teho nasledujúceho mesiaca. Začiatok prác bol dohodnutý na deň 14.06.2011.
Odvolací súd sa taktiež stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že žalobný nárok navrhovateľa je
právne dôvodný, nakoľko postupca C. G. vykonával a vykonal vodičské práce v zmysle uzatvorenej
zmluvy o vodičských externých službách pre odporcu, ktorý bol v riadnom právnom vzťahu so



spoločnosťou Klocner GmbH, ktorá sa odporcovi zaviazala zaplatiť za jedného zapožičaného pracovníka
za hodinu čiastku 12,- eur s tým, že zo strany odporcu bude vystavená faktúra vždy do 10-teho dňa
nasledujúceho mesiaca za predchádzajúci mesiac, v ktorej budú vykázané odpracované hodiny s tým,
že platba bude realizovaná prostredníctvom firmy Klocker GmbH. Prvostupňový súd správne ustálil, že
platba prostredníctvom firmy Klocker GmbH vo vzťahu k vodičom realizovaná aj bola, čoho dôkazom
bolo vystavenie faktúry č. 1/2011 vo výške 4.224,- eur, na základe ktorej faktúry bolo poskytnuté peňažné
plnenie zo strany zahraničnej firmy priamo na účet C. G.. Pritom prvostupňový súd správne vyhodnotil
aj ústnu dohodu, v zmysle ktorej vodič poskytol údaje, týkajúce sa svojho čísla účtu v peňažnom ústave
za účelom vyplatenia peňažných prostriedkov synovi odporcu, ktorý nepriamo realizoval v Nemecku na
mieste samom z titulu poverenia svojho otca úkony vo vzťahu k vodičom.
Odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že návrh navrhovateľa ako postupníka je právne dôvodný tak,
ako to správne vyhodnotil aj prvostupňový súd, a to čo do základu aj výšky uplatneného nároku z titulu
uzatvorenej zmluvy o výkone externých vodičských služieb.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku odporcu v tom, že navrhovateľ v súdnom konaní neuniesol dôkazné
bremeno týkajúce sa skutočnej výšky odpracovaných hodín, odvolací súd pokladá túto námietku za
nedôvodnú, nakoľko z výpovedí svedkov L., G. a G., ktorí vykonávali prácu na základe zmluvy o
výkone externých vodičských služieb, vyplynulo jednak to, že nikdy im nebola predstavená osoba
stavbyvedúceho a jednak šichtovnice odovzdávali synovi odporcu. Podľa výpovede svedka G. bolo
povedané L. ml., že čo sa týka odpracovaných hodín, stačí, ak mu budú telefonicky nahlásené.
Taktiež svedok G. L. potvrdil, že šichtovnice sa vypisovali každý deň a bol zaznamenaný čas odkedy
- dokedy boli práce vykonávané s tým, že boli odovzdávané synovi odporcu. Obdobne k tejto
skutočnosti vypovedal aj svedok G. G.. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na výpoveď právneho
zástupcu odporcu, ktorý síce uviedol, že stavbyvedúcim bol W. L., ktorého podpis mal byť na rozpise
odpracovaných hodín. Zároveň však poukázal na to, že pokiaľ aj odporca podpísal odpracované hodiny
predložené C. G., nešlo o odsúhlasenie v pravom slova zmysle, nakoľko odporca sa v skutočnosti na
mieste výkonu prác ani nenachádzal. Z uvedeného je teda zrejmé, že argumentácia odporcu ohľadne
nedodržania článku V. zmluvy o výkone externých vodičských služieb je účelová v snahe vyhnúť sa
plneniu zmluvnej povinnosti. Účelovosť tejto argumentácie vidí odvolací súd aj v tom, že z predložených
šichtovníc za obdobie júl 2011 vyplýva, že táto nebola podpísaná a napriek tomu boli finančné prostriedky
fakturované a vyplatené. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že pokiaľ podľa čl. V. zmluvy o
výkone externých vodičských služieb nebolo dôsledne postupované, pričom ani nebola konkretizovaná
osoba stavbyvedúceho, nemožno spravodlivo podmieňovať nevyplatenie odmeny za prácu, osobitne
za situácie, ak zo zmluvy o výkone externých vodičských služieb nevyplývajú sankcie za porušenie
tohto článku zmluvy. Pokiaľ bol teda zmluvný vzťah zadefinovaný takým spôsobom medzi zmluvnými
stranami, nemožno odporcovu argumentáciu podporiť.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku odvolateľa, že C. G. tým, že vystavil prvotnú faktúru č. 1/2011 za obdobie
od 29.06.2011 do 31.07.2011 na sumu 4 224,- eur priamo spoločnosti Klocker GmbH, tak týmto konaním
došlo k vzniku právneho vzťahu medzi spoločnosťou Klocker GmbH a C. G., a teda nie je pasívne
legitimovaný, odvolací súd konštatuje, že túto námietku pokladá za účelovú, nakoľko z príjmového
pokladničného dokladu vystaveného dňa 29.09.2011 bola vyplatená C. G. suma 1.100,- eur ako záloha
priamo odporcom. V prípade, že by uvedený právny vzťah zanikol, nemal by akýkoľvek dôvod predmetnú
sumu zaplatiť. Navyše svedkovia, ktorí pracovali na základe zmluvy o výkone externých vodičských
služieb, vrátane svedka G., vypovedali, že boli v právnom vzťahu s odporcom, ktorý prácu sprostredkoval
a vždy, keďže mali jazykovú bariéru, komunikovali prostredníctvom syna odporcu. Z uvedených dôvodov
odvolací súd nepokladá za relevantné, aby argumentácii odvolateľa v tomto smere uveril, ale vyhodnotil
ju v celom kontexte prejednávanej veci ako špekulatívnu, motivovanú snahou vyhnúť sa zodpovednosti
zo záväzku vyplývajúceho z riadne uzavretej zmluvy o výkone externých vodičských služieb, na základe
ktorej odporca jednoznačne vystupuje ako objednávateľ prác.
Taktiež odvolací súd potvrdil výrok rozsudku prvostupňového súdu, ktorým priznal úrok z omeškania s
plnením peňažného záväzku nasledujúci deň po splatnosti, a to 17.10.2011 vo výške 9,25 % zo sumy
5.152,- eur, nakoľko zodpovedá zákonu.
Pokiaľ odporca žiadal vykonať dôkaz výsluchom štatutárneho zástupcu Klocker GmbH, odvolací súd
sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, ktorý zamietol návrh na vykonanie dôkazu z dôvodov
nehospodárnosti a nedôvodnosti, keďže aj odvolací súd dospel k záveru, že výsluch štatutárneho
zástupcu spoločnosti by bol nadbytočný, keďže v priamom právnom vzťahu k spoločnosti Klocker bol
priamo iba odporca.
Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v odôvodnení (vo vzťahu ku trovám konania) uviedol, že
rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p. tak, že odporcovi uložil



povinnosť nahradiť trovy konania na súdnom poplatku vo výške 309,- eur na účet navrhovateľa a trovy
právneho zastúpenia právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Zdeňka Krmáška vo výške 581,05 eur a
trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Stanislava Záhumenského vo výške
754,96 eur, a to všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku. V súvislosti s rozhodnutím o náhrade
trov konania, odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd sa nezaoberal aplikáciou ust. § 149 ods.
3 O. s. p., podľa ktorého pri rozhodovaní o trovách konania patrí náhrada trov právneho zastúpenia v
zmysle tohto ustanovenia vždy len jednému právnemu zástupcovi. Preto je rozhodnutie prvostupňového
súdu o náhrade trov konania predčasné. Zároveň odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia okresného
súdu nevyplýva, na základe akých skutočností posudzoval priznanie náhrady trov konania advokátovi
zapísanému v zozname advokátov v ČR, t.j. či išlo zastupovanie v režime podľa § 27 ods. 1 O. s. p.,
alebo v zmysle § 30 písm. a), b) v nadväznosti na § 32 a § 35 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii.
Preto považuje rozhodnutie okresného súdu v tejto časti za nepreskúmateľné.
Podľa odvolacieho súdu nepreskúmateľné je rozhodnutie, odôvodnenie ktoré ho dostatočne
nevysvetľuje, z akého dôvodu rozhodol súd tak, ako ho uviedol vo výroku rozhodnutia (rozsudku).
Rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie. V súlade s ust. § 157 ods. 2
O. s. p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O. s. p. musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad
opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia, musí sa vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky
zistené skutkové okolnosti, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Dostatočnosť a relevantnosť
dôvodov rozhodnutia sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (rozhodnutie III. ÚS
SR 328/2005).
Vyššie konštatované požiadavky rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o trovách konania
nesplnil. Okresný súd len všeobecne konštatoval prijatý záver bez prináležiacej skutkovej a právnej
argumentácie, čo malo dopad na jeho neúplné a nepreskúmateľné tak skutkové aj právne závery v časti
napadnutého rozhodnutia. Z tohto dôvodu došlo k naplneniu ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. pre
zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu v napadnutom výroku a podľa ust. § 221 ods. 2 O. s.
p. pre vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní sa okresný súd bude dôsledne zaoberať aplikáciou použitých ustanovení o trovách
konania tak, aby bolo dostatočne zrejmé, ako právnu normu aplikoval na prejednávaný prípad. Následne
vyhodnotí všetky dôkazy a zdôvodní, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých záverov
vychádzal a ako ich skutkovo a právne vyhodnotil. Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlí tak, aby z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývala jednostrannosť a ani taká aplikácia príslušných
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.