{"guid": "1a25f706-e0d9-4a83-b593-86af815e868e:a2b8f14d-452e-4946-8cf4-d92432430ba6", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3013201026.5", "spisova_znacka": "11S/38/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/38/2013 z 22. 9. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 22. septembra 2014, sp. zn. 11S/38/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3013201026.5", "identifikacne_cislo": "3013201026", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Roman Rizman", "sudca_id": 368, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-rizman-368", "datum_vydania": "2014-09-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a2b8f14d-452e-4946-8cf4-d92432430ba6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3013201026.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3013201026.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3013201026.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/38/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013201026
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3013201026.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr.
Aleny Radičovej a JUDr. Eleny Zaťkovej v právnej veci žalobcu GIBALEX, s.r.o., so sídlom Slovenskej
armády 48, Nemšová, IČO: 31 408 401, práv. zast. Advokátskou kanceláriou MOJŽIŠ a Partneri s.r.o. so
sídlom Sasinkova 10, Bratislava, IČO: 35 892 994 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej
republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
zo dňa 16. októbra 2013, č. 1100306/1/198055/2013/5051 jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu   z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného
rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Trenčín č. 9301401/5/3380177/2013/Vask zo dňa 12. júla 2013, ktorým podľa §
68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie november 2009 vo výške 316 362,90 euro, keď správca dane s poukazom na ust. § 49 ods. 1
zákona č. 222/2004 Z.z. neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH v celkovej výške 316 362,90 euro z
dodávateľských faktúr od dodávateľa Ostwerke, s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 14, Banská Bystrica,
IČO: 36 743 950 za nákup bravčového mäsa - polovičky, droby a prasiatka, a to:

- faktúra číslo 13672009 zo dňa 1. novembra 2009, základ dane 30 065,65 euro, DPH vo výške 5712,50
euro, celková suma 35 778,15 euro,

- faktúra číslo 13682009 zo dňa 1. novembra 2009, základ dane 44 454,62 euro, DPH vo výške 8446,40
euro, celková suma 52 901,02 euro,

- faktúra číslo 13692009 zo dňa 4. novembra 2009, základ dane 49 746,59 euro, DPH vo výške 9451,90
euro, celková suma 59 598,49 euro,

- faktúra číslo 13702009 zo dňa 1. novembra 2009, základ dane 37 076,94 euro, DPH vo výške 7044,60
euro, celková suma 44 121,54 euro,

- faktúra číslo 13712009 zo dňa 1. novembra 2009, základ dane 28 477,71 euro, DPH vo výške 5410,80
euro, celková suma 33 888,51 euro,



- faktúra číslo 13772009 zo dňa 2. novembra 2009, základ dane 8151,61 euro, DPH vo výške 1548,80
euro, celková suma 9700,41 euro,

- faktúra číslo 13782009 zo dňa 3. novembra 2009, základ dane 29 969,74 euro, DPH vo výške 5694,30
euro, celková suma 35 664,04 euro,

- faktúra číslo 13792009 zo dňa 3. novembra 2009, základ dane 27 082,88 euro, DPH vo výške 5145,70
euro, celková suma 32 228,58 euro,

- faktúra číslo 13802009 zo dňa 4. novembra 2009, základ dane 8844,28 euro, DPH vo výške 1680,40
euro, celková suma 10 524,68 euro,

- faktúra číslo 13812009 zo dňa 5. novembra 2009, základ dane 37 349,16 euro, DPH vo výške 7096,30
euro, celková suma 44 445,46 euro,

- faktúra číslo 13822009 zo dňa 5. novembra 2009, základ dane 29 659,81 euro, DPH vo výške 5635,40
euro, celková suma 35 295,21 euro,

- faktúra číslo 13832009 zo dňa 8. novembra 2009, základ dane 53 850,78 euro, DPH vo výške 10
231,60 euro, celková suma 64 082,38 euro,

- faktúra číslo 13842009 zo dňa 8. novembra 2009, základ dane 42 180 42 40 euro, DPH vo výške 8015
euro, celková suma 50 199,40 euro,

- faktúra číslo 13852005 zo dňa 8. novembra 2009, základ dane 35 073,40 euro, DPH vo výške 6663,90
euro, celková suma 41 737,30 euro,

- faktúra číslo 13862009 zo dňa 8. novembra 2009, základ dane 25 827,16 euro, DPH vo výške 4907,20
euro, celková suma 30 734,36 euro,

- faktúra číslo 13872009 zo dňa 8. novembra 2009, základ dane 30 931,44 euro, DPH vo výške 5877
euro, celková suma 36 808,44 euro,

- faktúra číslo 14062009 zo dňa 9. novembra 2009, základ dane 8844,67 euro, DPH vo výške 1680,50
euro, celková suma 10 525,17 na euro,

- faktúra číslo 14072009 zo dňa dnes 5. novembra 2009, základ dane 8131 trvá 58 euro, DPH vo výške
1545 euro, celková suma 9676,58 euro,

- faktúra číslo 14082009 zo dňa 10. novembra 2009, základ dane 31 326,19 euro, DPH vo výške 5 952
euro, celková suma 37 278,19 euro,

- faktúra číslo 14092009 zo dňa 10. novembra 2009, základ dane 54 280,60 euro, DPH vo výške 10
313,30 euro, celková suma 64 593,95 euro,

- faktúra číslo 14102009 zo dňa 11. novembra 2009, základ dane 8193,11 euro, DPH vo výške 1556,70
euro, celková suma 9749,81 euro,

- faktúra číslo 14112009 zo dňa 12. novembra 2009, základ dane 31 145,04 euro, DPH vo výške 5917,60
euro, celková suma 37 062,64 euro,

- faktúra číslo 14122009 zo dňa 12. novembra 2009, základ dane 8401,04 euro, DPH vo výške 1596,20
euro, celková suma 9997,24 euro,

- faktúra číslo 14132009 zo dňa 12. novembra 2009, základ dane 31 824,29 euro, DPH vo výške 6046,60
euro, celková suma 37 870,89 euro,



- faktúra číslo 14142009 zo dňa 12. novembra 2009, základ dane 36 530,52 eura, DPH vo výške 6940,80
euro, celková suma 43 471,32 euro,

- faktúra číslo 14152009 zo dňa 13. novembra 2009, základ dane 8640 22 78 euro, DPH vo výške
1642,10 euro, celková suma 10 284,88 euro,

- faktúra číslo 14162009 zo dňa 13. novembra 2009, základ dane 47 160,11 euro, DPH vo výške 8960,40
euro, celková suma 56 120,51 euro,

- faktúra číslo 14172009 zo dňa 15. novembra 2009, základ dane 30 642,40 euro, DPH vo výške 5822,10
euro, celková suma 36 464,50 euro,

- faktúra číslo 14182009 zo dňa 15. novembra 2009, základ dane 36 798,20 euro, DPH vo výške 6991,70
euro, celková suma 43 789,90 euro,

- faktúra číslo 14192009 zo dňa 15. novembra 2009, základ dane 29 532,89 euro, DPH vo výške 5554,20
euro, celková suma 34 787,09 euro,

- faktúra číslo 14202009 zo dňa 15. novembra 2009, základ dane 42 387,74 euro, DPH vo výške 8053,70
euro, celková suma 50 441,44 euro,

- faktúra číslo 14212009 zo dňa 16. novembra 2009, základ dane 7623,60 euro, DPH vo výške 1448,50
euro, celková suma 9072,10 euro,

- faktúra číslo 14222009 zo dňa 16. novembra 2009, základ dane 6751,71 euro, DPH vo výške 1282,80
euro, celková suma 8034,51 euro,

- faktúra číslo 14232009 zo dňa 17. novembra 2009, základ dane 45 533,36 euro, DPH vo výške 8651,40
euro, celková suma 54 184,76 euro,

- faktúra číslo 14242009 zo dňa 17. novembra 2009, základ dane 8153,03 euro, DPH vo výške 1549,10
euro, celková suma 9720 13 euro,

- faktúra číslo 14252009 zo dňa 18. novembra 2009, základ dane 7938,62 euro, DPH vo výške 1508,30
euro, celková suma 9446,92 euro,

- faktúra číslo 14262009 zo dňa 18. novembra 2009, základ dane 31 069,25 euro, DPH vo výške 5903,20
euro, celková suma 36 972,43 euro,

- faktúra číslo 14272009 zo dňa 19. novembra 2009, základ dane 28 540,33 eura, DPH vo výške 5422,70
euro, celková suma 33 963,03 euro,

- faktúra číslo 14282009 zo dňa 19. novembra 2009, základ dane 36 291,46 euro, DPH vo výške 6895,40
euro, celková suma 43 186,86 euro,

- faktúra číslo 14292009 zo dňa 19. novembra 2009, základ dane 7784,13 euro, DPH vo výške 1479
euro, celková suma 9563,13 euro,

- faktúra číslo 14302009 zo dňa 19. novembra 2009, základ dane 8043,75 euro, DPH vo výške 1528,30
euro, celková suma 9572,03 euro,

-  faktúra číslo 14312009 zo dňa 22. novembra 2009, základ dane 30 588,76 euro, DPH vo výške 5811,90
euro, celková suma 36 400,66 eura,

- faktúra číslo 14322009 zo dňa 22. novembra 2009, základ dane 34 949,87 eura, DPH vo výške 6640,50
euro, celková suma 41 590,37 euro,



- faktúra číslo 14332009 zo dňa 22. novembra 2009, základ dane 36 474,15 euro, DPH vo výške 6930,10
eura, celková suma 43 404,25 euro,

- faktúra číslo 14342009 zo dňa 22. novembra 2009, základ dane 29 537,32 euro, DPH vo výške 5555,10
eura, celková suma 34 792,42 euro,

-  faktúra číslo 14355009 zo dňa 22. novembra 2009, základ dane 45 962,38 eura, DPH vo výške 8732,90
euro, celková suma 54 695,28 euro,

- faktúra číslo 14412009 zo dňa 23. novembra 2009, základ dane 8197,68 euro, DPH vo výške 1557,60
euro, celková suma 9755,28 euro,

-  faktúra číslo 14422009 zo dňa 24. novembra 2009, základ dane 60 205,28 eura, DPH vo výške 11
439 euro, celková suma 71 644,28 euro,

- faktúra číslo 14432009 zo dňa 24. novembra 2009, základ dane 7974,59 euro, DPH vo výške 1515,20
euro, celková suma 9489,79 euro,

- faktúra číslo 14442009 zo dňa 25. novembra 2009, základ dane 31 329,44 euro, DPH vo výške 5952,60
euro, celková suma 37 282,04 euro,
- faktúra číslo 14452009 zo dňa 25. novembra 2009, základ dane 7581,53 euro, DPH vo výške 1440,50
euro, celková suma 9022,03 euro,

- faktúra číslo 14462009 zo dňa 26. novembra 2009, základ dane 7635,34 euro, DPH vo výške 1450,70
euro, celková suma 9086,04 euro,

- faktúra číslo 14472009 zo dňa 26. novembra 2009, základ dane 34 752,95 euro, DPH vo výške 6603,10
euro, celková suma 41 356,05 euro,

- faktúra číslo 14482009 zo dňa 26. novembra 2009, základ dane 29 289,49 euro, DPH vo výške 5565
euro, celková suma 34 854,49 euro,

- faktúra číslo 14492009 zo dňa 29. novembra 2009, základ dane 28 943,15 euro, DPH vo výške 5499,20
euro, celková suma 34 442,35 euro,

- faktúra číslo 14502009 zo dňa 29. novembra 2009, základ dane 36 613,27 euro, DPH vo výške 6956,50
euro, celková suma 43 569,77 euro,

- faktúra číslo 14512009 zo dňa 29. novembra 2009, základ dane 45 567,76 euro, DPH vo výške 8657,90
euro, celková suma 54 525,66 euro,

- faktúra číslo 14522009 zo dňa 29. novembra 2009, základ dane 32 163,53 euro, DPH vo výške 6111,10
euro, celková suma 38 974,63 euro,

- faktúra číslo 14532009 zo dňa 29. novembra 2009, základ dane 29 465,06 eura, DPH vo výške 5598,40
euro, celková suma 35 063,46 euro,

- faktúra číslo 14722009 zo dňa 30. novembra 2009, základ dane 8117,09 eura, DPH vo výške 1542,20
euro, celková suma 9659,29 euro.

Žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného správcom dane. Zopakoval,
že žalobca si uplatnil odpočítanie DPH zo sporných faktúr od dodávateľa Ostwerke, s.r.o., pričom
tovar uvedený v týchto sporných faktúrach spoločnosť Ostwerke, s.r.o. žalobcovi reálne nedodala.
Vyššie uvedený dodávateľ žalobcu - spoločnosť Ostwerke, s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 14, Banská
Bystrica, IČO: 36 743 950 podľa výpisu z obchodného registra sídlila do 20. apríla 2009 na adrese Pod
kaštieľom 627/10, Dubnica nad Váhom, od 21. apríla 2009 do 15. augusta 2011 na adrese Školská
768/25 Bánovce nad Bebravou a od 16. augusta 2011 na adrese Zvolenská cesta 14, Banská Bystrica.
Od 17. októbra 2008 je jediným spoločníkom spoločnosť Kovošrot s.r.o., Kukučínova 504/6, Trenčín.



V mene spoločnosti Ostwerke, s.r.o. konal od 7. marca 2008 do 28. júna 2010 Peter Sýkora, od 28.
júna 2010 do 29. júla 2010 Imréne Klelmen, Maďarská republika a od 29. júla 2010 László Ágh.
Polícia šetrením realizovaných obchodov s bravčovým mäsom zistila, že tento tovar (bravčové mäso)
nadobudli slovenskí predajcovia z iných členských štátov Európskej únie. Všetky slovenské subjekty
boli zaregistrované ako platitelia DPH, pričom sa jedná o nastrčené spoločnosti, ktoré v skutočnosti
nevykonávali žiadnu reálnu činnosť, sídla spoločností boli len formálne, konatelia spoločností boli alebo
sú bezdomovci, osoby v pátraní s bohatou kriminálnou minulosťou, resp. subjekty boli prevedené na
občanov Maďarska. Zodpovedné osoby za tieto subjekty nepodávali daňové priznania, nekomunikovali
s príslušnými daňovými úradmi. V intrakomunitárnych dodaniach tovaru od dodávateľov z Európskej
únie na Slovensko pochybnosti nie sú, za to závažné pochybnosti sú v deklarovaných nadobúdateľoch
tovaru z Česka. Na základe faktúr, ktoré mali vystaviť nadobúdatelia (Ostwerke, s.r.o., HK trade, s.r.o.,
PARADISSE, s.r.o., ...) si uplatnili odpočítanie dane viaceré daňové subjekty na Slovensku a v súvislosti
s takto deklarovanými dodávkami mäsa z členských štátov Európskej únie došlo a dochádza ku kráteniu
štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo veľkom rozsahu. Miestnym zisťovaním na adrese sídla
spoločnosti Ostwerke, s.r.o. bolo preverené, že spoločnosť sa nenachádza na adrese sídla uvedenej v
obchodnom registri, a ani na žiadnej z budov nachádzajúcich sa na Zvolenskej ceste 14, Banská Bystrica
nemá označené sídlo. Na žiadosť správcu dane o zapožičanie účtovných dokladov (ktorá žiadosť bola
doručená splnomocnenému zástupcovi spoločnosti Y. Y. dňa 13.11.2012) spoločnosť Ostwerke, s.r.o.
a ani jej splnomocnený zástupca nereagovali, požadované doklady správcovi dane nepredložili, a to
ani na opakovanú žiadosť. Príslušný správca dane (Daňový úrad Bánovce nad Bebravou) určoval u
spoločnosti Ostwerke, s.r.o. daň podľa pomôcok na Dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia
január - marec 2009, september 2009 a február 2010 a taktiež i na Dani z príjmov právnickej osoby
za zdaňovacie obdobie 2009, nakoľko spoločnosť Ostwerke, s.r.o. nepredložila doklady pri výkone
daňových kontrol. Spoločnosť Ostwerke, s.r.o. podala posledné daňové priznanie k Dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011, pričom v daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia
január - apríl 2011 spoločnosť Ostwerke, s.r.o. uviedla, že jej v uvedených obdobiach nevznikla daňová
povinnosť ani nárok na odpočítanie dane. Spoločnosť Ostwerke, s.r.o. si neplní svoje povinnosti tak, ako
ukladá § 3 ods. 8 daňového poriadku, podľa ktorého právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných
osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Správca dane
predvolával opakovane na výsluch splnomocneného zástupcu spoločnosti Ostwerke, s.r.o. Y. Y., ktoré
zásielky si menovaný prevzal dňa 4. februára 2013 a dňa 8. marca 2013, na výsluch sa však nedostavil.
Správca dane predvolával opakovane na výsluch i bývalého konateľa spoločnosti Ostwerke, s.r.o. Petra
Sýkoru, ktoré zásielky sa vrátili správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy“. Dňa 19. marca 2013
sa splnomocnený zástupca spoločnosti Ostwerke, s.r.o. Y. Y. telefonicky skontaktoval so správcom
dane, pričom uviedol, že dňa 8. apríla 2013 sa nemôže dostaviť na Daňový úrad Trenčín, nakoľko je
dlhodobo odcestovaný v zahraničí, prisľúbil však, že koncom mája telefonicky potvrdí správcovi dane
návrat a zároveň dohodne so zamestnancom správcu dane termín. Y. Y. v telefonickom rozhovore
ďalej správcovi dane oznámil, že doklady spoločnosti Ostwerke, s.r.o. nemá a že konateľ spoločnosti
Ostwerke, s.r.o. zomrel. Y. Y. sa už viac so správcom dane neskontaktoval. V zmysle ustanovenia §
20 ods. 2 a 3 daňového poriadku využil správca dane inštitút predvedenia útvarom Policajného zboru
a bývalý konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. Peter Sýkora bol dňa 14. marca 2013 predvedený na
Daňový úrad Trenčín, kde pred správcom dane Peter Sýkora uviedol, že má k dispozícii protokol o
odovzdaní dokladov novému konateľovi spoločnosti Ostwerke, s.r.o. a predloží ho správcovi dane do
22. marca 2013, čo však Peter Sýkora neučinil. Bývalý konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. Peter Sýkora
pred správcom dane potvrdil, že žalobcovi ako odberateľovi vystavil faktúry, avšak len za zdaňovacie
obdobie január 2009, a to konkrétne faktúru číslo 12009 zo dňa 1. januára 2009 v sume 10 230,12
euro, faktúru číslo 22009 zo dňa 4. januára 2009 v sume 9969,33 euro, faktúru číslo 32009 zo dňa 4.
januára 2009 v sume 14 484,98 euro, faktúru číslo 1162009 zo dňa 26. januára 2009 v sume 9130,52
euro, faktúru číslo 1172009 zo dňa 27. januára 2009 v sume 9459,81 euro, faktúru číslo 1182009
zo dňa 28. januára 2009 v sume 10 288,98 euro a faktúru číslo 1192009 zo dňa 29. januára 2009
v sume 4012,37 euro (pozornosti Krajského súdu v Trenčíne neunikla zrejmá nesprávnosť v písaní,
keď správne mali byť v napadnutom rozhodnutí žalovaného uvedené faktúry nie za obdobie január
2009, ale za obdobie november 2009, ktoré obdobie je predmetom v súdenej veci, teda ako vyplýva
zo zápisnice správcu dane o ústnom pojednávaní zo dňa 14.03.2013, č. 930101/5/983383/2013 po
správnosti mali byť uvedené f.č. 13672009 z 01.11.2009, f.č. 13682009 z 01.11.2009, f.č. 13692009
z 04.11.2009, f.č. 13702009 z 01.11.2009, f.č. 13712009 z 01.11.2009, f.č. 14062009 z 09.11.2009,
f.č. 14072009 z 05.11.2009, f.č. 14082009 z 10.11.2009, f.č. 14102009 z 11.11.2009, f.č. 14112009
z 12.11.2009, f.č. 14122009 z 12.11.2009, f.č. 14132009 z 12.11.2009, f.č. 14142009 z 12.11.2009,



f.č. 14152009 z 13.11.2009, f.č. 14162009 z 13.11.2009, f.č. 14172009 z 15.11.2009, f.č. 14182009
z 15.11.2009, f.č. 14192009 z 15.11.2009, f.č. 14202009 z 15.11.2009, f.č. 14212009 z 16.11.2009,
f.č. 14222009 z 16.11.2009, f.č. 14232009 z 17.11.2009, f.č. 14242009 z 17.11.2009, f.č. 14252009
z 18.11.2009, f.č. 14262009 z 18.11.2009, f.č. 14272009 z 19.11.2009, f.č. 14282009 z 19.11.2009,
f.č. 14292009 z 19.11.2009, f.č. 14302009 z 19.11.2009, f.č. 14312009 z 22.11.2009, f.č. 14322009
z 22.11.2009, f.č. 14332009 z 22.11.2009, f.č. 14342009 z 22.11.2009, f.č. 14355009 z 22.11.2009,
f.č. 14412009 z 23.11.2009, f.č. 14422009 z 24.11.2009, f.č. 14432009 z 24.11.2009, f.č. 14442009
z 25.11.2009, f.č. 14452009 z 25.11.2009, f.č. 14462009 z 26.11.2009, f.č. 14472009 z 26.11.2009,
f.č. 14482009 z 26.11.2009, f.č. 14492009 z 29.11.2009, f.č. 14512009 z 29.11.2009, f.č. 14522009
z 29.11.2009, f.č. 14532009 z 29.11.2009; ide o časť faktúr presne špecifikovaných v úvode tohto
rozsudku). Vyššie uvedené faktúry Peter Sýkora žalobcovi osobne vystavil a tieto aj podpísal, o ostatných
odberateľských faktúrach nič nevedel, nikoho nepoveril, aby ďalšie faktúry niekto iný vystavoval. Zmluvy
na dodávky tovaru - mäsa medzi spoločnosťou Ostwerke, s.r.o. a žalobcom uzatváral Peter Sýkora
s konateľom žalobcu, s pánom Gibalom. Faktúry za dodaný tovar spoločnosťou Ostwerke, s.r.o. boli
doručené žalobcovi poštou, k ukončeniu spolupráce so žalobcom, ktorá bola ukončená v septembri
2010, sa Peter Sýkora nevyjadril. Tovarom deklarovaným na faktúrach bolo mäso, ktoré spoločnosť
Ostwerke, s.r.o. kupovala od dodávateľov z Českej republiky. Dodávateľmi boli Mäsokombinát Makovec,
Mäsokombinát Kostelec na Hané, bitúnok Bučovice. Podľa vyjadrení Petra Sýkoru dodávky mäsa sa
vozili v chladiacich kamiónoch od českého dodávateľa, prepravcov však osobne nevybavoval, osobne
nevybavoval ani tieto dodávky, nevedel ani uviesť, kto ich vybavoval, ani kde sa presne vykladalo,
dokonca nevedel, kto objednal prepravu a kto dodávky mäsa prepravoval, a ani kde skončila preprava
tovaru. Peter Sýkora nevedel, ako prebiehala manipulácia s tovarom - mäsom, kto tovar - mäso zo strany
spoločnosti Ostwerke, s.r.o. odovzdával a kto zo strany platiteľa tovar preberal. Peter Sýkora však tvrdil,
že bol pri nakládke a vykládke, ale nepamätá si, kde sa presne vykladalo, pričom spoločnosť Ostwerke,
s.r.o. neznášala náklady na prepravu. Faktúry boli uhrádzané prevodom na účet, Peter Sýkora osobne
robil úhrady dodávateľských faktúr. Skutkový stav žalovaný právne posúdil podľa § 49 ods. 1, 2, § 51 ods.
1 zákona o DPH, rovnako ako správca dane v prvostupňovom rozhodnutí. S odkazom na to, že záver,
ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil, zodpovedá zásadám logického myslenia a
správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH, žalovaný rozhodol
vo veci tak, ako je uvedené vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu. Žalobca vytýka žalovanému, že správca dane
v daňovom konaní porušil základné zásady daňového konania. Správca dane sa neriadil dôsledne
ustanovením § 3 ods. 2 daňového poriadku, keď neoboznámil žalobcu s pochybnosťami počas konania,
čím bola žalobcovi odňatá možnosť odstránenia nedostatkov v daňovom konaní.

Taktiež správca dane porušil § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, keď uzatvoril daňovú kontrolu
rozhodnutím, bez vykonania ústneho pojednávania s oznámením pochybností. Správca dane v
rozhodnutí neuviedol, v akej skutočnosti konkrétne bol porušený zákon zo strany žalobcu a taktiež
neuviedol na ústnom pojednávaní konkrétne návrhy, ako by mal žalobca ako platiteľ odstrániť nedostatky
v procese daňovej kontroly.

Žalobca vytýka žalovanému, že na objasnenie skutkového stavu nevyužil správca dane inštitút
predvedenia vo vzťahu k svedkovi Y. Y., hoci vo vzťahu k svedkovi Petrovi Sýkorovi tak učinil. Správca
dane tak svoj záver opiera hlavne o výpoveď Petra Sýkoru, bývalého konateľa spoločnosti Ostwerke,
s.r.o.

Ako zdôraznil žalobca v žalobe, Peter Sýkora ako bývalý konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. vo svojej
výpovedi uviedol, že sa nepamätá, kto vybavoval dodávky tovaru, kde sa tovar nakladal a vykladal a
kto tovar za žalobcu preberal. Avšak vo svojej výpovedi Peter Sýkora uviedol, že tovar bol vozený v
chladiacich kamiónoch, že sa osobne zúčastnil nakládky a vykládky tovaru. Vzhľadom na čas, ktorý
ubehol medzi predmetnými udalosťami a výpoveďou svedka, nie je ničím nezvyčajným, že si svedok
nevie vybaviť detaily, ako napr. kde sa tovar nakladal a kde sa tovar vykladal, meno vodiča, značku auta
a pod. Žalobca pokladá za dôležité to, čo si svedok pamätal a čomu správca dane pripísal len malú
dôležitosť a síce, že tovar nakladaný, vozený a vykladaný bol. Z výpovede predmetného svedka Petra
Sýkoru je jednoznačné, že tovar existoval, a teda že plnenie prebehlo riadne a nielen fiktívne. Žalobca
tvrdí, že správca dane nesprávne vyhodnotil dôkaz menovaného svedka Petra Sýkoru.



Žalobca ďalej v správnej žalobe poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 7. decembra 2010, sp. zn. 3Sžf 25/2010, podľa ktorého právny záver vo veci, t.j. právne posúdenie
veci, musí urobiť daňový orgán so všetkých skutkových zistení a nielen právnych tvrdení zástupcov
obchodných spoločností zúčastnených na transakciách. Vo vyššie uvedenom rozsudku Najvyšší súd
Slovenskej republiky taktiež uviedol, že z daňového hľadiska je hospodárska kauza významnejšia ako
samotný typ právneho úkonu. Žalobca taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17. mája 2007, sp. zn. 4 SžoKS 90/2006, podľa ktorého zisťovanie ekonomického
dôvodu daňovej transakcie je súčasťou zásady skutočného obsahu právneho úkonu alebo inej
skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Žalobca tvrdí, že správca dane bezprostredný
hospodársky cieľ pri svojom rozhodovaní nijak nebral v úvahu, a tým dospel k nesprávnemu rozhodnutiu
o neexistencii plnenia.

Žalovaný podľa žalobcu taktiež pochybil pri uplatňovaní § 74 ods. 2 daňového poriadku aj tým,
že rozhodnutie správcu dane, ktoré obsahovalo odôvodnenie, ale neobsahovalo povinné náležitosti
rozhodnutia, nezrušil. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku sa v odôvodnení okrem iného uvedie tiež,
ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia a aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov.

Žalobca zdôraznil, že disponuje niekoľkými nákladnými listami CMR, tieto však správcovi dane
nepredložil, nakoľko z dikcie zákona o DPH, a to konkrétne z § 49 mal žalobca za to, že faktúry a daňové
priznania sú dostatočným dôkazom na uplatnenie práva na odpočet DPH.

Taktiež žalobca v správnej žalobe zdôraznil, že pre účely uplatnenia DPH nie je podstatná skutočnosť, od
koho dodávateľ žalobcu tovar nadobudol. Celý priebeh obchodu od prvého dodávateľa až k poslednému
odberateľovi je reťazovým obchodom, pričom sa nejednalo o podvodný reťazový obchod, nakoľko
tovar, s ktorým sa obchodovalo, aj reálne existoval. Účastník reťazového obchodu právo disponovať s
tovarom ako vlastník vôbec nemusí získať a získanie tohto práva nie je podmienkou uznania platnosti
obchodného vzťahu medzi jednotlivými účastníkmi reťazového obchodu. Opačný názor žalovaného
je v rozpore so všeobecne platným výkladom Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorým je
usmerňovaná podnikateľská verejnosť. Keďže žalovaný uznáva, že sa jednalo o reťazový obchod,
uznáva aj reálny tok tovaru, nemôže bezdôvodne z obchodného reťazca vylúčiť žalobcu, ktorý bol v
tomto obchode legálne zapojený.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietnuť.

K námietke žalobcu o porušení základných zásad daňového konania, keď správca dane neoboznámil
žalobcu s pochybnosťami počas konania, čím mala byť žalobcovi odňatá možnosť odstránenia
nedostatkov v daňovom konaní, žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že správca dane
postupoval v súlade s ust. § 45 ods. 1 písm. f), § 46 ods. 5, § 68 ods. 1 až 3 daňového poriadku.
Dňa 13. mája 2013 správca dane doručil žalobcovi Oboznámenie sa so skutočnosťami zistenými v
rámci výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december
2009, č. 9301401/5/1789174/2013/Vask zo dňa 9. mája 2013, pričom žalobca využil svoje právo
a v stanovenej lehote sa písomne vyjadril k zisteným skutočnostiam správcu dane. Dňa 11. júna
2013 bol žalobcovi doručený Protokol z daňovej kontroly č. 9301401/5/2522468/2013/Vask a Výzva č.
9301401/5/2522720/2013/Vask na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, pričom žalobca sa
listom zo dňa 24.06.2013 vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole a pripomienky žalobcu k protokolu
boli so žalobcom prerokované dňa 11.07.2013, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní
č. 9301401/5/3359928/2013/Vask. V zápisnici je uvedené, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy ani
doklady, ktoré by vyžadovali ďalšie dokazovanie a ktoré by menili záver správcu dane. Žalobca bol
so všetkými zisteniami riadne oboznámený, predkladať dôkazy mohol a mal počas daňovej kontroly,
vyrubovacieho konania a mohol ich predložiť aj spolu s odvolaním. Vyrubovacie a odvolacie konania
prebiehali po oboznámení žalobcu so všetkými zisteniami správcu dane. Žalobca mal teda dostatočný
priestor na odstránenie nedostatkov v daňovom konaní.

K námietkam žalobcu, že 1. správca dane nevyužil vo vzťahu k svedkovi Y. Y. inštitút predvedenia, že 2.
správca dane sa dopustil nesprávneho voľného hodnotenia dôkazov, že 3. právne posúdenie veci musí
urobiť daňový orgán zo všetkých skutkových zistení, že 4. z daňového hľadiska je hospodárska kauza
významnejšia ako samotný typ právneho úkonu, a teda, že zisťovanie ekonomického dôvodu daňovej



transakcie je súčasťou zásady skutočného obsahu právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej
pre určenie alebo vybratie dane, žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že správca dane je
ten, ktorý určuje procesný postup v daňovom konaní, keď je povinný postupovať v medziach zákona.
Správca dane je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a
úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy
a v akom rozsahu vykoná a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných
dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať
za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie.
Dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenia však
spočíva na žalobcovi (§ 24 ods. 1, 2 daňového poriadku). V rámci dokazovania posudzuje správca
dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a je tiež v jeho právomoci posúdiť vierohodnosť
jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhodnúť o ich preukaznosti. Finančné orgány preverili viacerých
účastníkov obchodov a na základe kompletných zistení si správca dane urobil úsudok. Takéto konanie
správcu dane je postupom v súlade s ustanoveniami § 44, § 45, § 46, § 47 daňového poriadku, v
nadväznosti na § 24 ods. 2 daňového poriadku, keď viedol dokazovanie a použil všetky dostupné
prostriedky, ktorými bolo možné zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane
(§ 24 ods. 4 daňového poriadku). Správca dane dodržal zásady uvedené v § 3 daňového poriadku,
postupoval podľa všeobecne záväzných predpisov, chránil záujmy štátu a obcí a dbal na zachovávanie
práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb (§ 3 ods. 1 daňového poriadku),
pri správe dane postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami, ktoré boli poučené
o procesných právach a povinnostiach (§ 3 ods. 2 daňového poriadku). Správca dane vyhodnotil dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 daňového poriadku) a v neposlednom
rade vykonal úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ako napríklad zaslané dožiadanie alebo
predvolania a vypočutia svedkov (§ 3 ods. 1 v poriadku). Podľa § 3 ods. 8 daňového poriadku právom
a povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko
spolupracovať so správcom dane. Zákonný postup správcu dane, ktorý prihliadal na všetky dôkazy
zistené v daňových konaniach, nie je možné vyhodnotiť ako postup v neprospech daňového subjektu.
Vo vzťahu k predvedeniu Y. Y. žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že správca dane neúspešne
predvolával menovaného Y. Y. - splnomocneného zástupcu spoločnosti Ostwerke, s.r.o., tento sa dňa
19. marca 2013 telefonicky skontaktoval so správcom dane, pričom uviedol, že dňa 8. apríla 2013 sa
nemôže dostaviť na Daňový úrad Trenčín, nakoľko je dlhodobo odcestovaný v zahraničí. Y. Y. uviedol, že
koncom mája telefonicky potvrdí návrat a zároveň dohodne so zamestnancom správcu dane termín. Y. Y.
zamestnancovi správcu dane v telefonickom rozhovore oznámil, že doklady nemá a konateľ spoločnosti
Ostwerke, s.r.o. zomrel. Y. Y. sa do dňa spracovania protokolu neskontaktoval so správcom dane.
Správca dane nepostupoval v rozpore so zákonom, keď nepožiadal políciu o predvedenie svedka, pokiaľ
sa Y. Y. zdržuje v zahraničí. Správca dane vykonával daňové kontroly u obchodných partnerov žalobcu,
pričom zistil, že spoločnosť Ostwerke, s.r.o. deklarovala faktúrami obchody s mäsom a mäsovými
výrobkami, v skutočnosti však tovar v deklarovanom množstve nenakupovala ani nepredávala, pričom
spoločnosť Ostwerke, s.r.o. ku kontrole nepredložila žiadne doklady a kontrola bola vykonaná na
základe pomôcok. Správca dane pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní bral do úvahy
vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie
dane (§ 3 ods. 6 daňového poriadku) a zistil, že celá obchodná transakcia je obchodom založeným
len na vystavovaní faktúr, nezakladá sa na priamom vlastníctve tovaru a jeho dodaní. K rozhodnutiu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 7. decembra 2010, sp. zn. 3Sžf/25/2010 žalovaný uviedol,
že v prípade citovaného rozsudku ide o diametrálne odlišný prípad. Správca dane postupoval v súlade
s názorom vysloveným v citovanom rozsudku, keď posúdil skutočnosť, že spoločnosť Ostwerke, s.r.o.
vystavovala faktúry bez skutočného dodania tovarov so záverom uplatnenie odpočítania DPH bez
jej odvedenia do štátneho rozpočtu na predchádzajúcom stupni. Ekonomickým dôvodom obchodnej
transakcii nemôže byť odpočítanie dane z faktúr, ktoré nezodpovedajú skutočnému dodaniu tovaru.

K námietke žalobcu, že žalovaný pochybil pri uplatňovaní § 74 ods. 2 daňového poriadku, keď nezrušil
prvostupňové rozhodnutie správcu dane, žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že podrobne preskúmal
rozhodnutie prvostupňového orgánu, spisový materiál žalobcu a zistil, že rozhodnutie správcu dane
vychádzalo z podrobne zisteného skutkového stavu, ktorý bol v rozhodnutí zaznamenaný. Odôvodnenie
rozhodnutia prvostupňového orgánu má všetky náležitosti podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, správca
dane dobre vystihol podstatu veci, odôvodnenie je zrozumiteľné a presvedčivé.



K námietke žalobcu, že disponuje niekoľkými nákladnými listami CMR, ktoré preukazujú existenciu
prepravovaného tovaru nad všetky pochybnosti žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že dokazovanie
v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od
priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje
dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení (uznesenie Ústavného súdu SR, sp.
zn. III. ÚS 401/09-17, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. mája 2000, sp. zn. 4Sž/136/1999).
Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenie dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené
daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré
je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady
podľa zákona č. 431/2002 Z.z. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,
teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov,
hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť
dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju
dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na daňovom
subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní
k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické
vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. Žalobca
je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných
partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady preto, aby riadne
preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. To, že v súčasnosti
dodávateľ nepodáva daňové priznanie a je fakticky nezastihnuteľný, nemôže byť podkladom pre
poskytnutie úľav žalobcovi spočívajúcich v obmedzení povinnosti riadne preukázať všetky podklady
pre overenie správnosti uplatneného odpočtu dane. V zmysle § 74 ods. 2 daňového poriadku odvolací
orgán preskúma odvolanie vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Odvolací orgán preskúmaval
odvolaním napadnuté rozhodnutie a posudzoval jeho správnosť v nadväznosti na námietky uvedené
v odvolaní a predložené dôkazy. Ak žalobca disponoval CMR už počas daňovej kontroly, bol povinný
ich predložiť už počas daňovej kontroly, následne mal možnosť ich predložiť vo vyrubovacom konaní a
najneskôr v odvolacom konaní. Ani jedno z CMR žalobcom najneskôr v odvolacom konaní predložené
nebolo. Predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie námietky proti prvostupňovému rozhodnutiu
správcu dane, s ktorými sa musel žalovaný ako odvolací orgán vysporiadať vo svojom druhostupňovom
rozhodnutí napadnutom žalobou. Inak by potom preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút
odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného súdom podľa II. hlavy piatej časti O.s.p. V daňovom konaní platí nielen
zásada voľného hodnotenia dôkazov vykonaných v tomto konaní kompetentným orgánom, ale i zásada
prejednávacia. Tým sa daňové konanie líši od všeobecného správneho konania, v ktorom platí zásada
vyhľadávacia.

K námietke žalobcu, že v súdenej veci sa jedná o reťazový obchod, a teda, že účastník reťazového
obchodu nemusí disponovať s tovarom ako vlastník, žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca
v odvolaní vyhlasoval, že nikdy nebol členom žiadneho obchodného reťazca a nezúčastnil sa vedome
nikdy na žiadnom reťazovom obchode, v žalobe však žalobca zaujal presne opačný postoj, keď
vyhlásil, že obchod bol správne posúdený ako reťazový obchod. Pri reťazovom obchode je pre správne
uplatnenie dane dôležité určiť pohyblivú dodávku, t. j. dodávku s prepravou, ostatné dodávky sú
nepohyblivé. Podnikateľ, účastník reťazového obchodu, môže previesť na iného podnikateľa právo
disponovať s tovarom ako vlastník, len ak toto právo predtým získal od svojho dodávateľa. Toto
vyjadrenie nie je možné vykladať tak, že počas reťazového obchodu je nepodstatné právo nakladať
s tovarom ako vlastník. Práve naopak, počas reťazového obchodu každý zmluvný vzťah je potrebné
posudzovať samostatne a správne identifikovať dodávku. Intrakomunitárny nadobúdateľ tovaru musí
z neho priznať daň a odviesť ju do štátneho rozpočtu, nakoľko daňová povinnosť vzniká v krajine
dodania tovaru. Formálne vystavenie dokladov a vloženie peňažných prostriedkov na účet preukazuje
len zapojenie obidvoch účastníkov do transakcií, bez ďalších dôkazov nepreukazuje reálne uskutočnenie
zdaniteľného obchodu. Reťazový obchod nie je problém, pokiaľ pohyblivá dodávka tovaru skutočne
ide od dodávateľa ku konečnému odberateľovi a všetci účastníci si splnia svoje daňové povinnosti.
Spoločnosť Ostwerke, s.r.o. podľa zistení správcu dane je problémový, resp. nekontaktný subjekt,
svedkovia, ktorí boli predvolávaní (bývalý konateľ spoločnosti Peter Sýkora, splnomocnený zástupca
spoločnosti Y. Y.) nepreukázali objektívne a dôveryhodným spôsobom, že tovar naozaj vlastnili,



manipulovali s ním a následne ho dodávali odberateľom. Podľa výpovede Y. Y. on doklady nemá a
konateľ spoločnosti nežije. Spoločnosť Ostwerke, s.r.o. nepreukázala zaplatenie dane z nadobudnutého
tovaru. Na uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 v nadväznosti na § 51 zákona
o DPH nepostačuje skutočnosť, že žalobca, ktorý si nárokuje odpočítanie dane z predložených
dokladov, formálne preukáže správcovi dane, že došlo k obchodným transakciám. V prípade žalobcu sa
nepreukázalo, že daň bola reálne do štátneho rozpočtu odvedená. Keď spoločnosť Ostwerke, s.r.o. daň
do štátneho rozpočtu neodviedla a v tejto spoločnosti daň je nevymožiteľná, tak uplatnením odpočítania
dane žalobcom došlo k narušeniu princípu neutrality dane. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane z
tovarov, z ktorých daň nebola odvedená, čím bol narušený princíp neutrality dane. Žalovaný postupoval
objektívne, keď do štátneho rozpočtu neodvedenú daň nepriznal žalobcovi.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe ďalej správne poukázal na rozporuplnosť správnej žaloby v
bodoch II., III. a údajov na prvej a poslednej strane žaloby, keď z takto podanej správnej žaloby nie je
zrejmé, voči ktorému rozhodnutiu žalovaného žaloba vôbec smeruje. V tejto súvislosti Krajský súd v
Trenčíne dopĺňa, že na výzvu súdu žalobca podaním došlým na Krajský súd v Trenčíne dňa 20.01.2014
uviedol, že žaloba smeruje proti v záhlaví tohto rozsudku označenému rozhodnutiu žalovaného, t.j.
rozhodnutiu zo dňa 16. októbra 2013, č. 1100306/1/198055/2013/5051.

Žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu Krajský súd v Trenčíne
nevyhovel, o čom bol žalobca prostredníctvom svojho advokáta písomne upovedomený listom zo dňa
27.06.2014, č.k. 11S/38/2013-56, ktorý prevzal jeho advokát dňa 14.07.2014.

Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p., § 246a ods.
1 veta druhá O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1
O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi
žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že
odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.) v zákonnej lehote
(§ 250b ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej
hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský súd v Trenčíne rozhodol o žalobe bez
pojednávania, pretože to nie je v rozpore s verejným záujmom (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení
sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v
Trenčíne jednohlasne k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v
súlade so zákonom (keď Krajský súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú
vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia podľa ust. § 250j
ods. 3 O.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a preto rozsudkom vyslovil, že sa žaloba
zamieta (§ 250j ods. 1 O.s.p.).

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. októbra 2013, č.
1100306/1/198055/2013/5051, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Trenčín č. 9301401/5/3380177/2013/Vask zo dňa 12. júla 2013, ktorým podľa §
68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie november 2009 vo výške 316 362,90 euro, keď správca dane s poukazom na ust. § 49 ods.
1 zákona č. 222/2004 Z.z. neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH v celkovej výške 316 362,90
euro z dodávateľských faktúr od dodávateľa Ostwerke, s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 14, Banská
Bystrica, IČO: 36 743 950 za nákup bravčového mäsa - polovičky, droby a prasiatka, a to faktúr podrobne
popísaných v úvode odôvodnenia tohto rozsudku.

K záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom dospel
Krajský súd v Trenčíne preto, lebo žalobné námietky žalobcu obsiahnuté v správnej žalobe vyhodnotil
Krajský súd v Trenčíne ako neopodstatnené.

K žalobnej námietke žalobcu, že správca dane v daňovom konaní porušil základné zásady daňového
konania, a to konkrétne § 3 ods. 2 a § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku Krajský súd v Trenčíne
uvádza, že z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva, a to konkrétne
vo vzťahu k námietke žalobcu o nedostatočnej súčinnosti správcu dane so žalobcom (§ 3 ods. 2
daňového poriadku), že 1. správca dane dňa 13. mája 2013 doručil žalobcovi Oboznámenie sa so
skutočnosťami zistenými v rámci výkonu daňovej kontroly (na ktoré zistenia nakoniec žalobca aj reagoval
podaním zo dňa 27. mája 2013), že 2. správca dane dňa 11. júna 2013 doručil žalobcovi Protokol



z daňovej kontroly s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole (na ktoré zistenia
žalobca taktiež reagoval podaním zo dňa 24. júna 2013), že 3. správca dane dňa 11. júla 2013
prerokoval so žalobcom pripomienky a dôkazy, z čoho bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní,
t.j. žalobca bol zo strany správcu dane priebežne informovaný o skutočnostiach zistených v rámci
výkonu daňovej kontroly, pričom z takto zistených a žalobcovi oznámených skutočností jednoznačne
vyplynulo, že správca dane mal od počiatku pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľného plnenia,
a teda záver správcu dane vyslovený v prvostupňovom rozhodnutí nemohol mať pre žalobcu povahu
prekvapivého a neočakávaného rozhodnutia (v úplnej zhode s tým, že žalobca očakával prvostupňové
rozhodnutie v znení, ako bolo vydané je i tá skutočnosť, že žalobca priebežne podával námietky voči
všetkým zisteniam správcu dane, ktoré mu boli oznámené). Námietka nedostatočnej súčinnosti správcu
dane so žalobcom nie je absolútne namieste. Obsahom § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku je
povinnosť daňového subjektu (v súdenej veci žalobcu) preukazovať skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania. Odsek 1 písm. b)
citovaného zákona však nemožno interpretovať izolovane a to tak, že daňový subjekt preukazuje len
tie skutočnosti, na ktoré ho vyzve správca dane. Správna interpretácia citovaného ustanovenia musí
byť učinená ako celok, t. j. že daňový subjekt preukazuje - okrem skutočností, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (§ 24 ods. 1 písm. b/
cit. zákona) - i tie skutočnosti, na ktoré nebol zo strany správcu dane vyzvaný, ale ktoré majú vplyv na
správne určenie dane, alebo, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré
je povinný podávať podľa osobitných predpisov (§ 24 ods. 1 písm. a/ cit. zákona). Pokiaľ bol teda žalobca
s poukazom na znenie ust. § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku toho právneho názoru, že správca
dane bol povinný uviesť - označiť daňovému subjektu (v súdenej veci žalobcovi) konkrétne návrhy -
doklady, ktoré má daňový subjekt (žalobca) predložiť správcovi dane na odstránenie pochybností o
reálnosti zdaniteľného plnenia, takýto názor žalobcu nie je správny.

K námietke žalobcu, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, Krajský súd v Trenčíne
uvádza, že z pripojeného administratívneho spisu je zrejmé, že vo vzťahu k dodávateľovi žalobcu -
spoločnosti Ostwerke, s.r.o. bolo miestnym zisťovaním preukázané, že spoločnosť Ostwerke, s.r.o.
sa na adrese uvedenej v obchodnom registri nenachádza, a ani na žiadnej z budov nachádzajúcich
sa na Zvolenskej ceste č. 14 v Banskej Bystrici nemá označené sídlo. Splnomocnený zástupca
spoločnosti Ostwerke, s.r.o. Y. Y., ani bývalý konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. Peter Sýkora na
žiadosť správcu dane o zapožičanie dokladov spoločnosti Ostwerke, s.r.o. nereagovali a doklady
správcovi dane nepredložili. Y. Y., hoci ho správca dane opakovane predvolával na výsluch, sa k
správcovi dane neustanovil, do telefónu sa správcovi dane vyjadril, že doklady spoločnosti Ostwerke,
s.r.o. nemá a konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. zomrel. Peter Sýkora musel byť pred správcu dane
predvedený orgánmi polície, nakoľko zásielka s predvolaním sa opakovane vrátila správcovi dane s
poznámkou „adresát neznámy“. Pred správcom dane nevedel Peter Sýkora (ktorý bol v rozhodnom
období november 2009 konateľom spoločnosti Ostwerke, s.r.o.) uviesť žiadne podrobnosti zdaniteľných
plnení, 1. nevedel uviesť, kto vybavoval prepravu mäsa, 2. nevedel, kde sa tovar vykladal, hoci
tvrdil, že bol prítomný pri nakládke a vykládke, 3. nevedel, ako prebiehala manipulácia s mäsom, kto
mäso zo strany spoločnosti Ostwerke, s.r.o. odovzdával a kto zo strany žalobcu mäso preberal, 4.
nevedel, s kým uzatváral za spoločnosť Ostwerke, s.r.o.  zmluvy, na nikoho si nepamätal, hoci tvrdil,
že osobne uzatváral zmluvy k dodávke mäsa, 5. nevedel kto prepravu objednal, kto ju realizoval, ani
kde skončila preprava tovaru. Správcovi dane neboli predložené doklady spoločnosti Ostwerke, s.r.o.,
táto spoločnosť je problematickou spoločnosťou, ktorá sa na adrese sídla nenachádza, so správcom
dane nekomunikuje, preto s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou možno ustáliť, že spoločnosť
Ostwerke, s.r.o.  neodviedla do štátneho rozpočtu DPH na výstupe z faktúr, ktoré vystavila v období
mesiaca november 2009 žalobcovi, a ktoré sú predmetom tohto konania. V úplnej zhode s týmto
záverom je i výpoveď bývalého konateľa spoločnosti Ostwerke, s.r.o., ktorý sa absolútne nevedel
vyjadriť k podrobnostiam zdaniteľného plnenia. Z týchto skutočností je podľa názoru Krajského súdu v
Trenčíne jediný logický záver, že k reálnemu zdaniteľnému plneniu uvedenému na sporných faktúrach
medzi spoločnosťou Ostwerke, s.r.o. a žalobcom nedošlo. K predloženým CMR Krajský súd len v
stručnosti uvádza, že v súdenej veci sú predmetom dodávky mäsa od spoločnosti Ostwerke, s.r.o.
v období mesiaca november 2009. Pre Krajský súd v Trenčíne je nepochopiteľné, prečo sa žalobca
odvoláva na CMR, kde dátum dodania tovaru pre spoločnosť Ostwerke, s.r.o. je 26.02.2009, resp. sa
odvoláva na CMR, kde subjektom dodania tovaru je spoločnosť PARADISSE. Námietka žalobcu, že vo
veci nebol dostatočne zistený skutkový stav, nie je dôvodná. Na tento záver súdu priamo nadväzuje
námietka žalobcu, že správca dane nezisťoval ekonomický dôvod daňovej transakcie. Krajský súd v



Trenčíne v tejto súvislosti poukazuje na to, že pokiaľ medzi odberateľom a dodávateľom nedôjde k
reálnemu zdaniteľnému plneniu (tak ako je tomu práve v súdenej veci), a napriek tomu dodávateľ vystaví
odberateľovi faktúru, jediným ekonomickým dôvodom takéhoto konania je získanie nenáležitej daňovej
výhody, ktorá vo vzťahu k štátnemu rozpočtu predstavuje daňový únik (neodvedená DPH na výstupe zo
strany dodávateľa pri jej uplatnení na vstupe odberateľom zakladá tento daňový únik). Charakteristickým
typom takýchto fiktívnych obchodov, sú práve nelegálne reťazové obchody, o ktorý prípad ide aj v
súdenej veci. Ani táto námietka žalobcu nie je dôvodná.

K námietke žalobcu, že správca dane nevyužil voči svedkovi Y. Y. inštitút predvedenia Krajský súd v
Trenčíne uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zdôvodnil,
prečo správca dane nepristúpil k predvedeniu Y. Y. (správca dane nepožiadal políciu o predvedenie
menovaného svedka, pokiaľ sa zdržiaval v zahraničí). Z administratívneho spisu je zrejmé, že Y. Y. sa
dňa 19. marca 2013 telefonicky skontaktoval so správcom dane, pričom uviedol, že dňa 8. apríla 2013 sa
nemôže dostaviť na Daňový úrad Trenčín, nakoľko je dlhodobo odcestovaný v zahraničí, pričom prisľúbil
správcovi dane, že koncom mája telefonicky potvrdí návrat a zároveň dohodne so zamestnancom
správcu dane termín. Y. Y. sa však už správcovi dane viac neozval. Krajský súd v Trenčíne je toho názoru,
že skutočnosť, že sa svedok zdržiava v zahraničí, je takou okolnosťou, ktorá bráni jeho predvedeniu.
Pokiaľ správca dane z tohto dôvodu nepožiadal o predvedenie Y. Y., nepostupoval správca dane v
rozpore so zákonom.

Ani námietku žalobcu, že žalovaný pochybil pri uplatňovaní § 74 ods. 2 daňového poriadku tým, že
nezrušil rozhodnutie správcu dane, ktoré neobsahovalo skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia
a ani úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov, nevyhodnotil Krajský súd v Trenčíne ako námietku
dôvodnú. Krajský súd v Trenčíne po posúdení prvostupňového rozhodnutia, ktoré vydal správca dane,
musí konštatovať, že z uvedeného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, ktoré skutočnosti boli pre správcu
dane podkladom rozhodnutia, a taktiež z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, akými úvahami sa
správca dane uberal pri hodnotení dôkazov.

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej
povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné
odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za
dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý
nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať
jednak to, že 1. zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre, a
jednak, že 2. prijaté služby a tovary ďalej použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.

V súdenej veci správne orgány oboch stupňov dôvodne ustálili, že zdaniteľné plnenia neboli reálne
uskutočnené, preto žalobcovi nemohlo byť priznané právo na odpočet DPH na vstupe podľa ust. § 49
ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len \"v medziach žaloby\") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že žaloba sa
zamieta.



Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  j e   prípustné  odvolanie  do 15  dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho
krajského súdu  na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 401/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 1126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519"}], "citovane_v": []}