Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/132/2010 z 5. 9. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 5. septembra 2012, sp. zn. 14S/132/2010, ECLI:SK:KSTT:2012:2010200660.1
Krajský súd Trnava | 14S/132/2010 | ECLI:SK:KSTT:2012:2010200660.1 | 2012-09-05 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 22 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb., § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z., § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e341e5ca-5518-47b8-99be-845c7099d1c9
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2010200660.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/132/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2010200660
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2010200660.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu
JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: Z. R., nar.XX.X.XXXX, bytom
ul.Z. XXX/XX, XXX XX R., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, Krajský
dopravný inšpektorát, Kollárova 31, 917 02 Trnava, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného
č. KRPZ-TT-KD13-ODV-214/2010 zo dňa 27.10.2010 takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 23.12.2010 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-TT-KD13-
ODV-214/2010 zo dňa 27.10.2010,ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a bolo potvrdené rozhodnutie
Okresného dopravného inšpektorátu Okresné riaditeľstvo PZ Trnava, Krajinská č.5, Piešťany č.ORP-
DI-PN-225/2010 zo dňa 18.08.2010, ktorým bol  uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa § 22
ods. 1 písm. d), g) zákona č. 372/1990 Zb., ku ktorému došlo porušením ustanovenia § 4 ods.2 písm.
c), § 9 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., za čo mu bola uložená pokuta vo výške 1000,-Eur a zákaz činnosti
viesť motorové vozidlá na dobu 60 mesiacov.  Priestupku sa mal dopustiť tak, že dňa 24.4.2010 v čase
o 23,30 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn.M. Q., ev.č. H. XXX I. v obci R., na ul. U., pričom porušil
povinnosť vodiča, že na vozovke alebo v jazdnom pruhu sa jazdí vpravo pri pravom okraji vozovky alebo
jazdného pruhu, prešiel do protismeru, kde narazil do odparkovaného motorového vozidla zn. M. Q.,
ev.č. PN XXX BN. Po dopravnej nehode bol žalobca podrobený dychovej skúške, pričom bolo zistené,
že v čase riadenia motorového vozidla mal v krvi 1,06 mg/l alkoholu. Zároveň sa domáhal aj zrušenia
prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá
mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

V žalobe namietal, že v odvolacom konaní síce žalovaný vypočul svedkov, ktorých navrhol, títo
nepotvrdili, že by viedol uvedené motorové vozidlo a nezobral vôbec do úvahy vysvetlenie svedkyne,
ktorá tvrdila, že s ňou sedel na zadnom sedadle. Následkom tejto skutočnosti oba správne orgány
nedostatočne zistili skutkový stav a dospeli k nesprávnemu rozhodnutiu, čo sa odzrkadlilo aj na výške
trestu. Ďalej namietal, že v minulosti sa dopustil síce priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky, ktoré boli riešené v blokovom konaní, avšak všetky tieto priestupky boli už zahľadené.



Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení súdu došlým dňa 24.1.2011 sa k žalobe nevyjadril, uviedol
len, že zotrváva na svojom rozhodnutí, ktorým bolo žalobcovi zamietnuté odvolanie a potvrdené
prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu.

Krajský súd preskúmal tak napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie a rozhodnutie
predchádzajúce jeho vydaniu postupom podľa právnej úpravy druhej hlavy piatej časti O.s.p. a dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie na deň 6.9.2012. Žalobca na pojednávaní uviedol, že
on sa podrobil dychovej skúške len ako účastník dopravnej nehody a nie ako vodič motorového vozidla.
Myslí si, že zo strany správnych orgánov bol nedostatočne zistený skutkový stav veci a uložený trest
považuje za prísny a tento žiada zmeniť.

Poverený zástupca žalovaného žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko priestupok žalobcu bol
riadne zdokumentovaný, žalobcovi ako vodičovi motorového vozidla bolo zistené pri dychovej skúške,
že požil alkoholické nápoje pred jazdou, mal vyše 2 promile alkoholu v krvi, pričom z vykonaného
dokazovania je jednoznačné, že práve on viedol motorové vozidlo, ktoré spôsobilo dopravnú nehodu.

Rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu, OR PZ Trnava, Krajinská č. 5 Piešťany, č. ORP-DI-
PN-225/2010 zo dňa 18.8.2010 bol  žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods.
1 písm. d, g)) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na tom skutkovom
základe, že dňa 24.4.2010 o 23,30 hod. viedol v obci R. osobné motorové vozidlo zn. M. Q., ev.č. H.
XXX I., pričom narazil v protismere do odparkového iného motorového vozidla a následne po vykonaní
dychovej skúšky mu bolo zistené v krvi 1,06 mg/l alkoholu.

Prvostupňový správny orgán zdôvodnil uznanie viny žalobcu a uloženie trestu tým, že vychádzal zo
získaných dôkazov a to najmä zo správny o výsledku objasňovania, záznamu dopravnej nehody, náčrtku
a plániku dopravnej nehody, z fotodokumentácie miesta dopravnej nehody, zápisom o dychovej skúške,
výpovede svedkov, z výpisu evidenčnej karty vodiča ako aj z odborného vyjadrenia č. 37/2010, pričom
zistil, že žalobca jednoznačne riadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a keďže už v minulosti sa
dopustil viacero priestupkov, uložil mu aj trest vo výške 1000,- Eur a trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlo na dobu 60 mesiacov.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 16.9.2010 odvolanie, v ktorom namietal, že
prvostupňový správny orgán vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, navrhol vypočuť aj
svedkov D. E., D. S., Q. J. a Z. C., ktorí mali potvrdiť, že neviedol motorové vozidlo. Ďalej namietal aj to,
že prejednania priestupku sa nemohol zúčastniť, lebo bol v tom čase v zahraničí.

Žalovaný vo svojom rozhodnutí ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie s tým, že dodatočne vypočul navrhovaných svedkov, vyhodnotil ich výpovede v súvislosti
s otázkou či skutočne žalobca riadil motorové vozidlo, pričom dospel k záveru, že ani jeden z týchto
svedkov nevyvrátili, že by žalobca neviedol motorové vozidlo. Títo svedkovia si buď nepamätali kto
šoféroval motorové vozidlo, pretože boli pod vplyvom alkoholu, resp. nevedeli sa vyjadriť k tejto otázke.
Žalovaný vyhodnotil výpovede ďalších svedkov, ktorí jednoznačne uviedli, že práve žalobca sedel za
volantom motorového vozidla v čase, keď toto narazilo do iného motorového vozidla. Skutočnosť, že
žalobca riadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu bola evidentná zo záznamu o vykonaní dychovej
skúšky, ktorá bola vykonaná na mieste ihneď po nehode.

Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O. s. p. v  správnom súdnictve  preskúmavajú súdy  na základe žalôb alebo
opravných  prostriedkov  zákonnosť  rozhodnutí  a postupov orgánov verejnej správy.  V   správnom
súdnictve   preskúmavajú   súdy  zákonnosť rozhodnutí  a  postupov  orgánov  štátnej  správy, orgánov
územnej samosprávy,  ako   aj  orgánov  záujmovej   samosprávy  a ďalších právnických osôb, ako



aj fyzických osôb,  pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie  o právach  a povinnostiach  fyzických a
právnických osôb v  oblasti verejnej správy  (ďalej len "rozhodnutie  a postup správneho orgánu").
Rozhodnutiami  správnych orgánov  sa rozumejú  rozhodnutia vydané nimi  v správnom konaní,  ako
aj ďalšie   rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia  alebo zrušujú oprávnenia  a povinnosti fyzických alebo
právnických  osôb  alebo  ktorými  môžu  byť  práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj
jeho nečinnosť.

Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky

Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a
aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.

Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

O priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z
priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol
riadne predvolaný alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia, alebo bez dôležitého dôvodu.

Podľa § 22 ods.1 písm. d)  zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

(1) Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto

d) vedie motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil
požitím alkoholu.

Podľa § 22 ods. 1 písm. g)  zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

(1) Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto

g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého
dôsledku vznikne dopravná nehoda.

Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 8/2009 Z.z.o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol
alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme,

Podľa § 9 ods. 1  zákona č. 8/2009 Z.z. vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo
pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu; to neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, otáčaní alebo
odbočovaní.

Pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru, že žalovaný ako druhostupňový správny
orgán sa v dostatočnej miere zaoberal všetkými vznesenými námietkami, ktoré uviedol žalobca vo
svojom odvolaní. Riadne vyhodnotil všetky skutočnosti, ktoré namietal žalobca v odvolaní, pričom
jednoznačne vylúčil, že by motorové vozidlo riadil niekto iný ako žalobca. Žalovaný vo svojom rozhodnutí
uvádza, že boli vypočutí aj tí svedkovia, ktorých navrhol žalobca vo svojom odvolaní a ktorí neboli
vypočutí pred prvostupňovým správnym orgánom, pričom ani jeden z týchto svedkov nepotvrdil obranu
žalobcu, že motorové vozidlo neviedol. Naopak poukázal na výpovede ďalších svedkov a to svedka E.
G., svedka JUDr.P., I. T., W. T., E. P. a H. P., ktorí uviedli, že videli ako žalobca viedol pred nehodou
motorové vozidlo, resp. videli ako po dopravnej nehode menovaný vystupuje z uvedeného vozidla z
miesta vodiča. V tomto smere považoval súd obranu žalobcu za účelovú. Navyše súd poukazuje aj na
samotné vyjadrenie žalobcu na pojednávaní, keď tento uviedol, že uložený trest považuje za prísny a



tento žiada zmeniť, čím v podstate uznal skutočnosť, že motorové vozidlo riadil, avšak že je nespokojný
len s výškou uloženého trestu.

Pokiaľ ide o samotný trest, ktorý bol žalobcovi uložený, súd považuje vzhľadom na okolnosti prípadu ako
aj osobu žalobcu tento trest za primeraný, keďže žalobca sa za posledných päť rokov dopustil desiatich
priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré boli riešené v blokovom konaní,
pričom v r. 2004 a 2006 mu bol uložený aj trest zákazu viesť motorové vozidlá. Žalobca síce namieta,
že tieto priestupky sú zahľadené, avšak z väčšieho množstva záznamov z evidenčnej karty vodiča
jednoznačne vyplýva, že žalobca sa správa ako účastník cestnej premávky pri riadení motorového
vozidla nedisciplinovane, nerešpektuje právne predpisy, pričom v danom prípade sa dopustil jedného z
najzávažnejších priestupkov, ktorým je riadenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. Výška trestu
je opodstatnená aj vzhľadom na to, že žalobca riadil motorové vozidlo vo vysokom štádiu opilosti ( nad
dve promile).

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že prvostupňový správny orgán prejednal priestupok v jeho
neprítomnosti, tak s touto sa súd nezaoberal, pretože táto nebola obsahom žalobného návrhu. Napriek
tomu súd musí skonštatovať, že žalovaný sa s touto námietkou vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal.

Z oboch rozhodnutí správnych orgánov je zrejmé aké skutočnosti považovali správne orgány za
bezpečne preukázané v súlade so zásadou zistenia objektívnej pravdy, aké dôkazy boli podkladom na
to, aby bol žalobca vinným zo spáchania priestupku, resp. aké skutočnosti boli podkladom pre uloženie
sankcie. Taktiež správne orgány dostatočne reagovali na všetky pripomienky a návrhy žalobcu, získané
dôkazy vyhodnotili jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti a v záveroch rozhodnutí správne orgány v
dostatočnej miere odôvodnili skutočnosti, ktoré mali právny význam pre posúdenie konania žalobcu ako
priestupok a posúdenie použitej právnej normy je jasné, zrozumiteľné a v dostatočnej miere zdôvodnené.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd  rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že procesne neúspešnému žalobcovi
nárok na  náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto
súdu na Najvyšší súd SR.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa  napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.