{"guid": "1a0be65f-184d-43fe-b08c-6f8d67687727:f7e3b2ed-caee-498a-8270-6bf8cc3e00d0", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3111226162.4", "spisova_znacka": "4Co/322/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/322/2017 z 10. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 10. októbra 2018, sp. zn. 4Co/322/2017, ECLI:SK:KSTN:2018:3111226162.4", "identifikacne_cislo": "3111226162", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Janečková", "sudca_id": 492, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-janeckova-492", "datum_vydania": "2018-10-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f7e3b2ed-caee-498a-8270-6bf8cc3e00d0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3111226162.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3111226162.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3111226162.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/322/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111226162
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3111226162.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy
Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcov: 1/ W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., T. XX, 2/ Z.
O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Na N. XX, 3/ R.. W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., K. XX, žalobcovia
1/ až 3/ zastúpení Ing. R. I., bytom Z., Na N. XX/E, 4/ R.. V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., O. 31, 5/ Ing.
W. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., O. XX, 6/ Ing. O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., O. XX, 7/ Ing. arch.
Marek J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., J. 2, 8/ N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., J. 2, žalobcovia 4/ až 8/
zastúpení JUDr. W. J., advokátom so sídlom v Z., Q. 6-8, proti žalovanému R. X., s. r. o., so sídlom v Z., K.
XX, R.: XX XXX XXX, o zaplatenie 9.958,17 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.marca 2017, č. k. 20C/47/2013-373 a o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. apríla 2017, č. k. 20C/47/2013-381, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej výrokovej časti I. a vo výroku III. o náhrade
trov konania p o t v r d z u j e.

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 13.04.2017, č. k. 20C/47/2013-381  p o t v r d z u j e.

Žalobcovia 1/ - /8    m a j ú   n  á r o k     na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcom 1/ až 8/ spoločne a nerozdielne sumu 6.638,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 6.638,78 Eur od 09.03.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Výrokom II. vo zvyšku súd žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že žalobcovia 1/ až 8/ majú proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,33%. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia
sa domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu
9.958,17 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 9.958,17 Eur od 29.10.2011 do
zaplatenia. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že  mestská časť Z. - L. ako príslušný
stavebný úrad vydal dňa 18.06.2007 v konaní č.j. SÚ/2007/5595-ll/HAN rozhodnutie o umiestnení stavby
č. XXX, ktorým rozhodol o umiestnení stavby „Bytový dom , I.“ s tým, že miesto stavby je na ul. I. na
pozemkoch parc. č. XXXXX/XXX, XXXXX/XXX k.ú. G., vonkajšie spevnené plochy na parc. č. XXXXX/
XXX, inžinierske siete na parc. č. XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XX k.ú.
G.. Navrhovateľom vydania rozhodnutia bola spol. L. J., s.r.o.. V rozhodnutí sú vymedzené podmienky
pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby. Výškové umiestnenie stavby 135 m n.m. Bpv, suterén vo
výške -3,400 m, blok A (4 NP) + 12,40 m, blok B (5 NP) + 15,45 m, blok C (6NP) + 18,50 m, spojovacie
bloky +9,50 m. Rozhodnutie bolo doručované navrhovateľovi L. J., s.r.o, W. Z., vlastníkom susedných
parciel ako ostatným účastníkom konania. Rozhodnutie o umiestnení stavby nadobudlo právoplatnosť
dňa 2.8.2007. Dňa 29.10.2008 uzavreli spoločnosť O. R. s.r.o. ako investor a žalobcovia 1/ až 6/, Ing.



F. M., R.. K. L. a X. V. ako odvolatelia dohodu podľa § 51 Občianskeho zákonníka, v ktorej si dohodli
podmienky realizácie investičnej výstavby bytového domu I. v Z. na pozemkoch parc. č. XXXXX/XXX, č.
XXXXX/XXX k.ú. G.. V čl. II bod 2 písm. a) dohody sa investor zaviazal, že bytový dom bude pozostávať
z 3 blokov A, B, C a spojovacích blokov tak, že blok A bude mať 2 nadzemné podlažia, výška bloku A
je 140,55 m vo výškovom systéme Bpv (najvyšší bod budovy), blok B bude mať 4 nadzemné podlažia,
výška bloku B je 146,55 m vo výškovom systéme Bpv, blok C bude mať 4 nadzemné podlažia, výška
bloku C je 146,55 m vo výškovom systéme Bpv, spojovacie bloky 2 nadzemné podlažia, maximálna
výška budovy spojovacieho bloku je 140,55 m vo výškovom systéme Bpv a uvedené počty podlaží a
výškové rozmery nebudú menené spôsobom zvýšenia počtu podlaží alebo výšky jednotlivých blokov
bytového domu. Spoločnosť O. R., s.r.o., zastúpená konateľom L. Z. ako predávajúci uzatvorila dňa
29.05.2009 so spoločnosťou L., s.r.o., zastúpená konateľom Y. N. ako kupujúcim zmluvu o predaji
časti podniku podľa § 476 a nasl. Obchodného zákonníka. Dňa 15.02.2010 uzatvorili spoločnosť L.,
s.r.o., zastúpená konateľom Y. N., ako predávajúci so žalovaným, zastúpeným konateľom Ing. R. I.,
ako kupujúcim zmluvu o predaji časti podniku podľa § 476 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd prvej
inštancie právne vec posúdil podľa § 476 ods. 1, § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka; § 37 ods.
1, 2,  §41, § 51, § 544 ods. 1, 2, § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Po vykonanom dokazovaní
súd uzavrel, že žaloba bola podaná dôvodne čiastočne. V konaní bolo preukázané, že žalobcovia 1/
až 6/ a Ing. F. M., Ing. K. L., X. V. označení ako odvolatelia uzavreli so spoločnosťou O. R., s.r.o.
ako investorom dňa 29.10.2008 dohodu v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, v ktorej si dohodli
podmienky realizácie investičnej výstavby bytového domu na N. v Z. na pozemkoch parc. č. XXXXX/
XXX a XXXXX/XXX k.ú. G.. Obsahom dohody bol záväzok investora realizovať výstavbu bytového
domu podľa podmienok stanovených v čl. II body 1 až 8 dohody a záväzok odvolateľov, obyvateľov
susedných domov do dvoch pracovných dní od účinnosti dohody vziať späť odvolanie, ktoré odvolatelia
podali proti rozhodnutiu stavebného úradu Mestská časť Bratislava - Ružinov č.j. SÚ/2007/5595-ll/
HAN o umiestnení stavby č. 337 zo dňa 18.6.2007. Uvedená nepomenovaná zmluva neodporuje
obsahu ani účelu zákonu, s tým, že zmluvné strany jej uzavretím sledovali v rámci zmluvnej voľnosti
dosiahnuť zmenu podmienok výstavby bytového domu tak, aby výstavba bytového domu neprimerane
nezasahovala do práv a oprávnených záujmov zmluvných strán. V danej veci bola dodržaná obligatórna
písomná forma dojednania o zmluvnej pokuty ako aj podstatné obsahové náležitosti v zmysle § 544
ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože ustanovenia článku II. bod 2 písm. b) až k), čl. II body 3 až
8 dohody obsahujú zrozumiteľné a určité vymedzenie povinností zabezpečovaných zmluvnou pokutou
a ustanovenie čl. III ods. 2 dohody stanovuje jednoznačnú výšku zmluvnej pokuty, ktorú musí zaplatiť
investor odvolateľom v prípade porušenia povinností zabezpečených zmluvnou pokutou. Žalobcovia 1/
až 6/ sú zmluvnými stranami dohody zo dňa 29.10.2008, z čoho je zrejmá ich aktívna vecná legitimácia
v konaní o zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalobcovia 1/ až 8/ sú aktívne vecne legitimovaní domáhať sa
zaplatenia zmluvnej pokuty z dohody zo dňa 29.10.2008. V čl. III bod 2 dohody zo dňa 29.10.2008
si zmluvné strany dojednali, že investor v prípade porušenia povinnosti zabezpečených zmluvnou
pokutou, bude povinný zaplatiť zmluvnú pokutu odvolateľom spoločne a nerozdielne, na základe čoho
bola založená aktívna solidarita na strane veriteľov - žalobcov, ktorí sú oprávnení domáhať sa voči
investorovi splnenia rovnakého plnenia (zmluvnej pokuty) každý sám, resp. spoločne a nerozdielne
v zmysle § 513 Občianskeho zákonníka. V dohode si zmluvné strany zároveň vymedzili v akom
pomere bude medzi odvolateľov rozdelená zmluvná pokuta. V konaní bolo nesporne preukázané, že
O. R. s.r.o. ako predávajúci uzavrel dňa 29.5.2009 so spoločnosťou L., s.r.o. ako kupujúcim zmluvu
o predaji časti podniku podľa § 476 a nasl. Obchodného zákonníka, v ktorej sa predávajúci zaviazal
previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia
prevádzkovaniu časti podniku - stredisko „Na križovatkách“, ktorá časť je špecifikovaná v čl. II bod
2.3. zmluvy , a kupujúci sa zaviazal prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s touto časťou podniku
a zaplatiť kúpnu cenu. Medzi prevádzanými právami a záväzkami, ktoré patria k prevádzanej časti
podniku sú v čl. II bod 2.3.c, bod 2.3.e zmluvy zo dňa 29.05.2009 výslovne uvedené aj práva a záväzky
predávajúceho z dohody uzatvorenej medzi predávajúcim a odvolateľmi zo dňa 29.10.2008. Ďalej bolo
preukázané, že spol. L. s.r.o. ako predávajúci uzavrel dňa 15.02.2010 so žalovaným ako kupujúcim
zmluvu o predaji časti podniku - stredisko „Na križovatkách“, ktorá časť podniku je špecifikovaná v
čl. II bod 2.3. zmluvy s tým, že v texte zmluvy a ani v prílohe č. 1 zmluvy už nebolo uvedené, že
k časti podniku prevádzanej touto zmluvou patria práva a záväzky z dohody uzatvorenej medzi O.
R. s.r.o. a odvolateľmi zo dňa 29.10.2008. Súd poukázal na to, že od uzavretia zmluvy o predaji
časti podniku dňa 29.05.2009 do uzavretia zmluvy o predaji časti podniku dňa 15.02.2010 nedošlo k
žiadnej právnej skutočnosti, ktorá by spôsobila zánik záväzkov investora ohľadom podmienok realizácie
výstavby bytového domu vyplývajúcich z dohody zo dňa 29.10.2008, a nenastala ani právna skutočnosť,



na základe ktorej by práva a záväzky z dohody zo dňa 29.10.2008 prestali byť súčasťou predmetnej
časti podniku. Preto práva a povinnosti na základe dohody zo dňa 29.10.2008 patrili k predmetnej časti
podniku aj ku dňu uzavretia zmluvy o predaji tejto časti podniku medzi L. s.r.o. ako predávajúcim a
žalovaným ako kupujúcim dňa 15.02.2010. V zmysle ustanovenia § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka,
na základe zmluvy o predaji podniku na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré
sa predaj vzťahuje. Predmetom prevodu sú všetky záväzky súvisiace s predávanou časťou podniku
a ide o zákonný následok. Práva a záväzky z dohody zo dňa 29.10.2008 nepochybne vecne súvisia
s prevádzanou časťou podniku, keďže sú v nej investorovi stanovené záväzky voči odvolateľom pri
realizácii výstavby bytového domu. Nie je potrebné, aby záväzky súvisiace s predávanou časťou
podnikom, ktoré prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho, boli v zmluve výslovne identifikované.
Ustanovenie § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka má v zmysle § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka
kogentný charakter, a strany sa od neho nemôžu zmluvne odchýliť a teda ani vylúčiť z predaja časť
záväzkov, ktoré súvisia s prevádzanou časťou podniku. Preto na základe zmluvy o predaji časti podniku
uzavretej dňa 15.02.2010 na žalovaného zo zákona prešli aj práva a záväzky vyplývajúce z dohody
uzavretej dňa 29.10.2008 medzi žalobcami 1/ až 6/ a právnymi predchodcami žalobcov 7/ až 8/ a spol.
O. R. s.r.o. ako právnym predchodcom žalovaného, a to napriek tomu, že to nebolo výslovne uvedené
v zmluve o predaji časti podniku zo dňa 15.02.2010. Na žalovaného teda prešla povinnosť dodržať
povinnosti zakotvené v dohode zo dňa 29.10.2008, ktorých splnenie bolo zabezpečené zmluvnou
pokutou. Je tým daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v tomto konaní. Nedôvodne bol žalobcami
uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3.319,39 Eur/100.000 Sk dojednanej v čl. II
bod 2 Dohody zo dňa 29.10.2008 za porušenie povinnosti podľa čl. II bod 2 písm. k) Dohody zo dňa
29.10.2008, teda za porušenie záväzku investora do začatia stavebného konania ohľadom bytového
domu na križovatkách zabezpečiť vypracovanie a predložiť odvolateľom svetlotechnické zhodnotenie
vplyvu vysokovzrastlých topoľov na svetlotechnické pomery bytového domu. V konaní bolo z obsahu
administratívneho spisu stavebného konania preukázané, že stavebník spol. O. R. s.r.o., za ktorého
konala splnomocnená zástupkyňa Ing. W. E. podal dňa 12.03.2008 žiadosť o vydanie stavebného
povolenia na Miestny úrad mestskej časti Bratislava - Ružinov, ktorý je príslušný stavebný úrad, keďže
v jeho územnom obvode sa nachádzajú pozemky, na ktorých sa mala realizovať výstavba bytového
domu. Oznámenie tohto stavebného úradu zo dňa 26.11.2011 o začatí stavebného konania má v zmysle
§ 61 ods. 1 Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) len
deklaratórny charakter, keďže stavebné konanie je v zmysle § 58 ods. 1 Zákona č. 50/1976 Zb. začaté
dňom, keď žiadosť o vydanie stavebného povolenia bola doručená stavebnému úradu príslušnému
vo veci rozhodnúť. Z hľadiska časového bolo splnenie povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou
od počiatku objektívne nemožné, keďže stavebné konanie začalo už pred uzavretím dohody zo dňa
29.10.2008, v ktorej sa investor zaviazal do začatia stavebného konania zabezpečiť vypracovanie
a predložiť odvolateľom svetlotechnické zhodnotenie vplyvu uvedených stromov na svetlotechnické
pomery bytového domu. V tejto časti je zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute za porušenie povinnosti
podľa čl. II bod 2 písm. k) Dohody zo dňa 29.10.2008 absolútne neplatné podľa § 37 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Neplatné ustanovenie o zmluvnej pokute je oddeliteľné od zvyšného obsahu dohody, ktorá v
zmysle § 41 Občianskeho zákonníka ostáva platnou. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel
k záveru, že žalobcovia oprávnene uplatnili proti žalovanému nárok na zaplatenie zmluvných pokút 2
x 3.319,39 Eur dojednanej v čl. II bod 2 Dohody zo dňa 29.10.2008 za porušenie povinností podľa
čl. II bod 5. a 6. Dohody zo dňa 29.10.2008. Z dohody zo dňa 29.10.2008 nevyplýva, žeby bol dlžník
povinný zmluvnú pokutu zaplatiť aj vtedy, ak porušenie povinnosti nezavinil. Preto súd prvej inštancie
preskúmal aj zavinenie žalovaného podľa § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zavinenie povinného
subjektu ako vnútorný psychický vzťah k protiprávnemu konaniu, t.j. porušeniu zmluvnej povinnosti
sa v zmysle § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka predpokladá. Stačí aj nedbanlivostné zavinenie a
to aj vo forme nevedomej nedbanlivosti. Žalovaný nepreukázal, žeby nezavinil porušenie povinností
zabezpečených zmluvnými pokutami. Dôkazné bremeno o nedostatku zavinenia spočíva na žalovanom.
Vzhľadom na personálnu previazanosť spol. O. R. s.r.o. a žalovaného prostredníctvom osôb štatutárnych
zástupcov je vysoko nepravdepodobné, že žalovaný, resp. jeho konateľ nemal v čase uzavretia zmluvy
o predaji časti podniku zo dňa 15.02.2010 vedomosť o právach a povinnostiach vyplývajúcich z dohody
zo dňa 29.10.2008, ktoré neboli zahrnuté do zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 15.02.2010. Keďže
žalovaný nepreukázal opak, súd konštatoval, že žalovaný vedel, že svojím konaním môže spôsobiť
porušenie povinností zabezpečených zmluvnou pokutou. Žalobcovia vzali odvolanie proti rozhodnutiu o
umiestnení stavby späť, a žalobcovia si tým splnili svoju zmluvnú povinnosť z dohody zo dňa 29.10.2008,
no žalovaný a ani jeho právni predchodcovia si povinnosti podľa dohody zo dňa 29.10.2008 ohľadom
podmienok realizácie výstavby bytového domu nesplnili, s tým, že neuvedenie práv a povinností z



dohody zo dňa 29.10.2008 do zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 15.02.2010 súd hodnotí vzhľadom
na uvádzané personálne prepojenie medzi O. R., s.r.o. a žalovaným ako zámerné konanie investora v
snahe docieliť stav, aby žalovaný nebol viazaný záväzkami z dohody zo dňa 29.10.2008. Súd potom
uzavrel, že na strane žalovaného sa jednalo nepochybne o vedomé zavinené porušenie povinnosti, čím
bola splnená zákonná podmienka na zaplatenie zmluvnej pokuty obsiahnutá v ustanovení § 545 ods. 3
Občianskeho zákonníka. Keďže dohoda zo dňa 29.10.2008 neobsahovala lehotu splatnosti zmluvných
pokút , a nebolo preukázané, žeby pred začatím tohto súdneho konania žalobcovia vyzývali žalovaného
na úhradu zmluvných pokút, do omeškania sa žalovaný dostal až nasledujúci deň po doručení žaloby v
tejto veci, ktorá mu bola doručená dňa 08.03.2012. Žalovaný sa teda do omeškania s plnením peňažného
dlhu dostal odo dňa 09.03.2012. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo preto žalobcom
právo na úrok z omeškania, ktorý uplatnili žalobcovia proti žalovanému. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 9.3.2012 bola 1%, po pripočítaní
8 percentuálnych bodov patrí žalobcom úrok z omeškania vo výške 9% ročne. Súd priznal žalobcom
voči žalovanému túto zákonnú sankciu vo výške 9% ročne zo sumy 6.638,78 Eur od 09.03.2012 do
zaplatenia. S poukazom na uvedené skutočnosti súd podľa citovaných ustanovení právnych predpisov
výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne zmluvnú pokutu v
sume 6.638,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6.638,78 Eur od 09.03.2012
do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle § 232 ods. 3 veta prvá CSP, a
vo zvyšku výrokom II. žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalobe bolo vyhovené v časti o zaplatenie sumy
6.638,78 Eur, čo zo žalobou uplatnenej sumy 9.958,17 Eur predstavuje 66,66% a úspech žalobcov, a
žaloba bola zamietnutá v časti o zaplatenie sumy 3.319,39 Eur, čo predstavuje úspech žalovaného v
rozsahu 33,33%. Preto súd výrokom III. podľa § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že prevažne úspešní žalobcovia
majú proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,33% (66,66% - 33,33%). O výške
náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku vo výroku I. a vo výroku III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.
Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam ohľadne tej skutočnosti, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný. Mal za to, že z vykonaných
dôkazov nevyplýva skutočnosť, že je pasívne vecne legitimovaný v tomto spore a ani skutočnosť, na
ktorú poukazuje súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku o tom, že nedošlo k žiadnej skutočnosti,
ktorá by spôsobila zánik záväzkov investora ohľadom podmienok realizácie výstavby bytového domu
vyplývajúcich z dohody zo dňa 29.10.2008. Z predloženej Dohody o predaji časti podniku zo dňa
15.02.2010 medzi obchodnou spoločnosťou L., s.r.o. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim
podľa žalovaného vyplýva, že práva a povinnosti z dohody  uzatvorenej so žalobcami na žalovaného
neboli prevedené. Práva a povinnosti z dohody uzatvorenej medzi žalobcami a spoločnosťou O.
R., s.r.o.  dňa 29.10.2008 na žalovaného neprešli. Vytýkal súdu prvej inštancie, že z vykonaných
dôkazov nevyplýva skutočnosť, že neplatné ustanovenie o zmluvnej pokute dohody zo dňa 29.10.2008
uzatvorenej žalobcami, resp. ich právnymi predchodcami a spoločnosťou O. R., s.r.o. je oddeliteľné
od zvyšného obsahu dohody, ktorá v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka ostáva platnou. Dôvodil,
že z obsahu dohody zo dňa 29.10.2008 nevyplýva, že by strany mali záujem na plnení aj v prípade
neplatnosti jej jednotlivých ustanovení. Mal za to, že na základe vykonaného dokazovania je dohoda
zo dňa 29.10.2008 absolútne neplatná pre neplatnosť jej ustanovenia, ktoré s ohľadom na okolnosti
za ktorých došlo k uzatvoreniu dohody nemožno oddeliť od ostatného obsahu dohody. Na absolútnu
neplatnosť pritom prihliada súd ex offo. Ďalej dôvodil, že uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu žalobcami
za nesplnenie povinnosti dohodnutých v článku II. predmet dohody v odsekoch 5. a 6.  dohody zo dňa
29.10.2008 je uplatnením nároku na zmluvnú pokutu zabezpečujúcu totožnú povinnosť, t. j. pripraviť
projektovú dokumentáciu v súlade s ustanoveniami dohody a túto predložiť v konaní o vydanie povolenia
na stavbu bytového domu. Uplatnenie zmluvnej pokuty podľa odsekov 5. a 6. Článku II. dohody zo
dňa 29.10.2008 považoval za neprimerané. S ohľadom na skutočnosť, že žalobcovia si príslušenstvo
pohľadávky uplatnili v žalobe v rozsahu, na ktorý nemajú právny nárok, a to vo výške 9,5% ročne od
29.10.2011 mal žalovaný za to, že nárok na úhradu príslušenstva pohľadávky bol uplatnený zo strany
žalobcov nesprávne. Vyslovil názor že, pre priznanie príslušenstva pohľadávky v zhode s výrokom
rozsudku by bolo potrebné zo strany žalovaných podať návrh na zmenu žaloby, v ktorej  by bolo v
správnom rozsahu uplatnené príslušenstvo pohľadávky, a to nielen s ohľadom na vznik omeškania
dlžníka, ale aj uplatnenia výšky úrokov z omeškania. Žiadny takýto návrh žalobcov, ktorí si uplatnili



príslušenstvo pohľadávky v rozsahu, na ktorý im nevznikol právny nárok nebol v súdnom konaní žiadnym
zo žalobcov podaný. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsahu zmenil tak, že súd žalobu o povinnosti uhradiť žalobcom 1/ až 8/ spoločne a
nerozdielne sumu 6638,78 Eur s príslušenstvom zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

3. Žalobcovia 4/ - /8 v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že sa v plnom rozsahu
stotožňujú s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, pričom tento považujú za správny,
zrozumiteľný a vyčerpávajúco odôvodnený. Žalovaný si nesplnil žiadnu povinnosť, ktorá vyplývala pre
investora podľa dohody zo dňa 29.10.2008. O tom, že by došlo k splneniu podmienok uvedených v
dohode žalovaný nepredložil žiaden dôkaz. Čo sa týka prechodu práv a povinností pri predaji podniku,
žalobcovia 4/ - 8/ sú presvedčení, že súd správne aplikoval § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré
má kogentnú povahu a zmluvné strany sa od neho nemôžu odchýliť. Z vykonaného dokazovania je
zrejmé, že spoločnosť O. R., s.r.o., podala žiadosť o vydanie stavebného povolenia pred podpisom
dohody zo dňa 29.10.2008, pričom o tejto skutočnosti žalobcovia nemali vedomosť pri tvorbe dohody.
V danom prípade pokuta zabezpečovala splnenie konkrétneho záväzku a tomu zodpovedalo aj znenie
zmluvy, kde bolo zrozumiteľne uvedené, že pokuta sa vzťahuje na ktorékoľvek porušenie zmluvy s
presnou špecifikáciou povinností, t. j. zmluvná pokuta zabezpečovala konkrétne „jednotlivé“ plnenia,
ktoré je možné od seba oddeliť. V tejto súvislosti poukázali na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 242/2007
zo dňa 03.07.2008. V danom prípade s nejedná o totožné zabezpečenie povinnosti, a preto bola uvedená
skutočnosť zachytená aj v dohode, ako dve samostatné povinnosti, ktoré musel splniť investor a každá
z nich bola zabezpečená zmluvnou pokutou. Jej výška je podľa názoru žalobcov poddimenzovaná a
konanie investora vrátane žalovaného to len potvrdzuje. Tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie
žalobcom priznal úrok z omeškania nad rámec uplatneného návrhu považujú žalobcovia za absurdné,
nakoľko žalobou žiadali priznať úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 9.958,17 Eur odo dňa
29.10.2011 a napadnutým rozsudkom im bol priznaný úrok v menšej výške, z nižšej sumy a s neskorším
dátumom omeškania. Žalobcovia majú za to, že napadnutý rozsudok, ako aj napadnuté unesenie sú
vecne správne, zrozumiteľné a vyčerpávajúco odôvodnené a žiadajú odvolací súd, aby ich potvrdil.

4.  Žalovaný v písomnej replike k vyjadreniu žalobcov 4/ - 8/ uviedol, že trvá na podanom
odvolaní proti rozsudku, ako aj na odvolacích dôvodoch. K nesprávnemu posúdeniu pasívnej vecnej
legitimácie žalovaný dodal, že aplikácia kogentného ustanovenia § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka
upravujúceho kogentne prechod práv a záväzkov je v prípade každej zmluvy o predaji podniku nesporná.
Súčasťou podniku, ktorý žalovaný nadobudol neboli záväzky označené v Dohode uzatvorenej medzi
obchodnou spoločnosťou O. R., s.r.o. a žalobcami dňa 29.10.2008 (ďalej len „dohoda“). Zo zmluvy o
predaji podniku, na základe ktorej v súlade s Obchodným zákonníkom žalovaný časť podniku nadobudol
jednoznačne vyplýva, že záväzky z Dohody neboli súčasťou podniku. V zhode s ostatnými vyjadreniami
žalovaného v tomto súdnom spore žalovaný tvrdil neexistenciu prechodu záväzkov, ktoré sú uvedené
v Dohode. V tejto súvislosti aj s ohľadom na čiastočnú neplatnosť dohody je pre účely sporu potrebné
posúdiť aj platnosť dohody ako celku. K namietanému tvrdeniu žalobcov, že o podaní žiadosti o
vydanie stavebného povolenia nemali vedomosť pri tvorbe dohody žalovaný uviedol, že postup žalobcov
ako účastníkov správnych konaní vedených stavebným úradom a realizovanie ich procesných práv v
správnom konaní ich nevedomosť nenasvedčuje. Žalovaný zopakoval, že z dohody nevyplýva, že by
strany tejto dohody mali záujem na plnení aj v prípade neplatnosti jej jednotlivého ustanovenia. Tiež
zopakoval, že povinnosť uložená zmluvnej strane podľa odsekov 5. a 6. článku dohody je povinnosťou
s rovnakým obsahom. Jedným konaním v rozpore s dohodou bolo totiž zasiahnuté výlučne do jedného
záujmu žalobcov. Žalobcovia v žalobe a ani v ďalších vyjadreniach neuvádzajú odkaz na právny predpis,
prípadne právny úkon, podľa ktorého si úrok z omeškania uplatňujú.

5. Žalobcovia 4/ - 8/ v písomnej duplike k vyjadreniu žalovaného uviedli, že žalovaný vo svojom vyjadrení
neuvádza nové skutočnosti ohľadom zmlúv o predaji podniku, a preto poukazujú na ich doterajšie
vyjadrenia, kde je podrobne zdôvodnený právny názor na právnu úpravu § 477 Obchodného zákonníka.
Tvrdenie o tom, že nemali vedomosť, že spoločnosť O. R., s.r.o., podala žiadosť o vydanie stavebného
povolenia pred podpisom dohody, nebola predmetom osobitného skúmania, resp. sporu, avšak žalovaný
vo svojich vyjadreniach na takúto skutočnosť nepoukazoval. Samotné znenie dohody, ktoré navrhovala
spoločnosť O. R., s.r.o. je koncipované tak, že preukazuje skutočnosť, že žalobcovia nemali vedomosť
o podaní žiadosti o vydanie stavebného povolenia. Zmluvné pokuty zabezpečovali splnenie tej ktorej
povinnosti, a preto ak k splneniu neprišlo, vznikol žalobcom nárok na zaplatenie zmluvných pokút. Pokuta



nie je viazaná na záujem, ale na porušenie povinnosti a v danom súdnom konaní bez pochýb bolo podľa
žalobcov preukázané, že žalovaný, resp. jeho právny predchodca si povinnosti nesplnil. Ďalej uviedli, že
nie je ich povinnosťou uvádzať právny predpis podľa ktorého si nárok uplatňujú. Majú za to, že rozsudok
súdu prvej inštancie je vecne správny, zrozumiteľný a vyčerpávajúco odôvodnený. Žiadajú odvolací súd,
aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

6. Žalobcovia 1/ - 3/ sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrili.

7. Napadnutým uznesením zo dňa 13. apríla 2017 súd prvej inštancie výrokom                                I.
rozhodol, že štát má proti žalobcom 1/ až 8/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,33%. Výrokom
II. rozhodol, že štát má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66,66%. V odôvodnení
uviedol, že na pojednávaní dňa 15.03.2017 súd rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom 1/
až 8/ spoločne a nerozdielne sumu 6.638,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 6.638,78 Eur od 09.03.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku
žalobu zamietol a vyslovil, že žalobcovia 1/ až 8/ majú proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 33,33%, pretože žalobcovia boli prevažne úspešní v rozsahu 66,66% a žalovaný bol úspešný v
menšom rozsahu 33,33%. Na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 20C 47/2013-163 zo dňa
24.03.2014 bolo z rozpočtových prostriedkov štátu svedočné v sume 13,84 Eur vyplatené predvolanej
svedkyni Mgr. V. W.. Súd výrokom I. tohto uznesenia vyslovil, že štát má proti žalobcom 1/ až 8/ nárok
na náhradu týchto trov konania v rozsahu 33,33%, keďže žalobcovia boli v spore neúspešní v rozsahu
33,33% a výrokom II. tohto uznesenia vyslovil, že štát má proti žalovanému nárok na náhradu týchto trov
konania v rozsahu 66,66%, keďže žalovaný bol v spore neúspešný v rozsahu 66,66%. Súd vychádzal z
ustanovenia článku 4 CSP, v zmysle ktorého, ak CSP nemá výslovné ustanovenie riešiace danú situáciu,
predmetná otázka (nárok štátu na náhradu trov konania, ktoré štát za strany sporu platil) sa posúdi
podľa ustanovenia zákona, ktoré upravuje právnu otázku čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej
právnej otázky. Súd potom analogicky aplikoval na právo štátu na náhradu trov konania ustanovenie
§ 255 ods. 1, ods. 2 CSP , v zmysle ktorého má štát pre rozhodnutie o trovách, ktoré v konaní platil,
postavenie strany sporu, a preto štátu patrí nárok na náhradu týchto trov konania voči stranám podľa
pomeru ich úspechu a neúspechu v konaní. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.  Dôvodil, že odvolanie podáva z dôvodu, že napadol odvolaním aj
rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý je podkladom pre rozhodnutie o trovách štátu. Napadnutý rozsudok
považuje za nesprávny poukazujúc na odvolacie dôvody proti predmetnému rozsudku.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379 a §
380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani
to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej výrokovej časti I. a vo výroku III. o náhrade trov konania,
ako aj napadnuté uznesenie zo dňa 13.04-2017, č. k. 20C/47/2013-381, je potrebné podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

10. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutia na tom právnom závere, že nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty žalobcami 1/ až 8/ je čiastočne dôvodný, keď mal za preukázané, že žalobcovia 1/ až
8/ sú v konaní aktívne legitimovaný a žalovaný je v konaní pasívne legitimovaný ako subjekt, na ktorý
prešla povinnosť podľa § 477 Obchodného zákonníka a žalovaný nedodržal ustanovenia dohody zo dňa
29.10.2008 uzatvorenej spoločnosťou  O. R. s.r.o. ako investorom a žalobcami 1/ až 6/, R.. F. M., Ing. K.
L. a X. V. (právni predchodcovia žalobcov 7/, 8/), v dôsledku čoho vznikol žalobcom nárok na zmluvnú
pokutu podľa čl. II bod 2 uvedenej dohody zo dňa 29.10.2008, a  to za porušenie povinností podľa čl. II
bod 5. a 6. tejto dohody. Súd prvej inštancie na základe svojho záveru z napadnutého rozsudku následne
rozhodol v napadnutom uznesení o nároku na náhradu trov konania štátu.

11. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s
odôvodnením napadnutého rozsudku ako aj napadnutého uznesenia v celom rozsahu podľa § 387 ods.
2 CSP. Na zdôraznenie ich správnosti a k odvolacím námietkam žalovaného uvádza nasledovné:



12. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že dňa 29.10.2008 uzavreli spoločnosť O. R. s.r.o. ako investor
a žalobcovia 1/ až 6/, Ing. F. M., Ing. K. L. a X. V. (právni predchodcovia žalobcov 7/, 8/) dohodu podľa
§ 51 Občianskeho zákonníka (ďalej len „dohoda zo dňa 29.10.2008“), predmetom ktorej bola úprava
podmienok realizácie investičnej výstavby na ulici Na križovatkách v Z., v k. ú. G., Na N., Z., v zmysle
ktorej mali žalobcovia uskutočniť späťvzatie odvolania proti rozhodnutiu stavebného úradu - Mestskej
časti Bratislava - Ružinov o umiestnení stavby Bytového domu, na základe ktorej skutočnosti uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť za podmienok uvedených v dohode zo dňa 29.10.2008 splnenie
ktorej bolo zabezpečené zmluvnou pokutou podľa článku III. Bod 2 dohody zo dňa 29.10.2008, podľa
ktorej bola stanovená povinnosť investora zaplatiť  zmluvnú pokutu vo výške 100.000,- Sk v prípade
porušenia povinností alebo záväzku investora uvedených v článku II. bod 2. písm. b) až písm. k) a v
článku II. body 3. až 8. tejto dohody, a to za každé jedno porušenie uvedenej povinnosti alebo záväzku s
tým, že žalobcovia („odvolatelia podľa dohody zo dňa 29.10.2008“) sú na obdŕžanie tejto sumy zmluvnej
pokuty od Investora oprávnení spoločne a nerozdielne.

13. Žalovaný v odvolaní namieta nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie dôvodiac tým, že z
predloženej Dohody o predaji časti podniku zo dňa 15.02.2010 medzi obchodnou spoločnosťou L., s.r.o.
ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim podľa žalovaného vyplýva, že práva a povinnosti z dohody
uzatvorenej so žalobcami na žalovaného neboli prevedené. Práva a povinnosti z dohody uzatvorenej
medzi žalobcami a spoločnosťou O., s.r.o.  dňa 29.10.2008 tak podľa žalovaného na neho neprešli.

14. Podľa § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka v platnom znení, na kupujúceho prechádzajú všetky
práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje.

15. Vyššie citovaným ustanovením § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka je upravený prechod práv a
záväzkov v prípade zmluvného typu zmluvy o predaji podniku upravenom v Obchodnom zákonníku
počnúc ustanovením § 476 Obchodného zákonníka, podľa ktorých podstatnými časťami zmluvného
typu upraveného v tomto ustanovení je záväzok predávajúceho previesť na kupujúceho vlastnícke
právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia na prevádzkovanie podniku, a záväzok
kupujúceho prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu.

16. Vychádzajúc z podstatných náležitostí (essentialia negotii) zmluvy o predaji podniku, Obchodný
zákonník na to, aby došlo k perfekcii tohto zmluvného typu nevyžaduje, aby záväzky, ktoré sa
kupujúci zaväzuje prevziať, boli v zmluve konkretizované, pričom špecifikácia týchto záväzkov nie je ani
podmienkou platnosti takejto zmluvy. Na kupujúceho tak bez ohľadu na to, či zmluva výpočet záväzkov
obsahuje alebo nie prechádzajú všetky záväzky, ktoré s predávaným podnikom súvisia, tak ako uviedol aj
súd prvej inštancie. K prechodu všetkých záväzkov súvisiacich s predávaným podnikom z predávajúceho
na kupujúceho potom dochádza v intenciách ustanovenia § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka zo
zákona, bez toho, aby súčasne bolo nutné tieto záväzky akokoľvek v zmluve zmieniť či inak identifikovať.

17. Odvolací súd pripúšťa, že formulácia ustanovenia § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka, môže byť
do istej miery zavádzajúca a môže viesť k nesprávnej interpretácii, že rozsah prevádzaných práv a
povinností môže byť určený na základe dohody zmluvných strán. Ustanovenie je však potrebné vykladať
v kontexte so základným vymedzením zmluvy o predaji podniku podľa § 476 ods. 1 OBZ a pôjde teda o
práva a záväzky týkajúce sa podniku alebo s podnikom súvisiace. Pokiaľ ide o záväzky, nie je tak možné
v rámci predaja podniku niektoré zo záväzkov spojených s týmto podnikom z predaja vylúčiť, hoci by
neboli v zmluve o predaji podniku výslovne uvedené. Uvedené platí aj pre zmluvy, ktorými sa predáva
časť podniku tvoriaca samostatnú organizačnú zložku. Pri predaji podniku, resp. predaji časti podniku
prechádzajú tak na kupujúceho práva a záväzky týkajúce sa podniku, vrátane zabezpečovacích práv.

18. V predmetnej veci spoločnosť O. R., s.r.o., zastúpená konateľom L. Z. ako predávajúci uzatvorila
dňa XX.XX.XXXX so spoločnosťou L., s.r.o., R.: XX XXX XXX zastúpená konateľom Y. N. ako kupujúcim
zmluvu o predaji časti podniku podľa § 476 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa tejto zmluvy bola
predmetom prevodu časť tvoriaca stredisko predávajúceho „Na križovatkách“ obsahujúca tie vlastnícke
práva k veciam, iné práva a majetkové hodnoty, ktoré sú presne identifikované v prílohe č. 1, a ktoré
slúžia k prevádzkovaniu časti podniku, vrátane záväzkov vzťahujúcich sa k časti podniku, ktoré sú ku
dňu uzatvorenia tejto zmluvy zachytené v účtovnej evidencii predávajúceho a obsiahnuté v prílohe č.
1. Podľa bodu 2.3.c. tejto zmluvy o predaji podniku zo dňa 29.05.2009, predmetom zmluvy o predaji
podniku sú aj práva predávajúceho (O. R., s.r.o) z dohody uzatvorenej so žalobcami, resp. aj ich právnymi



predchodcami zo dňa 29.10.2008. Z uvedeného tak vyplýva, že na spoločnosť L., s.r.o. prešlo aj právo
žalobcov na zaplatenie zmluvnej pokuty v prípade porušenia dohody zo dňa 29.10.2008.

19. Následne spoločnosť L., s.r.o., R.: XX XXX XXX zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 15.02.2010
vystupujúc v tejto zmluve ako predávajúci, previedla časť podniku na žalovaného, a to konkrétne časť
tvoriacu stredisko predávajúceho „Na križovatkách“ obsahujúca tie vlastnícke práva k veciam, iné práva
a majetkové hodnoty, ktoré sú presne identifikované v prílohe č. 1, a ktoré slúžia k prevádzkovaniu časti
podniku, vrátane záväzkov vzťahujúcich sa k časti podniku, ktoré sú ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy
zachytené v účtovnej evidencii predávajúceho a obsiahnuté v prílohe č. 1. Predmet tejto zmluvy o predaji
časti podniku zo dňa 15.02.2010 je tak totožný s predmetom zmluvy o predaji časti podniku zo dňa
29.05.2009. Táto zmluva zo dňa 15.02.2010 však neobsahuje výslovne ustanovenie o prevode práv a
záväzkov vyplávajúcich z dohody zo dňa 29.10.2008, tak ako to bolo v prípade zmluvy o predaji časti
podniku zo dňa 29.05.2009.

20. Pokiaľ ide o prevod práv a záväzkov vyplávajúcich z dohody zo dňa 29.10.2008 zo spoločnosti L.,
s.r.o., R.: XX XXX XXX na žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že tieto práva z dohody zo dňa
29.10.2008 prešli na žalovaného. Ako je uvedené vyššie, nie je potrebné, aby v prípade zmluvy o predaji
podniku, hoci aj len jeho časti, boli uvedené všetky práva  a záväzky z predaja vyplývajúce. Je zrejmé,
že predmet zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 15.02.2010 je totožný s predmetom zmluvy o predaji
časti podniku zo dňa 29.05.2009 pri ktorej bez všetkých pochýb práva a povinnosti z dohody zo dňa
29.05.2009 na kupujúceho prešli, a preto má aj odvolací súd za to, že tieto práva a povinnosti z dohody
zo dňa 29.10.2008, nakoľko tiež súvisia s prevádzkovaním podniku o ktorý v predmetnej zmluve o predaji
podniku ide, prešli na žalovaného, v dôsledku čoho je žalovaný pasívne legitimovaný v predmetnom
konaní, a preto súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru.

21. Žalovaný v odvolaní ďalej namieta, že z vykonaných dôkazov nevyplýva skutočnosť, že neplatné
ustanovenie o zmluvnej pokute dohody zo dňa 29.10.2008 uzatvorenej žalobcami, resp. ich právnymi
predchodcami a spoločnosťou O. R., s.r.o. je oddeliteľné od zvyšného obsahu dohody, ktorá v zmysle
§ 41 Občianskeho zákonníka ostáva platnou.

22.  Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že dohoda zo dňa 29.10.2008 je v čl. II
bod 2 písm. k), teda za porušenie záväzku investora do začatia stavebného konania ohľadom bytového
domu na križovatkách zabezpečiť vypracovanie a predložiť odvolateľom svetlotechnické zhodnotenie
vplyvu vysokovzrastlých topoľov na svetlotechnické pomery bytového domu absolútne neplatná podľa
§ 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom toto neplatné ustanovenie o zmluvnej pokute je oddeliteľné
od zvyšného obsahu dohody, ktorá v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka ostáva platnou.

23. Odvolací súd sa z vyššie uvedeným záverom súdu prvej inštancie o oddeliteľnosti neplatnej časti
dohody zo dňa 29.10.2008 od zvyšnej časti tejto dohody stotožňuje. Pri tom, či možno neplatnú časť
právneho úkonu oddeliť od ostatného obsahu právneho úkonu je treba vždy vychádzať jednak z
prejavenej vôle účastníkov právneho vzťahu, ako aj z povahy právneho úkonu, prípadne z okolností za
ktorých k právnemu úkonu došlo, ako aj z účelu, ktorý bol právnym úkonom sledovaný. Čl. II bod 2 písm.
k) dohody zo dňa 29.10.2008, ktorej sa dôvod neplatnosti týkal upravuje samostatnú povinnosť investora,
splnenie ktorej je zabezpečené zmluvnou pokutou. Hoci je takéto ustanovenie neplatné tak, ako uviedol
aj súd prvej inštancie, nakoľko splnenie takejto povinnosti bolo od začiatku nemožné, neplatnosť tohto
ustanovenia nemá vplyv na zvyšné ustanovenia dohody zo dňa 29.10.2008. Z dohody zo dňa 29.10.2008
nevyplýva taká vôľa účastníkov zmluvného vzťahu (ako uvádza žalovaný), podľa ktorej účastníci nebudú
mať záujem na plnení tejto dohody v prípade neplatnosti vyššie uvedeného ustanovenia. Vychádzajúc
z týchto kritérií je potrebné uvedený záver súdu prvej inštancie o oddeliteľnosti neplatnej časti dohody
zo dňa  29.10.2008 od jej zvyšku považovať za správny.

24. Odvolací súd má ďalej za to, že súd prvej inštancie správne žalobcom priznal aj úrok z omeškania vo
výške  9% ročne zo sumy 6.638,78 Eur od 09.03.2012 do zaplatenia vychádzajúc z § 3 ods. 1 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Žalobcovia si uplatnili nárok na úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo
sumy 9.958,17 Eur odo dňa 29.10.2011 do zaplatenia. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie
neprekročil rozsah žalobcami uplatneného nároku na úrok z omeškania ako uvádza žalovaný. V tejto
súvislosti odvolací súd vzhľadom na námietku žalovaného tiež poznamenáva, že nebolo povinnosťou



žalobcov uvádzať na základe akého právneho predpisu si úrok z omeškania uplatňujú. Uplatnený nárok
žalobcov bol dostatočne zrejmý, a preto je táto námietka žalovaného nedôvodná.

25.  Nakoľko súd prvej inštancie žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 6.638,78 Eur, keď žalobcovia
žiadali zaplatenie sumy 9.958,17 Eur, je v zmysle § 255 ods. 1 CSP úspech žalobcov v rozsah 66,66%
a úspech žalovaného v rozsahu 33,33% (čistý úspech žalobcov je  33,33%), je potrebné z takéhoto
rozsahu úspechu v spore vychádzať aj pri rozhodovaní o nároku štátu na náhradu trov konania, nakoľko
bolo z rozpočtových prostriedkov štátu vyplatené svedočné v sume 13,84 Eur. Súd prvej inštancie
preto správne vychádzajúc z ustanovenia článku 4 CSP v spojení s § 255 ods. 1, 2 CSP napadnutým
uznesením zo dňa 13.04.2017 rozhodol, že štát má proti žalobcom 1/ - 8/ nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 33,33 % (neúspech žalobcov) a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
66,66% (neúspech žalovaného). Odvolanie žalovaného preto proti uvedenému uzneseniu súdu prvej
inštancie je nedôvodné.

26.   Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej
výrokovej časti I. a vo výroku III. o náhrade trov konania, ako aj napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
zo dňa 13.04.2017, č. k. 20C/47/2013-381 podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

27.  O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods.1,
§ 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia 1/ - 8/. Odvolací súd preto rozhodol, že
žalobcovia 1/ - 8/ majú proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20C/47/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}