Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/224/2012 z 11. 6. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. júna 2012, sp. zn. 5Co/224/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:1411206422.1 Krajský súd Bratislava | 5Co/224/2012 | ECLI:SK:KSBA:2012:1411206422.1 | 2012-06-11 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo, Rodinné právo – Rozvod, Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 219 ods. 2 OSP, § 219 ods. 1 OSP, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/38fa9886-d2a2-4479-8074-a044e17ec2a4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1411206422.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/224/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411206422
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalúpka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1411206422.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu
JUDr. Eleny Ďuranovej a JUDr. Juraja Považana, v právnej veci navrhovateľky: A. X. Á. T. Y. F. K. Á. ,
X.. B., J.. Č.. E., I. J. K. XX, I., Z. I. XXX, A. Z. I. proti odporcovi : J. X. Á. T. Y., B.T., K. XX, I. o rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom: Š. X., E.. XX. X. XXXX W. A. X.,
E.. X. X. XXXX, Y.. D. F. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie
navrhovateľky a odporcu voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 7C 209/2011-120 zo dňa 29.
marca 2012 v časti určenej vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletým deťom Šimonovi a Matúšovi
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Účastníci konania nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol, že manželstvo účastníkov J. X., E.. XX. X. XXXX
W. A. X. X.. B. E..

XX. X. XXXX Q. B. XX. X. XXXX Y. K. D. A. F. Ú. I. U. K. Y. XX X. XXXX na S. XXX Z. Z. Č. XXX
rozvádza .

Maloleté deti Š. X., E.. XX. X. XXXX W. A. X., E.. X. X. XXXX, sa zverili do osobnej starostlivosti matky
ktorá bude mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Navrhovateľka podaným návrhom na začatie konania žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s
odporcom, pretože toto prestalo plniť svoj spoločenský účel.

Odporca sa k návrhu na rozvod manželstva pripojil, súhlasil so zverením maloletých detí do osobnej
starostlivosti navrhovateľky, nesúhlasil však s požadovanou výškou výživného.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a zistení skutkového stavu dospel k záveru, že
manželstvo účastníkov je rozvrátené, neplní si svoje ekonomické, biologické, ani výchovné poslanie, a to
od mája 2011, kedy navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť aj s maloletými deťmi. Obaja účastníci
potvrdili, že ich manželstvo je nefunkčné. Za príčinu rozpadu manželstva súd prvého stupňa na základe



výpovedí účastníkov konania ustálil nezhody ktoré vznikli pri výchove syna navrhovateľky z prvého
manželstva a ani jeden z nich o obnovenie spolužitia nemá záujem. Navyše navrhovateľka už dva roky
žije v spoločnej domácnosti s iným mužom a keďže obaja účastníci s rozvodom súhlasili a žiaden z nich
nemal záujem na obnovení manželského spolužitia súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel.

Maloleté deti boli napadnutým rozsudkom zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá sa o
deti riadne stará a proti tomuto nemal námietky ani odporca takže nebol dôvod meniť ich výchovné
prostredie. Pokiaľ ide o výšku výživného súd považoval sumu 250 eur na maloletého Šimona a 150 eur
na maloletého Matúša za primeranú vzhľadom na ich vek a potreby. Pri rozhodovaní o výške výživného
prihliadol na skutočnosť, že odporca má mesačne príjem 920 eur, z ktorého môže prispievať na výživu
detí sumou 400 eur bez ohrozenia vlastnej výživy.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O. s. p.

Voči uvedenému rozsudku podali v časti uloženej vyživovacej povinnosti odporcu v zákonom stanovenej
lehote odvolanie navrhovateľka ak odporca. Navrhovateľka v odvolaní, ktoré bolo súdu doručené
20.04.2012 uviedla, že od 4.7.2011 je nezamestnaná napriek jej snahe si nájsť prácu. Náklady týkajúce
sa detí sa veľmi zvyšujú, najmä ich nástupom do školy. Na adresu odporcu uviedla, že okrem
priznaného dôchodku má aj príjem z prenájmu bytu. Tým, že odporca si mal nechať všetky spoločné
úspory sa navrhovateľka mala dostať do finančnej tiesne a musela si vziať pôžičku vo výške 4 600
eur. Navrhovateľka akceptuje uloženú vyživovaciu povinnosť odporcu, avšak navrhla, aby súd uložil
odporcovi zaplatiť aj zročné výživné vo výške 2 332 eur.

Odporca vo svojom odvolaní uviedol, že uložená výška výživného je neprimeraná nakoľko jeho jediný
príjem je výsluhový dôchodok vo výške 920 eur, má vážne zdravotné problémy v dôsledku dlhoročne
služby v armáde, ktoré si vyžadujú zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť cca vo výške 200 eur,
za matku uhrádza za poskytovanie sociálnej služby mesačne cca 162 eur. Informácie, že má príjem
z prenájmu garáže a z plnenia tlakových potápačských zásobníkov majú byť nepravdivé. Odporca
neuviedol, vzhľadom na jeho finančné možnosti, akú výšku výživného navrhuje, uviedol len , že výživné
môže zabezpečovať len v rámci svojich možností.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie
navrhovateľa podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolaniam účastníkov konania nemožno vyhovieť.

Odvolací súd sa stotožňuje s postupom súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o určení výšky vyživovacej
povinnosti odporcu k maloletým deťom. Aj odvolací súd považuje vzhľadom na všetky okolnosti
prejednávaného prípadu, vykonané dokazovanie, určenú výšku výživného na maloleté deti vo výške
400 eur za primeranú a zákonnú.

K odvolaniu navrhovateľky, ktorá nenamietala priznanú výšku výživného, ale žiadala priznať zročné
výživné vo výške 2.332 eur, odvolací súd uvádza, že o tejto požiadavke nemohol rozhodovať v zmysle
§ 205a O.s.p., keďže nebola prejednaná súdom prvého stupňa a v konaní pred súdom prvého stupňa
sa rozhoduje len o vyživovacej povinnosti po rozvode manželstva..

Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na
konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v
znení účinnom od 15.októbra 2008 (§ 372 p ods.1 O.s.p. zavedeného zákonom č.384/2008 Z. z.).



O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím § 142 ods.1 O.s.p. a
účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže žiaden z účastníkov nebol v odvolaní
úspešný a ani si žiadne trovy neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.