Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 30S/46/2017 z 9. 10. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 9. októbra 2017, sp. zn. 30S/46/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5017200209.2 Krajský súd Žilina | 30S/46/2017 | ECLI:SK:KSZA:2017:5017200209.2 | 2017-10-09 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 99 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ba057b85-8427-4f22-9ef0-8eba4a95c08e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5017200209.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/46/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200209
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5017200209.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej veci
žalobcu: B. L., bytom C. W. X, XXX XX Q., proti žalovanému: Okresná prokuratúra Žilina, so sídlom
Moyzesova 20, 011 56 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1Pn 194/17/5511-4
zo dňa 27.04.2017, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 02.05.2017, podanou na Krajskom súde v Žiline osobne dňa 01.06.2017, doplnenou
podaním zo dňa 25.08.2017, osobne podaným na súde dňa 28.08.2017, sa žalobca domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného Okresnej prokuratúry Žilina č. 1Pn 194/17/5511-4 zo dňa 27.04.2017.
Uvedeným rozhodnutím žalovaný podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“)
zamietol sťažnosť žalobcu, doručenú žalovanému dňa 13.03.2017, proti uzneseniu vyšetrovateľa MV SR
Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, Úradu inšpekčnej služby, Odboru inšpekčnej služby Stred, Banská
Bystrica sp. zn. ČVS: SKIS-9/OISS-V-2017 zo dňa 08.02.2017, ktorým podľa § 197 ods. 1 písm. d) Tr.
por. odmietol vec podozrenia zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa §
326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ako nie dôvodnú.

2. V žalobe uviedol, že v súdnom konaní 19Cb/204/2004 predložil žalobca Jozef Kodaj IPOS plus,
Žilina, Bajzova 24, IČO: 10 937 552, dva falošné dodacie listy, ktoré boli rozhodujúce pre určenie výšky
údajného obohatenia sa žalobcu (B. L.) na úkor L.. Sudkyňa rozhodla o výške údajného obohatenia
sa nie na základe potvrdenia o zaplatení, ale na základe falošného dodacieho listu neexistujúcej firmy
D&D obchod s rozličným tovarom, Zvolenská 9, Martin. Pretože sudkyňa z úradnej moci nezistila tieto
nedostatky, 12.01.2006 žalobca toto oznámil polícii ČVS:ORP-83/1-OSV-ZA-2006 a polícia to prijala
ako trestný čin podvodu (uznesenie z 30.09.2006), neskôr sa ČVS:ORP-83/1-OSV-ZA-2006 zmenilo na
ORP-58/ZZ-ZA-2008. Žalobca vo veci podal viacero trestných oznámení, žiadostí o prešetrenie postupu
a sťažností, ktoré konania v žalobe bližšie označil. Na prieťahy a nekonanie v trestnom konaní v trvaní
11 rokov podal žalobca opätovne Okresnej prokuratúre v Žiline trestné oznámenie na vyšetrovateľa I. a
vyšetrovateľku G.. Voči uzneseniu MV SR ČVS: SKIS-9/OISS-V-2017 zo dňa 08.02.2017 žalobca podal
15.02.2017 sťažnosť, ktorú prokurátor okresnej prokuratúry Ukrop uznesením 1Pn 194/17/5511-4 zo
dňa 27.04.2017 ako nie dôvodnú zamietol. Žalobca konštatoval, že boli porušené jeho základné práva
a slobody, pretože mu bolo odopreté právo na riadne a spravodlivé konanie v trestnom konaní ČVS:
ORP-58/ZZ-ZA-2008.



3. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené
alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

4. Skôr ako krajský súd meritórne preskúmal napadnuté rozhodnutie, skúmal, či sú splnené procesné
podmienky konania, najmä procesná podmienka právomoci krajského súdu ako správneho súdu
prejednať a rozhodnúť túto vec postupom podľa ustanovení zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok, keďže nezákonnosť bola tvrdená a spočívala podľa žalobcu v úkonoch orgánov činných
v trestnom konaní, čím mu malo byť odopreté právo na riadne a spravodlivé konanie v trestnom konaní
ČVS: ORP-58/ZZ-ZA-2008

5. Z obsahu žaloby, ako aj žalobcom pripojených listinných dôkazov, vyplýva, že žalobca podaním zo
dňa 22.12.2016 podal trestné oznámenie vo veci ČVS: ORP-58/ZZ-ZA-2008 pre podozrenie z prečinu
zneužívanie právomoci verejného činiteľa tým, že príslušník PZ npor. K. I. v uvedenej trestnej veci podľa
§ 228 ods. 1, písm. b) Trestného poriadku prerušil nezákonne trestné stíhanie, čím nekonal v zmysle
zákona a podľa pokynov Okresnej prokuratúry v Žiline a následne dňa 15.06.2011 trestné stíhanie
podľa § 215 ods. 1, písm. b) Trestného poriadku zastavil, čím umožnil vyhnúť sa trestnému stíhaniu
podozrivému Ing. C. L. a zároveň (v zmysle predmetného trestného oznámenia) príslušník PZ kpt. PhDr.
G. G. v pridelenej trestnej veci pod ČVS: ORP-42/3-VYS-ZA-2014 nezákonne postupovala, na základe
čoho oznámenie žalobcu dňa 17.03.2014 odmietla podľa § 197 ods. 1, písm. d) Trestného poriadku.
Vyšetrovateľ Ministerstva vnútra SR, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, Úradu inšpekčnej služby,
Odboru inšpekčnej služby Stred, Banská Bystrica uznesením ČVS:SKIS-9/OISS-V-2017 zo dňa
08.02.2017, vec vyššie uvedeného oznámenia žalobcu odmietol podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného
poriadku.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca sťažnosť, o ktorej rozhodol prokurátor Okresnej prokuratúry
Žilina uznesením sp. zn. 1Pn 194/17/5511-4 zo dňa 27.04.2017 (žalobou napadnutým rozhodnutím) tak,
že sťažnosť žalobcu ako nie dôvodnú zamietol, podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

6. Podľa § 1 zák. č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len TP) trestný poriadok upravuje postup
orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia
podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb
a právnických osôb.

Podľa § 10 ods. 1 TP orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt.

Podľa § 196 ods. 1 veta prvá TP trestné oznámenie sa podáva prokurátorovi alebo policajtovi.

Podľa § 197 ods. 1 písm. d) TP ak nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa
odseku 2, prokurátor alebo policajt uznesením vec odmietne.



Podľa § 197 ods. 2 TP prokurátor alebo policajt pred začatím trestného stíhania uznesením môže odložiť
vec, ak je trestné stíhanie neúčelné vzhľadom na okolnosti uvedené v § 215 ods. 2.

Podľa § 185 ods. 1 TP opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťažnosť.

Podľa § 185 ods. 2 TP sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie policajta okrem uznesenia o
začatí trestného stíhania. Uznesenie súdu alebo prokurátora možno sťažnosťou napadnúť len v tých
prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa, a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni.

Podľa § 190 ods. 1 TP orgán, proti ktorého uzneseniu sťažnosť smeruje, môže jej sám vyhovieť, ak sa
zmena pôvodného uznesenia nedotkne práv inej strany trestného konania. Ak ide o uznesenie policajta,
ktoré bolo vydané s predchádzajúcim súhlasom prokurátora alebo na jeho pokyn, môže policajt sám
sťažnosti vyhovieť len s predchádzajúcim súhlasom prokurátora.

Podľa § 190 ods. 2 písm. a) TP ak lehota na podanie sťažnosti už všetkým oprávneným osobám uplynula
a sťažnosti sa nevyhovelo podľa odseku 1, predloží vec na rozhodnutie policajt prokurátorovi, ktorý
vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní, a ak ide o sťažnosť proti uzneseniu,
ku ktorému tento prokurátor dal súhlas alebo pokyn, jeho prostredníctvom nadriadenému prokurátorovi.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) TP nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
7. V danom prípade vyšetrovateľ Ministerstva vnútra SR, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby,
Úradu inšpekčnej služby, Odboru inšpekčnej služby Stred, Banská Bystrica, ani prokurátor Okresnej
prokuratúry Žilina pri rozhodovaní nevystupovali v postavení orgánu verejnej správy, ale v postavení
orgánov činných v trestnom konaní, pretože vykonávali úkony podľa Trestného poriadku. Postavenie
vyšetrovateľa a prokurátora ako orgánov činných v trestnom konaní je v pomere špeciality k ich
subsidiárnemu postaveniu ako orgánu verejnej správy. Prípadné vady v ich procesnom postupe možno
preskúmať iba podľa Trestného poriadku, a nie v správnom súdnictve. Preto je neprípustné, aby súdny
orgán rozhodujúci v rámci správneho súdnictva akýmkoľvek spôsobom na základe návrhu žalobcu
(dotknutej osoby) zasahoval do činnosti orgánov činných v trestnom konaní alebo im niečo prikazoval,
aj keby sa tieto orgány dopustili porušenia zákona.

8. Mechanizmus kontroly zameraný na dodržanie zákonnosti postupov orgánov činných v trestnom
konaní je súčasťou právnej normy upravujúcej trestný proces, t.j. Trestného poriadku. Jedným z
prípadov, keď Policajný zbor, resp. policajný útvar plní úlohy štátnej správy, je napríklad jeho postup
podľa zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, keď v súlade s § 78 ods. 1 sa na konanie podľa tohto zákona subsidiárne použije
všeobecný predpis o správnom konaní, alebo v konaní o dokladoch, zbraniach a strelive, vodičských
preukazoch, kde všade policajný orgán pôsobí ako správny orgán a jeho konanie v týchto agendách je
upravené právnym poriadkom a podlieha prieskumu správneho súdnictva. Na preskúmanie zákonnosti
výsledkov rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní, ktorým je i prokurátor, ich postupov
či zásahov, však dané ustanovenia nemožno aplikovať. Preto akákoľvek intervencia orgánu verejnej
moci v priebehu a do priebehu trestného konania, než aká vyplýva z ustanovení Trestného poriadku,
prípadne zo zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (§ 31 a nasl.), s
výnimkou zásahov ústavného súdu, nie je možná. (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III. ÚS 122/2010-16 zo dňa 23.03.2010)

9. K otázke právomoci správneho súdu na preskúmavanie úkonov orgánov činných v trestnom konaní
Najvyšší súd SR zaujal právne stanovisko vo svojom rozhodnutí č.k. 3Sžz/2/2009 zo dňa 26.11.2009,
ktoré bolo preskúmané Ústavným súdom SR v konaní č. III. ÚS 122/20110-16, ktorý sťažnosť žalobcov
v uvedenej veci odmietol a právny názor najvyššieho súdu považoval za ústavne konformný. Aj vo veci
sp. zn 3Sžo/2/2013 najvyšší súd poukázal na judikát č. R 35/1997, podľa ktorého rozhodnutia orgánov
činných v trestnom konaní, teda i rozhodnutia prokurátora, nepodliehajú preskúmavacej právomoci
súdov podľa piatej časti O.s.p., (Správne súdnictvo), rovnako aj v rozsudku najvyššieho súdu č.k.
6Sžo/89/2015 zo dňa 22.02.2017.

10. Podľa § 99 písm. b) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1.



11. V danom prípade bolo žalobou napadnuté rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, ktoré
rozhodnutie má právomoc preskúmať len kompetentný orgán činný v trestnom konaní, ktorý je
na preskúmanie príslušný podľa Trestného poriadku. Správny súd nedisponuje právomocou takéto
rozhodnutie preskúmať. Uvedené spôsobuje taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť, preto súd konanie zastavil, pri aplikácii § 99 písm. b) SSP.

12. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.

Toto rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.