Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/66/2017 z 13. 3. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 13. marca 2018, sp. zn. 20S/66/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2017200182.5
Krajský súd Trnava | 20S/66/2017 | ECLI:SK:KSTT:2018:2017200182.5 | 2018-03-13 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 41 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., § 43b ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., § 43b ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb., § 43b ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb., § 41 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), § 43b ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb., § 43b ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb., § 43b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9cd1ffdb-e270-4222-bb61-c5ba37a85c07
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2017200182.5

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/66/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200182
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200182.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň JUDr. Anity
Filovej a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobkyne Mgr. A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/
XX, M., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária Gábor Gál, s.r.o., Agátová 2513/15, Galanta,
proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, Odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, Trnava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2017/010134 zo dňa 29.03.2017,
za účasti ďalších účastníkov: X/Z. P., bytom S. ulica X/XXXX, XXX XX B. S., X/P. M., bytom L. I. XXX,
XXX XX L. I., 3/ GALANTATERM spol. s r.o., so sídlom Vodárenská 1608/1, 924 01 Galanta, IČO: 34
125 566, 4/ KOLÓNIASPOL, spol. s r.o., so sídlom Hodská 1596/50, 924 01 Galanta, IČO: 36 257 664,
5/ J. Z., bytom O. XXXX/X, XXX XX M., 6/ D. A., bytom Y. XXX/XX, XXX XX M., 7/ JUDr. C. X., bytom
Z. XXX, XXX XX M., 8/ Z. X. bytom Z. XXX, XXX XX M., 9/ ZÁHRADNÍCTVO GREEN, s.r.o., so sídlom
Kpt. Nálepku 1597, 924 01 Galanta, IČO: 36248 983, 10/ Mgr. A. Z., bytom W. XXXX/X, XXX XX M., 11/
KPU, s.r.o., so sídlom Ružová 182, 924 01 Galanta, IČO: 36 242 161, 12/ Ing. P. Z., bytom W. XXXX/
XX, XXX XX M., 13/ Ing. P. D. bytom Y. XXX/XX, XXX XX M., 14/ U. L., bytom W. XXXX/XX, XXX XX
M., 15/ D. F., bytom K. XXX/X, XXX XX M., 16/ Ing. A. K., bytom W. XXXX/XX, XXX XX M., 17/ Mgr.
X. D., bytom W. XXXX/XX, XXX XX M.,
18/ agentúra brigádnici.sk, spol. s r.o., so sídlom Kpt. Nálepku 1597, 924 01 Galanta, IČO: 36 249 092,
19/ Ing. X. I., bytom M. M. G. XX, XXX XX K., 20/ O. D., bytom O. XXX/X, XXX XX M., 21/ W. D., bytom
O. XXX/X, XXX XX M., 22/ A. D., bytom O. XXX/X, XXX XX M., 23/ G. S., bytom J. XXXX/X, XXX XX
M., 24/ J. S., bytom J. XXXX/X, XXX XX M., 25/ O. Y., bytom J. XXXX/X, XXX XX M., XX/ X. I., bytom
J. XXXX/XX, XXX XX M., XX/ B. I., bytom J. XXXX/XX, XXX XX M., XX/ B. Z., bytom A. XXX, XXX XX
A., 29/ D. Z., bytom A. XXX, XXX XX A., 30/ X. Z., bytom A. XXX, XXX XX A., XX/ A. A., bytom A. M.
X,. XXX XX I., 32/ PhDr. C. Y., bytom J. XXXX/X, XXX XX M., 33/ Mgr. S. I., bytom J. XXXX/X, XXX XX
M., 34/ Ing. O. Q., bytom J. XXXX/XX, XXX XX M., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu  z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

III. Ďalším účastníkom konania sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. OU-TT-
OVBP2-2017/010134 zo dňa 29.03.2017, ktorým žalovaný správny orgán podľa § 59 ods. 2 Správneho
poriadku zamietol jej odvolanie (ako aj odvolanie O. Y., X. I., B., I. a Ing. O. Q.) a potvrdil rozhodnutie
stavebného úradu - mesta Galanta č. OSP 655/4109/2016-PE zo dňa 30.12.2016, ktorým  na návrh
Z. P. a P. M. rozhodnutie  č. OSP 465/9410-1/2007-Mo zo dňa 19.07.2007 o umiestnení stavby „D. -



sekcia F - individuálna výstavba rodinných domov“ na pozemkoch parc. č. 5174/3, 5174/4 a 5174/5,
kat. úz. M. nahradil rozhodnutím o umiestnení stavby „D. - sekcia F- individuálna výstavba rodinných
domov a desiatich radových rodinných  domov“, vytvárajúcim stavebný obvod so stavebnými pozemkami
určenými na výstavbu rodinných domov na pôvodných pozemkoch parc. č. 5174/3, 5174/4 a 5174/5
a desiatich radových rodinných domov na pozemkoch parc. č. 5174/4, 5174/74, 5174/75, 5174/76,
5174/77, 5174/77, 5174/78, 5174/79, 5174/80, 5174/81 a 5174/82 kat. úz. M..

2.
Podľa žalobkyne rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov vo veci sú nezákonné, nakoľko ich
závery vychádzajú z nedostatočne zisteného a nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu, v dôsledku
čoho dospeli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Rozhodnutie žalovaného súčasne považuje
za nepreskúmateľné nakoľko niektoré zvery žalovaného sú vnútorne rozporné a žalovaný sa s jej
konkrétnymi odvolacími námietkami buď vôbec nevysporiadal alebo konštatoval iba konečný záver bez
dostatočného odôvodnenia.

3.
Poukazovala na to, že územným rozhodnutím zo dňa 19.07.2007 bola povolená výstavba samostatne
stojacich rodinných domov, ktorá sa v súlade s týmto rozhodnutím už 10 rokov realizuje, pričom v každom
postavenom samostatne stojacom rodinnom dome býva jedna rodina. Rozhodnutím stavebného
úradu zo dňa 30.12.2016 bolo umožnené, aby sa namiesto samostatne stojacich rodinných domov
postavili tzv. dvojdomy, v skutočnosti štvorbytovky vo forme radovej zástavby, teda súvislý pás 5
štvorbytoviek spojených cez garáže. Charakter a špecifiká takejto stavby odporujú podmienkam
schváleným rozhodnutím zo dňa 19.07.2007, za ktorých sa žalobkyňa a ďalší vlastníci nehnuteľností v
danej lokalite rozhodli pre stavbu rodinných domov. Nahradenie pôvodného rozhodnutia, ktoré stanovilo
určitý kolorit a ráz lokality, tak diametrálne odlišným rozhodnutím odporujúcim verejnému záujmu,
považuje za nemožné. S touto skutočnosťou sa žalovaný v rozhodnutí nevysporidal, iba konštatoval, že
ide o námietku neakceptovateľnú.

4.
Projektová dokumentácia stavby aj rozhodnutie stavebného úradu uvádzajú výraz radové rodinné domy,
hoci podľa Typológie budov I+II vydanej Technickou univerzitou v Košiciach v roku 2015 radový rodinný
dom vzniká radením rodinných domov vedľa seba, so spoločnými štítovými alebo požiarnymi stenami.
Povolená zástavba 10 „radových rodinných domov“ nevytvárajúcich spojením cez garážové stany stavbu
v bloku, ale iba dvojdomy, ktoré nemajú štítovú ani požiarnu stenu, nie je podľa žalobkyne radovou
zástavbou. Investor používa pojem radový rodinný dom s dvoma bytovými jednotkami, ale ako vyplýva
z projektovej dokumentácie aj z už realizovaných obdobných projektov, ide o bytový dom so štyrmi
bytovými jednotkami.

5.
V súvislosti s nesprávnym záverom o umiestnení rodinných domov  v radovej výstavbe žalovaný
nesprávne hodnotil aj maximálny index podlažných plôch, ktorý je pomerom celkovej výmery podlažnej
plochy nadzemnej časti k celkovej výmere parcely a ktorý podľa ÚPN mesta M. je pre radovú zástavbu
50% a pre rodinné domy v lokalite M. - D. 25%, resp. 0,25. Nakoľko v prípade navrhovanej zástavby
nejde o radovú zástavbu, je potrebné vychádzať z indexu podlažných plôch pre rodinné domy, t.j. 25%,
ktorý plánovaná zástavba prekračuje. Index plánovaných rodinných domov je podľa investora 0,3501,
03684, 0,3621, 03617, resp. 03565, nesprávne však do výpočtu nebola započítaná plocha oboch podlaží
a skutočný index podlažných plôch preto dosahuje 0,42, čo značne prekračuje index stanovený pre túto
lokalitu, t.j. 0,25. K tejto námietke sa žalovaný v rozhodnutí relevantným spôsobom nevyjadril, rovnako
ako ku skutočnosti, že ani jeden plánovaný rodinný dom nemá plochu pozemku 300-450 m2, ako tomu
malo byť podľa platného územného plánu mesta, ale iba 230,60 m2 - 257,74 m2. Žalovaný sa tiež veľmi
stručne a nezrozumiteľne vyjadril k námietke týkajúcej sa skutočnosti, že parcely č. 5174/4 a 5174/82
sú definované ako zmiešané plochy, t.j. plochy rodinných domov a občianskej vybavenosti, pričom
dobudovanie občianskej vybavenosti bude napadnutým rozhodnutím znemožnené, čo je v rozpore s
verejnými záujmom i územným plánom.

6.
Žalobkyňa nesúhlasí s názorom žalovaného, že dôvodom na nepovolenie zmeny, ktorá je v súlade s
platným územným plánom mesta nemôže byť začatý proces na zmeny a doplnky územného plánu, ku



ktorým by malo dôjsť na základe uznesenia mestského zastupiteľstva č. 363/Z-216 zo dňa 27.10.2016, a
po zrealizovaní ktorých bude stanovený maximálny index podlažných plôch 35%. Poukazovala na to, že
za takéhoto stavu by bolo logické nepovoliť stavbu, pretože by vznikol stav v rozpore s platnou právnou
úpravou, ako aj na to, že uznesenie mestského zastupiteľstva bolo prijaté práve preto, že občania v
predmetnej lokalite navrhovanú stavbu nechcú. Obyvatelia tejto lokality kupovali pozemky s vedomím,
že lokalita je určená na výstavbu bežných samostatne stojacich rodinných domov obývaných jednou
rodinou, t.j. cca 4 osobami, pričom navrhovanou výstavbou a prisťahovaním tomu zodpovedajúceho
počtu osôb (miesto 4-5 rodín až 20 rodín, t.j. až 80 osôb miesto pôvodných 15-20 osôb) sa životná
úroveň  a komfort obyvateľov lokality značne zhorší. Problémom bude aj parkovanie nakoľko situačne
je parkovanie pri bytovkách síce riešené, avšak iba pre obyvateľov štvorbytoviek, nie pre ich návštevy,
ktoré by v prípade  rodinných domov mohli parkovať vo dvore, čo pri štvorbytovkách možné nie je a
parkovanie na cestných komunikáciách obmedzí vlastníkov okolitých rodinných domov a zvýši riziko
dopravných nehôd, naviac to bude v rozpore s právnymi predpismi, nakoľko státie vozidiel v obytnej zóne
je vyhláškou č. 9/2009 zakázané. V tejto súvislosti žalobkyňa poukazovala aj na to, že stavebný úrad
koná v rozpore s ústavou, keď v tomto prípade vyžaduje na jednu bytovú jednotku iba dve parkovacie
miesta a v iných prípadoch od stavebníkov v obytnej zóne vyžaduje na jednu bytovú jednotku s troma
samostatnými izbami až tri parkovacie miesta, čím iných stavebníkov diskriminuje.

7.
Rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 30.12.2016 podľa žalobkyne nerešpektuje ani podmienky
stanovené pôvodným územným rozhodnutím zo dňa 19.07.2007, resp. nahradenie tohto pôvodného
rozhodnutia riadne neodôvodňuje, keď povolenie umiestnenia stavby na pozemku parc. č. 517/4
žalovaný v rozhodnutí  ospravedlňoval tým, že oproti pozemku parc. č. 517/4 je na pozemku parc. č.
5174/3, ktorý je taktiež rožný, už rodinný dom postavený.

8.
Žalobkyňa sa cíti postupom správnych orgánov podvedená, nakoľko pozemok na výstavbu kupovala s
vedomím, že v celej lokalite sa budú stavať iba samostatne stojace rodinné domy, za podmienok, ktoré
nastali pár rokov po výstavbe domov bez logického zdôvodnenia zmeny charakteru tejto časti mesta,
by si pozemok v tejto lokalite nekúpila a nepostavila tam rodinný dom. Obyvatelia tejto lokality spísali
petíciu, v ktorej vyjadrili svoj názor, súhlasne sa vyjadrili aj k odvolaniu žalobkyne proti rozhodnutiu
stavebného úradu, ktorý však konal v rozpore s verejným záujmom a individuálne záujmy investora
povýšil nad záujmy občanov mesta.

9.
Žalovaný  vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu zamietnuť.

10.
Uvádzal, že v odvolacom konaní postupoval v súlade s ustanovením § 46 Správneho poriadku, podľa
ktorého musí byť rozhodnutie v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať
orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané
náležitosti. Poukazoval na to, že podľa § 41 ods. 1 stavebného zákona môže stavebný úrad z podnetu
navrhovateľa nahradiť právoplatné územné rozhodnutie novým územným rozhodnutím, ak to umožňuje
územnoplánovacia dokumentácia alebo iné podklady pre územné rozhodnutie alebo podmienky v
území.

11.
Podľa grafickej časti „Územného plánu mesta M.“ (schváleného uznesením č. 32/Z-2011 zo dňa
28.04.2011, v znení neskorších zmien a doplnkov záväznej časti územného plánu mesta M.) výkresu
„Komplexný urbanistický návrh“ sa rodinné domy č. X,X,X a X nachádzajú v lokalite X.XXa -
plochy zmiešaného územia rodinných domov a občianskej vybavenosti. Hlavné funkčné využitie je
bývanie s občianskou vybavenosťou, bytové domy do 6 podlaží, rodinné domy, zariadenia obchodu
a služieb a zariadenia verejného stravovania. Maximálna zastavanosť pozemku nesmie presiahnuť
50% (zastavanosť pre RD 1,2 je 24% a pre 3,4 je 26%). V tejto lokalite sa v zmysle územného plánu
neposudzuje IPP, ale maximálna zastavanosť pozemku.
Rodinné domy č. X,X,X,X,X a XX sa nachádzajú v lokalite X.XX - plocha obytného územia rodinných
domov. Plochy pozemkov pre radovú výstavbu sú min 300-450 m2. Výška zástavby je 1-2 podlažné
objekty so šikmými ako aj rovnými strechami. Maximálny index podlažných plôch (IPP - pomer hrubej



podlažnej plochy k výmere pozemku) pre radovú zástavbu je 0,5. RD č. X,X,X,X má IPP 0,46 a RD č.
X,XX má IPP 0,43. V tejto lokalite sa v zmysle územného plánu neposudzuje maximálna zastavanosť
pozemku ale IPP. Do IPP boli započítané aj plochy druhých nadzemných podlaží.

12.
Do zastavanej plochy sa nezapočítavajú spevnené plochy. Navrhovaný zámer neprekračuje stanovené
limity. Z uvedeného vyplýva, že umiestnenie navrhovanej stavby desiatich radových rodinných domov
na parcelách  č. 5174/4, 74-82 v kat. úz. M. je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou mesta M..
Plochy pozemkov pre radovú výstavbu 300-450 m2 sú dodržané. Za stavebný pozemok stavebný úrad
považuje napr. pre rodinný dom „X“ a „X“ súčet pozemkov p. č. 5174/76 a 5174/77 (aj záhrada) v k. ú. M..

13.
Platný územný plán mesta M. stanovuje plochy pozemkov pre radovú výstavbu v lokalite 1.17 min
300-450 m2 (rodinné domy č. X-X, X-X, X-XX), plocha pozemku nie je zastavaná plocha rodinného domu
v radovej zástavbe ako uvádza odvolateľ. Zastavané plochy rodinných domov sú 230,60 m2 - 257,74
m2. Zastavaná plocha rodinných domov X-XX je 230,60 m2 s pozemkom 999 m2 (parc. č. 5174/74,
5174/75), zastavaná plocha rodinných domov X-X je 257,74 m2 s pozemkom 999 m2 (parc. č. 5174/78,
5174/79). Zastavaná plocha rodinných domov X-X je 257,74 m2 s pozemkom 1000 m2 (parc. č. 5174/76,
5174/77).

14.
Okresný úrad Trnava, OVBP2 sa naďalej pridržiava svojho tvrdenia, ktoré uviedol aj v napadnutom
rozhodnutí, že ide o radové rodinné domy, aj keď nemajú spoločnú štítovú ani požiarnu stenu, tak ako
o tom hovorí „Typológia budov I a II“, ktorú vydala Technická univerzita v Košiciach a ktorú OÚ Trnava
- OVBP2 vo svojom rozhodnutí uviedol.
Slovenský právny poriadok neobsahuje legálnu definíciu pojmu radové domy. Uvedená publikácia
zadefinovala radové domy ako rodinné domy vedľa seba, so spoločnými štítovými alebo požiarnymi
stenami, ktoré majú konkrétne výhody a nevýhody. Táto učebnicová definícia nevyčerpala všetky
možnosti, čo považovať za radovú zástavbu. Ale uvedená definícia umožňuje reagovať na vývoj v oblasti
stavebníctva  a za radové domy považovať aj domy v zmysle návrhu, teda, ktoré majú spoločnú strechu a
spoločné základy a sú umiestnené vedľa seba. Takýmto riešením sa zlepšia technické parametre stavby.

15.
Ani STN 73 4301 budovy na bývanie, nedefinuje podrobne pojem radová zástavba. Okolo samostatne
stojacich rodinných domov, dvojdomov aj štvorbytoviek by bol možný prechod aj prejazd motorovými
vozidlami, čo v tomto prípade nie je možné. 10 rodinných domov, zoradených vedľa seba, ktoré sú
spojené samostatnými obvodovými stenami a stenami garáží sú radovou výstavbou.
Maximálny index podlažných plôch (IPP - pomer hrubej podlažnej plochy k výmere  pozemku) uviedol
OÚ Trnava - OVBP2 vo svojom rozhodnutí správne. Pre radovú zástavbu je IPP 0,5. RD č. X,X,X,X má
IPP 0,46 a RD č. X,XX má IPP 0,43. Do zastavanej plochy sa nezapočítavajú spevnené plochy a keďže
ide o radovú zástavbu, navrhovaný zámer neprekračuje stanovené limity. Index podlažných plôch 0.25
je stanovený pre samostatne stojace rodinné domy, nie pre radové rodinné domy, ktoré sú predmetom
zmeny územného rozhodovania.

16.
Podľa platného územného plánu mesta M., v danej lokalite je povolená výška zástavby: 1-2 podlažné
objekty so šikmými ako aj rovnými strechami. Povoľované rodinné domy sú dvojpodlažné s valbovou
(šikmou) strechou, čo je v súlade s územným plánom mesta. Navrhované rodinné domy č. X-X,X-X sa
nachádzajú v lokalite 2.08a - plochy zmiešaného územia rodinných domov a občianskej vybavenosti.
Hlavné funkčné využitie je bývanie s občianskou vybavenosťou, bytové domy do 6 podlaží, rodinné
domy, zariadenia obchodu a služieb a zariadenia verejného stravovania. Navrhované rodinné domy sú
v súlade s uvedeným funkčným využívaním. Každú funkciu je možné použiť samostatne.
Začatý proces na zmeny a doplnky platného územného plánu mesta nemôže byť dôvodom na
nepovolenie zmeny, ktorá je v súlade s platným územným plánom mesta. Mesto M. má územný plán
schválený uznesením č. 32/Z-2011 zo dňa 28.04.2011, v znení neskorších zmien a doplnkov záväznej
časti, ktorý je pre umiestňovanie stavieb záväzný. Predložený návrh je s ním v súlade a stavebný úrad
nemal dôvod predložený návrh zamietnuť.



17.
Podľa predloženej projektovej dokumentácie je navrhnutých 32 stojísk + 8 garáží, čo predstavuje 40
parkovacích miest, t.j. 2 parkovacie miesta pre každý byt v umiestňovaných rodinných domov (v radovej
zástavbe), čo je v súlade s uvedenou STN. Podľa STN 73 6110/Z2 - pre rodinné domy a radovú zástavbu
-  2 stojiská/dom; pre byty s rozlohou do 90 m2 (max. 3 izby) - 1,5 stojiska/byt; pre byt s rozlohou nad
90 m2 - 2 stojiská/byt.

18.
Žalobné dôvody týkajúce sa pocitu podvedenia účastníkov považuje žalovaný vzhľadom na dodržanie
postupu podľa § 41 stavebného zákona za neakceptovateľné, s tým, že námietky týkajúce sa väčšieho
nárastu obyvateľov, hluku, návštevnosti, áut a pohody bývania majú občiansky  právny charakter a môžu
byť uplatnené v občianskom právnom konaní.

19.
Ďalší účastníci Ing. O. Y., Ph.Dr. C. Y. a Mgr. S. I. vo svojom písomnom stanovisku vyjadrili súhlas s
obsahom žaloby v plnom rozsahu.

20.
Ďalší účastník P. M. navrhol žalobu zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

21.
Súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s
celým obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu,
a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

22.
Podľa obsahu spisového materiálu žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 29.03.2017 zamietol
odvolania odvolateľov a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu mesta M. (opravu nesprávneho
označenia stavebného úradu - mesta B. S. žalovaný vykonal písomnosťou zo dňa 20.04.2017) zo dňa
30.12.2016, ktorým stavebný úrad podľa § 41 ods. 1 stavebného zákona nahradil územné rozhodnutie č.
OSP 465/9410-1/2007-Mo zo dňa 19.07.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14.08.2007, rozhodnutím
o umiestnení stavby „D. - sekcia F - individuálna výstavba rodinných domov a desiatich radových
rodinných domov“, podľa obsahu ktorého (okrem iného) ide o vytvorenie stavebného obvodu so
stavebnými pozemkami určenými na výstavbu rodinných domov na pôvodných pozemkoch parc. č.
5174/3, 5174/4, 5174/5, k. ú. M., a desiatich radových rodinných domov na pozemkoch parc. č. 5174/4,
5174/74, 5174/75,  5174/76, 5174/77, 5174/78, 5174/79, 5174/80, 5174/81, 5174/82, k.ú. M., mesto M..

23.
Stavebný objekt SO-01 Radové rodinné domy X - predložená projektová dokumentácia rieši umiestnenie
10 radových rodinných domov v radovej zástavbe s celkovou plochou 4950 m2, na pozemkoch parc. č.
5174/4, 5174/74, 5174/75, 5174/76, 5174/77, 5174/78, 5174/79, 5174/80, 5174/81, 5174/82, k. ú. M.,
mesto M. - m. č. D., ul. J., podľa Geometrického plánu č. 2-11/2015 na rozdelenie parciel. Predmetné
radové domy budú dvojpodlažné, bez podpivničenia, prestrešené valbovou strechou. Na každom
nadzemnom podlaží sa vytvorí jedna samostatná bytová jednotka (ďalej len „s.b.j.“) so samostatným
vstupom z exteriéru. Vstup na pozemky bude z ulice J..
Počet radových rodinných domov = 10 ks, počet s. b. j. v jednom rodinnom dome = 2 s. b. j.; celkový
počet s. b. j. = 20 s. b. j..

24.
Rodinné domy budú realizované ako radové dvojdomy, prepojené garážami pre osobný automobil a
budú osadené rovnobežne s uličnou hranicou pozemkov. Garáže budú prízemné, nepodpivničené,
zastrešené plochou strechou. Garáže budú dispozične i funkčne prepojené s prislúchajúcimi
samostatnými bytovými jednotkami. Garáže nebudú súčasťou X a X

25.
Stavebný objekt „SO-01 Radové rodinné domy X bude umiestnený na pozemkoch parc. č. 5174/4,
5174/74 až 5174/82, kat. úz. M., mesto M. - m. č. D., v nasledujúcich vzdialenostiach od susedných
pozemkov:



· od hranice ul. č. (ul. J.) min. na 11,00 m (vystupujúca časť stavby)
· od hraníc susedných pozemkov (NSO JUDr. X. a spol. - stavebné pozemky parc. č. 5174/115, 5174/117,
5174/119, 5174/121, 5174/132, 5174/125) min. na 13,30 m
· od hranice susedného pozemku parc. č. 5174/73 - stavebný pozemok min. na 5,00 m
· od hranice susedného pozemku parc. č. 5174/72 - stavebný pozemok min. n a 6,20 m
· od okraja cesty - parc. č. 5068 - okraj asfaltovej cesty III/1343 (pôvodnom územnom rozhodnutí cesta
označovaná ako cesta III/5082 min. na 11,50 m
· vzdialenosť medzi navrhovanými rodinnými domami bude 10,40 m
· vzdialenosť navrhovaných rodinných domov od existujúcej zástavby na ul. J. bude min. 21,00 m.

26.
V rámci stavby je navrhnutých 20 s. b. j. Trojizbová bytová jednotka musí mať najmenej dve odstavné
parkovacie miesta. Celkový počet navrhnutých odstavných a parkovacích miest je 40 parkovacích miest:
z toho počet garáží v rodinných domoch = 8 ks, počet odstavných státí = 32 ks.

27.
Podľa § 41 zák. č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon)
(1) Stavebný úrad môže z podnetu navrhovateľa nahradiť územné rozhodnutie, ktoré je právoplatné,
novým územným rozhodnutím, ak to umožňuje územnoplánovacia dokumentácia alebo iné podklady pre
územné rozhodnutie alebo podmienky v území. Za rovnakých okolností môže stavebný úrad nahradiť
územné rozhodnutie, ktoré vydal z vlastného podnetu.

(2) Stavebný úrad môže z rozhodnutia o chránenom území, o ochrannom pásme a o stavebnej uzávere
v odôvodnených prípadoch a po dohode s dotknutými orgánmi povoliť výnimku so stavebného zákaz

Podľa § 43b zák. č. 50/1976 Zb.
(1) Bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi
bytové budovy patria
a) bytové domy,

b) rodinné domy,
c) ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a
útulky pre bezdomovcov.

(2) Bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným
hlavným vstupom z verejnej komunikácie.

(3) X. dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej
komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie.

(4) Byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného
celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie.

(5) Obytná miestnosť je miestnosť, ktorá svojím stavebnotechnickým riešením a vybavením spĺňa
podmienky na trvalé bývanie.

(6) Príslušenstvo bytu na účely tohto zákona sú miestnosti, ktoré plnia komunikačné, hospodárske alebo
hygienické funkcie bytu.

28.
Najvýznamnejšou námietkou žalobkyne, s prihliadnutím na jej vzťah k posudzovaniu aj iných parametrov
navrhovanej zástavby, je  námietka, že táto nenapĺňa pojem radovej zástavby.

29.
V tejto súvislosti možno v súlade s právnym názorom žalovaného konštatovať, že aplikovateľný právny
poriadok neobsahuje striktnú definíciu pojmu radový dom, radová zástavba, pričom v rôznych, viac, či
menej odborných publikáciách možno nájsť viacero vysvetlení tohto pojmu, ktoré  nie vždy stavajú do
popredia prvky uvádzané žalobkyňou - spojenie stavieb štítovými alebo požiarnymi stenami. Všeobecne



sa za radovú zástavbu považuje zástavba tvorená stavbami realizovanými v jednej línii, podľa  rovnakého
plánu, nevytvárajúca medzi jednotlivými stavbami medzery.

30.
Podľa typológie obytných a občianskych stavieb Ing. arch. B. S. radové domy sú domy postavené
na šírku celého pozemku, ich presvetlenie je možné iba z dvoch strán, sú vhodné na výstavbu na
úzkych pozemkoch a najčastejšie sa navrhujú ako dvojpodlažné. Táto typológia (nielen táto) obsahuje
aj charakteristiku domov reťazových, ktoré tvoria prechod medzi dvojdomami a radovou zástavbou a
v spojovacej časti ktorých sa navrhuje garáž a technické vybavenie domu. Obdobne typológia budov
I+II Technickej univerzity v Košiciach, na ktorú poukazovala žalobkyňa, rozlišuje viacero spôsobov
radenia jednotlivých domov, v rámci ktorých pozná aj výškovo diferencovanú reťazovú zástavbu
charakterizovanú striedaním dvoj a jednopodlažných sekcií.

31.
V danom prípade možno uvažovať, či zástavba, ktorá bola predmetom územného konania,
charakterizovaná spojením dvojíc dvojpodlažných rodinných domov prízemným garážovým priestorom,
je z pohľadu rozdielnych definícií radovej zástavby „čistou“ radovou zástavbou, alebo skôr jej
kombináciou s reťazovou alebo inou zástavbou, nie je však žiaden rozumný dôvod vyplývajúci z
technických parametrov stavby, aby sa táto  riadila regulatívmi určenými pre samostatne stojace rodinné
domy. Úvaha správneho orgánu, ktorý konštatoval, že navrhovaná stavba je aj indexom podlažných
plôch nepresahujúcim údaj 0,5 (aj podľa výpočtov žalobkyne) súladná s územným plánom mesta
stanovujúcim pre radovú zástavbu práve túto maximálnu výšku indexu, je preto správna.

32.
V rozpore s právnym názorom žalobkyne nepochybne nejde o štvorbytovky - bytové domy definované
ustanovením § 43b ods. 2 Stavebného zákona ako budovy určené na bývanie pozostávajúce zo štyroch
a viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie. Podriadenie stavieb pod toto
zákonné ustanovenie vylučuje už zásadne odlišné riešenie vstupu samostatného nielen pre jednotlivý
rodinný dom, ale aj pre každú bytovú jednotku.

33.
Samotné nahradenie pôvodného územného rozhodnutia novým územným rozhodnutím nie je v rozpore
so zákonom. Nakoľko takáto možnosť zo zákona (§ 41 ods. 1 stavebného zákona) vyplývala aj v čase
vydania pôvodného územného rozhodnutia, nemožno dôvodnosť priznať námietku žalobkyne, že bola
fakticky podvedená nakoľko sa podmienky, za ktorých sa rozhodovala pre stavbu vlastného rodinného
domu, tak ako aj vlastníci ďalších nehnuteľností v lokalite, vydaním nového územného rozhodnutia
diametrálne zmenili. Jej argumentácia verejným záujmom, t.j. z pohľadu žalobkyne záujmom skupiny
vlastníkov nehnuteľností v danej lokalite, na zachovaní komfortu bývania v už realizovanej výstavbe
nezohľadňuje a naráža na záujem inej skupiny občanov nadobudnúť bývanie v pripravovanej výstavbe
a zlepšiť tak svoj doterajší štandard bývania.

34.
Skutočnosť, že väčší počet obyvateľov na danom území, môže priniesť pocit  zhoršenia komfortu bývania
a aj reálne problémy s dopravou a parkovaním, je zrejme prítomná pri každom zväčšovaní či zahusťovaní
obytného územia, pri dodržaní územnoplánovacej dokumentácie, stavebných a iných relevantných
predpisov však nie je dôvodné, aby mala za následok nepripustenie zmeny územného rozhodnutia. V
súvislosti s výhradami žalobkyne je potrebné konštatovať, že v podmienkach územného rozhodnutia
stanovený počet 40 parkovacích miest je určený v súlade s STN 736110/Z2. Žalobkyňa namietala
diskrimináciu iných staviteľov, od ktorých mal stavebný úrad za obdobných podmienok vyžadovať
zriadenie viacerých parkovacích miest na obytnú jednotku (bez označenia konkrétneho porovnateľného
prípadu), ktorá (diskriminácia) nemá logickú súvislosť so zákonnosťou postupu stavebného úradu a
žalovaného v prejednávanom prípade.

35.
V rozpore s tvrdením žalobkyne sa žalovaný v obsahu odôvodenia svojho potvrdzujúceho rozhodnutia s
námietkami týkajúcimi sa zmeny podmienok bývania nevysporiadal iba strohým konštatovaním, že ide o
neakceptovateľnú námietku, ale aj zrozumiteľným odkazom na možnosť zmeny územného rozhodnutia
podľa § 41 stavebného zákona, postup úradu podľa tohto ustanovenia a povolenie zmeny územného



rozhodnutia v súlade s platným územným plánom mesta M.. Nezrozumiteľným nie je ani jeho stanovisko
(hoci stručné) k námietke týkajúcej sa absencie občianskej vybavenosti na ploche zmiešaného územia
rodinných domov a občianskej vybavenosti, v ktorom žalovaný popísal hlavné funkčné využitie územia
podľa územného plánu - bývanie s občianskou vybavenosťou, bytové domy do 6 podlaží, rodinné domy,
zariadenia obchodu a služieb a zariadenia verejného stravovania, s tým, že navrhované rodinné domy
sú v súlade s uvedeným funkčným využívaním nakoľko každú funkciu je možné použiť samostatne.

36.
V rozpore s tvrdením žalobkyne žalovaný zaujal  stanovisko aj k argumentácii žalobkyne týkajúcej sa
nesprávne určeného indexu podlažných plôch navrhovaných stavieb (strana 10 rozhodnutia žalovaného
zo dňa 29.03.2017) a nedostatkov výmery plôch pozemkov určených na radovú zástavbu (strana 13
rozhodnutia), pri ktorej tvrdenie žalobkyne o veľkosti plôch pozemkov zjavne nezodpovedá údajom
vyplývajúcim z geometrického plánu č. 2-11/2015 a záznamom katastra nehnuteľností (LV č. 6329) a
vychádza zo zámeny údajov o ploche pozemkov s údajmi o zastavanej ploche rodinných domov.

37.
Pokiaľ sa námietky žalobkyne dotýkali zhoršenia tzv. pohody bývania daného vnímaním
predpokladaného vplyvu umiestňovanej stavby vlastníkom susediacej nehnuteľnosti, nemožno
opomenúť ani závery vyplývajúce z ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 5 Sžp/3/2011 zo dňa 15.12.2011, rozsudok 3 Sžo/45/2016 zo dňa 16.08.2017), podľa ktorých
sa územným rozhodnutím stavba priamo nerealizuje, iba sa ním vytvára právny základ pre rozhodnutie o
realizácii stavby, ku ktorej môže, ale nemusí v budúcnosti dôjsť, a preto nie je spôsobilé spôsobiť priame
porušenie vlastníckeho práva, vrátane pohody bývania.

38.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného, súd v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného, ktoré podľa jeho
zistenia obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom a zrozumiteľným spôsobom sa vysporadúva
s celým rozsahom odvolacej argumentácie žalobkyne, ako ani v jeho vydaniu predchádzajúcom postupe
rozhodujúcich správnych orgánov nezistil pochybenia namietané žalobkyňou (vrátane bližšie právne
nezdôvodnenej námietky týkajúcej sa nezohľadnenia iba predpokladanej budúcej zmeny územného
plánu mesta), ktoré by odôvodňovali zrušenie rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190
SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) ako nedôvodnú zamietol.

39.
O náhrade trov v konaní úspešného žalovaného a ďalších účastníkov konania rozhodol súd s poukazom
na skutočnosť, že im v konaní žiadne trovy nevznikli.

40.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.