Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/32/2014 z 26. 6. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. júna 2018, sp. zn. 2S/32/2014, ECLI:SK:KSBA:2018:1014200259.8 Krajský súd Bratislava | 2S/32/2014 | ECLI:SK:KSBA:2018:1014200259.8 | 2018-06-26 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/681bf0ba-095a-4cdf-bf45-acc82bb9030f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1014200259.8 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/32/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200259
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1014200259.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov
senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v spore žalobcu : Univ. prof. et
doc. JUDr. N. T., R.., J., Brnianska XX, U., žalovaný: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej
politiky, Tomášikova 46, Bratislava, za účasti: 1/ Z.. M. X., 2/ F. X., obaja bytom F. J. XX, U., obaja
zastúpení: Mgr. Toni Khuri, advokát, Dlhé Diely 11/13, Bratislava, 3/ LT INVEST, s.r.o., so sídlom Alžbetin
dvor 1452, 900 42 Miloslavov IČO 51 002 566, zastúpený: Falbová, s.r.o., AK Rajecká 13, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2013/1037-KOL zo dňa 13.12.2013,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. administratívne rozhodnutie

1. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky (žalovaný) ako príslušný odvolací orgán
podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie,
stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 345/2012
Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
a zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ako aj podľa ustanovenia § 118 stavebného zákona a ustanovenia § 58 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zamietol odvolanie žalobcu proti
rozhodnutiu stavebného úradu Obce Miloslavov č.j. : SÚ-XXXX/XXXX-XXXX/FL zo dňa 14.08.2013,
podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku, ako aj podľa ustanovení § 46 a § 47 správneho
poriadku a podľa príslušných ustanovení stavebného zákona a rozhodnutie orgánu prvého stupňa
potvrdil.

2. Rozhodnutie odôvodnil žalovaný predovšetkým tým, že príslušný stavebný úrad sa v predmetnej
veci uvedenými zákonnými ustanoveniami riadil dostatočne. Zároveň vyslovil názor, že skutková, ako
aj právna situácia v predmetnej veci poskytovala dostatočný podklad na posúdenie predmetu konania v
intenciách ustanovení § 37 ods. 1 až 3, § 39, § 39a stavebného zákona, ako aj intenciách príslušných
ustanovení vykonávacích právnych predpisov. Správna úvaha prvostupňového správneho orgánu o tom,
že predložený návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení predmetnej stavby s priloženou projektovou
dokumentáciou splnil podmienky pre vydanie meritórneho rozhodnutia - územného rozhodnutia o



umiestnení predmetnej stavby a že stavebný úrad nezistil dôvody brániace vydaniu požadovaného
rozhodnutia, nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom pre jej použitie a v danom
prípade bola správna. Je zákonnou povinnosťou správneho orgánu (stavebného úradu) o podanej
žiadosti (návrhu) o (na) vydanie správneho rozhodnutia (územného rozhodnutia, stavebného povolenia,
kolaudačného rozhodnutia a pod.) rozhodnúť niektorou z možností, ktoré predpokladá príslušný právny
predpis (§ 3 ods. 1 a § 46 správneho poriadku). V prípade, že na vydanie požadovaného rozhodnutia sú
splnené zákonnom stanovené podmienky a na jeho vydanie sú zákonné dôvody, správny orgán nemá
inú možnosť, ako podanú žiadosť (návrh) posúdiť kladne a vydať príslušné správne rozhodnutie. To isté,
i keď s vyššími nárokmi na odôvodnenie takého procesu, platí aj v prípade (negatívneho vymedzenia), a
v správnemu orgánu predloženej veci absentuje zákonná možnosť rozhodnúť inak, ako je požadované.

3. Z ustanovenia § 37 ods. 4 stavebného zákona vyplývajú podmienky, kedy stavebný úrad návrh na
vydanie územného rozhodnutia zamietne. Argumentom a contrario dospeje sa k záveru, kedy stavebný
úrad predložený návrh so všetkými potrebnými podkladmi nezamietne a teda je povinný vydať príslušné
územné rozhodnutie. Bude tomu tak vtedy, ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa ustanovení
§ 37 ods. 1 až 3 stavebného zákona zistí, že predložený návrh alebo predložená dokumentácia
je v súlade s podmienkami podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona (teda s príslušnými podkladmi
pre vydanie územného rozhodnutia), s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami (ak existujú), so
všeobecnými technickými požiadavkami (ktoré definuje predovšetkým vyhláška MŽP SR č. 532/2002
Z. z.) alebo s predpismi uvedenými v § 37 ods. 2 stavebného zákona. Uvedené posúdenie prináleží
konajúcemu správnemu orgánu (stavebnému úradu) na základe použitia správnej úvahy. Odvolací
orgán zdôraznil, že meritom územného konania o umiestnení stavby je hmotno-priestorové umiestnenie
navrhovanej stavby v území a jej napojenie na technické vybavenie územia a to všetko v súlade s
osobitnými predpismi tak, aby sa zabezpečili záujmy spoločnosti v území (najmä súlad s cieľmi a
zámermi územného plánovania a starostlivosť o životné prostredie - § 39 stavebného zákona) vo
väzbe na právomoci a kompetencie príslušných dotknutých orgánov, ktoré tieto záujmy reprezentujú
(§ 126 ods. 1 stavebného zákona) a ktorých stanoviská (140a stavebného zákona) sú podkladom pre
územné rozhodnutie o umiestnení stavby. Pokiaľ ide o súlad stavby s územným plánom obce, tento
vyhodnotil v konaní konajúci stavebný úrad a skonštatoval, že stavba spĺňa záväzné regulatívy pre
výstavbu a to aj na podklade vyjadrenia Obce Miloslavov pre Obvodný pozemkový úrad Senec, v ktorom
je konštatované, že navrhovaná výstavba je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou
- Územným plánom obce Miloslavov. Odvolací orgán bol právneho názoru, že stavebný úrad pri
skúmaní súladu navrhovanej stavby s územným plánom nepochybil v tom zmysle, že by bolo možné
na základe akýchkoľvek zásadných a opodstatnených dôvodov konštatovať, že navrhovaná stavba je
v rozpore s územným plánom obce. Odvolací orgán, taktiež z dôvodov uvedených nižšie nevzhliadol
nerešpektovanie verejného záujmu v predmetnom územnom konaní. Rovnako tak ochrana vlastníckych
práv navrhovanou stavbou dotknutých pozemkov v rozsahu v akom je chránená stavebným zákonom v
územnom konaní nebola porušená, resp. jej nedodržanie nebolo preukázané.

4. Stavebný úrad v predmetnom územnom konaní v súlade so zákonom posúdil návrh s doloženými
prílohami a projektovou dokumentáciou z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb
požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov, predovšetkým na podklade zabezpečených
záväzných stanovísk dotknutých orgánov, ktoré z hľadiska osobitných záujmov, ktoré na základe
osobitných predpisov chránia, s predmetným umiestnením súhlasili za splnenia nimi zadefinovaných
podmienok, ktoré boli premietnuté do výrokovej časti územného rozhodnutia a splnenie sa bude skúmať
v stavebnom konaní. Stavebný úrad rovnako preskúmal návrh a jeho súlad s podkladmi podľa § 37 ods. 1
SZ a posúdil, že vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecným technickým
požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu. Na základe tohto
posúdenia, najmä na podklade zabezpečených stanovísk dotknutých orgánov stavebný úrad vyhodnotil,
že navrhovatelia splnili podmienky pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Odvolací orgán z uvedeného
dôvodu nepovažuje postup stavebného úradu v predmetnom konaní za nezákonný. Pokiaľ ide o
námietky odvolateľa uvedené v odvolaní upozorňujeme, tieto konzumuje tzv. „koncentračná zásada“
ustanovenú v § 42 ods. 5 stavebného zákona (podľa ktorého v odvolacom konaní sa neprihliada na
námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené
mohli byť), ktorej účelom je zamedziť neúmernému predlžovaniu konania a to všetko s motívom, aby
jednotlivé zásady platné pre konania podľa stavebného zákona i vo všeobecnosti zásady platné pre
správne konanie boli v rovnováhe. Uvedená zásada súvisí s tým, že každý nesie zodpovednosť za
účinné obhajovanie svojich práv v súlade s procesnými pravidlami, pričom všetci účastníci konania



(vrátane odvolateľa) boli na uvedenú koncentračnú zásadu v oznámení o začatí konania doručovaným
verejnou vyhláškou upozornení a napriek tomu svoje námietky ani pripomienky (s výnimkou SPF)
nevzniesli. Odvolací orgán je povinný rešpektovať tzv. „koncentračnú zásadu“ ustanovenú v § 42 ods. 5
stavebného zákona a preto neprihliada na námietky a pripomienky uvádzané v odvolaní, pretože neboli
uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť, avšak z dôvodov väčšej
presvedčivosti svojho odôvodenia a v konečnom dôsledku vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia
(§ 47 ods. 3 správneho poriadku) sa odvolací orgán k niektorým pripomienkam vysloveným v odvolaní
stručne vyjadrí.

5. S námietkou, že odvolateľ sa nemohol k veci vyjadriť sa nebolo možné stotožniť, pretože oznámenie
o začatí konania bolo účastníkom konania v súlade s ustanovením § 36 ods. 4 stavebného zákona
doručované verejnou vyhláškou (čo je kvalifikovaná forma doručovania s prezumpciou doručenia v 15.
deň vyvesenia na úradnej tabuli) a preto neobstojí výhrada nikoho, že nebol o konaní upovedomený
alebo že sa nemohol k predmetu konania vyjadriť. Pokiaľ ide o pripomienku týkajúcu sa požiadavky
spodrobniť platnú reguláciu územným plánom zóny, uvedená pripomienka berúc o úvahy podklady
územného rozhodnutia v § 37 ods. 1 SZ neovplyvňuje zákonnosť územného rozhodnutia vydaného
na podklade územného plánu obce. S tým súvisí aj namietaný detail trasovania komunikácie, ktorý
zákonite nemôže vyústiť do záveru o rozpore stavby s územným plánom obce, pretože k uvedenému by
bol spôsobilý jedine územný plán zóny, ktorý by z aspektu namietanej detailnosti stanovil podrobnejšiu
reguláciu jednotlivých pozemkov (viď § 12 v porovnaní s § 11 SZ). Žalovaný aj dodal, že územným
rozhodnutím o umiestnení stavby ešte nedochádza k realizácii stavby, vytvára sa ním len právny
predpoklad pre ďalšie konanie - stavebné konanie, ktoré môže ale aj nemusí byť iniciované o čom
svedčí aj časová obmedzenosť platnosti územného rozhodnutia - § 40 ods. 1 stavebného zákona.
Odvolací orgán ešte uviedol, že územným rozhodnutím sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje
sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah
projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia, pričom v prípade, že na jeho vydanie boli
splnené zákonné podmienky, nemôže ním dôjsť k reálnemu zásahu do práv a právom chránených
záujmov účastníkov konania. Žalovaný ako príslušný odvolací orgán po tom, čo preskúmal napadnuté
rozhodnutie príslušného stavebného úradu, celý spisový materiál, odvolanie odvolateľa, ako aj postup
stavebného úradu Obce Miloslavov konštatoval, že prvostupňový správny orgán pre potreby rozhodnutia
dostatočne zistil skutkový stav veci, nepostupoval v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami,
dostatočným spôsobom zabezpečil procesné práva účastníkov konania (vrátane odvolateľa) a vydal
správne rozhodnutie, ktoré bolo v legitímnych očakávaniach navrhovateľov. Odvolací orgán po
preskúmaní veci v odvolacom konaní nezaznamenal preto dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého
rozhodnutia.

II. žaloba a námietky

6. Žalobca v žalobe namietal, že je výlučným vlastníkom pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X až XXX/
XX, XXX/XX až XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX, nachádzajúcich sa v lokalite RZ XX/X. etapa,
pričom v predmetnom územnom konaní vystupoval ako jeho účastník. Namietal, že stavebný úrad
porušil § 36 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní na stavebnom poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len stavebný zákon) a § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok), pretože neprizval všetkých známych účastníkov
územného konania na ústne pojednávanie dňa 25.07.2013, spojené s miestnym zisťovaním, a žalobcovi
ako priamemu dotknutému účastníkovi konania neumožnil sa k veci vyjadriť a vzniesť námietky na tomto
ústnom pojednávaní. Tvrdil, že stavebný úrad pojal do územného konania 42 účastníkov, z ktorých 23
účastníkov nespĺňa právny predpoklad podľa § 139 ods. 2 písm. c/ stavebného zákona na to, aby boli
účastníkmi tohto konania, pretože neboli dotknutí na svojich právach (ide o účastníkov pod poradovým
číslom XX-XX, XX-XX, XX a XX územného rozhodnutia). Oprávnených účastníkov územného konania
bolo podľa žalobcu len 19. Žalobca tvrdil, že stavebný úrad chcel zámerne navodiť v územnom konaní
takú situáciu, v ktorej by vystupoval veľký počet účastníkov a tým by navonok bol splnený predpoklad §
36 ods. 4 stavebného zákona (možnosť doručovania verejnou vyhláškou). Žalobca poukázal na projekt
technickej infraštruktúry pre lokalitu RZ XX/X. etapa a RZ XX/XX. etapa, ktorý je súčasťou predmetného
územného rozhodnutia a ktorý vymedzuje riešenie inžinierskych stavieb pre uvedené budúce obytné
zóny na parcelách (alebo ich častiach) č. XXX/X, XXX, XXX/X až XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXX/X a



XXX. Aj z toho podľa žalobcu vyplýva, že stavebný úrad sa snažil navodiť situáciu, že sa jedná o rozsiahle
územie a zahrnul do konania aj vlastníkov parciel, ktoré vôbec nie sú predmetom riešeného územia.

7. Žalobca ďalej namietal, že v súhrnnej správe tvoriacej súčasť územného rozhodnutia sa rieši aj
výstavba 52 rodinných domov, 24 radových rodinných domov a 11 bytových domov, ktoré podľa § 139
ods. 3 stavebného zákona nie sú líniovými stavbami. V územnom rozhodnutí stavebný úrad medzi
stavebnými objektmi uvádza: kanalizačné a vodovodné prípojky, verejné osvetlenie, transformovňa,
prečerpávacie šachty kanalizácie ČS 01 a ČS 02, ktoré taktiež nie sú podľa stavebného zákona
líniovými stavbami. Preto nebolo možné uplatniť § 36 ods. 4 stavebného zákona a oznámiť začatie
územného konania verejnou vyhláškou, ako to urobil stavebný úrad. Žalovaný sa podľa názoru žalobcu
s vymedzením pojmu líniová stavba v napadnutom rozhodnutí nijako nevysporiadal, napriek tomu,
že žalobca vo svojom odvolaní na túto skutočnosť poukázal. Žalobca tvrdil, že stavebný úrad mal z
uvedených dôvodov postupovať podľa § 36 ods. 1 Stavebného zákona a mal ho ako známeho účastníka
písomne upovedomiť, že sa začalo predmetné územné konanie. Aj keď sa stavebný úrad odvoláva
na § 36 ods. 4 stavebného zákona, nie je podľa žalobcu jasné, prečo niektorým účastníkom konania
(Slovenský pozemkový fond) bolo doručené oznámenie a iným naopak účelovo nie (žalobca). Touto
skutočnosťou sa žalovaný taktiež podľa žalobcu nezaoberal.

8. Ďalšou žalobnou námietkou bolo porušenie § 37 ods. 4 stavebného zákona, pretože územné
rozhodnutie bolo vydané aj napriek tomu, že je v rozpore so záväznou časťou územného plánu Obce
Miloslavov, podľa ktorého bolo aj na obytné územie RZ XX a RZ XX potrebné vypracovať územný
plán zóny. Stavebný úrad mal požadovať spracovanie podrobnejšej územno-plánovacej dokumentácie,
ktorá by spodrobnila regulatívy stanovené územným plánom obce a súčasne by bola prejednaná v
zmysle Stavebného zákona s dotknutými orgánmi štátnej správy a samosprávy a fyzickými a právnickými
osobami, vrátane občanov na verejnom prerokovaní. Žalobca poznamenal, že územné plány zón
uvedených v záväznej časti územného plánu obce boli schválené aj všeobecne záväzným nariadením
obce pod č. X/XXXX zo dňa 07.05.2009 a preto túto povinnosť nie je možné svojvoľne zrušiť bez toho,
aby bolo obecným zastupiteľstvom schválené nové všeobecne záväzné nariadenie, ktoré by ustanovilo,
že nie je potrebné vypracovávať územný plán obytnej zóny v predmetných lokalitách, ale stačí len
územné rozhodnutie. Žalobca tiež namietal neprípustný odklon trasovania pozdĺžnej komunikácie, ktorá
prepája RZ XX a RZ XX a okružnej križovatky, ktoré boli v územnom pláne obce fixne stanovené.
V dokumentácii k vydanému územnému rozhodnutiu je pozdĺžna komunikácia prepájajúca RZ 19 a
RZ XX zmenená a súčasne je posunuté umiestnenie okružnej križovatky na iných parcelách s inými
vlastníkmi. K námietkam o nesúlade umiestnenej stavby s územno-plánovacou dokumentáciou žalovaný
poukázal na vyjadrenie Obce Miloslavov pre Obvodný pozemkový úrad Senec, v ktorom je konštatované,
že navrhovaná výstavba je v súlade s platnou územnou plánovacou dokumentáciou obce. Podľa
žalobcu teda žalovaný posúdil jeho námietku v prospech prvostupňového správneho orgánu, pričom
sa odvoláva na vyjadrenie toho istého prvostupňového orgánu, ktorý svoje stanovisko vypracoval pre
Obvodný pozemkový úrad Senec. Žalovaný teda neskúmal namietaný nesúlad s územno-plánovacou
dokumentáciou a umiestnenú stavbu s ňou neporovnával.

9. Stavebný úrad porušil § 38 stavebného zákona a § 129 Občianskeho zákonníka tým, že stavebný
úrad ako miesto stavby uvádza aj pozemok pare. č. XXX/XX vo vlastníctve žalobcu, ku ktorému však
investori nemajú žiaden vlastnícky ani iný právny vzťah. Žalobca tiež poukázal na to, že k uvedenej
parcele nevydal žiaden písomný súhlas a navyše je tento pozemok zaradený už v územnom pláne
obytnej zóny RZ XX/X. etapa, schválenej obecným zastupiteľstvom dňa 28.10.2010, v zmysle ktorého
už boli vydané stavebné povolenia, kolaudačné rozhodnutia (plyn, NN rozvody) a realizované stavby
pred dokončením. Žalobca bol toho názoru, že podľa zákona nie je možné tie isté parcely zaradiť dva
krát či už do schváleného územného plánu obytnej zóny alebo územného rozhodnutia, pretože nie je
možné na jednom pozemku riešiť dve stavby. Stavebný úrad sa podľa žalobcu nesprávne odvoláva na §
38 stavebného zákona, keď konštatuje, že súhlas vlastníkov sa nevyžaduje, nakoľko sa jedná o stavby,
ktoré sú podľa platného územného plánu obce verejno-prospešnými stavbami. Keďže územný plán obce
schválený v roku 2009 vôbec nerieši stavby v lokalite RZ XX/X. etapa a RZ XX/ II. Etapa, ani v textovej ani
grafickej časti, ako verejno-prospešné stavby, nie je možné na ne uplatňovať § 38 stavebného zákona.
V zmysle uvedeného ustanovenia navrhovateľ územného konania - investor, musí k pozemku, ktorý je
zaradený do riešeného územia, preukázať buď vlastnícky vzťah, alebo iné právo k tomuto pozemku.
Len v prípade, že predmetný pozemok možno na navrhovaný účel vyvlastniť, je prípustné vydať územné
rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia bez súhlasu vlastníka. V § 38



stavebného zákona je podľa žalobcu zvýraznená práve úprava ochrany vlastníka, na ktorú je stavebný
úrad povinný v konaní dbať a teda nebrať do úvahy len verejné záujmy vymedzené v § 37 Stavebného
zákona. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na metodické usmernenie Ministerstva dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja SR zo dňa 09.09.2013 (č. 23279/2013/C 212- SCDPK/55930), z ktorého plynie,
že v zmysle § 108 Stavebného zákona po vydaní stavebného povolenia už nie je možné pozemky pod
stavbou vyvlastniť.

10. Stavebný úrad porušil podľa žalobcu stavebný zákon aj tým, že územné rozhodnutie vydal bez
toho, aby žiadal od investorov predloženie súhlasu od vlastníkov konkrétnych inžinierskych sietí a
komunikácií v danej lokalite, na ktoré sa budú investori napájať. Aj tu sa stavebný úrad odvolal
na § 38 Stavebného zákona, predpoklad vyvlastnenia však nie je splnený. Žalovaný v odôvodnení
rozhodnutia sám potvrdil to, že v územnom konaní sa neriešia konkrétne technické podmienky napojenia
inžinierskych sietí, ale v územnom konaní je potrebné vysporiadať sa s majetko-právnymi podmienkami
napojenia. Podľa žalobcu žalovaný účelovo prehliada vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia
v Senci, úsek štátnej vodnej správy, kde sa uvádza, že k územnému rozhodnutiu bude doložené
kladné stanovisko vlastníka vodovodu a kanalizácie v obci. Žiaden z vlastníkov vodovodu a kanalizácie
v bode napojenia na pare. Č. XXX/XX však nevydal žiadne stanovisko. Žalobca tiež poukázal na
ďalšie stanovisko Obvodného úradu životného prostredia v Senci, podľa ktorého dodávka pitnej vody
a odvedenie splaškových vôd z rodinných domov sa podmieňuje uzatvorením zmluvného vzťahu s
vlastníkmi vodovodu susedných obytných zón, ktorý však nebol uzavretý. Napriek tomu žalovaný posúdil
postup prvostupňového stavebného úradu za zákonný a v súlade so stanoviskami dotknutých orgánov.
Nakoniec žalobca namietal nerešpektovanie oprávnených námietok Slovenského pozemkového fondu,
ktorý nesúhlasil s vydaním územného rozhodnutia na niektorých pozemkoch v správe fondu z dôvodu,
že tieto budú poskytnuté oprávneným osobám ako náhradné pozemky v rámci reštitučného konania, čím
žalovaný podľa názoru žalobcu porušil §36 a § 137 Stavebného zákona a svojím postupom nerešpektuje
ani práva tretích osôb vyplývajúce z reštitučných nárokov.

III. zhrnutie argumentov žalovaného

11. Žalovaný upozornil na formálne vady žaloby spočívajúce v tom, že žalobca nemá v konaní právneho
zástupcu, ako advokát sa zastupuje sám a preto by mu v prípade úspechu nemohli patriť trovy právneho
zastúpenia, ako to v petite žaloby navrhol. Žalovaný tiež upozornil na to, že v petite žaloby označené
rozhodnutie o umiestnení stavby „Technická infraštruktúra, lokalita RZ XX/X. etapa a RZ XX/ II. etapa“
nevydal žalovaný a už vôbec nebolo vydané pod č. OU-BA-OVBP2-2013/1037-Kol zo dňa 13.12.2013.
V ďalšej časti vyjadrenia len zastal názor, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne
zisteného skutkového stavu veci, predmet konania bol podľa jeho názoru správne právne posúdený,
v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, boli dostatočne zabezpečené procesné práva a povinnosti
účastníkov konania vrátane žalobcu. Mal za to, že dôvody žaloby nemajú oporu v zákone, nereflektujú
základné princípy stavebného poriadku a rozdiely v jednotlivých stupňoch povoľovania, niektorého z
bodov podnetu sa ani netýkajú merita veci. Uviedol, že odvolací orgán nad rámec zákona odôvodňoval
aj námietky žalobcu, ktoré konzumovala koncentračná zásada. V ostatnom odkázal na odôvodnenie
žalobou napadnutého rozhodnutia a navrhol žalobu zamietnuť.

IV. Uznesenie NS SR spis. zn. 3Sžo/15/2016 zo dňa 18.10.2017

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením spis. zn. 3Sžo/15/2016 zo dňa 18.10.2017 zrušil
rozsudok Krajského súdu v Bratislave spis. zn. 2S/32/2014 zo dňa 03.06.2015, ktorým Krajský súd
napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2013/1037-KOL zo dňa 13.12.2013 zrušil a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie. NS SR v uznesení predovšetkým konštatoval, že krajský súd
neskúmal vady napadnutého rozhodnutia žalovaného v medziach ukrátenia žalobcu na jeho vlastných
právach. Medze ukrátenia žalobcu sú individuálne a vyplývajú z vlastníctva parcely č. XXX/XX kat. úz.
J.. V danom prípade bolo predmetom preskúmavania zákonnosť územného rozhodnutia stavebného
úradu o umiestnení líniovej stavbe, ktorá sa v zmysle prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu
člení na stavebné objekty SO XX až SO XX a prevádzkové súbory PS XX až PS XX, na pozemkoch
pare. č. XXX; XXX/X,X, X,XX,XX,XX,XX, XX; XXX/X; XXX/X, (XXX/XX pozemok vo vlastníctve žalobcu);
XXX/XXX; XXX/XXX; XXX; XXX (podľa O.) a pare. č. XXXX; XXXX; XXXX; XXXX (podľa EKN).
Zrušenie celého rozhodnutia krajským súdom v prípade umiestnenia líniovej stavby je v rozpore



sústavnou zásadou proporcionality, pretože pri použití právnych východísk krajského súdu by jeden
z dotknutých účastníkov líniovej stavby mohol zasiahnuť do procesné samostatných práv ostatných
účastníkov stavby. Zásadnou otázkou sa preto javila otázka deliteľnosti a procesnej samostatnosti
predmetu konania podľa jednotlivých stavebných objektov v nadväznosti na parcely, na ktorých majú
byť umiestnené a v nadväznosti na situačný výkres vo forme katastrálnej mapy, ktorý je súčasťou
výroku rozhodnutia. Procesná deliteľnosť predmetu územného konania v danom prípade vyplývala aj
zo samostatných stavebných objektov SO 01 až SO 08 a prevádzkových súborov PS 01 až PS 03 v
nadväznosti na zakreslenie v situačnom výkrese. Ukrátenie na právach dotknutého účastníka muselo
byť skúmané pre každý zo samostatných objektov samostatne, v spojení so situačným výkresom. Zrušiť
preto napadnuté rozhodnutie bolo prípustné iba v časti dotknutých stavebných objektov. V prípade, že
by sa v ďalšom konaní nepotvrdila procesná deliteľnosť predmetu konania, krajský súd by musel pribrať
do konania všetkých účastníkov administratívneho konania 1/ - 42/, na ktorých sa vzťahovalo napadnuté
prvostupňové i druhostupňové rozhodnutie. Zo situačného výkresu vyplývalo, že žalobca ako vlastník
pozemku pare. č. 135/69 kat. úz. Miloslavov je dotknutý navrhovanou výstavbou plynovodnej prípojky,
bod napojenia č. 2, zakreslený oranžovou čiarou v časti stavebného objektu SO 05 - STL plynovod a
prípojky, chráničky na VTL plynovode.
IV. pojednávanie
13. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 a nasl. zákona
č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) nariadil vo veci pojednávanie podľa §
107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 27.06.2018 v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.

V. Relevantné právne predpisy

14. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy
a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy
a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je
v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi právnymi
predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle
§ 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v
oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v
priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané
náležitosti.

15. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

16.Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.

17. Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné
plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie
územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a ; inak stavebný úrad obstará v rozsahu
nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným
prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.

18. Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým
z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov;
preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o
území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým
požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom,
ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických



zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným
orgánom.

19. Podľa § 37 ods. 3, 4 stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská
dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stavebný
úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou
dokumentáciou. Ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo
predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými
rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2,
návrh zamietne.

20. Podľa § 39 ods.1 stavebného zákona, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie
na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä
súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a
iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a
urbanistických hodnôt v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení
stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov,
projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa
musia zahrnúť do stavebného povolenia.

21. Podľa § 126 ods. 1 stavebného zákona, ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov
chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok,
vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu
ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane
prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej
bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych
hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o
vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej
správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a
, ktorý uplatňuje požiadavky podľa
osobitných predpisov.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

22. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v
medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný
na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil
vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či
rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci súd dospel k
záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i
obsahové náležitosti a že ho vydal orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom
stanoveného postupu. Právomoc a príslušnosť súdov v správnom súdnictve je primárne daná základným
zákonom štátu - Ústavou , ktorá v článku
142 ods. 1 ustanovuje kompetenciu súdov
preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo
iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak čl. 46 ods. 2 Ústavy SR
 zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol
ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania
zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Ústava však zároveň splnomocňuje zákon
na úpravu preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je Správny
súdny poriadok.



23. V správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá v praxi znamená, že súd preskúmava
napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom. Nemôže teda preskúmať
rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzený. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z
akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z
ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych
predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu
porušené. Nakoľko je konanie v správnom súdnictve koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody
rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je dvojmesačná a plynie od právoplatnosti
rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr,
súd nemôže prihliadať. Správny súd dodáva, že v prípade aplikácie ustanovenia § 178 ods. 1 SSP na
posudzovanie splnenia podmienok aktívnej vecnej legitimácie totiž postačuje, aby subjekt. ktorý podáva
správnu žalobu bol účastníkom administratívneho konania a aby o sebe tvrdil, že bol rozhodnutím orgánu
verejnej správy ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Na rozdiel od ustanovenia
§ 2 ods. 2 SSP sa preto v danom prípade nevyžaduje, aby žalobca v súdnom konaní preukázal, že boli
porušené, prípadne priamo dotknuté jeho práva a právom chránené záujmy ale plne postačuje tvrdenie
žalobcu ako účastníka administratívneho konania, že bol na nich ukrátený. Žalobná legitimácia musí byť
daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra žalobcu, t. j. keď sa jednostranný úkon správneho
orgánu, vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom, závažne a autoritatívne dotýka ich
právnej sféry.
24. Z administratívneho spisu súd zistil, že stavebný úrad oznámil začatie územného konania
účastníkom a dotknutým orgánom verejnou vyhláškou zo dňa 01.07.2013. Zároveň určil termín ústneho
pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním na deň 25.07.2013. Námietky v územnom konaní
vzniesol iba Slovenský pozemkový fond. Obec Miloslavov, ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím
č.j. SÚ-1618/2012-2013/FL zo dňa 14.08.2013 rozhodol podľa §39, 39a ods. 1, 2 zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) o umiestnení stavby „Technická
infraštruktúra, lokalita RZ 18/1. etapa a RZ 19/11. etapa“ verejnou vyhláškou v členení na stavebné
objekty: SO 01 - Okružná križovatka na št. ceste III/063003, SO 02 - Komunikácie a spevnené plochy, SO
03 - Verejný vodovod a prípojky, SO 04 - Verejná kanalizácia a prípojky, SO 05 - STL plynovod a prípojky,
chrániéky na VTL plynovode, SO 06-Rozvody NN, SO 07 - Rozvody VN, SO 08 - Verejné osvetlenie, PS.
01 - Transformovňa, PS. 02 - Prečerpávacia šachta kanalizácie ČS 01, PS. 03 - Prečerpávacia šachta
kanalizácie CS 02, miesto stavby: na pozemkoch parc.č. podľa CKN : C.; XXX/X, 3, X,XX,XX,XX,XX,
XX; XXX/X; XXX/X,XX; XXX/XXX; XXX/XXX; XXX; 160; (parc.č. podľa P.: XXXX; XXXX; XXXX; XXXX)
k.ú. J. navrhovateľom: Z.. M. X., F. J. XX, XXX XX U. F. X., F. J. XX, XXX XX U. G. W., U. 3, XXX
XX U. H. A., R. XX, XXX XX U. Z. A., R. XX, XXX XX U., účel stavby: inžinierske stavby - podľa §
43a ods. 3 písm. a), f), g), i) stavebného zákona účasťou výroku územného rozhodnutia umiestnenia
stavby č.j. SÚ-1618/2012-2013/FL zo dňa 14.08.2013 je situačný výkres, ktorý je pripojený k rozhodnutiu.
Rozhodnutie bolo doručené vo forme vyhlášky podľa § 26 Správneho poriadku v spojení s § účastníkom
územného konania 1/ - 42/. Žalobca bol účastníkom konania územného pod radovým číslom 10/.
25. V intenciách uznesenia NS SR spis. zn. spis. zn. 3Sžo/15/2016 zo dňa 18.10.2017, ktorým sa
zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave spis. zn. 2S/32/2014 zo dňa 03.06.2015 sa konajúci súd
zameral na preskúmanie vád napadnutého rozhodnutia žalovaného v medziach ukrátenia žalobcu na
jeho vlastných právach. Súd pri posúdení otázky aktívnej legitimácie žalobcu vychádzal zo súčasných
právnych názorov, podľa ktorých je neudržateľná taká interpretácia zákona, ktorá obmedzuje prístup
k súdu tým, že striktne vyžaduje v každom jednotlivom prípade hľadanie porušeného subjektívneho
hmotného, či procesného práva, ako aj úkonu, ktorý subjektívne právo založil, zmenil, zrušil či záväzne
určil. Vyskytujú sa totiž pomerne často situácie, keď sa správny úkon dotýka právnej sféry žalobcu,
a napriek tomu žiadne právo striktne vzato nezaložil, nezmenil alebo záväzne neurčil. Rovnako
nemožno vždy legitimáciu podmieňovať ukrátením na hmotných subjektívnych právach, keďže jednak
sa určité rozhodnutia hmotnoprávnej sféry žalobcu vôbec nedotýkajú a jednak je takáto požiadavka
spochybniteľná už z toho dôvodu, že predmetom súdneho konania nie je hmotné právo žalobcu, ale ním
uplatnený procesný nárok. Žalobná legitimácia by mala byť daná pre všetky prípady, keď je dotknutá
právna sféra žalobcu, t.j. keď sa jednostranný úkon správneho orgánu, vzťahujúci sa ku konkrétnej veci
a konkrétnym adresátom, záväzne a autoritatívne dotýka ich právnej sféry. Nejde teda o to, či úkon
správneho orgánu založil, zmenil, či zrušil alebo záväzne určil práva a povinnosti žalobcu, ale o to, či sa
- podľa tvrdenia žalobcu v žalobe - negatívne prejavil v jeho právnej sfére.
26. Právny rámec v predmetnom spore vymedzil NS SR v rozhodnutí spis. zn. 3Sžo/15/2016 zo dňa
18.10.2017 konštatovaním, že „žaloba účastníka administratívneho konania má prísne individuálny



charakter a vady administratívneho konania je nevyhnutné skúmať v medziach ukrátenia žalobcu
na jeho právach v nadväznosti na procesné samostatné stavebné objekty. Žalobca nemá právo
domáhať sa ochrany cudzích práv vo verejnom záujme. Žalobu vo verejnom záujme, na ochranu práv
tretích subjektov (tzv. actio popularis) by bol mohol v danom prípade podať iba prokurátor“. Žalobca
správnemu súdu v kontexte na vyššie uvedené ako aj vzhľadom na tvrdené námietky (oznámenie
o začatí územného konania o umiestnení líniovej stavby podľa § 36 stavebného zákona verejnou
vyhláškou, absencia súhlasu vlastníka pri budúcom napojení inžinierskych sietí, rozpor územného
rozhodnutia so záväznou častou územného plánu obce Miloslavov, porušenie ustanovenia § 38
stavebného zákona, nerešpektovanie oprávnených námietok SPF) relevantným spôsobom nepreukázal,
že rozhodnutie napadnuté žalobou o umiestnení líniových stavieb ho ukracuje na jeho konkrétnych
právach a právom chránených záujmoch, teda že negatívne zasahuje do jeho právnej sféry. V samotnej
žalobe absentovala definícia práv a právom chránených záujmov, o ktoré bol, resp. mal byť žalobca
napadnutým rozhodnutím ukrátený. Išlo tak o prvoradý dôvod zamietnutia žaloby. Otázka posudzovania
deliteľnosti a procesnej samostatnosti predmetu konania podľa jednotlivých stavebných objektov by
tento základný dôvod neúspechu žalobcu v spore už neovplyvnila. Tiež je nevyhnutné dodať, že
žalobca mal v priebehu administratívneho konania možnosť procesne reagovať na predmet konania,
(s prihliadnutím na „koncentračnú zásadu“ ustanovenú v § 42 ods. 5 stavebného zákona) a teda
nemožno prijať záver, že bol na svojich procesných právach ukrátený. Správny súd vychádzajúc z vyššie
uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval (vzhľadom
na rámec vymedzených námietok v žalobe) pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými
procesnoprávnymi normami a pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako
je vymedzená vyššie. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo
zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP
ako nedôvodnú zamietol.

27.O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak,
že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože
žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a
žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov
konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. Súd nepriznal náhradu trov ani ďalšiemu
účastníkovi podľa § 169 SSP, keďže mu trovy nevznikli v súvislosti s plnením uloženej povinnosti.
28.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0
(§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/);
je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).