{"guid": "1a02ff62-4bc7-487e-8510-376d06dbbaad:12c3b06a-396b-43df-baf2-39bcdbeff9dd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1611201456.1", "spisova_znacka": "22CoE/197/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 22CoE/197/2012 z 22. 5. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 22. mája 2012, sp. zn. 22CoE/197/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:1611201456.1", "identifikacne_cislo": "1611201456", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Elena Ondrišová", "sudca_id": 777, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-ondrisova-777", "datum_vydania": "2012-05-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244", "nazov": "ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/12c3b06a-396b-43df-baf2-39bcdbeff9dd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1611201456.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2012:1611201456.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2012:1611201456.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 22CoE/197/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611201456
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1611201456.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., Astrová 2/
A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. Advokátska kancelária Máčaj a Novák, s.r.o., Bratislava,
proti povinnému: F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. I. X/XXX, XXX XX I. V., vedenej súdnym exekútorom:
Mgr. Dušan Čerešňa, Ul. Andreja Hlinku 3858/1, 917 01 Trnava, pre vymoženie uloženej povinnosti
zaplatiť 2.406,21 eura s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa
09.05.2011, č. k. 23Er/782/2011-12, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 09.05.2011, č. k. 23Er/782/2011-12,
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Malacky uznesením zo dňa 09.05.2011, č. k. 23Er/782/2011-12 zamietol žiadosť súdneho
exekútora Mgr. Dušana Čerešňu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti úroku ročne z istiny
vo výške 19 % od 15.05.2009 do zaplatenia a v časti sumy vo výške 777,21 eur ako vyčíslené úroky a
úroky z omeškania. Podľa návrhu oprávneného exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu, zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA, MEDIAČNÁ, a.s., zo dňa 25.10.2010, sp. zn.
WHB0110468. Pre posúdenie materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku, súd posúdil zmluvu o
úvere spolu s obchodnými podmienkami uzatvorenú medzi povinným a pôvodným oprávneným zo dňa
02.03.2007. Súd prvého stupňa zistil, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský úver a preto je
potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva a to aj normy európskeho práva.

Podľa Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (v ďalšom iba „smernice“) článok 3 odsek 1, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. V prílohe smernice
v bode 1, písm. e) je stanovené, že nekalá podmienka uvedená v článku 3 smernice je okrem iných
aj požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
kompenzáciu.

Súd má za neprijateľnú podmienku dojednanie úroku vo výške 19 % ročne do zaplatenia. Nie je možné
v spotrebiteľskom práve kumulovať a nabaľovať sankcie a zabezpečenia za to isté porušenie zmluvy
zo strany spotrebiteľa tak, že to má za následok platiť ako kompenzáciu tak vysoké sumy oproti sume
reálne poskytnutého úveru. Z rovnakého dôvodu súd žiadosť súdneho exekútora zamietol aj v časti sumy
vo výške 777,21 eur ako vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania, nakoľko spotrebiteľ sa dostal do
omeškania dňa 15.05.2009 a súd v tejto časti zákonných úrokov odo dňa omeškania nárok oprávneného
priznal.

V zákonnej lehote podal oprávnený odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa



vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi konania - oprávnenému bolo postupom
súdu odňaté právo konať pred súdom.

Oprávnený má za to, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského
rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, zmluvu, na základe ktorej bol vydaný, je tu prekážka res
iudicata. Uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 odsek 2 Ústavy SR, nerešpektovaniu
§ 35 a § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej iba „zákon o rozhodcovskom
konaní“). Poukazuje pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 159/2009. Ďalej uviedol,
že exekučný súd posudzuje predložené dokumenty, ale nepreskúmava ich po stránke hmotnoprávnej ani
procedurálnej. Konaním súdu bolo oprávnenému odňaté právo domáhať sa svojho práva na uspokojenie
svojej pohľadávky v exekučnom konaní, nakoľko súd vyslovil bez zákonného dôvodu právoplatné a
vykonateľné rozhodnutie vydané v súlade so zákonom za nevykonateľné, čím oprávnenému spôsobil
ujmu.

Z hľadiska vymedzenia „vecnej pôsobnosti“ spotrebiteľských zmlúv (§ 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník, ďalej iba „Občiansky zákonník“) je nutné dať do pozornosti súdu tú skutočnosť,
že sám zákonodarca vylúčil zmluvy upravené normami obchodného práva. Osobitne tie zmluvy, ktoré
majú povahu tzv. absolútnych obchodov, t. j. vzťahy, ktoré vzniknú, sa spravujú ustanoveniami zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej iba „Obchodný zákonník“) bez ohľadu na povahu ich účastníkov
(§ 261 ods. 3 Obchodného zákonníka). Z uvedeného vyplýva, že nie je možné považovať Zmluvu o úvere
za zmluvu spotrebiteľskú v zmysle Občianskeho zákonníka, a nemožno teda ani aplikovať ustanovenia
na ochranu spotrebiteľa obsiahnuté v Občianskom zákonníku na uvedený zmluvný vzťah. Oprávnený
navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej iba „O.s.p.“), preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne
a preto ho potvrdil.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že exekučné konanie prebieha na základe exekučného
titulu - rozhodcovský rozsudok zo dňa 25.10.2010, sp. zn. WHB0110468, vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA, MEDIAČNÁ, a.s., ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 02.12.2010 a stal sa vykonateľným dňa 06.12.2010.

Odvolací súd má za to, že v danom prípade súd prvého stupňa nijako neprekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti. Vychádzajúc z ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z.     (v ďalšom  iba
„Exekučného poriadku“), je zrejmé, že súd pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi, ako aj
počas celého exekučného konania (exekúcie) je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i
materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Je tak predovšetkým povinný skúmať, či podklad, na
základe ktorého súdny exekútor žiada              o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, resp.
na základe ktorého je exekúcia vedená, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41
Exekučného poriadku, a či subjekt, voči ktorému a v prospech ktorého sa má exekúcia vykonať, je
zhodný so subjektom označeným v exekučnom titule, prípadne skúmať, či došlo k prechodu práva alebo
povinnosti na inak označený subjekt v zmysle ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Odvolacia
námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, keď
posudzoval súladnosť exekučného titulu so zákonom, neobstojí. Skutočnosť, či sú naplnené formálne i
materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, skúma exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti exekútora
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), ďalej na námietku povinného
proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku) a taktiež na prípadný návrh povinného na odklad či zastavenie
exekúcie (§ 58 Exekučného poriadku). Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas
celého exekučného konania (exekúcie) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej
alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj
adekvátne procesne zareagovať.

Súd prvého stupňa teda pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora Mgr. Dušana Čerešňu o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie postupoval správne, keď preskúmaval rozhodcovský rozsudok z
hľadísk vyjadrených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní aj čo do jeho materiálnej správnosti. Účinky
materiálnej právoplatnosti rozhodcovského súdu podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní je totiž



potrebné na účely § 45 uvedeného zákona vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je
pri postupe podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok
tak, akoby materiálne právoplatný nebol, nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. Ustanovenie
§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní je potrebné považovať za zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje
exekučnému súdu  jeho preskúmanie.

Možnosť, bez návrhu preskúmať rozhodcovský rozsudok v rozsahu existencie nedostatkov uvedených v
§ 40 písm. a) a b) zákona o rozhodcovskom konaní, alebo kvalitatívneho preskúmania, či rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, svedčí exekučnému súdu priamo zo zákona. Z tohto
preskúmania potom vznikajú rôzne modality postupu exekučného súdu od vydania poverenia na
vykonanie exekúcie          v požadovanom rozsahu, cez rozhodnutie, ktorým sa v časti poverenie vydá a v
časti sa žiadosť o vydanie poverenia zamietne, až po zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia, ako takej.

Krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu o tom, že zmluva o úvere uzatvorená medzi
účastníkmi dňa 02.03.2007 je spotrebiteľskou zmluvou i napriek tomu, že bola uzatvorená podľa § 497
a nasl. Obchodného zákonníka. Nemožno súhlasiť s námietkou odvolateľa o tom, že predmetný vzťah
medzi účastníkmi je obchodnoprávny, v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka sa spravuje vždy
Obchodným zákonníkom. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na § 52 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy, upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Dodávateľom je osoba, ktorá po uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľská zmluva nepredstavuje samostatný ani nový zmluvný typ. Ide skôr         o rovnorodý okruh
občianskoprávnych zmlúv prípadne aj obchodných zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu,
ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ. Pod druhom zmluvy sa má na mysli určitá skupina
zmlúv, ktorá má osobitný režim právnej úpravy. Táto osobitosť vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti
ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov
s predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb.

Z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľskými zmluvami nie sú len občianskoprávne zmluvy, ale sa
týka i obchodných zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu v tom prípade, ak druhým
účastníkom zmluvy je spotrebiteľ. I v takom prípade je potrebné zmluvy, uzatvorené síce podľa
Obchodného zákonníka posudzovať podľa noriem spotrebiteľského práva. Z tohto dôvodu ani krajský
súd nepovažoval úverovú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi za úverovú zmluvu v zmysle § 497
Obchodného zákonník a nasl., ale za zmluvu          o spotrebiteľskom úvere.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, a dôvodov odvolania
oprávneného dospel k záveru, že je vecne správne a preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Er/782/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "835020f0-8e2a-457f-bebb-06d2d1c0f307:9136b6fc-bbf2-439d-915a-637a889aba4c", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Er/782/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 23Er/782/2011 z 12. 1. 2017", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2017-01-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/835020f0-8e2a-457f-bebb-06d2d1c0f307:9136b6fc-bbf2-439d-915a-637a889aba4c"}], "citovane_v": [{"guid": "1a02ff62-4bc7-487e-8510-376d06dbbaad:dd0063b0-741e-4a02-a8cb-721703b51eb7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1611201456.1", "spisova_znacka": "22CoE/197/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 22CoE/197/2012 z 22. 5. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-05-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1611201456.1"}]}