Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/41/2017 z 10. 10. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 10. októbra 2018, sp. zn. 6S/41/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7017200281.2
Krajský súd Košice | 6S/41/2017 | ECLI:SK:KSKE:2018:7017200281.2 | 2018-10-10 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c642f492-0c1b-4304-b509-50954781e882
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200281.2

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/41/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200281
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200281.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu
JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu INVITA s.r.o., Košice, Jazerná
3, právne zastúpeného advokátom JUDr. Vlastimilom Petřekom, PhD., so sídlom Sládkovičovo, Zátišie
1841/23, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR Banská Bystrica, Lazovná 63, o žalobe na
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 02.03.2017 č. 100382268/2017, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu   z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný rozhodnutím z 02.03.2017 č. 100382268/2017 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice
z 24.10.2016 č. 104167148/2016, ktorým správca dane podľa ustanovenia § 68 ods.5 a 6 zákona č.
563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov určil žalobcovi rozdiel v sume 101.090,97 eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj
2012, nepriznal nadmerný odpočet v sume 13.818,57 eur a vyrubil daň v sume 87.272,40 eur.

2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že žalobca podal dňa 21.06.2012 daňové priznanie
k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2012, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet DPH v sume 13.818,57
eur.

Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia apríl - jún 2012, o
výsledku ktorej vyhotovil protokol zo dňa 03.11.2015 č. 21152947/2015. Žalovaný podal k zisteniam
uvedeným v protokole z daňovej kontroly vyjadrenie a správca dane v rámci vyrubovacieho konania
doplnil dokazovanie o výsluch svedka - konateľa prepravnej spoločnosti a so žalobcom uskutočnil
dve ústne pojednávania, na ktorých prerokoval jeho pripomienky. Správca dane ústnym pojednávaním
uskutočnenom dňa 11.10.2016 ukončil dokazovanie v rámci vyrubovacieho konania a na základe
výsledkov daňovej kontroly vydal rozhodnutie z 24.10.2016 č. 104167148/2016, ktorým žalobcovi určil
rozdiel v sume 101.090,97 eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2012.

3. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie uvedeného rozhodnutia boli zistenia správcu dane, že
žalobca v zdaňovacom období máj 2012 porušil ustanovenie § 43 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH
v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o DPH“), keď neoprávnene oslobodil od dane dodanie
tovaru:
- maďarskej odberateľskej spoločnosti DIGÉP Hungary Diósgyöri Gépgyár Ipari, Szállitási, Kereskedelmi
és Szolgáltató Korlátolt, Felelösségű Tarsáság, Korpely Antal utca 35, Miskolc, (ďalej „DIGÉP Hungary,



Kft.“) deklarované 53 vystavenými faktúrami, ktorých predmetom bolo dodanie plochých valcovaných
výrobkov vo zvitkoch, s dátumom dodania od 03.05.2012 do 18.05.2012 v celkovej sume 592.265,52 eur,
- českému odberateľovi GREENSBURG s.r.o., Kubánske námestie, Praha 10, Vršovice, Česká republika
(ďalej len „GREENSBURG s.r.o.“) deklarované faktúrou č. 2120675 zo dňa 07.05.2012 v sume 14.280,28
eur (zálohová faktúra č. 79012047 zo dňa 02.05.2012 na sumu 14.568,-- eur). Táto faktúra však nebola
predmetom odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu.

4. Správca dane v záujme presného a úplného zistenia skutkového stavu preveroval nielen doklady
k daňovej kontrole predloženej žalobcom, ale vykonal rozsiahle dokazovanie (dožiadania, žiadosti o
medzinárodnú výmenu informácií, spolupráca a s kriminálnym úradom Finančnej správy, preverenie
prepravy, ústne pojednávania so žalobcom, vypočutie svedka, atď.), ktorého výsledky uviedol vo svojom
rozhodnutí.

5. Správca dane vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca v zdaňovacom období máj 2012 uskutočnil
nákup tovaru valcované oceľové odliatky od spoločnosti AIROL METALS AG Nüschelerstrasse 31,
Zűrich (ďalej „AIROL METALS AG“) v hodnote 585.043,42 eur. Žalobca nákup tohto tovaru uskutočnil
na území Ukrajiny a železničnú prepravu tohto tovaru z Ukrajiny zabezpečoval CARGO SERVICE
s.r.o., Jazerná 3, Košice, prostredníctvom železničnej spoločnosti CARGO SLOVAKIA, a.s. Žalobca po
dovoze tovaru na územie Slovenskej republiky požiadal Colný úrad Košice o prepustenie tovaru do
colného režimu „voľný obeh 42:00“ s tým, že bude splnená zákonná podmienka dodania tohto tovaru
do iného členského štátu európskej únie. Tento tovaru bol následne predaný maďarským spoločnostiam
DIGÉP Hungary, Diósgyöri Gépgyár Ipari, Szállitási, Kereskedelmi és Szolgáltató Korlátolt, Felelösségű
Tarsáság, Korpely Antal utca 35, Miskolc, (ďalej „DIGÉP Hungary, Kft.“) a MISKOLC STEEL Mills,
Kft., pričom jeho prepravu kamiónmi zabezpečovala spoločnosť SP-TRANS s.r.o., Bzenov 124. Tento
tovar bol od maďarských spoločností následne spätne kúpený žalobcom. Prepravu tohto tovaru taktiež
zabezpečovala spoločnosť SP-TRANS s.r.o.

6. Podľa CMR dokladov, ktoré k jednotlivým odberateľským faktúram žalobca predložil správcovi dane,
malo byť miestom nakládky tovaru na adrese Jazerná 3, Košice - areál žalobcu, a tovar mal byť pre
odberateľa DIGÉP Hungary Kft. vyložený v meste Miskolc, Maďarsko.

Správca dane na základe informácií od Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. preveril trasy motorových
vozidiel s evidenčnými číslami, ktoré podľa CMR dokladov vykonali prepravu tovaru od žalobcu k
maďarským odberateľom, preveril vzdialenosť medzi miestom vykládky a nakládky tovaru, ako aj
približný čas, za aký by mohla byť vykonaná jednosmerná cesta, a zistil, že preverované motorové
vozidlá mali uskutočniť tieto prepravy v časových intervaloch, ktoré nezodpovedali ani približným
časovým intervalom obojsmernej cesty z miesta nakládky na Jazernej 3, Košice, do miesta vykládky (či
už v Miškolci alebo v Encsi) nezahŕňajúc prípadný čas vyloženia tovaru a jeho prevzatia odberateľom.
Podľa výpisu z elektronického mýtneho systému dokonca niektoré motorové vozidlá v deň deklarovaný
na CMR dokladoch ako prílohách k odberateľským faktúram, neprešli slovensko-maďarskú hranicu.

7. Na základe vykonaného dokazovania správca dane konštatoval, že žalobca, ktorý deklaroval dodanie
tovaru do iného členského štátu, a následne vykazoval nadobudnutie toho istého tovaru v tuzemsku z
iného členského štátu, nesplnil podmienku oslobodenia od dane podľa § 43 ods.1 zákona o DPH.

K oslobodeniu dodávky tovaru od dane v rámci Európskej únie dôjde vtedy, keď právo nakladať s
tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa, a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný,
alebo prepravený do iného členského štátu, a že v dôsledku tejto prepravy fyzicky opustil územie štátu
odoslania. V priebehu dokazovania vyšlo najavo, že tovar, ktorého dodanie do iného členského štátu
žalobca deklaroval, nebol v tomto členskom štáte vyložený, ale bol tým istým prepravcom a dopravným
prostriedkom bez jeho vyloženia prepravený späť do tuzemska. Tento tovar teda v podstate neopustil
členský štát odoslania, keďže nebol z dopravných prostriedkov vyložený v inom členskom štáte, a v rámci
jedného pohybu tovaru bol tento späť prepravený do tuzemska žalobcovi, už ako nadobúdateľovi tovaru
od spoločnosti DIGÉP Hungary Kft., alebo MISKOLC STEEL Mills, Kft. Motorové vozidlá uskutočňujúce
prepravu sa v mieste vykládky iba otočili (aj keď dovezenie tovaru do miesta vykládky správca dane
taktiež spochybnil) a bez vyloženia tovaru sa vrátili späť na územie SR. Preprava dotknutého tovaru
neskončila v inom členskom štáte, ale začala a skončila na území SR, teda členským štátom konečnej
spotreby, ako aj miestom dodania bola Slovenská republika.



8. Žalobca v písomnom vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly uviedol, že oslovil nadobúdateľov tovaru,
ktorí písomne potvrdili fyzické prevzatie tovaru v Maďarsku, pričom spresnili, že k prevzatiu tovaru
došlo z čisto ekonomického dôvodu v obci Hidasnémeti, čo potvrdil aj prepravca tovaru. Uviedol tiež, že
odberateľ využil svoje oprávnenie z článku 12 Dohovoru č. 11/1975 o prepravnej zmluve v medzinárodnej
cestnej nákladnej doprave a zmenil miesto dodania zásielky. K prepravám, ktoré nie sú zaznamenané
v mýtnom systéme, prepravca tovaru žalobcovi uviedol, že v niekoľkých prípadoch skúšal alternatívne
trasy s cieľom zistiť rentabilitu prepravy. Žalobca vo svojom vyjadrení navrhol správcovi dane opätovne
vypočuť prepravcu tovaru a pripojil potvrdenia štatutárnych orgánov maďarských odberateľských
spoločností, ktorými sa žalobca snažil deklarovať dodanie tovaru maďarským odberateľom.

9. Správca dane na základe návrhu žalobcu doplnil dokazovanie vypočutím konateľa prepravnej
spoločnosti SP-TRANS s.r.o. Š.T. N., ktorý k prepravu tovaru pre žalobcu v zdaňovacích obdobiach apríl
- jún 2012 uviedol, že tovar bol fyzicky nakladaný na Jazernej 3 v Košiciach. Bola podpísaná objednávka
na určitú tonáž, niekedy boli vyzvaní na pristavenie jedného vozidla, niekedy vozidiel bolo viac, podľa
potrieb zadávateľa prepravy. K samotnému priebehu nakládky tovaru svedok uviedol, že prebieha tak,
že vodič pristaví vozidlo do haly, odplachtuje ho a ide si vybaviť doklady o preprave. Pracovníci naložia
tovar a vodič si už len zaplachtuje náves a odchádza. Pri prvých prepravách pre žalobcu sa najprv išlo
na colnicu a tovar sa potom previezol na miesto určenia, neskôr sa už colné papiere vybavovali priamo
vo firme žalobcu. Pred vstupom na hranicu s Maďarskom za Shell pumpou na Slovensku boli kamióny
niekoľkokrát kontrolované pracovníkmi colnice.

K miestu vykládky svedok uviedol, že prvé vykládky boli dávané na Miškolc a potom sa zmenilo na
Encs. Vodič dorazil na miesto vykládky, kde ho čakal človek, ktorý preberal túto prepravu s pečiatkou
príjemcu, tovar si riadne skontroloval podľa štítkov a dokladov, a potvrdil príjem tovaru vodičovi. Podľa
vedomostí Š.T. N. sa niektorý tovar vykladal, a niektorý sa nevykladal, lebo príjemca si u spoločnosti SP-
TRANS s.r.o. objednal prepravu ďalej. Niektoré prepravy boli zmenené počas prepravy na vykládku  s
Tornyosnémeti, čo nebol problém, keďže Dohovor to umožňuje. Zmeny miesta vykládky boli oznámené
telefonicky počas nakládky spoločnosti žalobcu, alebo počas prepravy.

Ku konkrétnym miestam vykládky v mestách Miškolc, Encs a Tornyosnémeti, svedok uviedol, že v
Miškolci bolo len niekoľko prepráv, v Encsi to bolo na odstavnej ploche, a v Tornyosnémeti na odstavnej
ploche pri cintoríne. Niektoré prepravy boli vykladané, a pri niektorých bol podpísaný doklad CMR,
prevzaté doklady a prevzatý tovar tak, že odberateľ potvrdil všetky doklady a skontroloval si tovar.
Svedok uviedol, že nemá informácie o tom, čo bolo s tovarom po jeho vyložení.

K preprave tovaru, ktorý nebol fyzicky vyložený v Maďarsku, svedok uviedol, že objednávka na túto
prepravu prebehla telefonicky. Keďže tovar už bol na vozidle, príjemca prevzal tovar aj všetky doklady, a
boli mu vystavené ďalšie doklady na ďalšiu prepravu. Všetky prepravy boli uhradené aj od slovenského,
aj od maďarského odberateľa prevodom na účet spoločnosti. Tovar bol vyložený v areáli žalobcu na
Jazernej ulici v Košiciach.

V prípadoch, keď došlo k zmene miesta vykládky na Tornyosnémeti, cena prepravy sa nemenila, bola
dohodnutá fixne, a tieto zmeny miesta vykládky tovaru neboli v CMR dokladoch zaznamenané.

K preprave tovaru s Maďarska na Slovensko svedok Š. N. uviedol, že maďarský odberateľ si prepravu
na Slovensko objednával telefonicky v mieste vykládky tovaru v čase, keď tam kamión fyzicky bol. Najprv
si prebral tovar a doklady, a následne si telefonicky objednal prepravu, vystavil ďalšie doklady - dodacie
listy, nové CMR doklady a dal ich vodičovi. Vodič si skontroloval tovar ako keby ho nakladal, skontroloval
si CMR doklad, a u dispečera overil, či má pokyn na túto prepravu. Dopravca dopredu nevedel, či bude
následná preprava späť na Slovensku, ceny boli nacenené ako keby cestou späť išiel nakladať do
U.S.Steel-u, nakoľko je to zmluvný partner prepravcu.

Ku skutočnosti, že v niektorých prípadoch neboli zaznamenané pohyby vozidiel uvedených na CMR
dokladoch v elektronickom mýtnom systéme, Š. N. uviedol, že hľadali úspornosť prepravy bez zaplatenia
mýta, a z uvedeného dôvodu niektoré prepravy realizovali cez Slovenské Nové Mesto.



Ku skutočnosti, že pri niektorých deklarovaných prepravách boli zaznamenané prechody maďarskou
hranicou v rozmedzí 3 - 4 minút, a k otázke, či bolo možné uskutočniť dodanie a prevzatie dokladu na
ďalšiu prepravu, svedok uviedol, že bez vyloženia tovaru to bolo možné, nakoľko odstavná plocha v
Tornyosnémeti je od hranice vzdialená 600 metrov.

Svedok potvrdil, že všetok tovar bol fyzicky dodané do Maďarska a kontrola zvitku pri dodaní tovaru trvá
pol minúty. Zmeny miesta vykládok neboli zaznamenané v záznamoch motorového vozidla, ani v iných
záznamoch, pretože išlo o krátku vzdialenosť.

10. Správca dane dospel k záveru, že žalobca v zdaňovacom období máj 2012 nesplnil podmienky
oslobodenia dodania tovaru od dane podľa § 43 ods.1 zákona o DPH pri dodaní tovaru maďarskému
odberateľovi spoločnosti DIGÉP Hungary Kft., deklarovanom 53 faktúrami v celkovej sume 592.265,52
eur, keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tento tovar bol ihneď, pekne odkúpený a bez
vyloženia v inom členskom štáte (Maďarsku) bol na tom istom vozidle dopravený späť na územie SR
žalobcovi, kde bol v jeho priestoroch na Jazernej 3 v Košiciach vyložený. Správca dane konštatoval,
že deklarovaný obchod bol účelový, z dôvodu preukázania splnenia podmienok k Colnému úradu
Košice pre prepustenie tovaru do režimu voľný obeh s oslobodením od DPH (režim 42:00), miestom
zdaniteľného plnenia a skutočnej spotreby je územie Slovenskej republiky, preto mal žalobca toto
dodanie zdaniť v tuzemsku 20 %-nou sadzbou DPH.

11. Žalobca podal proti rozhodnutiu daňového úradu odvolanie. K odvolacím námietkam zameraným
na procesné podmienky konania (nulitné rozhodnutie z dôvodu jeho vydania vecne nepríslušným
správcom dane), žalovaný uviedol, že v zmysle ustanovenia § 64 ods.3 Daňového poriadku posudzoval,
či rozhodnutie napadnuté odvolaním je nulitné. Dospel k záveru, že rozhodnutie daňového úradu nie
je nulitné, keďže napadnuté rozhodnutie z 24.10.2016 č. 104167148/2016 nenadväzuje na nulitné
rozhodnutie, nebolo vydané omylom inej osobe, a vydal ho vecne príslušný správca dane, a teda nebol
naplnený ani jeden dôvod pre konštatovanie nulity rozhodnutia uvedený v ustanovení § 64 ods.2 písm.a)
- c) Daňového poriadku. Túto skutočnosť žalovaný oznámil žalobcovi v zákonom stanovenej lehote
(oznámenie zo dňa 06.02.2017 č. 100214302/2017).

Žalobca v odvolaní namietal, že vecnú nepríslušnosť správcu dane v danom prípade zakladá to, že išlo o
oslobodenie tovaru od DPH v zmysle ustanovenia § 48 ods.3 zákona o DPH, o ktorom rozhoduje výlučne
colný orgán v colnom konaní. V oblasti správy DPH pri dovoze tovaru z územia tretích štátov na územie
EÚ je vecne príslušným správcom dane colný úrad. K tejto námietke žalovaný uviedol, že dovoz tovaru
z tretieho štátu a jeho následný predaj nemožno považovať za jedno a to isté plnenie. Dovoz oceľových
zvitkov do tuzemska pre žalobcu sa prostredníctvom železničnej prepravy, ktorú zabezpečil prepravca
CARGO SERVICE s.r.o., je jedným plnením; dodávateľom v danom prípade je švajčiarska spoločnosť
AIROL METALS AG a nadobúdateľom žalobca. Následný deklarovaný predaj takto dovezeného tovaru
z tuzemska maďarským odberateľom do iného členského štátu prostredníctvom prepravcu SP-TRANS
s.r.o., je už druhým plnením, pričom žalobca je v tomto plnení v postavení dodávateľa oceľových
zvitkov a maďarská spoločnosť DIGÉP Hungary Kft., ako aj česká spoločnosť GREENSBURG s.r.o.,
má postavenie odberateľa tohto tovaru. Žalovaný konštatoval, že správca dane nepreveroval nákup
(dovoz) tovaru z tretích krajín, ktorý spadá do kompetencie colných orgánov, ale správca dane preveroval
následné dodanie tohto dovezeného tovaru odberateľovi v inom členskom štáte, a to, či boli splnené
podmienky pre oslobodenie od dane uvedené v § 43 zákona o DPH, čo spadá do kompetencie daňových
úradov. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že až splnením podmienok pre oslobodenie dodania
tovaru od dane podľa § 43 zákona o DPH dochádza aj k naplneniu podmienky pre oslobodenie od dane
pri dovoze podľa ustanovenia § 48 zákona o DPH.

12. Žalovaný v odôvodnení tiež konštatoval, že z predloženého administratívneho spisu zistil, že žalobca
skutočnosť o dovoze tovaru a jeho prepustení Colným úradom Košice uvádzal správcovi dane ako
vysvetlenie k priebehu a dôvodu preverovaných následných dodaní tovaru maďarským odberateľom a
ich spätného odkúpenia. A nie ako námietku vecnej nepríslušnosti správcu dane (zápisnica o ústnom
pojednávaní zo dňa 12.08.2014 č. 9801401/5/3827101/2014/StIv).

13. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že omylom nesprávne vykázal v podaných daňových priznaniach
k DPH za apríl - jún 2012 v riadku 16 oslobodený dovoz tovaru v zmysle § 48 ods.3 zákona o DPH.
Žalovaný zastáva v tejto súvislosti názor, že žalobca na riadku 16 podaného daňového priznania



vykazoval následné dodanie dovezeného tovaru svojim maďarským odberateľom, o čom svedčí aj
evidencia DPH (podklad pre daňové priznanie 20120500) za zdaňovacie obdobie máj 2012, ktorú
žalobca predložil k daňovej kontrole, a v ktorej sú ako doklady vstupujúce do daňového priznania - do
riadku 16 uvedené aj faktúry vystavené odberateľom z iných členských štátov.

Žalovaný považuje žalobcom podané daňové priznania k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2012, ako
aj ním predložené evidencie DPH za dôkazy o tom, že námietky týkajúce sa vecnej nepríslušnosti
správcu dane vo vzťahu ku kontrole splnenia podmienok v zmysle ustanovenia § 43 zákona o DPH,
sú neopodstatnené.

14. K odvolacím námietkam zameraným na aplikáciu právnych predpisov a vyhodnotenia dôkazov
správcom dane, žalovaný uviedol, že správca dane preveroval zdaniteľné obchody u žalobcu
realizované v zdaňovacích obdobiach apríl - jún 2012 a dokazovaním zistil skutočnosti, na základe
ktorých dospel k záveru o nesplnení podmienok pre oslobodenie dodania tovaru z tuzemska do iného
členského štátu od DPH. Konštatoval, že zákon o DPH určuje dve podmienky pre oslobodenie od
dane. Prvou je postavenie dodávateľa a odberateľa, kedy dodávateľ je platiteľ dane a odberateľom je
osoba identifikovaná pre DPH v inom členskom štáte. Druhou podmienkou je fyzická preprava tovaru
z tuzemska do iného členského štátu. Splnenie týchto podmienok u žalobca preveroval správca dane
počas výkonu daňovej kontroly za uvedené zdaňovacie obdobia, pričom vykonaným dokazovaním
nezistil porušenie prvej podmienky nevyhnutnej pre uznanie oslobodenia od dane. Dôvodom, pre ktorý
správca konštatoval porušenie ustanovenie § 43 zákona o DPH, boli skutočnosti zistené ohľadne
prepravy tovaru a skutočného miesta jeho nadobudnutia.

15. Správca dane v zdaňovacom období máj 2012 preveroval dodanie tovaru (oceľových zvitkov) s
oslobodením od dane do Maďarska deklarovaného 53 faktúrami vystavenými pre maďarského platiteľa
dane DIGÉP Hungary Kft. K preverovaným faktúram žalobca predložil aj CMR doklady, na ktorých bolo
ako miesto vykládky uvedené miesto Miškolc Maďarsko, ktoré ako miesto vykládky tovaru pre maďarskú
finančnú správu potvrdil aj maďarský odberateľ. Správca dane prostredníctvom Národnej diaľničnej
spoločnosti preveroval, či motorové vozidlá uvedené na predložených potvrdeniach podľa § 43 ods.5
zákona o DPH (CMR dokladoch) prešli v dňoch deklarovaných dodaní hranice s Maďarskom. Podľa
informácií zaslaných Národnou diaľničnou spoločnosťou v niektorých prípadoch v dňoch uvedených
na CMR dokladoch a faktúrach pohyb vozidiel, ktoré mali prepravy tovaru maďarskému odberateľovi
vykonať, nebol v mýtnom systéme vôbec zaznamenaný, a v niektorých prípadoch nebol zaznamenaný
ich prechod cez slovensko-maďarskú hranicu. V ostatných prípadoch deklarovaného dodania tovaru
do Maďarska bol v mýtnom systéme zaznamenaný prechod slovensko-maďarskej hranice a späť
v takom časovom rozpätí, v priebehu ktorého objektívne nemohlo dôjsť k prepravu tovaru až do
deklarovaného miesta vykládok - Miškolc Maďarsko. Vzdialenosť medzi miestom nakládky a miestom
vykládky predstavuje od závislosti od zvolenej trasy približnej 91 km až 115 km, a približný čas len
jednosmernej cesty do Miškolca je 1 hodina 28 minút až 1 hodina 58 minút. Uvedený čas v sebe nezahŕňa
čas potrebný na vykládku tovaru v Maďarsku, jeho opätovné naloženie na vozidlo a cestu späť do Košíc.
Napriek tomu boli v niektorých prípadoch prechody vozidiel prepravujúcich oceľové zvitky maďarskému
odberateľovi a späť žalobcovi cez slovensko-maďarskú hranicu zaznamenané v časovom intervale 20
- 45 minút. Na základe uvedeného teda tovar reálne nemohol dôjsť do deklarovaného miesta vykládky.

16. Žalovaný konštatoval, že po tom, čo správca dane vykonaným dokazovaním spochybnil miesta
dodania tovaru v Maďarsku, žalobca naznačil, že údaje na týchto CMR dokladoch sú nepravdivé.
Po vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly žalobca uviedol, že odberatelia tovaru písomne potvrdili
prevzatie tovaru v Maďarsku, pričom upresnili, že k nemu došlo v obci Hidasnémeti (vyjadrenie
z 03.12.2015 č. 6144882784/2015). Prílohami písomného vyjadrenia žalobcu boli aj vyjadrenia
maďarských odberateľov. V písomnom vyjadrení konateľ maďarskej spoločnosti O. Á. žalobcovi potvrdil,
že v mesiacoch apríl - máj 2012 od neho maďarská spoločnosť nakúpila oceľové zvitky, a tieto v
účtovníctve riadne zaúčtovala a uviedla v podaných daňových priznaniach, avšak toto potvrdenie
neobsahovalo zmienku o mieste vykládky tovaru, ako to vo svojom vyjadrení žalobca uviedol.

17. Vo vyrubovacom konaní správca dane doplnil dokazovanie a vypočul svedka - konateľa prepravnej
spoločnosti SP-TRANS s.r.o. Š. N., ktorý potvrdil prepravu tovaru do Maďarska. K prepravám, pri ktorých
nie je zaznamenaný prejazd mýtnou bránou, uviedol, že skúšali alternatívnu trasu (Slovenské Nové
Mesto), ktorá podľa jeho vyjadrenia nebola spoplatnená. Tiež uviedol, že v niektorých prípadoch došlo



na základe telefonickej objednávky k zmene miesta vykládky tovaru, a to z miesta Miškolc, resp. Encs
na Tornyosnémeti.

Žalovaný v tejto súvislosti konštatoval, že vyjadrenie prepravcu SP-TRANS s.r.o. o zmene miesta
vykládky na Tornyosnémeti je v rozpore s tvrdeniami žalobcu, ktorý po spochybnení miesta dodania
Miškolc, uviedol, že miestom dodania tovaru mala byť obec Hidasnémeti.

18. Žalovaný k údajnej zmene miesta vykládky, a následnej nakládky tovaru uviedol, že ak došlo
k zmene miesta vykládky, resp. dodania tovaru v Maďarsku, ako to tvrdia do obchodu a prepravy
zapojené osoby, mala byť táto zmena zaznamenaná v CMR dokladoch. Ak prepravca nemal vedomosť,
tak ako to jeho konateľ na ústnom pojednávaní tvrdil, či bude tovar následne prepravovaný späť na
Slovensko a maďarský odberateľ v mieste vykládky kontroloval doklady, prebral tovar a vystavil nové
CMR doklady, mala byť o týchto nových CMR dokladoch ako miesto nakládky tovaru uvedená maďarská
obec (Hidasnémeti, eventuálne Tornyosnémeti). Na CMR dokladoch preprava tovaru zo Slovenska do
Maďarska bolo ako miesto vykládky uvedené miesto Miškolc, Miškolc ako miesto nakládky uvedené aj
na CMR dokladoch k následným prepravám tovaru z Maďarska na Slovensko.

19. Žalovaný z predloženého administratívneho spisu zistil, že tovar - oceľové zvitky, ktorého dodanie do
Maďarska v zdaňovacom období máj 2012 žalobca deklaroval vystavenými faktúrami, dodacími listami
a CMR dokladmi, spätne odkúpil od maďarskej spoločnosti DIGÉP Hungary Kft. Maďarská spoločnosť
žalobcovi ešte v deň deklarovaného nadobudnutia tovaru vystavila faktúru, ktorou deklarovala dodanie
toho istého tovaru žalobcovi - v rovnakom množstve, bez jeho akéhokoľvek zhodnotenia. Prepravu
tohto tovaru z Maďarska žalobcovi na adresu jeho sídla Jazerná 3 v Košiciach, mal podľa predložených
CMR dokladov vykonať ten istý prepravca, tými istými vozidlami, akými bola vykonaná preprava tovaru
do Maďarska. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že samotní odberatelia, na ktorých
vyjadrenia sa žalobca odvoláva, uviedli, že bolo vopred dohodnuté, že tento tovar odkúpi žalobca ihneď
naspäť (postúpenie informácií zo dňa 13.07.2015 č. 1139868/2015.

20. Žalovaný konštatoval, že sa stotožňuje so záverom, ku ktorému dospel správca dane, že
žalobca nepreukázal dodanie tovaru v Maďarsku, a skutočnosť, že bol tovar prevezený cez územie
Maďarsku, nedokazuje jeho dodanie v Maďarsku, pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že išlo o jeden pohyb tovaru, preprava tovaru začala a skončila na území Slovenska, teda miestom
dodania tovaru - oceľových zvitkov je Slovenská republika. Skutočnosť, že maďarský odberateľ priznal
nadobudnutie predmetného tovaru, neznamená, že boli splnené podmienky pre oslobodenie od dane. V
tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-409/04 Teleos, z ktorého
vyplýva, že pojem „odoslaný“ sa má vykladať tak, že k nadobudnutiu tovaru a k uplatneniu oslobodenia
v rámci ES dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a
dodávateľ preukáže, že tovar bol odoslaný, resp. prepravený do iného členského štátu, teda fyzicky
opustil územie členského štátu dodania. Pokiaľ sa teda tovar naložený na dopravný prostriedok prepraví
z členského štátu dodania, a tým istým dopravným prostriedkom v ten istý deň sa vráti späť do členského
štátu dodania, nie je splnená podmienka odoslania alebo prepravy tovaru z členského štátu dodania
do iného členského štátu, v ktorom je miesto nadobudnutia tovaru. V zmysle ustanovenia § 17 ods.1
zákona o DPH je miestom nadobudnutia tovaru miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho
odoslania, alebo prepravy k nadobúdateľovi (čl. 40 Smernice 2006/112/SE). Ak teda preprava tovaru v
rámci spoločenstva neskončila v inom členskom štáte, ale skončila v samotnom štáte dodania, nie je
možné uplatniť ustanovenie § 43 zákona o DPH.

21. Žalobca v podanom odvolaní namietal porušenia ustanovenia § 3 ods.1 a ods.3 Daňového
poriadku, keď správca dane neprihliadal na skutočnosti preukázané daňovým subjektom. Žalovaný v
tejto námietke uviedol, že žalobca správcovi dane preukazoval svoj nárok na oslobodenie od dane
predložením faktúr a CMR dokladov, ktorých vierohodnosť a pravdivosť správca dane, a v prípade
CMR dokladov aj sám žalobca vykonaným dokazovaním spochybnil. Preukázateľným spochybnením
vierohodnosti a pravdivosti dokladov predložených žalobcom došlo k presunu dôkazného bremena späť
na žalobcu, pretože v procese dokazovania v daňovom konaní dochádza k presúvaniu dôkazného
bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom. Žalovaný konštatoval, že správca dane
vykonaným dokazovaním objektívne spochybnil pravdivosť predložených dokladov a poukázaním na
rozpory vo vyjadreniach prepravcu odberateľov, ako aj tvrdení žalobcu spochybnil aj pravdivosť týchto
tvrdení ohľadne miesta vykládok tovaru. Žalobca nepredložil ani počas výkonu daňovej kontroly, ani



vo vyrubovacom konaní také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia. V tejto súvislosti žalovaný
poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ a jeho výklad článku 138 ods.1 Smernice Rady 2016/112/
ES. Žalovaný konštatoval, že z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že na získanie oslobodenia od
dane znáša dôkazné bremeno dodávateľ, ktorý musí preukázať, že stanovené podmienky oslobodenia
od dane, vrátane podmienok zavedenými členskými štátmi na zabezpečenie správnej a jednoduchej
aplikácie oslobodení, a na zabránenie akémukoľvek podvodu, daňovému úniku, či prípadnému zneužitiu,
boli splnené. Predloženie falošných dokladov, ako aj akákoľvek iná manipulácia s dôkazmi môže brániť
správnemu vyberaniu dane (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-285/09R).

22. Žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia napokon uviedol, že záver správcu dane o porušení § 43
ods.1 zákona o DPH a neoprávnenom oslobodení dodaní tovaru od dane v zdaňovacom období máj
2012 podporujú tieto skutočnosti zistené správcom dane:
- žalobca preukazoval splnenie podmienok pre oslobodenie dovozu tovaru od DPH v zmysle § 48
ods.3 zákona o DPH splnením podmienok uvedených v § 43 ods.1 zákona o DPH - teda, že preprava
dovážaného tovaru skončila v inom členskom štáte,
- Á. O. uviedol, že dôvodom spolupráce žalobcu so spoločnosťou DIGÉP Hungary Kft., bolo veľké
množstvo zvyšných zásob (ktoré nie sú na účtovnej súvahe v prospech účtu) a tento problém mal byť
odstránený práve nákupom tovaru maďarskou spoločnosťou a jeho spätným vykúpením s maržou 1
USD/ton,
- žalobca vedel, že tovar ihneď spätne odkúpi,
- maďarská spoločnosť DIGÉP Hungary Kft., maďarskému správcovi dane uviedla, že tovar bol bez
vykládky prepravený späť žalobcovi,
- prepravu do Maďarska a späť do SR vykonával jeden prepravca, tým istým vozidlom bez vyloženia
tovaru mimo územia SR,
- niektoré motorové vozidla, ktoré mali v máji 2012 prepravu tovaru do mesta Miškolc, neprešli v dni
deklarovaných dodaní slovensko-maďarské hranice,
- vykonaným dokazovaním bolo spochybnené, že miestom deklarovaného dodania tovaru mal byť
Miškolc Maďarsko, ktorý bol ako miesto vykládky uvedený v CMR dokladoch a potvrdili ho aj prepravca
a maďarský odberateľ,
- po spochybnení miesta dodania tovaru sa prepravca aj žalobca vyjadrili, že došlo k zmene miesta
dodania tovaru, avšak aj v týchto vyjadreniach bol zistený rozpor - miestom dodania mala byť podľa
žalobcu obec Hidasnémeti, podľa prepravcu obec Tornyosnémeti,
- zmena miesta vykládok nebola v CMR dokladoch zaznamenaná,
- v CMR dokladoch, ktorými bola preukazovaná preprava tovaru späť k žalobcovi do Košíc, bolo
ako miesto nakládky uvedené mesto Miškolc Maďarsko, napriek tomu, že podľa vyjadrení žalobcu
maďarského odberateľa a prepravcu malo dôjsť k zmene miesta vykládky tovaru, a teda aj následnej
nakládky,
- preprava dotknutého tovaru neskončila v Maďarsku, ale začala a skončila na území SR,
- tovar bol fyzicky vyložený v priestoroch žalobcu v SR a bol použitý na výrobu finálnych výrobkov
žalobcu, teda bol spotrebovaný vo výrobnom procese žalobcu na území SR, a členským štátom konečnej
spotreby je SR.

23. Žalovaný uviedol, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že splnil
podmienky, ktoré zákon o DPH ukladá na oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu od dane,
vzhľadom na to nemôže byť úspešný v uplatňovaní si nároku na oslobodenie od dane. Pre splnenie
podmienok pre oslobodenie tovarov a určenie miesta dodania tovaru nie je rozhodujúca existencia
faktúr v CMR dokladoch a potvrdení o tom, že odberateľ fyzicky prevzal tovar v inom členskom štáte,
ale podstatné je to, aby tieto dokumenty odzrkadľovali reálne uskutočnenie a reálny priebeh týchto
transakcií, aby bolo možné posúdiť miesto dodania a vznik daňovej povinnosti, pretože technicky
je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akékoľvek plnenie. Procesná povinnosť preukázať
opodstatnenosť uplatneného oslobodenia od dane je na strane daňového subjektu (žalobcu), a ten si túto
povinnosť nemôže vysvetľovať ako svoje právo požadovať od správcu dane, aby prevzal jeho aktívnu
úlohu pri preukazovaní tejto skutočnosti. Keďže žalobca nepreukázal, že miestom dodania tovaru bol
iný členský štát - Maďarsko, bol postup správcu dane, ktorý neuznal oslobodenie dodania tovaru od
dane deklarované 53 faktúrami vystavenými v zdaňovacom období máj 2012 pre maďarskú spoločnosť
DEGÉP Hungary Kft., v súlade s platnými právnymi predpismi. Z uvedených dôvodov žalovaný potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Košice napadnuté odvolaním žalobcu.



24. V zákonnej lehote podal žalobca žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj
rozhodnutia Daňového úradu Košice z 24.10.2016 č. 104167148/2016. V žalobe navrhol, aby súd obe
tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

25. Žalobca v žalobe uviedol, že sa cíti byť rozhodnutím a postupom žalovaného ukrátený na svojich
právach, pričom žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné v celom rozsahu
z dôvodov:
1. že rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
2. rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
3. rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

26. Žalobnú námietku týkajúcu sa nedostatku právomoci žalovaného, ako aj Daňového úradu Košice, v
dôsledku ktorého obe napadnuté rozhodnutia sú nulitné, žalobca odôvodnil v danej veci tak, že žalobca
v postavení deklaranta v colnom konaní, podal v súlade s ustanovením § 24 ods.2 zákona č. 199/2004
Z.z. colný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „colný zákon“) návrh na začatie colného konania
podaním colného vyhlásenia, ktorého účelom bolo rozhodnúť, či sa tovar prepustí do navrhovaného
režimu voľný obeh s oslobodením od DPH (režim 42:00). Vzhľadom na to, že boli splnené zákonné
podmienky na prepustenie tovaru do navrhovaného režimu voľný obeh s oslobodením od DPH z dôvodu
jeho následného dodania do iného členského štátu, colný úrad s rozhodnutiami v colnom konaní prepustil
do režimu voľný obeh a vyberal colný dlh, ktorý pozostával zo sumy cla. Keďže dovozom tovaru vzniká
aj daňová povinnosť k DPH, ale zároveň boli splnené podmienky na jej oslobodenie, colný úrad rozhodol
o prepustení tovaru do režimu voľný obeh (tovar získal štatút tovaru Spoločenstva), ale zároveň priznal
v rámci svojej vecnej príslušnosti v colnom konaní oslobodenie od DPH. Išlo o 54 rozhodnutí colného
úradu, ktorých čísla uviedol žalobca v žalobe pod bodom II.

27. Podľa žalobcu na preverenie skutočností, či došlo k dodaniu tovaru do iného členského štátu, a teda
či boli splnené podmienky pre oslobodenie od DPH dodaním do iného členského štátu, môže colný úrad
postupovať týmito spôsobmi:
1. Aplikuje ustanovenie § 48b zákona o DPH, ktorý bol zavedený s potrebou zamedziť možnosť
daňových únikov na DPH, a to tak, že podmieni prepustenie tovaru do režimu voľný obeh s oslobodením
od DPH, zložením zábezpeky sumy DPH, a toto zabezpečenie bude trvať až do predloženia dôkazu o
tom, že tovar bol dodaný do iného členského štátu. Ustanovenie § 48d ods.3 zákona o DPH požaduje
predloženie dokladu o prevzatí vystaveného príjemcom. V danej veci žalobca potvrdenie o dodaní tovaru
príjemcom, ako aj CMR colnému úradu predložil, na základe čoho bolo zabezpečenie DPH žalobcovi
uvoľnené. V danej veci bolo teda právoplatným rozhodnutím v colnom konaní rozhodnuté, že tovar bol
prepustený do režimu voľný obeh a bolo právoplatne rozhodnuté o výške colného dlhu pozostávajúceho
zo sumy cla. Až v prípade, ak by sa dôkazne nepotvrdilo dodanie tovaru do iného členského štátu (čo je
podmienkou pre oslobodenie od DPH), by bol colný úrad povinný vydať rozhodnutie, ktorým dovyrubi túto
dlžnú časť colného dlhu pozostávajúceho zo sumy DPH. Žalobca konštatoval, že je bežnou aplikačnou
praxou colných úradov a štandardne využívaný spôsob dovymerania DPH, kde vecne príslušný colný
úrad vydá dlžníkovi (žalobcovi ako deklarantovi v colnom konaní podľa článku 201 ods.3 colného
kódexu) rozhodnutie, ktorým po predchádzajúcom zápise do svojej účtovnej evidencie „dovyrubi“ colný
dlh o rozdiel sumy DPH (podľa článku 217 ods.1 v spojení s článkom 220 ods.1 colného kódexu).
2. Rovnako colný dlh pozostávajúci zo sumy DPH môže colný úrad vyrubiť na základe výsledkov kontroly
po prepustení tovaru tzv. následnej kontroly podľa § 12 colného zákona v rámci colného dohľadu. V
praxi to teda znamená, že ak po prepustení tovaru do režimu voľný obeh colný úrad na základe vlastnej
činnosti alebo na podnet zistí, že došlo ku skutočnostiam ovplyvňujúcim výrok o sume colného dlhu
(dlžná DPH), je oprávnený zahájiť kontrolu po prepustení tovaru - následnú kontrolu, a ak sa zistia
skutočnosti, že DPH mala byť, alebo nebola zaplatená, je oprávnený dovymerať dlžnú sumu colného
dlhu podľa colných predpisov.

Z uvedeného je teda jednoznačné, že vecne príslušným orgánom s poukazom na vyššie uvedené
ustanovenia zákona o DPH colného kódexu a colného zákona je výlučne colný orgán.

28. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že už v odvolaní poukazoval na ustanovenie § 64 ods.2 Daňového
poriadku a svoju argumentáciu ohľadne nulity vydaného rozhodnutia daňovým úradom podrobne
uviedol. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa podľa názoru žalobcu preskúmateľným spôsobom
nevysporiadal s jeho námietkami, podľa ktorých:



- v colnom konaní o oslobodenie od DPH podľa § 48 ods.3 zákona o DPH rozhoduje výlučne colný orgán
svojim rozhodnutím v colnom konaní,
- kontrola po prepustení tovaru do režimu voľný obeh patrí výlučne do pôsobnosti colných orgánov, ktoré
vykonávajú následnú kontrolu a daňovou kontrolou ide o „duplicitu“,
- daňové priznanie neobsahuje možnosť vykázať oslobodenie od DPH podľa § 48 ods.3 zákona o DPH,
čo naznačuje, že kompetencia kontroly a dorub DPH patrí do výlučnej pôsobnosti colného úradu,
- správca dane preveroval splnenie podmienok oslobodenia tovaru od DPH podľa § 43 ods.1 zákona o
DPH, pričom oslobodenie tovaru bolo priznané colným úradom podľa § 48 ods.3 zákona o DPH, teda
nešlo rýdzo o intrakomunitárne dodanie, ale špecifický režim dovozu, prepustenia do voľného obehu a
oslobodenia od DPH z titulu následného intrakomunitárneho dodania tovaru,
- výlučná kompetencia colného orgánu pri dovoze tovaru vyplýva aj z ustanovenia § 48b zákona o
DPH, podľa ktorého colný úrad môže žiadať zabezpečenie dane pri dovoze tovaru, pri ktorom sa
uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 48 ods.3 zákona o DPH. Colný úrad uvoľní zabezpečenie
dane do 10 dní od predloženia dôkazu o tom, že preprava tovaru sa skončila v inom členskom
štáte. Dôkazom, že preprava tovaru sa skončila v inom členskom štátu, je doklad o prevzatí tovaru
príjemcom v inom členskom štáte. Ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti predloženého
dokladu o prevzatí tovaru príjemcom a v inom členskom štáte, colný úrad preverí pravdivosť alebo
správnosť dokladu. Colný úrad zabezpečenie dane uvoľní do 10 dní odo dňa, kedy colný úrad
dostane od príslušného finančného orgánu iného členského štátu informáciu, ktorá potvrdí pravdivosť
alebo správnosť predloženého dokladu. Ak nie je potvrdená pravdivosť alebo správnosť predloženého
dokladu, colný úrad vyrubi daň a na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane. Iba colný úrad môže
podať žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcu sa dodania tovaru prepusteného do colného
režimu voľný obeh s oslobodením od DPH,
- žalovaný správca dane nerozlišoval oslobodenie tovaru od DPH pri intrakomunitárnom dodaní a pri
dovoze tovaru, čím sa dopustil pochybenia pri skúmaní podmienok konania - vecnej príslušnosti, a preto
sú rozhodnutia správcu dane nulitné.

29. Žalobca sa z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nedozvedel, z akého dôvodu prijal
právne závery o vecnej príslušnosti, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre rozpor s
ustanovením § 63 ods.5 Daňového poriadku. Žalobca uviedol, že argumentácia žalovaného, že dovoz
tovaru a jeho následný predaj nie je možné považovať za to isté plnenie, je vo vzťahu k plateniu DPH
právne irelevantná, a ňou si žalovaný ospravedlňuje svoj nezákonný postup ako vecne nepríslušného
orgánu správy daní. V danej veci je podstatné to, aby bola DPH odvedená finančnému orgánu vecne
príslušnému, a aby bola odvedená zo správneho základu a v správnej výške. Postupom žalovaného
nie je ustálená DPH v správnej výške, pretože do základu DPH nie je započítané clo, ktoré tvorí základ
DPH podľa § 22 ods.2 zákona o DPH. Aj táto skutočnosť potvrdzuje názor žalobcu, že žalovaný tým, že
za „každú cenu“ si uzurpuje vecnú príslušnosť vlastne poškodzuje štát, pretože nezohľadnil v základe
DPH dovozné clo.

30. Žalobca v žalobe konštatoval, že nulitou rozhodnutia je potrebné rozumieť prípad, kedy rozhodnutie
trpí takými závažnými vadami, pre ktoré ho nemožno považovať za rozhodnutie, ktoré by bolo schopné
vyvolať určité právne následky. Ide o pseudo rozhodnutie (paakt), ktorý nikoho nezaväzuje a nemožno
naň nazerať optikou prezumpcie správnosti. Takéto rozhodnutie nie je schopné vyvolať verejno-právne
účinky, aj keď je formálne vydané a je oznámené adresátom. Nulitný akt nie je nadaný  prezumpciou
správnosti.

Vzhľadom na uvedené podľa žalobcu je potrebné za nulitné považovať rozhodnutie prvostupňové
rozhodnutie Daňového úradu Košice, pretože ho vydal orgán absolútne vecne nepríslušný. Žalobca
zastáva názor, že vo veci oslobodenia od DPH rozhodoval orgán k tomu určený (colný úrad) a
daňový úrad bol povinný rešpektovať právoplatné rozhodnutie colného úradu. Zo zásady spravodlivého
procesu mebis in idem vyplýva, že nie je dovolené rozhodovať dvakrát v tej istej veci. Keďže išlo o
totožnú vec (oslobodenie od DPH doloženého tovaru) s totožnými účastníkmi konania (žalobca ako
deklarant a dlžník colného dlhu), a vo veci už rozhodol colný úrad, znamená to, že v danej veci ide
o prekážku veci právoplatne rozhodnutej, a nemôže byť predmetom konania znovu. Z materiálnej
stránky právoplatnosti rozhodnutia vyplýva nezmeniteľnosť rozhodnutí, nenarušiteľnosť vzniknutých,
zmenených, či zaniknutých hmotno-právnych subjektívnych práv, či povinností adresátov rozhodnutia.



V prípade pochybnosti o splnení hmotno-právnych podmienok pre oslobodenie od dane bolo možné
danú vec postúpiť colným orgánom ako vecne príslušným na výkon následnej kontroly, po prepustení
tovaru do colného režimu podľa § 12 colného zákona. Keďže rozhodnutie Daňového úradu Košice je
nulitné, je s poukazom na ustanovenie § 64 ods.2 písm.c) Daňového poriadku nulitné aj rozhodnutie
žalovaného, pretože nadväzuje na nulitné rozhodnutie.

31. Žalobca v žalobe ďalej poukázal na tú skutočnosť, že vec bola žalovaným nesprávne právne
posúdená, pretože na námietku, podľa ktorej predmetný tovar bol prepustený v kontrolovanom období
apríl - jún 2012 Colným úradom Košice, v colnom konaní, bolo povinnosťou Daňového úradu Košice
daňové (vyrubovacie) konanie začaté na podklade protokolu z daňovej kontroly č. 21152947/2015 zo dňa
03.11.2017 podľa § 62 ods.1 písm.f) Daňového poriadku zastaviť, pretože vo veci bolo už právoplatne
rozhodnuté, a to rozhodnutiami Colného úradu Košice v colnom konaní, a rovnako tak žalovaný bol
povinný na námietku právoplatne rozhodnutej veci konanie zastaviť, resp. vec zrušiť a vrátiť na nové
konanie a rozhodnutie o zastavení.

32. Žalobca v žalobe namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu pre neurčitosť
výroku. Vyrubený rozdiel dane rozhodnutím daňového úradu, ktoré bolo potvrdené žalovaným, vychádza
z nesprávneho základu, pretože podľa ustanovenia § 22 ods.1 zákona o DPH základom dane pri dodaní
tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal, alebo má prijať od príjemcu
plnenia, alebo inej osoby, za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň.

Podľa § 22 ods.2 písm.a) zákona o DPH do základu dane podľa odseku 1 sa zahŕňajú aj iné dane, clá a
poplatky, vzťahujúce sa na tovar, alebo službu. V danej právnej veci správca dane postupoval pri daňovej
kontrole intrakomunitárneho dodania tovaru podľa ustanovenia § 43 zákona o DPH, kde základom dane
je podľa § 22 ods.1 zákona o DPH kúpna cena. Ak by sa v danej veci postupovalo podľa zákona a
kontrolu, a následné vyrubovacie konanie by vykonával vecne príslušný colný úrad, zo základu pre DPH
by boli započítané aj sumy cla podľa § 22 ods.2 písm.a) zákona o DPH, a teda výsledná daň by bola
iná ako zistená v danej právnej veci vecne nepríslušným správcom dane. Keďže takto vymeraný rozdiel
dane v napadnutom rozhodnutí nekorešponduje s ustanovením § 22 ods.2 písm.a) zákona o DPH, je
rozhodnutie v rozpore s ustanovením § 68 ods.5 v spojení s § 63 ods.3 písm.d) Daňového poriadku, a
výrok rozhodnutia je nepreskúmateľný pre neurčitosť.

33. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.10.2017 navrhol, aby súd žalobu zamietol.
Konštatoval, že preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a konanie daňového úradu, v rozsahu
dôvodov, ktoré žalobca uviedol v odvolaní, a vysporiadal sa so všetkými námietkami, ktoré v odvolaní
žalobca uviedol. Skutkový stav, ako aj zistenia a závery v danej veci sú podrobne uvedené v žalobou
napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj v rozhodnutí správcu dane.

Správca dane zistil, že žalobca v zdaňovacom období máj 2012 nesplnil podmienky oslobodenia dodania
tovaru od dane podľa ustanovenia § 43 ods.1 zákona o DPH, keďže bolo zistené, že CMR doklad, ktorým
žalobca preukazoval prepravu tovaru českého odberateľovi GREENSBURG s.r.o. fakturovaný faktúrou
č. 2120675 zo dňa 07.05.2012 v sume 14.280,28 eur je fiktívny a tovar neopustil územie SR. Správca
dane konštatoval porušenie ustanovenia § 43 ods.1 zákona o DPH, aj pri dodávkach tovaru maďarskému
odberateľovi, spoločnosti DIGÉP Hungary Kft., deklarovaných 53 faktúrami v celkovej sume 592.265,52
eur, keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tovar bol ihneď spätne odkúpený a bez
vyloženia v inom členskom štáte (v Maďarsku) bol rovnakými vozidlami dopravený späť na územie SR
žalobcovi, kde bol v jeho priestoroch na Jazernej 3 v Košiciach vyložený. Správca dane konštatoval, že
deklarovaný obchod bol účelový z dôvodu preukázania splnenia podmienok Colnému úradu Košice pre
prepustenie tovaru do režimu voľný obeh s oslobodením od DPH (režim 42:00), miestom zdaniteľného
plnenia a skutočnej spotreby je územie SR, preto mal žalobca toto dodanie zdaniť v tuzemsku 20 %-
nou sadzbou DPH.

34. K argumentácii žalobcu v podanej žalobe, že rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie
žalovaného, je nulitné, pretože bolo vydané vecne nepríslušnými orgánmi, žalovaný uviedol, že v zmysle
ustanovenia § 6 Daňového poriadku je vecne príslušný správca dane podľa osobitných predpisov. Ak
Daňový poriadok alebo osobitné predpisy neustanovujú, ktorý správca dane je je vecne príslušný, na
správu daní je vecne príslušný daňový úrad.



Predmetom DPH sú v zmysle zákona o DPH tieto druhy zdaniteľných obchod: dodanie tovaru, dodanie
služby, nadobudnutie tovaru v tuzemsku s iného členského štátu a dovoz tovaru z územia tretích štátov.
Uvedené podľa žalovaného podporuje jeho argumentáciu podrobnejšie uvedenú v jeho rozhodnutí, že
dovoz tovaru z tretieho štátu, a jeho následný predaj (dodanie tovaru) nemožno považovať za jedno a
to isté plnenie. Z postavenia žalobcu v týchto zdaniteľných obchodoch (pri dovoze tovaru odberateľ, pri
intrakomunitárnom dodaní dodávateľ), ako aj z ustanovení zákona o DPH je zrejmé, že dovoz tovaru z
územia tretích štátov, a následné dodanie tovaru sú dva rozdielne druhy zdaniteľných obchodov, pričom
zákon o DPH jedine v prípade dovozu tovaru do tuzemska odkazuje na ustanovenia colných predpisov.

35. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že skutočnosť, že daňové priznanie k DPH neobsahuje
možnosť vykázať oslobodenie od DPH podľa § 48 ods.3 zákona o DPH, naznačuje, že kompetencia
kontroly a dorub DPH patrí do výlučnej pôsobnosti colného úradu, a poukazuje na skutočnosť, že žalobca
v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, argumentoval, že v podaných
daňových priznaniach k DPH za apríl až jún 2012 omylom nesprávne vykázal v riadku 16. oslobodený
dovoz tovaru v zmysle § 48 ods.3 zákona o DPH. Žalovaný tiež poukazuje na evidenciu DPH predloženú
žalobcom počas daňovej kontroly (podklad pre daňové priznanie 20120500) za zdaňovacie obdobie
máj 2012, ktorej sa ako doklady vstupujúce do daňového priznania - do riadku 16. uvedené aj faktúry
vystavené deklarovanému maďarskému odberateľovi - DIGÉP Hungary Kft. Z uvedeného je zrejmé, že
žalobca do riadku 16 podaného daňového priznania deklaroval následný predaj dovezených oceľových
zvitkov, teda že v zdaňovacom období máj 2012 dodal tovary s oslobodením od dane podľa § 43 zákona
o DPH v sume 1,713.501,62 eur (vrátane tovaru pre maďarskú spoločnosť DIGÉP Hungary Kft., v
sume 592.265,52 eur). Pravdivosť týchto údajov uvádzaných žalobcom následne daňový úrad daňovou
kontrolou preveroval, pretože kontrolovať správnosť údajov uvádzaných v daňovom priznaní spadá do
kompetencie daňových úradov.

36. Správca dane zistil, že v zdaňovacom období máj 2012 bol tovar uvedený na 53 faktúrach
vystavených žalobcom pre maďarského odberateľa DIGÉP Hungary Kft., vo všetkých prípadoch ihneď
spätne odkúpený a bez vyloženia v inom členskom štáte (Maďarsku) bol na tom istom vozidle, tým istým
prepravcom a v ten deň istý deň dopravený späť na územie SR žalobcovi, kde bol vyložený. Samotný
žalobca k predaju tovaru maďarskému odberateľovi, a následnému nákupu toho istého tovaru v rovnakej
spoločnosti uviedol, že išlo o režim 42:00, ktorý umožňuje doviesť tovar z tretích krajín s oslobodením
od DPH na územie Slovenska, za podmienky, že bude dodaný do iného členského štátu. Po prepustení
tovaru do režimu voľný obeh s oslobodením od DPH bola Colným úradom Košice bola uložená žalobcovi
povinnosť do 30 dní predložiť prepravné doklady potvrdzujúce, že tovar bol dodaný do členského štátu
EÚ. Následne takto dodaný tovar žalobca odkúpil za účelom jeho ďalšieho spracovania a predaja.

37. V daňovom konaní bola spochybnená aj pravdivosť predložených CMR dokladov, keďže na základe
výpisov z mýtnych transakcií bolo zistené, že v niektorých prípadoch nebol pohyb vozidiel, ktoré
mali prepravy tovaru maďarskému odberateľovi vykonať, v mýtnom systéme vôbec zaznamenaný. V
ostatných prípadoch z deklarovaného dodania tovaru do Maďarska bol v mýtnom systéme zaznamenaný
prechod slovensko-maďarskej hranice a späť v takom časovom rozpätí, v priebehu ktorého objektívne
nemohlo dôjsť k preprave tovaru až do deklarovaného miesta vykládok - Miškolc Maďarsko. Po tom,
čo správca dane vykonaným dokazovaním spochybnil miesta dodania tovaru v Maďarsku, pravdivosť
predložených CMR dokladov, ktorými žalobca v daňovom konaní preukazoval splnenie podmienok
pre oslobodenie deklarovaných dodávok od dane, a údajov v nich uvedených, spochybnil aj samotný
žalobca, keď uviedol, že jeho odberatelia upresnili, že k prevzatiu tovaru došlo v obci Hidasnémeti.

38. Samotná maďarská odberateľská spoločnosť DIGÉP Hungary Kft. (jej konateľ O. Á.) uviedla, že
so žalobcom bolo vopred dohodnuté, že tovar - oceľové zvitky žalobca odkúpi ihneď naspäť. Aj z toho
vyjadrenia je zrejmé, že preprava z tuzemska do Maďarska neskončila v inom členskom štáte, ale tovar
bol ihneď spätne prepravený do tuzemska tým istým prepravcom a dopravným prostriedkom bez toho,
aby bol v inom členskom štáte vyložený, čo znamená, že preprava tovaru začala a skončila na území SR,
len bola vykonaná cez iný členský štát. Keďže preprava tovaru začala aj skončila v SR, tovar bol naložený
aj vyložený z toho istého dopravného prostriedku SR, miestom dodania tovaru, a miestom skutočnej
spotreby oceľových zvitkov bolo územie SR, a nie územie iného členského štátu, ako to deklarovali
predložené doklady.



39. Na základe týchto skutočností žalovaný zhodne so správcom dane dospel k záveru, že deklarovaný
obchod bol účelový. Územie EÚ je jednotným colným územím, a dovoz tovaru z tretích štátov na územie
EÚ sa v zásade zdaňuje, pričom daňová povinnosť vzniká v nadväznosti na povinnosť zaplatiť clo pri
dovoze tovaru. Dovoz tovaru z tretích štátov do EÚ možno oslobodiť od DPH za podmienky uvedenej v
ustanovení § 48 ods.3 zákona o DPH, v zmysle ktorej dovoz tovaru, ktorý je odoslaný, alebo prepravený
z tretieho štátu, a ktorého odoslanie alebo preprava sa skončí v inom členskom štáte, je oslobodený od
dane za podmienky, ak u dovozcu (§ 69 ods.8) je dodanie tohto tovaru z tuzemska do iného členského
štátu oslobodené od dane podľa § 43 ods.1 až 4.

Správca dane a žalovaný po preskúmaní administratívneho spisu dospeli k záveru, že dôvodom
deklarovanej dodávky tovaru do Maďarska odberateľovi DIGÉP Hungary Kft. bolo preukázanie splnenia
podmienok pre prepustenie tovaru do režimu voľný obeh s oslobodením od DPH Colnému úradu Košice.

Žalovaný poukázanie na skutočnosť, že ustanovenie § 48 ods.3 zákona o DPH odkazuje na splnenie
podmienok, ktoré pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu
ustanovuje § 43 citovaného zákona, teda až splnením podmienok pre oslobodenie dodania tovaru
od dane podľa ustanovenia § 43 zákona o DPH dochádza aj k faktickému naplnenie podmienky pre
oslobodenie od dane pri dovoze podľa ustanovenia § 48 ods.3 zákona o DPH.

40. Žalobca v postavení colného deklaranta v colnom konaní pri dovoze tovaru z tretích štátov po
formálne predložením dokladov deklaroval, že dovezený tovar následne dodal odberateľovi v inom
členskom štáte, na základe čoho bol dovezený tovar v colnom konaní oslobodený od DPH. Daňový úrad
Košice daňovou kontrolou preveroval pravdivosť a správnosť údajov uvádzaných žalobcom v daňovom
priznaní k DPH, vrátane údajov uvádzaných na riadku 16 daňového priznania a zistil, že žalobca
neoprávnene oslobodil od dane dodanie tovaru (ploché valcované výrobky vo zvitkoch) deklarované
53 faktúrami vystavenými v období od 03.05.2012 do 18.05.2012 pre maďarského odberateľa DIGÉP
Hungary Kft.

41. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že k nadobudnutiu tovaru a k uplatneniu oslobodenia v rámci ES
dôjde v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde
na nadobúdateľa a dodávateľ preukáže, že tovar bol odoslaný, resp. prepravený do iného členského
štátu, teda fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Pokiaľ sa teda tovar naložený na dopravný
prostriedok prepraví z členského štátu dodania, a tým istým dopravným prostriedkom v ten deň sa vráti
späť do členského štátu dodania, podľa žalovaného nie je splnená podmienka odoslania alebo prepravy
tovaru z členského štátu dodania do iného členského štátu, v ktorom je miesto nadobudnutia tovaru.
Podľa § 17 ods.1 zákona o DPH je miestom nadobudnutia tovaru miesto, kde sa tovar nachádza v čase
skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi (článok 40 Smernice 2016/112/SE). Ak teda
preprava tovaru v rámci spoločenstva neskončila v inom členskom štáte, ale skončila v samotnom štáte
dodania, podľa žalovaného nie je možné uplatniť ustanovenie § 43 zákona o DPH.

42. K námietke týkajúcej sa vypočítaného rozdielu DPH žalovaný uvádza, že správca dane pri určovaní
rozdielu dane postupoval v súlade s ustanovením § 22 ods.1 zákona o DPH. Z uvedeného ustanovenia
vyplýva, že základom dane je protihodnota, t.z. odplata za tovar alebo službu. Žalobca vystavenými
faktúrami deklaroval, že maďarskému odberateľovi DIGÉP Hungary Kft. dodal oceľové zvitky v sume
592.265,52 eur, a na faktúrach uviedol v súlade s ustanovením § 74 ods.1 písm.h) zákona o DPH
informáciu o oslobodení od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ s odkazom
na ustanovenie § 43 zákona o DPH. Dokazovaním bolo zistené, že miestom plnenia a skutočnej spotreby
tovaru je územie SR, preto mal žalobca toto dodanie zdaniť v tuzemsku 20 %-nou sadzbou DPH, čo
predstavuje dane 98.710,92 eur.

43. Na pojednávaní zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a konštatoval, že
tovar dovezený do Maďarska je možné vyložiť za pár minút. Vyslovil nesúhlas s posúdením obchodného
prípadu žalovaným tak, že ide o dva samostatné obchody. Uviedol tiež, že existujú judikáty, že tovar
môže byť predaný „na kolesách“, pri prechode hraníc je dôležité CMR, teda doklad o tom, že tovar bol
prevezený cez hranice členského štátu.

Žalovaný na pojednávaní opäť poukázal na to, že v daňovom konaní sa javil obchod žalobcu ako
účelový, maďarský odberateľ tovaru ihneď tovar, ktorý mal prevziať, predal žalobcovi za maržu 1



dolár, pričom žalobca uhradil aj prepravu tovaru. Tovar, ktorý žalobca obdržal z tretej krajiny za nižšiu
cenu, potom kupoval od maďarských dodávateľov za vyššiu cenu zvýšenú o maržu. Ďalej uviedol,
že colný úrad v colnom konaní formálne preveroval splnenie podmienok pre oslobodenie od DPH,
a žalobca v podstate formálne predložil doklady colnému úradu. V daňovom konaní pri preverovaní
správnosti údajov uvedených žalobcom v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2012 bolo
zistené správcom dane, že údaje nezodpovedali reálnej skutočnosti.

44. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok preskúmal
zákonnosť rozhodnutia žalovaného a Daňového úradu Košice v medziach žalobných námietok,
oboznámil sa pripojenými spismi a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

45. Podľa § 43 ods.1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru, alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 - 4:
a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou, prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom, alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ, toto potvrdenie musí obsahovať:
1. meno a priezvisko odberateľ alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska, alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom, a jeho
podpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe (§ 43 ods.5 zákona o DPH).

46. Podľa § 48 ods.3 dovoz tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu, a ktorého
odoslanie alebo preprava sa skončí v inom členskom štáte, je oslobodený od dane za podmienky, ak u
dovozcu (§ 69 ods.8) je dodanie tohto tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodené od dane
podľa § 43 ods.1 - 4. Oslobodenie od dane sa uplatní, ak v čase dovozu tovaru dovozca, ktorý je platiteľ,
alebo jeho zástupca, poskytne colnému orgánu najmenej tieto informácie:
a) svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, alebo osobitné identifikačné číslo pre daň
daňového zástupcu, ktorý zastupuje dovozcu vo veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 69a,
b) identifikačné číslo pre daň zákazníka pridelené v inom členskom štáte, alebo svoje identifikačné číslo
pre daň pridelené v členskom štáte, v ktorom odoslanie alebo preprava tovaru skončí,
c) dôkaz, že dovážaný tovar má byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu,
najmä zmluvu o preprave tovaru, alebo prepravný doklad.

47. Podľa § 48b ods.1 zákona o DPH colný úrad môže žiadať zabezpečenie dane pri dovoze tovaru,
pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 48 ods.3 pred prepustením tovaru do colného
režimu voľný obeh. Zabezpečenie dane je povinná zložiť osoba, ktorá by bola povinná platiť daň, keby
sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods.3, vo výške dane, ktorú by bola povinná platiť, keby
sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods.3. Zabezpečenie dane sa poskytne formou podľa
osobitného predpisu.

Colný úrad uvoľní zabezpečenie dane do 10 dní od predloženia dôkazu o tom, že odoslanie alebo
preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte, okrem odseku 4. Dôkazom, že odoslanie alebo
preprava tovaru sa skončilo v inom členskom štáte, je doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom
členskom štáte. Doklad o prevzatí tovaru musí obsahovať:



a) meno a priezvisko odberateľa, alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava,
b) množstvo a druh tovaru,
c) adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak odoslanie alebo prepravu tovaru
vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak odoslanie alebo prepravu tovaru
vykoná odberateľ,
d) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá tovar prevzala, uvedené paličkovým písmom a jej podpis,
e) evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnilo odoslanie alebo preprava
tovaru (§ 48b ods.3 zákona o DPH).

Ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti predloženého dokladu o prevzatí tovaru
príjemcom v inom členskom štáte, colný úrad preverí pravdivosť alebo správnosť dokladu. Colný
úrad zabezpečenie dane uvoľní do 10 dní odo dňa, kedy colný úrad dostane od príslušného
finančného orgánu alebo členského štátu informáciu, ktorá potvrdí pravdivosť alebo správnosť dokladu
predloženého podľa odseku 3; ak nie je potvrdená pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého
podľa odseku 3, oslobodenie od dane sa zrušuje, a colný úrad vyrubi daň, a na úhradu dane sa použije
zabezpečenie dane (§ 48b ods.4 zákona o DPH).

48. Podľa § 1 zákona č. 199/2004 Z.z. colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, tento zákon upravuje pravidlá a postupy zaobchádzania s tovarom, ktorými sa
zabezpečuje uplatňovanie opatrení vydaných na základe osobitných predpisov pre pohyb tovaru medzi
colným územím Európskej únie (ďalej len „colné územie únie“) a tretími štátmi na území Slovenskej
republiky a opatrení na zabránenie protiprávnemu konaniu osôb pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru
medzi úniou a tretími štátmi na území republiky.

49. Predmet a rozsah pôsobnosti Daňového poriadku je uvedený v § 1, podľa ktorého tento zákon
upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti
so správou daní. Správou daní sa rozumie postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením
úhrady dane, a ďalšie činnosti podľa tohto zákona, alebo osobitných predpisov (§ 2 písm.a) Daňového
poriadku).

Podľa § 6 ods.1, 2 Daňového poriadku na správu daní je vecne príslušný správca dane podľa osobitných
predpisov. Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú, ktorý správca dane je vecne príslušný,
na správu daní je vecne príslušný daňový úrad. Ak vzniknú pochybnosti o určení vecnej príslušnosti
medzi daňovým úradom a colným úradom, rozhoduje o vecnej príslušnosti finančné riaditeľstvo.

Podľa § 24 ods.1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje:
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní, alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť, a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods.2 správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely
správy daní boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 63 ods.5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje
inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s
návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych
predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 64 ods.1 Daňového poriadku na účely správy daní sa za nulitné rozhodnutie považuje
rozhodnutie vydané podľa tohto zákona uvedené v odseku 2. Také rozhodnutie nemá právne účinky, a
hľadí sa naň, ako by nebolo vydané.

Podľa § 64 ods.2 pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie, ktoré:
a) vydal orgán na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné sa považuje
aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný,



b) bolo vydané omylom inej osobe,
c) nadväzuje na nulitné rozhodnutie.

Nulitu rozhodnutia posudzuje z vlastného podnetu alebo iného podnetu druhostupňový orgán, a to
kedykoľvek (§ 64 ods.3 po bodkočiarku).

50. Žalobca podanou žalobou namietal predovšetkým nulitu napádaných rozhodnutí z dôvodu, že
rozhodnutia vydal vecne nepríslušný Daňový úrad Košice, a na jeho rozhodnutie nadväzovalo nulitné
rozhodnutie žalovaného vydané v odvolacom konaní. Argumentovala, že vo veci bol vecne príslušný
colný úrad, ktorý v colnom konaní právoplatne rozhodol o prepustení predmetného tovaru do režimu
voľný obeh, a vymeral colný dlh, ktorý pozostával zo sumy cla. Uvedené rozhodnutia boli colným
úradom vydané po tom, čo žalobca preukázal splnenie zákonných podmienok na prepustenie tovaru do
navrhovaného režimu voľný obeh s oslobodením od DPH z dôvodu jeho následného dodania do iného
členského štátu (Maďarska). Žalobca uviedol, že colný úrad bol oprávnený po zistení, že sa mal v súlade
s colnými predpismi dodatočne vymerať colný dlh, začať konanie o dodatočnom vymeraní colného dlhu.

51. Z obsahu spisu súd zistil, že žalobca podal daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie
máj 2012, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet DPH v sume 13.818,53 eur a v riadku 16 vykázal
dovoz tovaru oslobodený od dane z DPH v zmysle § 48 ods.3 zákona o DPH. Na žiadosť žalovaného,
oddelenia boja proti podvodom, príslušný správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu zameranú na
preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie DPH za zdaňovacie obdobie apríl - júl 2012.
Na správu daní je vecne príslušný daňový úrad, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Predmetom
DPH sú dodanie tovaru, dodanie služby, nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a
dovoz tovaru z územia tretích štátov. Colný úrad by bol výlučne príslušný iba v prípade dovozu tovaru
na územie Slovenskej republiky. Súd považuje za správny právny názor žalovaného, že dovoz tovaru
z tretieho štátu a jeho následný predaj nie je možné považovať za jedno plnenie, keďže pri týchto
obchodných transakciách postavenie žalobcu nie je rovnaké. Pri dovoze tovaru z tretieho štátu bol
žalobca v postavení odberateľa a pri intrakomunitárnom dodaní do štátu Európskej únie bol žalobca
dodávateľom. Aj podľa názoru súdu ide o dva rozdielne druhy zdaniteľných obchodov, pričom na
preverenie reálnosti obchodov žalobcu s jeho odberateľom v Maďarsku bol vecne príslušný daňový úrad.

Žalobnú námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nulitné z dôvodu, že bolo vydané vecne
nepríslušným správcom dane, a žalovaným, nepovažuje súd za opodstatnenú. Správca dane preveril iba
intrakomunitárne dodanie tovaru žalobcom maďarskému odberateľovi, pričom vykonaným dokazovaním
zistil, že predmetný tovar bol dopravovaný na územie Maďarska vozidla prepravnej spoločnosti SP-
TRANS s.r.o., a tými istými vozidlami prepravovaný ten istý tovar bez vyloženia späť na územie
Slovenskej republiky žalobcovi, kde bol v priestoroch jeho spoločnosti v Košiciach, Jazerná 3, vyložený.
Daňový úrad ako príslušný správca dane vykonal daňovú kontrolu zameranú na overenie pravdivosti
údajov uvedených v podanom daňovom priznaní v riadku 16, v ktorom žalobca deklaroval predaj
dovezených oceľových zvitkov s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH. Daňový úrad je
kompetentný na preverovanie správnosti údajov, ktoré sa uvádzajú v daňovom priznaní.

52. Z obsahu spisu vyplýva, že správca dane vykonaným dokazovaním v priebehu daňovej kontroly, aj
vo vyrubovacom konaní, spochybnil správnosť údajov predložených CMR dokladov. Týmito dokladmi
žalobca deklaroval predaj oceľových zvitkov maďarskému dodávateľovi. V uvedených dokladoch bolo
miesto vykládky uvedené mesto Miškolc Maďarsko. Vypočutím konateľa prepravnej spoločnosti, aj
maďarského odberateľa, však bolo zistené, že tovar mal byť vykladaný aj v iných miestach, a to
v Hidasnémeti, Tornyosnémeti, pričom údaje na CMR dokladoch ohľadne miesta vykládky neboli
zmenené. Vykonaným dokazovaním tiež bolo zistené, že tovar bol ihneď späť prepravený na územie
Slovenska, a to bez vyloženia, len odovzdaním nových CMR dokladov. Údaje z mýtneho systému
potvrdili, že prechod vozidiel, ktoré prepravovali predmetný tovar, bol v rozpätí niekoľkých minút (30 -
50), čo potvrdzuje záver správcu dane, že tovar nebol ani vyložený, a jeho preprava začala aj skončila
na území Slovenskej republiky, len bola vykonaná cez iný štát Európskej únie. Miestom dodania tovaru
a miestom skutočnej spotreby bolo územie Slovenska, a nie územie členského štátu, ako to žalobca
deklaroval predloženými dokladmi. Záver správcu dane, že takýto obchod je treba považovať za účelový,
je podľa názoru súdu správny, a zodpovedá vykonaným dôkazom. Dovoz tovaru z tretích štátov do
EÚ je možné oslobodiť od DPH iba za podmienok, ktoré sú uvedené v ustanovení § 48 ods.3 zákona
o DPH. Základnou podmienkou je oslobodenie od dane za dodanie tovaru podľa § 43 ods.1 zákona



o DPH, t.z., že musí ísť o dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného
členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru, alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou
identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Žalobca síce v colnom konaní formálne deklaroval, že
tovar dovezený z územia Ukrajiny (tretieho štátu) následne dodal odberateľovi v inom členskom štáte,
na základe čoho bol dovezený tovar v colnom konaní oslobodený od DPH, ale v daňovom konaní pri
preverovaní intrakomunitárnych obchodov správca dane zistil, že údaje uvedené žalobcom v daňovom
priznaní, vrátane údajov na riadku 16 daňového priznania, nezodpovedajú skutočnosti, žalobca tak
neoprávnene oslobodil od dane dodanie tovaru pre maďarského odberateľa. Námietku žalobcu, že vec
bola nesprávne právne posúdená, preto súd žalobnú námietku nepovažuje za dôvodnú.

53. Žalobca v žalobe vytýkal žalovanému nesprávne vypočítaný rozdiel DPH, keďže do základu dane
podľa § 22 ods.2 písm.a) zákona o DPH nezapočítal clo. Výsledná daň by bola iná, ako vypočítaná
správcom dane. Súd z obsahu spisu a z napadnutých rozhodnutí zistil, že správca dane pri určovaní
rozdielu dane postupoval podľa § 22 ods.1 zákona o DPH, a vychádzal z predložených faktúr, ktorými
žalobca deklaroval, že maďarskému odberateľovi dodal oceľové zvitky v sume 592.265,52 eur, a na
faktúrach uviedol informáciu o oslobodení od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského
štátu EÚ s odkazom na ustanovenie § 43 zákona o DPH. 25-ná DPH z uvedeného základu dane
predstavuje sumu 98.710,92 eur. Navyše, tým, že do základu dane nebolo zahrnuté clo, došlo k zníženiu
základu dane. Žalobca tak nemôže tvrdiť, že bol ukrátený na svojich právach, alebo právom chránených
záujmoch. Na túto žalobnú námietku žalobca nie je pasívne legitimovaný, a preto súd aj z toho dôvodu
túto žalobnú námietku považuje za nedôvodnú.

54. Vzhľadom na to, že žaloba žalobcu nebola dôvodná, súd ju podľa § 190 Správneho súdneho poriadku
zamietol. Rozsudok bol prijatý v senáte jednomyseľne (§ 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku).

55. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku, z ktorého vyplýva,
že žalobcovi voči žalovanému je možné priznať právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania iba v prípade, ak mal vo veci celkom alebo sčasti úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia,
údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby
bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku  (ďalej len
"sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka
konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,



c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.