Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/134/2014 z 24. 3. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 24. marca 2015, sp. zn. 7S/134/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7014201396.1 Krajský súd Košice | 7S/134/2014 | ECLI:SK:KSKE:2015:7014201396.1 | 2015-03-24 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: OSP, zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/35c9642a-3736-49f1-912d-f8ceac72e900 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7014201396.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/134/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201396
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014201396.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu
JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Judity Jurákovej, v právnej veci žalobcu CORS, spol. s r.o., so sídlom
Jesenná 8, Prešov, IČO: 36 467 057, zastúpeného JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, so sídlom
Jesenná 8, Prešov, proti žalovanému Krajskému súdu v Košiciach, Štúrova 29, Košice, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1SprI/117/2014 zo dňa 17.09.2014, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 19.11.2014 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 21.11.2014 sa žalobca domáhal
zrušenia rozhodnutia Okresného súdu Košice I sp. zn. 1SprI/87/2014 z 11.08.2014 o nevyhovení žiadosti
žalobcu o sprístupnenie informácií z 05.08.2014, ako aj rozhodnutia žalovaného sp. zn. 1SprI/117/2014
zo 17.09.2014 o zamietnutí odvolania žalobcu z 20.08.2014 a o potvrdení rozhodnutia Okresného
súdu Košice I sp. zn. 1SprI/87/2014 z 11.08.2014 a vrátenia veci orgánu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Zároveň žiadal uloženia povinnosti Okresnému súdu Košice I v lehote 30 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku sprístupniť žalobcovi požadované informácie elektronicky, a to na e-mailovú
adresu: corpet@coryn.sk.

Žalobca žiadosťou zo dňa 05.08.2014 o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o
slobodnom prístupe k informáciám a § 82 ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z. požiadal Okresný súd Košice I
o predloženie všetkých rozhodnutí Okresného súdu Košice I a v prípade odvolacích konaní, aj rozhodnutí
odvolacieho súdu - Krajského súdu v Košiciach, v súdnych konaniach, ktoré boli začaté po 01.01.2005,
ktorých účastníkom je (bolo) Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice. Žalobca mal za to, že
sprístupnenie predmetných informácií by nemalo byť zo strany Okresného súdu Košice I odmietnuté,
keďže nimi žiadané informácie zo strany Okresného súdu Námestovo a Okresného súdu Veľký Krtíš,
už boli inej spoločnosti sprístupnené.

Okresný súd Košice I rozhodnutím č. 1SprI/87/2014 zo dňa 11.08.2014 nevyhovel žiadosti žiadateľa
CORS, spol. s r.o., Jesenná č. 8, 080 05 Prešov z 05.08.2014, zaregistrovanej pod č. 1SprI/87/2014, o
sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, týkajúcich sa sprístupnenia všetkých rozhodnutí Okresného súdu Košice
I a v prípade odvolacích konaní, aj rozhodnutí odvolacieho súdu - Krajského súdu v Košiciach, v súdnych
konania, ktoré boli začaté po 01.01.2005, ktorých účastníkom je (bolo) Mesto Košice, Trieda NSP č. 48/
A, 040 11 Košice.



Okresný súd Košice I ako správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval
ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. a uviedol, že zákon o slobode informácií neukladá
povinnej osobe povinnosť vytvárať na základe žiadosti informácie, ktoré v momente podania tejto
žiadosti ešte neexistujú, resp. je ich potrebné inak spracovať, vyhľadávať a pod.. Konštatoval, že
Okresný súd Košice I nemá k dispozícii ucelený súbor požadovaných informácií a v prípade vyhovenia
žiadosti musel by podľa jednotlivých registrov tieto spisy vyhľadať, nakoľko niektoré môžu byť v archíve,
môžu byť pripojené k iným spisom, môžu sa nachádzať na odvolacom alebo dovolacom súde a pod..
Okrem toho súd nedisponuje programom, ktorý by vedel anonymizovať tieto rozsudky, a keďže sa
jedná o približne 2430 a viac rozhodnutí, ich mechanická anonymizácia a kopírovanie, by boli časovo
a finančne veľmi náročné, a to by bolo aj v rozpore s výkladom ustanovenia § 3 ods. 1 a § 17 ods. 1
citovaného zákona.

Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia ďalej citoval ustanovenie § 11 ods. 1 písm.
d/ zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám uviedol, že žiadosť o poskytnutie
informácie má za cieľ sprístupniť verejnosti jej neznáme údaje vo veciach verejných bez toho, aby
sa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej osoby. Konštatoval,
že žiadosť žiadateľa o poskytnutie informácie obsahuje požiadavku, na ktorú sa zákon o slobode
informácií nevzťahuje. Nemôže sa na požiadavky takéhoto druhu vzťahovať preto, lebo odpoveď by si
vyžiadala okamžité prechodné navýšenie existujúcich personálnych a technických kapacít príslušného
organizačného útvaru povinnej osoby na vyhľadanie a spracovanie odpovede (poskytnutie informácie)
a spôsobila by technické a personálne problémy spojené s vyhľadávaním a sprístupňovaním informácií;
bolo by tiež potrebné predĺženie lehoty na vybavenie žiadateľovej žiadosti. Väčšie množstvo žiadostí,
podobných žiadateľovým, adresovaných viacerým povinným osobám, by mohli ochromiť chod týchto
úradov.

Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že účelom zákona o slobode
informácií nie je paralyzovať činnosť orgánov verejnej moci ako povinných osôb, ale zabezpečiť
poskytovanie informácií verejnosti „primeraným spôsobom“. Žiadosť o poskytnutie informácií vyvoláva
nebezpečenstvo narušenia schopnosti povinnej osoby reálne vykonávať svoje kompetencie pre prípad,
že by podobné žiadosti boli tomuto orgánu verejnej správy doručené vo väčšom množstve (Uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 96/2010 z 09.03.2010).

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa poukázal na to, že podľa vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 482/2011 Z. z. o zverejňovaní súdnych rozhodnutí sú tieto od
01.01.2012 dostupné na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti. Uviedol, že právo na informácie
v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám musí byť v súlade s v
tom čase aktuálnym spôsobom zverejňovania súdnych rozhodnutí na webovom sídle Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky. Konštatoval, že žiadateľ však žiada sprístupniť rozhodnutia pred
účinnosťou zákonnej úpravy týkajúcej sa zverejňovania súdnych rozhodnutí s účinnosťou od 01.01.2012.
Obchádzaním zverejňovania súdnych rozhodnutí v zmysle ustanovenia § 82a zákona č. 757/2004 Z.
z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 33/2011 Z. z., ďalej v zmysle
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 482/2011 Z. z. o zverejňovaní súdnych
rozhodnutí a Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 22/2011 na aplikáciu zákona
č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, je neprípustné.

V odvolaní proti rozhodnutiu Okresného súdu Košice I sp. zn. 1SprI/87/2014 zo dňa 11.08.2014 žalobca
žiadal, aby bolo rozhodnutie Okresného súdu Košice I sp. zn. 1SprI/87/2014 z 11.08.2014 o nevyhovení
žiadosti o sprístupnenie nimi požadovaných informácií zrušené a predmetné informácie im boli v súlade
s § 3 hore uvedeného zákona sprístupnené. Odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu Okresného
súdu Košice I sp. zn. 1SprI/87/2014 zo dňa 11.08.2014 korešpondujú so žalobnými námietkami proti
napadnutému rozhodnutiu žalovaného.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím ako príslušný orgán podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o
slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, odvolanie žalobcu zamietol
a rozhodnutie Okresného súdu Košice I sp. zn. 1SprI/87/2014 zo dňa 11.08.2014 o nevyhovení žiadosti
žiadateľa o sprístupnenie informácií týkajúcich sa sprístupnenia všetkých rozhodnutí Okresného súdu
Košice I a v prípade odvolacích konaní aj rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach, v súdnych konaniach,



ktoré boli začaté po 01.01.2005, ktorých účastníkom je (bolo) Mesto Košice, Trieda SNP č. 48/A, 040
11 Košice, potvrdil.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh konania pred správnym orgánom
prvého stupňa, ako aj na jeho rozhodnutie. Konštatoval, že po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia
povinnej osoby, odvolania žiadateľa a preskúmaní dôvodov odmietnutia žiadosti žiadateľa, odvolací
orgán v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v spojení s
§§ 46, 47 a 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) dospel k záveru,
že sú dané dôvody pre potvrdenie rozhodnutia sp. zn. 1SprI/87/2014, preto rozhodol, ako je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia.

Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia citoval ustanovenie § 3 ods. 1, 3, § 19 ods. 2, § 22 ods. 1 zákona č.
211/2000 Z. z., § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
§ 46, § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. a uviedol, že žiadateľ sa domáhal sprístupnenia informácií -
zaslania všetkých rozhodnutí Okresného súdu Košice I a v prípade odvolacích konaní, aj rozhodnutí
odvolacieho súdu v súdnych konaniach, ktoré boli začaté po 01.01.2005, ktorých účastníkom bolo Mesto
Košice. Konštatoval, že zo súdnych registrov povinnej osoby bolo aktuálne zistené, že od 01.01.2005 do
dňa vydania prvostupňového rozhodnutia bolo v právoplatne skončených súdnych konaniach vydaných
celkom 3622 rozhodnutí. Vzhľadom na enormný počet súdnych rozhodnutí a s prihliadnutím na
skutočnosť, že prevažná väčšina týchto rozhodnutí nebola anonymizovaná v elektronickej podobe, a
preto by sa musela anonymizovať mechanicky (ručne), realizácia žiadosti by predstavovala neprimerané
zaťaženie - ochromenie až paralyzovanie činnosti okresného súdu pri zabezpečovaní jeho hlavnej
činnosti - riadneho výkonu súdnictva. Poukázal na to, že z charakteru žiadosti vyplýva, že cieľom podanej
žiadosti nebol reálny záujem o informácie, ale sťaženie bežnej činnosti súdu.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že je nesporné, že žiadateľ o informácie
nie je povinný preukazovať právny alebo iný dôvod alebo záujem, pre ktorý informáciu požaduje (§
3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.). Uviedol, že napriek tomu zo žiadosti o sprístupnenie informácií -
poskytnutie súdnych rozhodnutí, vyplývajú dôvody, pre ktoré sa žiada sprístupnenie informácie (napr.
právny názor vyslovený v konkrétnom a špecifikovanom súdnom rozhodnutí, výsledok súdneho sporu
týkajúci sa nakladania s verejnými zdrojmi a pod.). Žiadateľ sa nedožadoval sprístupnenia konkrétnych
súdnych rozhodnutí, prípadne rozhodnutí týkajúcich sa konkrétnych právnych nárokov alebo právnych
povinností, ale bez bližšieho selektovania všetkých súdnych rozhodnutí týkajúcich sa Mesta Košice
vydaných za obdobie takmer 9 rokov.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na právne názory Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vyslovené v jeho rozsudku sp. zn. 3Sži/4/2014 zo dňa 12. marca 2014, týkajúce
sa porušenia princípu zákazu zneužitia práva na sprístupnenie informácií.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Okresného súdu Košice I sp. zn.
1SprI/87/2014 z 11.08.2014 o nevyhovení žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií z 05.08.2014,
ako aj rozhodnutia žalovaného sp. zn. 1SprI/117/2014 zo 17.09.2014 o zamietnutí odvolania žalobcu
z 20.08.2014 a o potvrdení rozhodnutia Okresného súdu Košice I sp. zn. 1SprI/87/2014 z 11.08.2014
a vrátenia veci orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby Okresnému súdu Košice
I bola uložená povinnosť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku sprístupniť žalobcovi
požadované informácie elektronicky, a to na e-mailovú adresu: corpet@coryn.sk.

V podanej žalobe žalobca poukázal na napadnuté rozhodnutie žalovaného a jeho odôvodnenie. Citoval
čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, § 3 ods. 1, § 7 ods. 1, 2, § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií, § 82a ods. 5
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o súdoch“)
a uviedol, že prijatím zákona o slobode informácií, ktorý do zákonnej úpravy premietol princíp „čo nie je
tajné, je verejné“, sa v Slovenskej republike presadil princíp publicity (otvorenosti) verejnej správy. Tento
princíp znamená, že orgány verejnej moci musia verejnosti sprístupniť všetky informácie, ktoré majú k
dispozícii, okrem tých, ktoré je potrebné chrániť vo verejnom záujme, a ktoré zákon zo sprístupnenia
výslovne vylučuje. S poukazom na ustanovenia § 82a zákona o súdoch, žalobca uviedol, že ním
požadované informácie nie sú obmedzené ustanoveniami § 8 až 11 zákona o slobode informácií a taktiež
v zmysle citovaného zákona, žiadosť obsahuje všetky potrebné náležitosti. Mal za to, že nesprístupnenie
ním požadovaných informácií zo strany povinnej osoby je v rozpore so zákonom o slobode informácií



a s princípmi verejnej správy. Uviedol, že neobstojí tvrdenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že
„... realizácia žiadosti by predstavovala neprimerané zaťaženie - ochromenie až paralyzovanie činnosti
okresného súdu pri zabezpečovaní jeho hlavnej činnosti - riadneho výkonu súdnictva...“, keďže povinné
osoby by podľa takejto úvahy nemuseli poskytovať takmer žiadne informácie, resp. by si mohli vyberať
podľa svojho úsudku, čo žiadateľovi sprístupnia a čo nie, čo by však znamenalo popretie ústavnej
povinnosti poskytovať informácie v zmysle čl. 26 Ústavy SR. Konštatoval, že z uvedeného teda vyplýva,
že žiadateľovi by tak nebolo zrejmé, o aké informácie vôbec môže požiadať povinnú osobu, aby
na svoju žiadosť nedostal všeobecne použiteľnú odpoveď, že „realizácia žiadosti by predstavovala
neprimerané zaťaženie“ povinnej osoby. V tejto súvislosti uviedol, že svojvoľné posúdenie tejto otázky
zo strany žalovaného nemôže fakticky znemožniť prístup žalobcu k informáciám, ktoré má povinná
osoba k dispozícii. Konštatoval, že v tomto prípade ide o rozpor s ústavnou povinnosťou povinných osôb
poskytovať informácie o svojej činnosti.

Žalobca k poukazu žalovaného na právny názory Najvyššieho súdu SR uvedené v rozsudku sp. zn.
3Sži/4/2014 z 12.03.2014, v súvislosti s porušením princípu zákazu zneužitia práva na sprístupnenie
informácií uviedol, že v konaní na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 3Sži/4/2014 ide o úplne iný
kvantitatívny a kvalitatívny obsah žiadostí o sprístupnenie informácií, a preto jeho závery na predmetnú
právnu vec nie je možné použiť.

Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že jeho žiadosť neobsahovala požiadavku, aby povinná osoba vytvorila
nové informácie, resp. aby ich vypracovala. Žalobca žiadal povinnú osobu o sprístupnenie informácií,
s ktorými povinná osoba disponuje. Konštatoval, že je nesporné, že skompletizovanie požadovaných
informácií si vždy vyžaduje určitý čas, ale to predsa nevyhnutne patrí k vybaveniu každej žiadosti o
sprístupnenie informácie zo strany povinnej osoby. Uviedol, že vo vzťahu k sprístupneniu žiadaných
informácií je predsa relevantné to, či s nimi povinná osoba disponuje, alebo nedisponuje.

V závere podanej žaloby žalobca poukázal na skutočnosť, že Okresný súd Trnava, Okresný súd
Námestovo a Okresný súd Veľký Krtíš, oprávneným osobám sprístupnili nimi žiadané informácie -
totožné informácie, o ktoré žalobca žiadal Okresný súd Košice I. Mal za to, že konaním žalovaného bol
ukrátený na svojich právach.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15. januára 2015 navrhol, aby Krajský súd v Košiciach
žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Dôvody uvedené v tomto písomnom vyjadrení žalovaného
korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 17.03.2015 uviedol, že je nepravdivé tvrdenie žalovaného, že
cieľom žiadosti žalobcu o informácie nebol reálny záujem získať informácie..., o čom svedčí nakoniec
to, že žalovaný toto tvrdenie neodôvodnil objektívnymi skutočnosťami, ktoré by dokazovali pravdivosť
tohto tvrdenia žalovaného. Konštatoval, že podľa takejto úvahy žalovaného, by povinné osoby nemuseli
poskytovať skoro žiadne informácie, resp. mohli by si vyberať, čo žiadateľovi sprístupnia a čo nie,
čo by však znamenalo popretie ústavnej povinnosti poskytovať informácie zakotvenej v čl. 26 Ústavy
SR. Žalobca opätovne uviedol, že ním požadované informácie (a ani ich počet) nie sú obmedzené
ustanoveniami § 8 až 11 zákona o slobode informácií, a preto má za to, že nesprístupnenie ním
požadovaných informácií zo strany žalovaného je v rozpore so zákonom o slobode informácií a taktiež s
princípmi verejnej správy. Ďalej uviedol, že sprístupnenie požadovaných informácií, (ani väčšieho počtu
žiadaných súdnych rozhodnutí), nie je zákonným dôvodom na nevyhovenie žiadosti žalobcu, keďže
by tak išlo o absurdný a protiústavný výklad právnych predpisov. Poukázal na to, že žalovaný ako
povinná osoba v zmysle zákona o slobode informácií, má plnú informačnú povinnosť voči každému
žiadateľovi o sprístupnenie informácií. Vo vzťahu k „plnej informačnej povinnosti“ v zmysle ustanovenia
§ 8 až 12 zákona o slobode informácií poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sži/4/2010
z 24.11.2011, ako aj na právny názor, ktorý zaujal Ústavný súd SR v náleze sp. zn. I. ÚS 236/2006 z
28.06.2007.

V závere písomného vyjadrenia žalobca uviedol, že má za to, že námietky žalovaného vo vyjadrení
z 15.01.2015 neodôvodňujú zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto navrhol, aby Krajský súd v
Košiciach vyhovel jeho návrhu z 19.11.2014 v celom rozsahu.



Krajský súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných
podmienok v zmysle § 250f ods. 1, 2 O.s.p.), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa
s administratívnym spisom žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., „každý má právo na prístup k informáciám, ktoré
majú povinné osoby k dispozícii“.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., „informácie sa sprístupňujú bez preukázania
právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje“.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., „o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby
rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie
obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu
štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy“.

Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., „ak nie je v tomto zákone ustanovené inak,
použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní“.

Podľa ustanovenia § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, „súdy sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného zákona42a) všetky súdne
rozhodnutia, vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej.
Súdy pritom robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov“.

Podľa ustanovenia § 46 zákona č. 71/1967 Zb., „rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti“.

V predmetnej veci zásadnou spornou otázkou bolo, či cieľom podanej žiadosti žalobcu, vo vzťahu ku
kvalite a rozsahu informácií, ktoré žalobca žiadal od povinnej osoby, bol reálny záujem o sprístupnenie
konkrétnych informácií, alebo sťaženie bežnej činnosti súdu pri zabezpečovaní jeho hlavnej činnosti
- riadneho výkonu súdnictva, a teda či nešlo o porušenie princípu zákazu zneužitia práva vo
verejnoprávnej sfére.

Žalobca v podanej žiadosti sa nedožadoval sprístupnenia konkrétnych súdnych rozhodnutí, prípadne
rozhodnutí týkajúcich sa konkrétnych právnych nárokov alebo právnych povinností, ale bez bližšieho
selektovania všetkých súdnych rozhodnutí týkajúcich sa Mesta Košice vydaných za obdobie takmer 9
rokov.

Zákon o slobode informácií neobsahuje vo svojich ustanoveniach legálnu definíciu zneužitia práva.
Zákaz zneužívania výkonu práva je však jedným z ústavných princípov právneho štátu, ktoré ústava
implicitne obsahuje v čl. 1 ods. 1. Ústavné princípy predstavujú hodnotovú časť (background -
pozadie) formálnej aplikácie práva, aj v prípadoch, keď zákon sa o tom osobitne nezmieňuje. Cieľom
testu zneužitia práva je preskúmať, či formálnou aplikáciou zákona - postupom podľa dikcie zákona
nedochádza k narušeniu ústavného pozadia právnej regulácie.

Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Kumulatívne požiadavky na aplikáciu zákona vyžadujú od štátnych orgánov konanie nielen v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon, ale súčasne pri zachovaní ústavných princípov.

Zneužitie práva v oblasti práva na informácie je v zásade individuálnou situáciou, kedy v rámci správnej
úvahy a v rámci úvahy súdu existuje dostatočný počet indícií, že cieľom žiadosti o informácie nie je
reálny záujem získať informáciu. Je potrebné odlišovať tento reálny záujem, ktorý súvisí s vážnosťou



prejavenej vôle žiadateľa. Existenciu tohto reálneho záujmu, ktorý súvisí s vážnosťou prejavenej vôle
žiadateľa je nevyhnutné odlišovať od formalizovaného právneho záujmu na poskytnutí informácie, ktorý
žiadateľ nemusí preukazovať (podľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií, informácie sa sprístupňujú
bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje). To, že
sa informácie poskytujú bez preukázania právneho dôvodu alebo záujmu ešte neznamená, že je daná
vážnosť vôle žiadateľa informácie získať.

V predmetnej veci zo súdnych registrov povinnej osoby je preukázané, že od 01.01.2005 do dňa vydania
prvostupňového rozhodnutia bolo v právoplatne skončených súdnych konaniach vydaných celkom
3622 rozhodnutí. Vzhľadom na enormný počet súdnych rozhodnutí a s prihliadnutím na skutočnosť,
že prevažná väčšina týchto rozhodnutí nebola anonymizovaná v elektronickej podobe, by sa musela
anonymizovať mechanicky (ručne), v dôsledku čoho realizácia žiadosti by predstavovala neprimerané
zaťaženie zamestnancov súdu, čo by mohlo vyústiť až do paralyzovania činnosti okresného súdu pri
zabezpečovaní jeho hlavnej činnosti - riadneho výkonu súdnictva.
Z podanej žiadosti žalobcu, ktorou sa domáhal sprístupnenia informácií - zaslania všetkých súdnych
rozhodnutí Okresného súdu Košice I a v prípade odvolacích konaní aj rozhodnutia odvolacieho súdu
v súdnych konaniach, ktoré boli začaté po 01.01.2005, ktorých účastníkom bolo Mesto Košice, možno
vyvodiť, že žalobca ako žiadateľ o poskytnutie informácie žiada „všetko“, pričom v žiadosti ustupuje
kvalita informácie nad rozsahom. Žalobcom žiadané informácie, už vzhľadom na vyššie uvedenú
skutočnosť, že prevažná väčšina týchto rozhodnutí nebola anonymizovaná v elektronickej podobe,
a preto by sa musela anonymizovať mechanicky (ručne), by dokázala zahltiť a nadmerne zamestnať
zamestnancov súdu práve činnosťou, ktorá u zamestnancov je spôsobilá vyvolať pocit, že nejde o
racionálnu činnosť, ale napriek tomu ju musia splniť.

Krajský súd v rámci diskréčnej právomoci vyhodnotil situáciu tak, že cieľom podanej žiadosti žalobcu
nebol reálny záujem o informácie, ale sťaženie bežnej činnosti súdu.

Pretože rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR
v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.