Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoP/37/2012 z 22. 4. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 22. apríla 2012, sp. zn. 14CoP/37/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6110223787.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14CoP/37/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6110223787.1 | 2012-04-22 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 1 ods. 2 OSP, § 102 ods. 1 OSP, § 218 ods. 1 písm. e) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d6201c6f-81db-46c6-b6a3-886adec35355 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6110223787.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/37/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110223787
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6110223787.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci starostlivosti o maloletú E. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom
K. K., M. XX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v K. K.,
dieťa rodičov: otca K.. O. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale byrom K. K., M. XX, zastúpený Advokátskou
kanceláriou HREŽĎOVIČ a HREŽĎOVIČOVÁ, Rudlovská 2, Banská Bystrica, matky M.. V. O., nar. XX.
XX. XXXX, bytom C. XXX, P. E., za účasti starých rodičov Q. K., nar. XX. XX. XXXX a Z. K., nar. XX. XX.
XXXX, obaja bytom C. XXX, P. E., obaja zastúpení JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou, Advokátska
kancelária, Vojtecha Spanyola 1/A, Žilina, o návrhu otca na vydanie predbežného opatrenia vo veci
návrhu o rozšírenie úpravy styku starých rodičov s maloletým dieťaťom, o odvolaní otca proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 31P/306/2010 - 19 zo dňa 23. 03. 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd návrh otca na vydanie predbežného opatrenia na zákaz styku
starých rodičov s maloletým dieťaťom opierajúc sa najmä o situáciu zo dňa 28.01.2012 a hospitalizáciu
maloletej v O. G. v C., závery z tejto hospitalizácie a subjektívne závery otca, zamietol.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie opierajúc sa o § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keďže
zistil, že na tunajšom súde prebieha konanie vo veci samej 31P/306/2010, v ktorej veci rozsudkom
okresného súdu zo dňa 16. 11. 2011 bol upravený styk starých rodičov s maloletým dieťaťom, pričom
týmto došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/34/2008 zo dňa 22. 05.
2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoP/36/2008 - 120 zo dňa 21. 10.
2008 vo výroku o úprave styku starých rodičov s maloletou E., dôvodil, že vec sp. zn. 31P/306/2010 nie
je právoplatne rozhodnutá, pretože v dôsledku odvolania sa spis nachádza na Krajskom súde v Banskej
Bystrici. Prvostupňový súd tiež poukázal na prebiehajúce konanie v danej veci sp. zn. 33Em/2/2009 o
výkon súdneho rozhodnutia styku starých rodičov s maloletým dieťaťom. Vo veci bolo podané vyjadrenie
starých rodičov maloletého dieťaťa dňa 12. 03. 2012, z ktorého prvostupňový súd zistil, že od 15.
11. 2011 do 06. 03. 2012, kedy starí rodičia písali svoje vyjadrenie, sa malo uskutočniť celkom osem
stretnutí starých rodičov s maloletou, pričom sa uskutočnilo len jedno stretnutie, a to dňa 28. 01.
2012, kedy starí rodičia konštatujú, že maloletá nebola otcom pripravená na stretnutie a podľa ich
názoru bezprostredne pred stretnutím muselo byť na dieťa pôsobené otcom, ako aj starými rodičmi zo
strany otca dieťaťa tak, že maloletá úpenlivo plakala, odmietla ísť s navrhovateľmi, hoci nemala dôvod
mať obavy pred nimi. V minulosti sa maloletá na stretnutie s nimi tešila, správala sa veľmi pokojne.
Starí rodičia medzi iným vyjadrili obavy, že maloletá je pod psychickým tlakom rodiny otca dieťaťa, je
psychicky týraná, pretože inak si nevedia vysvetliť jej citové rozpoloženie dňa 28. 01. 2012. Prvostupňový
súd konštatoval, že doklady, ktoré otec súdu predložil v konaní o hospitalizácii maloletého dieťaťa
neosvedčujú tú skutočnosť, že by hospitalizácia maloletého dieťaťa bola nutná iba pod vplyvom starých
rodičov. Poukázal tiež na rozsudok okresného súdu sp. zn. 31P/306/2010 - 267 a jeho konštatovanie, že
v danej veci sa nejedná o problém medzi maloletým dieťaťom a jeho starými rodičmi, ale že tu existuje



vážny problém medzi dospelými účastníkmi konania, najmä medzi otcom, jeho rodičmi a starými rodičmi
zo strany matky dieťaťa, medzi účastníkmi panuje závažná nedôvera, nevraživosť, neúcta a dospelí sa
nesprávajú v súlade s normami spoločenského správania a dobrými mravmi. Tiež v tomto rozsudku boli
účastníci upozorňovaní, že takého správanie nie je vhodné najmä pre maloleté dieťa, napriek tomu, že
rozsudok súdu je zo dňa 16. 11. 2011, svoje správanie zopakovali, ako to vyplýva z podaní účastníkov
dňa 28. 01. 2012, súd preto návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol ako nedôvodný.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote otec maloletej prostredníctvom
svojho právneho zástupcu odvolanie, v ktorom uviedol, že tvrdenia prvostupňového súdu v odôvodnení
rozhodnutia sa nezakladajú na pravde a nekorešpondujú so skutočnou situáciou. Podľa jeho názoru
je napadnuté rozhodnutie v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o rodine, ako i príslušnými
ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, poukázal na § 25 ods. 5 zákona o rodine. Má za to, že
starí rodičia sú blízke osoby a tieto nemajú zákonné právo na styk s maloletým dieťaťom, súd môže
vo svojom rozhodnutí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa a pomery v konkrétnej rodine. Namieta
dôvody prvostupňového rozhodnutia a poukazuje na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.
17CoP/1/2012 zo dňa 28. 03. 2012, ktorý ako odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa. Otec
nie je spokojný s konaním vo veci samej a poukazuje na jeho nedostatky z jeho pohľadu. Konštatovanie
súdu, že z dokladov nevyplýva, že by hospitalizácia maloletého dieťaťa bola nutná iba pod vplyvom
konania starých rodičov, považuje za nepravdivé poukazujúc na záver lekárskej správy o neodporúčaní
stretnutia maloletej so starými rodičmi z matkinej strany. Má za to, že konanie súdu má znaky značného
ovplyvnenia zo strany starých rodičov, nakoľko každé jedno rozhodnutie súdu v tejto veci je odôvodnené
jedným a tým istým vykonštruovaným a ničím nepodloženým tvrdením súdu o chybe komunikácie
medzi účastníkmi konania. Naproti nepodloženým konštatovaniam súdu stoja dôkazy, lekárske správy
množstva psychológov a psychiatrov, datovaných od roku 2010 vrátane lekárskej správy z O. G. v C.,
na základe ktorej podľa názoru otca je súd povinný styk zakázať a vo veci nariadiť dokazovanie. Tiež
podľa názoru otca tieto správy dokazujú fakt, že E. posttraumatická stresová porucha a iné psychické
poruchy sa u nej jednoznačne potvrdili po stretnutiach so starými rodičmi z matkinej strany, čo vylučuje
existenciu akýchkoľvek citových väzieb a i tvorbu akýchkoľvek citových väzieb maloletej E. a uvedených
osôb. Záverom sa otec vyjadril k tvrdeniu starých rodičov K. ohľadom stretnutia a nahrávania dňa 28.
01. 2012, považuje za absurdné ich tvrdenia, že dcéra je otcom psychicky týraná. Má za to, že napriek
tomu, že žije v spoločnosti, ktorej vláda ratifikovala listinu práv dieťaťa, tieto súd jeho dcére hrubo upiera
a to dlhodobo. Opakovane poukázal na lekárske správy, a to psychiatrická správa M.. J. C. zo dňa 04.
03. 2011, lekárska správa - nález O.. M. A. z 08. 03. 2011, psychologická správa M.. E. A. z 20. 05.
2011 a 07. 03. 2011. K odvolaniu tiež prikladá najaktuálnejšiu psychiatrickú kontrolnú správu z 11. 04.
2012 od detskej psychiatričky M.. T. Z. z psychiatrickej ambulancie K. K.. Navrhuje, aby odvolací súd
uznesenie okresného súdu zrušil.

Kolízny opatrovník zaslal vyjadrenie k odvolaniu otca podaním doručeným na okresný súd dňa
18.04.2012, v ktorom medzi iným uviedol, že nakoľko nedokázal posúdiť, či sa maloletá starých rodičov
bojí a nechce k nim chodiť (ako uvádza otec) alebo má ku starým rodičov silné citové väzby (ako uvádzajú
starí rodičia), žiadal v predmetnej veci nariadenie znaleckého dokazovania, v rámci konania tiež požiadal
o pomoc RPPS, kde žiadal aj o vykonanie pohovoru s maloletou, pričom otec sa s maloletou na pohovor
nedostavil. Poukázal tiež na skomplikovanú situáciu od posledného pojednávania vo veci samej, keď
maloletá bola hospitalizovaná v O. G. v C., pri realizácii styku dochádza (medzi otcom maloletej a starými
rodičmi) ku konfliktom, čo na maloletú pôsobí stresujúco a doporučil, aby vo veci bolo vykonané znalecké
dokazovanie.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších predpisov, ďalej aj OSP) prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania
preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných odvolaním podľa § 212 ods. 2 písm. a) OSP a
dospel k záveru, že rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak, čo je dôvod na odmietnutie odvolania
v zmysle § 218 ods. l písm. e) OSP.

Podľa § 221 ods. 3 OSP ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, zruší rozhodnutie, len ak zastavuje konanie.



Predbežné opatrenie patrí k zabezpečovacím inštitútom civilného procesu, ktoré predpokladajú ďalší
procesný postup, pričom predbežné opatrenia možno vydať pred začatím konania (§ 74 OSP) alebo
po začatí konania (§ 102 OSP), v oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je
dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia,
ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je predbežný - dočasný
charakter. Znamená to, že sa nimi upravujú pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia
do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Pokiaľ by nešlo o úpravu dočasnú, ale vo svojich
dôsledkoch konečnú, nie je možné predbežné opatrenie vydať. V návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia musia byť osvedčené tie skutočnosti, ktoré preukážu potrebu a naliehavosť dočasnej úpravy
pomerov účastníkov, preukázaná danosť práva a bezprostredne hroziaca ujma konaním druhej strany.
Predbežné opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci
samej. Predbežné opatrenie nie je možné vydať iba na základe tvrdenia navrhovateľa bez osvedčenia
základných skutočností potrebných pre záver o opodstatnenosti návrhu, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, ako aj osvedčenia, že potreba jej vydania je naliehavá. Miera osvedčenia sa
riadi vždy konkrétnou situáciou. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd za pomoci
navrhovateľom ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, pričom pri ich
zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako pri dokazovaní.

Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 31P/306/2010 a
zistil, že navrhovateľ (otec maloletej E.) sa podaním doručeným na okresný súd dňa 16.03.2012 domáhal
vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal starým rodičom Q. K., nar. XX.XX.XXXX, (...) a
Z. K., nar. XX.XX.XXXX, (...) styk s maloletou E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, K. K. (...), ktorý
bol upravený rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 32P 34/2008 zo dňa 22.05.2008 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 13 CoP 36/2008 zo dňa 21.10.2008 a
otcovi dieťaťa uložil v lehote 30 dní odo dňa vydania predbežného opatrenia podať návrh vo veci samej
na zákaz styku starých rodičov Q. K. a Z. K. s maloletých dieťaťom E. O., v odvolacom konaní navrhol
uznesenie okresného súdu zrušiť (k tomu viď § 221 ods. 3 OSP). Išlo o návrh na vydanie predbežného
opatrenia po podanom návrhu vo veci samej - starostlivosti o maloletú E. na návrh starých rodičov Q. K.
a Z. K. podaný na súd dňa 16.11.2010 o rozšírenie úpravy ich styku s maloletou E. (§ 102 ods. 1 OSP),
v ktorej veci prvostupňový súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 31 P 306/2010 zo dňa 16.11.2011 tak, že
zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 32P 34/2008 zo dňa 22.05.2008 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 13 CoP 36/2008 zo dňa 21.10.2008 vo výroku
o úprave styku starých rodičov s mal. E. O., nar. XX.XX.XXXX tak, že starí rodičia Q. K. a Z. K., sú
oprávnení stretávať sa s maloletou vždy v druhú sobotu každého mesiaca v roku v čase od 09,30 h, kedy
sú oprávnení dieťa pred bytom otca prevziať do 17,00 h, kedy sú povinní dieťa otcovi pred jeho bytom
odovzdať a otec je povinný dieťa na styk so starými rodičmi pripraviť a styk starým rodičom umožniť.
Uvedený rozsudok prvostupňového súdu bol na základe odvolania otca a starých rodičov potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoP 1/2012 - 309 zo dňa 28.03.2012.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, keď vo veci samej bolo na základe konania vedeného na
prvostupňovom súde pod sp. zn. 31/306/2010 od 16.11.2010 právoplatne rozhodnuté rozsudkom
dňa 16.11.2011, potvrdeným odvolacím súdom rozsudkom dňa 28.03.2012, ktoré súdy mimo iného
disponovali s lekárskymi správami, na ktoré otec maloletej poukazoval, a to najmä psychiatrická správa
M.. J. C. zo dňa 04.03. 2011, O.. M. A. z 08. 03. 2011, odvolací súd vo veci samej konštatoval, že
prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania zistil všetky potrebné skutočnosti pre svoje
rozhodnutie a dospel k správnemu právnemu záveru, že základ nároku na úpravu styku starých rodičov
z matkinej strany s maloletou E. je daný a pomery v rodine vyžadujú úpravu styku rozhodnutím súdu a
správne určil aj spôsob a rozsah styku, tiež vzhľadom na predbežný - dočasný charakter predbežného
opatrenia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie, odvolací súd mal za to, že za takýchto
okolností rozhodnutie napadnuté odvolaním v konaní zaniklo inak (právoplatným rozhodnutím vo veci
samej, a to rozhodnutím Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 31/306/2010 zo dňa 16.11.2011
v spojení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoP 1/2012 - 309 zo dňa 28.03.2012), preto
odvolací súd rozhodol, tak že odvolanie otca odmietol (§ 218 ods. l písm. e/ OSP).



Navyše odvolací súd ešte poukazuje na rozsudok vo veci samej Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 17CoP 1/2012 - 309 zo dňa 28.03.2012, v ktorom bol konštatovaný skutkový stav vyplývajúci
z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, že od 19.04.2011 starí rodičia K. nemajú umožnený
kontakt s maloletým dieťaťom s rôznym odôvodnením otca. Medzi účastníkmi konania existujú vážne
rozpory, nedôvera, nevraživosť, neúcta jedného k druhému. V danej veci sa nejedná o problém vzťahu
maloletej E. k starým rodičom, ale o problém vzťahov medzi dospelými. Otec dieťaťa zamedzuje kontaktu
maloletej E. s príbuznými zo strany matky. Strach maloletej zo styku môže prameniť z tej skutočnosti,
že bola pri uskutočňovaní styku svedkom konfliktov dospelých. Psychiatrické ochorenie matky bolo v
konaní preukázané, ale rodičovské práva a povinnosti má zachované v celom rozsahu, nie sú žiadnym
spôsobom obmedzené. (...). Zo správ (M.. Z. P., M.. J. C., O.. M. A.) a aj ostatných vypracovaných
na základe údajov otca a starej matky s ohľadom na iné dôkazy v spise (správa o povesti starých
rodičov, fotografie o priebehu styku, znaleckého posudku v rozvodovom konaní, súčasťou ktorého bolo
aj pozorovanie interakcie dieťaťa s rodičmi) nebolo možné vyvodiť záver, že sa styk maloletej so starými
rodičmi ukazuje ako nevhodný, proti záujmom maloletej E..

V tejto súvislosti odvolací súd vzhľadom na vyjadrenie kolízneho opatrovníka k odvolaniu otca zo dňa
18.04.2012 a jeho doporučenie, aby vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie tiež uvádza, že nič
nebráni, ak je to potrebné, aby otec, resp. kolízny opatrovník podal nový návrh na súd, resp. aj súd
by mohol začať konanie bez návrhu v zmysle § 81 ods. l OSP. K čomu dodáva, že aj keď je výchova
dieťaťa súkromnou záležitosťou rodičov, rodič je však okrem iného (§ 30 zákona o rodine) povinný
svoje dieťa vychovávať k úcte nielen k sebe samému, ale aj úcte voči ostatným ľudom vrátane starých
rodičov bez rozdielu, či sú zo strany otca alebo matky. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade,
keď je zjavné, že vzťahy medzi otcom maloletej a starými rodičmi nie sú usporiadané, o čom svedčí
najmä fakt, že otec maloletej sa nevie so starými rodičmi dohodnúť na styku a o styku musí rozhodovať
súd aj v rámci výkonu rozhodnutia, o to väčšie úsilie a vzájomnú rodičovskú, ako aj starorodičovskú
ústretovosť a súdržnosť by mali títo účastníci konania prejaviť a vyvinúť, pretože ide o ich maloletú E. a
o jej zdravý a všestranný rozvoj a ich spoločnú rodičovskú a starorodičovskú zodpovednosť za ich dieťa,
a to i napriek tomu, že ako ľudia môžu mať a majú voči sebe výhrady. Je preto osobitne dôležité, aby
si uvedomili, že ich vzťah by mal byť založený na ich rodičovskej múdrosti, vzájomnom rešpektovaní,
úcte a ochote spolu komunikovať a vzájomne spolupracovať, nakoľko v danom prípade priorita je ich
dieťa - maloletá E.. Odvolací súd tiež poukazuje na ochranu rodinného a súkromného života pred
neoprávnenými zásahmi v zmysle čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého manželstvo,
rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona a zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých, ako
aj čl. 8 Európskeho dohovoru o ohrane ľudských práv a slobôd, z ktorého článku vyplýva štátom nielen
negatívny, ale aj pozitívny záväzok - čo znamená, že štát je povinný nielen brániť negatívnym vplyvom
na rodinný život, ale navyše - musí vytvárať mechanizmy na obnovenie riadneho rodinného života.
Súčasťou riadneho rodinného života je okrem práva styku dieťaťa so svojimi rodičmi (čl. 41 ods. 4 Ústavy
SR) a na zachovanie vzťahu s nimi, aj právo dieťaťa v zmysle čl. 8 ods. l Dohovoru o právach dieťaťa na
zachovanie svojej totožnosti a rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných
zásahov, keď Dohovor o právach dieťaťa (čl. 5) uznáva aj zodpovednosť, práva a povinnosti členov
širšej rodiny dieťaťa smerujúce k zabezpečeniu jeho orientácie a jeho usmerňovania v súlade s jeho
rozvíjajúcimi sa schopnosťami. Tiež právo styku a zásada jeho správneho výkonu sa premieta aj do
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že „je v záujme dieťaťa, aby
udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov“ (Gorgula
vs. Nemecko - aplikácia NO.74969/01). Obmedzenie alebo úplne zakázanie styku maloletého dieťaťa s
oprávnenou osobu je výnimočným a neprirodzeným riešením a aj keď sa uvedené výnimočné riešenie
uplatní, z intenzity tohto zásahu do práva na ochranu rodinného života vyplýva požiadavka pozitívneho
záväzku štátu na vytváranie predpokladov, aby zúžený alebo prerušený kontakt maloletého dieťaťa s
oprávnenou osobou mohol byť perspektívne obnovený. Pokiaľ teda súd svojim rozhodnutím styk rodiča
s dieťaťom obmedzí alebo zakáže, mal by súčasne urobiť ďalšie vhodné opatrenia (výchovné opatrenia
§ 37 zákona o rodine), aby boli dôvody zásahu do prirodzeného a oprávneného kontaktu medzi dieťaťom
a oprávnenou osobu odstránené.

Vyššie uvedené považoval odvolací súd za dôležité a v súlade s § 178 OSP uviesť aj napriek
odmietajúcemu výroku.



Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov X : X.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.