Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/38/2012 z 13. 11. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 13. novembra 2012, sp. zn. 15Co/38/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:5608207793.1
Krajský súd Banská Bystrica | 15Co/38/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:5608207793.1 | 2012-11-13 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu
Citované ustanovenia: § 420 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/998c42ce-ebeb-49f0-b8b5-4e7fd19e876a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:5608207793.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/38/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5608207793
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:5608207793.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa D..SK s. r. o., so sídlom V. J., I. XXX, IČO: XX
XXX XXX, v konaní práv. zast. JUDr. Richardlom Hulínom, advokátom, Advokátska kancelária Geško &
Hulín, v. o. s, so sídlom Velehradská 33, 821 08 Bratislava, proti odporcovi K. V., nar. XX. XX. XXXX,
bytom B., Riadok 19XX/XX, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. XXC/XX/XXXX - XXX zo dňa XX. XX. XXXX, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu  z r u š u j e  a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na náhradu škody vo výške 800.000,-
Sk a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Mal za preukázané,
že navrhovateľ uzatvoril kúpnu zmluvu s obchodnou spoločnosťou V., s. r. o., V. N. dňa XX. XX.
XXXX, predmetom ktorej mala byť rozostavaná stavba „Hala porezu plošného materiálu“, pričom táto
stavba nebola evidovaná v katastri nehnuteľností a nebol na ňu založený list vlastníctva. Kúpna cena
predstavovala sumu 800.000,- Sk. Škoda navrhovateľovi vo výške kúpnej ceny mala vzniknúť požiarom,
ktorý zapríčinil odporca. Prvostupňový súd uviedol, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi zmluvnými
stranami, pričom však nedošlo k zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v zmysle §
133 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného potom vyvodil záver, že k prevodu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, t. j. rozostavanej stavby „Haly porezu plošného materiálu“ na navrhovateľa  nikdy
nedošlo. Napriek tomu, že sa jedná o rozostavanú stavbu vlastnícke právo k nej  mohol navrhovateľ
nadobudnúť len vkladom do katastra nehnuteľností, čo sa však nestalo. Podotkol, že táto zmluva zrejmé
ani nebola spôsobilou na zápis do katastra nehnuteľností, keďže podpis prevodcu na zmluve nebol
úradne osvedčený podľa osobitných predpisov. Z tohto dôvodu konštatoval, že navrhovateľ nebol aktívne
legitimovaný na náhradu škody, ktorá na tejto nehnuteľnosti vznikla.  Zároveň poukázal, že neboli
splnené ani podmienky pre priznanie náhrady škody, nakoľko v konaní výška škody nebola preukázaná.
Navrhovateľ škodu odvíjal len od kúpnej ceny nehnuteľností, pričom doba medzi kúpou a požiarom
bola vyše dvoch rokov. Z týchto dôvodov preto okresný súd, keďže navrhovateľ nepreukázal, že bol
vlastníkom „Haly porezu plošného materiálu“, nemohol sa domáhať úspešne náhrady škody, ktorá na
tejto nehnuteľnosti vznikla. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že
náhradu trov konania nepriznal ani jednému z účastníkov konania, keďže navrhovateľ bol  v konaní
neúspešný a odporca si náhradu trov konania neuplatnil.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal žalobe v plnom rozsahu
vyhovieť a zaviazať odporcu k náhrade trov prvostupňového i odvolacieho konania. Konštatovanie
prvostupňového súdu o tom, že neboli splnené podmienky pre priznanie náhrady škody, považuje za
nesprávne. Podľa názoru odvolateľa, ak boli splnené všetky predpoklady vzniku nároku na náhradu
škody, ale nebola podľa súdu ustálená výška škody, mal súd vykonať ďalšie dokazovanie ohľadne
výšky škody a nie konštatovať, že nárok nevznikol. Upozornil na skutočnosť, že pri určení kúpnej
ceny od ktorej bola odvodená výška škody, vychádzal z ohodnotenia znalca Ing. Vladimíra Husára,



ktorý vyčíslil hodnotu haly na sumu 28.214,83 eur (pôvodne 850.000,- Sk). Navrhovateľ sa tiež
nestotožnil so záverom prvostupňového súdu, ohľadne nedostatku aktívnej legitimácie.  Prvostupňový
súd konštatoval, že nedošlo k prevodu vlastníctva s poukazom na ust. § 133 Občianskeho zákonníka,
avšak žiadnym spôsobom neskúmal, či „Hala porezu plošného materiálu“ spĺňa znaky nehnuteľnosti
v zmysle Katastrálneho zákona  a znaky stavby v zmysle Stavebného zákona. Nezaoberal sa
spôsobilosťou haly k vkladu do katastra nehnuteľností, ale len konštatoval, že spôsobilá bola, čo
nepodložil žiadnymi relevantnými argumentmi. V zmysle uvedených skutočností má za to, že napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné. Poukázal na     § 6 ods. 3 Katastrálneho zákona, podľa ktorého
v pochybnostiach, či ide o predmet evidovania v katastri, rozhoduje správa katastra. Z tohto dôvodu
považuje za nesprávne konštatovanie okresného súdu, že prevod vlastníckeho práva k hale na
navrhovateľa neprešiel.  Rovnako tak nemožno konštatovať, že na prevod vlastníckeho práve nebola
spôsobilá ani kúpna zmluva, keďže neobsahovala úradne osvedčený podpis prevodcu a to z rovnakého
dôvodu a síce, že na takýto vzťah nebolo možné  aplikovať ust. § 133 Občianskeho zákonníka, či
príslušné ustanovenia Katastrálneho zákona.

Odporca vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne
správny.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal vec v medziach daných ustanovením § 212
ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu
zrušil v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa
§ 221 ods. 2 O. s. p..

Nedostatok aktívnej legitimácie okresný súd odôvodnil tým, že navrhovateľ vzhľadom, že sa jednalo
o rozostavanú stavbu, vlastnícke právo k nej mohol nadobudnúť len vkladom vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností, čo sa však nestalo. Mal za preukázané, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi
zmluvnými stranami avšak nedošlo k zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v zmysle §
133 Občianskeho zákonníka a potom je zrejmé, že k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j.
rozostavanej stavby „Haly porezu plošného materiálu“ na navrhovateľa nikdy nedošlo.  Poukázal aj na
to, že podpis prevodcu na zmluve nebol úradne osvedčený podľa osobitných predpisov.

Je nepochybné, že medzi zmluvnými stranami  predávajúcim spoločnosťou V., s. r. o., V. N.  a kupujúcim
spoločnosťou D..SK s. r. o., V. J., došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy dňa XX. XX. XXXX, ktorej predmetom
bola rozostavaná stavba „Hala porezu plošného materiálu“ postavená na pozemku parcely č. XXX/X
Katastrálny úrad Liptovský Mikuláš, pričom pozemok je evidovaný na LV č. XXX, vedenom Správou
katastra Liptovský Mikuláš. Pozemok nebol predmetom kúpnej zmluvy. Na „Halu porezu plošného
matetiálu“ bolo vydané Okresným úradom v Liptovskom Mikuláši pod č. C pre stavebníka V., s. r. o., V.
N. dňa XX. XX. XXXX stavebné povolenie. Z priebehu konania nevyplynulo, že by uvedená stavba bola
dokončená,   a že by bolo na ňu vydané  kolaudačné rozhodnutie, na základné ktorého by v zmysle §
76 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon)  v znení
neskorších predpisov bolo možné ju užívať. Je tak možné vyvodiť záver, že stavba od roku 2001, keď
bolo vydané stavebné  povolenie, má charakter  rozostavanej stavby, ktorú nebolo možné užívať.

Podľa § 6 ods. 1 písm. c) bod 3. zák. č. 162/1995 Zb.  o katastri nehnuteľností a o zápisu vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, v katastri sa evidujú
stavby spojené so zemou pevným základom, ktoré sú rozostavanými  stavbami v súvislosti so vznikom,
zmenou alebo zánikom práva k nim.

Takto je možné evidovať rozostavanú stavbu v zmysle § 3 ods. 15 Katastrálneho zákona, na ktorú nebolo
vydané kolaudačné rozhodnutie a pridelené súpisné číslo a je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že
už z predloženého znaleckého posudku je zrejmé stavebno-technické a funkčné usporiadanie jej prvého
nadzemného podlažia.

Občiansky zákonník neobmedzuje prevod  nehnuteľností, a to ani v prípade rozostavaných stavieb. Aj
keď v zmysle  § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka  pri prevode nehnuteľnej veci na základe  zmluvy sa
nadobúda  vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností, je potrebné rozlišovať, či ide o nehnuteľnosť
ktorá už je zapísaná do katastra nehnuteľností, alebo o nehnuteľnosť, ktorá do katastra nehnuteľností
zapísaná nie je, prípadne tam ani zapísaná byť nemôže.  Je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že v zmysle



§ 6 ods. 3 Katastrálneho zákona v pochybnostiach, či ide o predmet  evidovania v katastri uvedený v
ods. 1 písm. c), rozhoduje správa katastra.

Z rozhodnutia  okresného súdu tak nie je zrejmé, na základe čoho došiel k záveru, že rozostavaná stavba
„Hala  porezu  plošného materiálu“ je stavbou, ktorá mala byť zapísaná do katastra nehnuteľností. Nie
je zrejmé, že na základe čoho došiel okresný súd  k posúdeniu, že táto rozostavaná stavba je v takom
stupni rozostavania, ako to vyžaduje § 3 ods. 15 Katastrálneho zákona.

Pokiaľ nastane situácia, že pre nadobudnutie  vlastníctva nehnuteľností, ako v prípade rozostavanej
stavby, nie je potrebný vklad do katastra nehnuteľností, a pokiaľ sa takáto rozostavaná stavba  prevádza
na základe zmluvy, je potrebné poukázať na nadobudnutie vlastníctva okamžikom účinnosti zmluvy.

Za účelom preukázania aktívnej legitimácie navrhovateľa, pokiaľ okresný súd mal pochybnosti, mal
vyzvať navrhovateľa, akým spôsobom bola nehnuteľnosť a to rozostavaná stavba „Haly porezu plošného
materiálu“ zahrnutá do majetku spoločnosti, či kúpna cena za ktorú bola  nehnuteľnosť kúpená od
spoločnosti V., s. r. o. , V.  N. bola zaevidovaná v účtovníctve, ako aj prípadne obrátiť sa na spoločnosť
V., s. r. o., V. N., či došlo k naplneniu účinkov z kúpnej zmluvy, ohľadne zaplatenia kúpnej ceny, prípadne
započítania na základe postúpenej pohľadávky  zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi
spoločnosťami C., s. r. o., V. N. ako postupcom a navrhovateľom spoločnosťou D..SK s. r. o., V. J.,
ako postupníkom zo dňa XX. XX. XXXX a na základe takto vykonaných dôkazov zistiť účinnosť kúpnej
zmluvy uzavretej medzi V., s. r. o., V. N. a navrhovateľom zo dňa XX. XX. XXXX.

Dôvodom zamietnutia návrhu navrhovateľa okresným súdom, bola aj otázka nepreukázania výšky
škody, ktorú navrhovateľ odvíjal  len od kúpnej ceny nehnuteľností, pričom doba medzi kúpou a požiarom
bola vyše dvoch rokov. Pri posudzovaní tohto dôvodu zamietnutia návrhu navrhovateľa je potrebné
prisvedčiť  odvolateľovi, že pokiaľ mal súd pochybnosti o výške škody (pričom navrhovateľ výšku škody
preukazoval kúpnou cenou) mal okresný súd vykonať ďalšie dokazovanie a nie konštatovať, že nárok
nevznikol.

Okresný súd  však správne poukazoval na dôležitosť uplynutia doby od  kúpy nehnuteľností do
spôsobenia škody.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Skutočnou škodou je potrebné rozumieť  majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku
poškodeného. Ide o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením  škody a po spôsobení
škody na majetku. V zmysle  § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza
z ceny v čase poškodenia. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pre určenie výšky škody na veci
je rozhodujúci stav v akom sa vec nachádza v čase  poškodenia. Zodpovednosť za škodu má plniť
reparačnú funkciu, to znamená, že poškodenému sa má nahradiť to, o čo pri spôsobení škody prišiel a
preto aj výška škody sa musí určiť tak, aby škodca mal povinnosť poškodenému nahradiť škodu vo výške
zodpovedajúcej cene veci v čase poškodenia. Platí zásada podľa ktorej sa pri určení výšky škody  na veci
vychádza z ceny v čase jej poškodenia a nie  z ceny v čase nadobudnutia veci (tzv. nadobúdacia cena,
v tomto prípade kúpna cena).  Cena, akú má vec v čase jej poškodenia, môže byť podstatne  odlišná od
nadobúdacej ceny, zvlášť, ak ide o rozostavanú stavbu, ktorá ani v ďalšom období nebola dokončená,
nemohla byť tak užívaná a nadväzovala na ďalšie  susediace objekty, ktoré chátrali a boli určené k
demolácii. Z tohto hľadiska je dôležité preto zistiť, v akom stave sa nehnuteľnosť  v čase poškodenia
nachádzala, akú mala cenu v čase poškodenia a iba v takomto rozsahu, pokiaľ by sa preukázalo, že
navrhovateľ má aktívnu legitimáciu, by sa mohlo uvažovať o priznaní náhrady škody. Pri určení výšky
náhrady škody sa vychádza aj z toho, v akom rozsahu bola vec poškodená.  Plná výška náhrady škody
môže byť poškodenému priznaná len vtedy, ak došlo k absolútnej škode, to znamená, vec bola úplne
zničená tak, že zostala nulová hodnota, čo zrejme z hľadiska železnej konštrukcie rozostavanej stavby
nenastalo.

Spôsobenie škody je potrebné skúmať aj z hľadiska  § 441 Občianskeho zákonníka podľa ktorého, ak
bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená
výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.  V tomto prípade je potrebné zistiť mieru zavinenia poškodeného



na spôsobení škody, najmä to, či poškodený aj svojim zavineným konaním prispel k vzniku škody alebo
k zväčšeniu jej rozsahu, najmä ohľadne dodržania bezpečnostných  predpisov v rámci stavebného
konania, keďže išlo o rozostavanú stavbu, s dôrazom na dodržanie protipožiarnych opatrení, keďže
škoda bola spôsobená požiarom.

Podľa § 48 ods. 1 Stavebného zákona Stavby sa musia uskutočňovať v súlade s overeným projektom
a stavebným povolením a musia spĺňať základné požiadavky na stavby.

Podľa § 53 Stavebného zákona technologické vybavenie stavieb musí umožňovať technologický proces,
pre ktorý je určené, a zároveň spĺňať požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti
technických zariadení, požiarnej ochrany, ochrany zdravia ľudí a ochrany životného prostredia.

Pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody je súd vždy povinný skúmať aj či sú dané zákonné
predpoklady na zníženie požadovanej náhrady škody podľa § 450 OZ (R XX/XXXX). V zmysle § 450
Občianskeho zákonníka môže z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane
znížiť, pričom  vezme pri tom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné  a majetkové
pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila.

Právny záver okresného súdu na základe ktorého  založil svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu bol
predčasný, vychádzal  z nedostatočne  zisteného skutkového stavu a nesprávne použitých  ustanovení
právnych predpisov, preto rozhodnutie okresného súdu bolo potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.