Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/223/2014 z 11. 3. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 11. marca 2015, sp. zn. 5Co/223/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8112232030.1
Krajský súd Prešov | 5Co/223/2014 | ECLI:SK:KSPO:2015:8112232030.1 | 2015-03-11 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2f554224-6100-4ff1-b907-b8379c397f65
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8112232030.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/223/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112232030
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112232030.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti
SR, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5C/563/2012 - 81 zo dňa 30.06.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    rozsudok súdu 1.stupňa .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa súd žalobu zamietol. Vyslovil, že žalovanej náhradu trov
konania nepriznáva.

Právne svoje rozhodnutie odôvodil súd prvého stupňa článkom 46 ods. 3 a článkom 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, ustanovením § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1 ( účinný k 27.09.2012 ), § 6
ods. 1 ( účinný k 27.09.2012 ), § 9 ods. 1,2 ( účinný k 27.09.2012 ), § 15 ods. 1 ( účinný k 27.09.2012 ),
§ 17 ods. 1,2,3 (účinný k 27.09.2012 ), § 19 ods. 1 ( účinný 27.09.2012 ) zákona č. 514/2002 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, § 41 ods. 2 písm. d) ( účinný k 01.06.2011 ), § 44 ods. 1,2 ( účinný k 01.06.2011 ),
§ 41 ods. 2 písm. d) ( účinný k 01.06.2012 ), § 44 ods. 1,2 ( účinný od 01.06.2010 ), § 44 ods. 1,2
( účinný od 01.02.2002 do 31.05.2010 ) a § 243 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ).

V konaní žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu tým,
že Okresný súd Prešov podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v zákonnej lehote nepoveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie, resp. neskoro rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
súdnemu exekútorovi.

V súvislosti s procesnou námietkou žalovanej o zmätočnosti podania žalobcu podľa názoru súdu,
podanie žalobu má náležitosti v zmysle § 42 a 79 O. s. p., pričom z petitu žaloby je zrejmý uplatnený
nárok žalobcu.

Žalovaná vzniesla vo vyjadrení k žalobe námietku premlčania každého uplatneného nároku, pri ktorom
došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009.

Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z. a dospel
k názoru, že právo žalobcu uplatňovať náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v



tomto prípade nie je premlčané vo všetkých veciach OS Prešov, lebo žiadosti v týchto exekučných
konaniach boli doručené až po dni 23.4.2009.

Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 132 O. s. p., mal súd preukázané, že žaloba
žalobcu je nedôvodná.

Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci
musia byť splnené všetky tri podmienky uvedené v zákone č. 514/2003 Z. z., a to nezákonné rozhodnutie,
resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Je potrebné konštatovať, že pri potrebe materiálneho prieskumu súladnosti exekučného titulu so
zákonom je 15 dňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie veľmi problematickým
činiteľom a práve preto zákon /pri predpokladanom zistení rozporu exekučného titulu so zákonom/
nestanovuje žiadnu lehotu na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
na zastavenie exekučného konania, tak ako sa to stalo v preskúmavaných veciach, čo je ďalší dôvod
na konštatovanie, že k prieťahom nedošlo.

Žalobca sa vo svojej žalobe domáha náhrady materiálnej škody vo výške istiny s prísl., vymáhanej od
povinného.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je okrem iného
nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal existenciu škody a
nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické.

Žalobcom tvrdená majetková škoda nebola nijako preukázaná, pričom na žalobcovi je dôkazná
povinnosť. Žalobca svoje tvrdenia o škode v žalobe všeobecne popísané nijako nedokladoval. Určenie
výšky škody v žalobe nie je dôkaz o vzniknutej škode. Žalobca síce predložil znalecký posudok, ten
sa však netýka uplatňovaného nároku, ale preukazuje náklady na administratívne činnosti, ktoré podľa
jeho tvrdení vznikli žalobcovi v dôsledku komunikácie so súdom, účastníkom, exekútorom a podobne.
Tu súd poukazuje na svoje skoršie odôvodnenie a má za to, že žalobca v danom prípade nepreukázal
ani vznik materiálnej škody, ani jej výšku.

Ďalšou z nevyhnutných podmienok pre priznanie nároku žalobcovi je preukázanie tzv. príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama
väzba javov /objektívnych súvislostí/, v rámci ktorého jeden jav /príčina/ vyvoláva druhý jav /následok/.
O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, vzťah príčiny a
následku. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom je daná
len vtedy, ak by škoda pri absencii nesprávneho úradného postupu nevznikla. Otázka príčinnej súvislosti
nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach.
Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina
ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku.

Pre naplnenie týchto predpokladov zodpovednosti za škodu je potrebné preukázať, či nedodržanie
zákonnej lehoty malo za následok zníženie, či zánik možnosti žalobcu získať z titulu vedenej exekúcie
plnenie. Toto žalobca nepreukázal a nedokladoval. Súd má za to, že žalobca na podporu svojich tvrdení
nepredložil, ani neoznačil žiaden dôkaz a teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno tak, ako to
vyžaduje ustanovenie § 101 O. s. p.

Z hľadiska príčinnej súvislosti medzi škodou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť a postupom príslušného
súdu, ktorý žalobca považuje za nesprávny, nemožno ustáliť, že následkom takého postupu súdu
vznikla žalobcovi škoda, spočívajúca v rozdiele medzi reálne a hypoteticky vymoženou sumou. Príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou nemožno len predpokladať, ale táto musí byť
jednoznačne preukázaná. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym



úradným postupom sú stanovené kumulatívne, v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je táto
zodpovednosť daná.

Súd prvého stupňa konštatoval, že skúmať nedodržanie lehoty bez ohľadu na okolnosti veci nemožno.
Konštatované okolnosti veci, ako sú reálne nepreukázanie škody, neexistencia konštatovania prieťahov
v konaní, či porušenia povinností, prístup oprávneného, chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody, prípadne exekučný titul v rozpore so zákonom, viedli samostatne
i vo vzájomnom kontexte k zamietnutiu žaloby.

Žalobca tiež uplatnil nárok na nemajetkovú ujmu. Tu zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je
dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu nie je
preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Okresný súd zamietol nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy čo do základu a
teda nepriznal žalobcovi materiálnu škodu a nemajetkovú ujmu v žiadnom rozsahu. Teda rozhodnutie o
základe nároku žalobcu stratilo svoje opodstatnenie a preto súd medzitýmny rozsudok vo veci nevydal.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 151 ods. 1,2 O.s.p. Žalovaná bola v konaní úspešná, avšak trovy konania v lehote do
troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia si nevyčíslila a zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
jej žiadne trovy konania nevyplývali, súd preto o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej ako
úspešnému účastníkovi ich nepriznal.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným
v ust.§ 221 ods.1 písm.h/ a f/ O.s.p. a § 205 ods.2 písm.c/, f/ O.s.p. účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a neúplne zistil
skutkový stav, lebo nevykonal navrhnuté dôkazy, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Poukázal na to, že súd rozhodol v merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou
obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom
konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a
založenia zodpovednosti právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho
poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho
vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného
postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Súd bol pri svojom rozhodovaní
jednoznačne viazaný ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím
zákona č. 412/2012 Z.z.  a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z., pretože svojim rozhodnutím aplikoval princíp priamej
retroaktivity, čo je neprípustné.

Súd nevysvetlil názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do
času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru
tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu
sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska
ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný.

Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať
platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom
nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Európsky súd pre ľudské práva opakovane uviedol, že
zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania
ovplyvňujú mimosúdne faktory ako napr. rozsah nevybavenej agendy a podobne. Nemožno pochopiť,
ako môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore
exekučného titulu so zákonom.



Odvolateľ ďalej súdu vytýkal jeho nesústredenú činnosť, keď vyjadril svoje presvedčenie o rozpore
exekučného titulu so zákonom, kedy vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania
nesúvisia.

Poznamenal, že predložil ako dôkaz o vzniku škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a to znalecký
posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným
znaleckým posudkom bolo jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu
negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku, a to v posudku určenej výške. Namietal,
že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné oboznámenie sa s predloženým znaleckým posudkom. Mal
za to, že v konaní boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody.

Ak bol súdu v čase predchádzajúcom nariadeniu pojednávania predložený návrh na prerušenie konania
súd bol povinný pred rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť, ak bol návrh súdu
doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu. Poukázal pritom na rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/174/2014.

Vzhľadom na uvedenú argumentáciu navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a
vrátil vec na opätovné prejednanie.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 03.03.2015 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
vyvodil správny právny záver. Ani  v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že na Okresnom súde v Prešove boli pridelené pod
sp. zn. 11C/342/2012, 11C/343/2012, 11C/344/2012, 11C/346/2012, 11C/352/2012, 11C/353/2012,
11C/354/2012, 11C/355/2012, 11C/356/2012, 11C/357/2012, 11C/358/2012, 11C/360/2012 a
11C/361/2012.

V konaní pod sp. zn. 11C/342/2012 žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe žaloby doručenej
OS Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn. 11C/342/2012, z ktorej
súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného konania vedeného na
OS Prešov voči povinnej Q. M. na základe návrhu exekútora evidovaného pod č. EX 6527/2009.
Z exekučného spisu OS Prešov sp. zn. 17Er/118/2009 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola OS Prešov doručená dňa 18.09.2009, na základe návrhu na vykonanie
exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 31.07.2009 a pripojeného
rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej veci. Dňa 07.03.2011 súd zamietol žiadosť
o udelenie poverenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.05.2011. Dňa 19.10.2012 súd zastavil
exekúciu uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2012.

V konaní pod sp. zn. 11C/343/2012 žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe žaloby doručenej
OS Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn. 11C/343/2012, z ktorej
súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného konania vedeného na OS
Prešov voči povinnej Marte N., na základe návrhu exekútora evidovaného pod č. EX 3432/2009. Z
obsahu exekučného spisu OS Prešov sp. zn. 6Er/1352/2009 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola OS Prešov doručená dňa 16.06.2009, na základe návrhu na vykonanie
exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 29.05.2009 a pripojeného
rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej veci. Dňa 01.02.2011 súd zamietol žiadosť
o udelenie poverenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.04.2011. Dňa 02.01.2014 súd zastavil
exekúciu uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.02.2014.

V konaní pod sp. zn. 11C/344/2012 žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe žaloby doručenej
OS Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn. 11C/344/2012, z ktorej



vyplýva, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného konania vedeného na OS
Prešov voči povinnému T. A., na základe návrhu exekútora evidovaného pod č. EX 4890/2009. Z
obsahu exekučného spisu OS Prešov sp. zn. 11Er/2/2009 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola OS Prešov doručená dňa 06.08.2009, na základe návrhu na vykonanie
exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 03.07.2009 a pripojeného
rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej veci. Dňa 30.06.2011 súd zamietol žiadosť
o udelenie poverenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.08.2011. Dňa 26.02.2013 súd zastavil
exekúciu uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.05.2013.

V konaní pod sp. zn. 11C/346/2012 žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe žaloby doručenej
OS Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn. 11C/346/2012, z ktorej
vyplýva, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného konania vedeného na
OS Prešov voči povinnej F. P., na základe návrhu exekútora evidovaného pod č. EX 12426/2011.
Z obsahu exekučného spisu OS Prešov sp. zn. 5Er/2222/2011 vyplýva, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola OS Prešov doručená dňa 08.09.2011, na základe návrhu na
vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 14.07.2011 a
pripojeného rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej veci. Dňa 03.10.2011 bolo
vydané uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 01.11.2011. Dňa 07.11.2012 bolo vydané uznesenie o zastavení exekúcie, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 03.12.2012.

V konaní pod sp. zn. 11C/352/2012 žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe žaloby doručenej
OS Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn. 11C/352/2012, z ktorej
vyplýva, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného konania vedeného na
OS Prešov voči povinnej B. G., na základe návrhu exekútora evidovaného pod č. EX 2335/2010.
Z obsahu exekučného spisu OS Prešov sp. zn. 25Er/227/2010 vyplýva, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola OS Prešov doručená 27.04.2010, na základe návrhu na
vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 11.03.2010 a
pripojeného rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej veci. Dňa 27.01.2011 bolo
vydané uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 26.02.2011. Dňa 11.08.2011 bolo vydané uznesenie o zastavení exekúcie, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 19.08.2011.

V konaní pod sp. zn. 11C/353/2012 žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe žaloby doručenej
OS Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn. 11C/353/2012, z ktorej
vyplýva, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného konania vedeného na
OS Prešov voči povinnej D. W., na základe návrhu exekútora evidovaného pod č. EX 5806/2009. Z
obsahu exekučného spisu OS Prešov sp. zn. 13Er/57/2009 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola OS Prešov doručená dňa 27.08.2009, na základe návrhu na vykonanie
exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 18.07.2009 a pripojeného
rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej veci. Dňa 27.07.2010 bolo vydané
uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. Dňa 20.08.2010 bolo podané
odvolanie oprávneného proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Dňa 14.01.2011 bolo vydané uznesenie Krajského súdu v Prešove, ktorým zrušil uznesenie
OS Humenné zo dňa 27.07.2010 a vrátil vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 27.01.2011. Dňa 20.06.2013 bolo vydané uznesenie Okresného súdu
Prešov, ktoré žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietlo. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.04.2014. Dňa 18.10.2013 bolo
podané odvolanie oprávneného proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Uznesením zo dňa 05.03.2014 Krajský súd v Prešove potvrdil uznesenie Okresného súdu
Prešov zo dňa 17.08.2009. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.04.2014.

V konaní pod sp. zn. 11C/354/2012 žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe žaloby doručenej
OS Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn. 11C/354/2012, z ktorej
vyplýva, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného konania vedeného na
OS Prešov voči povinnej L. B., na základe návrhu exekútora evidovaného pod č. EX 11112/2009.
Z obsahu exekučného spisu OS Prešov sp. zn. 27Er/348/2009 vyplýva, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola OS Prešov doručená dňa 24.11.2009, na základe návrhu na



vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 31.10.2009 a
pripojeného rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej veci. Dňa 26.01.2011 bolo
vydané uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 01.03.2011. Dňa 15.12.2011 bolo vydané uznesenie o zastavení exekúcie, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 11.05.2012.

V konaní pod sp. zn. 11C/355/2012 žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe žaloby doručenej
OS Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn. 11C/355/2012, z ktorej
vyplýva, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného konania vedeného na
OS Prešov voči povinnému L. Y., na základe návrhu exekútora evidovaného pod č. EX 2101/2009.
Z obsahu exekučného spisu OS Prešov sp. zn. 6Er/1021/2009 vyplýva, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola OS Prešov doručená dňa 25.05.2009, na základe návrhu na
vykonanie exekúcie spísaného pred  súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 27.04.2009 a
pripojeného rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej veci. Dňa 01.02.2011 bolo
vydané uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 02.04.2011. Dňa 06.11.2012 bolo vydané uznesenie o zastavení exekúcie, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 05.12.2012.

V konaní pod sp. zn. 11C/356/2012 žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe žaloby doručenej
OS Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn. 11C/356/2012, z ktorej
vyplýva, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného konania vedeného na
OS Prešov voči povinnej C. Q., na základe návrhu exekútora evidovaného pod č. EX 1903/2008.
Z obsahu exekučného spisu OS Prešov sp. zn. 23Er/839/2008 vyplýva, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola OS Prešov doručená dňa 04.04.2008, na základe návrhu na
vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému dňa 16.03.2008 a
pripojeného rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej veci. Dňa 21.01.2011 bolo
vydané uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 08.03.2011. Dňa 04.06.2012 bolo vydané uznesenie o zastavení exekúcie, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 05.06.2013.

V konaní pod sp. zn. 11C/357/2012 žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe žaloby doručenej
OS Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn. 11C/357/2012, z ktorej
vyplýva, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného konania vedeného na
OS Prešov voči povinnej R. Y., na základe návrhu exekútora evidovaného pod č. EX 13229/2010.
Z obsahu exekučného spisu OS Prešov sp. zn. 11Er/730/2010 vyplýva, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola OS Prešov doručená dňa 21.10.2010, na základe návrhu na
vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 11.08.2010 a
pripojeného rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej veci. Dňa 27.01.2011 bolo
vydané uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 02.03.2011.

V konaní pod sp. zn. 11C/358/2012 žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe žaloby doručenej
OS Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn. 11C/358/2012, z ktorej
vyplýva, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného konania vedeného na
OS Prešov voči povinnej D. Q., na základe návrhu exekútora evidovaného pod č. EX 6787/2011.
Z obsahu exekučného spisu OS Prešov sp. zn. 5Er/1495/2011 vyplýva, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola OS Prešov doručená dňa 15.06.2011, na základe návrhu na
vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému dňa 28.04.2011 a
pripojeného rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej veci. Dňa 30.06.2011 bolo
vydané uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 04.08.2011. Dňa 04.10.2011 bolo vydané uznesenie o zastavení exekúcie, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 01.11.2011.

V konaní pod sp. zn. 11C/360/2012 žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe žaloby doručenej
OS Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn. 11C/360/2012, z ktorej
vyplýva, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného konania vedeného na
OS Prešov voči povinnému T. N., na základe návrhu exekútora evidovaného pod č. EX 12387/2011.
Z obsahu exekučného spisu OS Prešov sp. zn. 3Er/2222/2011 vyplýva, že žiadosť o udelenie



poverenia na vykonanie exekúcie bola OS Prešov doručená dňa 08.09.2011, na základe návrhu na
vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému dňa 14.07.2011 a
pripojeného rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej veci. Dňa 16.04.2012 bolo
vydané uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.05.2012. Dňa 24.05.2013 bolo vydané uznesenie o zastavení exekúcie, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 13.06.2013.

V konaní pod sp. zn. 11C/361/2012 žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe žaloby doručenej
OS Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn. 11C/361/2012, z ktorej
vyplýva, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného konania vedeného na OS
Prešov voči povinnému L. W., na základe návrhu exekútora evidovaného pod č. EX 7704/2011. Z
obsahu exekučného spisu OS Prešov sp. zn. 5Er/1919/2011 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola OS Prešov doručená dňa 29.07.2011, na základe návrhu na vykonanie
exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému dňa 25.05.2011 a pripojeného
rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej veci. Dňa 17.04.2012 bolo vydané
uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. Dňa 02.05.2012 bolo podané
odvolanie oprávneného proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Uznesením zo dňa 21.06.2012 Krajský súd v Prešove potvrdil uznesenie zo dňa 17.04.2012,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.07.2012. Dňa 27.08.2012 bolo vydané uznesenie o zastavení
exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2012.

Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že z obsahu znaleckého posudku
znalca doc. JUDr. PhDr. Miroslava Slašťana, PhD. č. 1/2013 vyplýva, že tento obsahuje právne
hodnotenie predmetu sporu.

Správny je i záver súdu prvého stupňa, že z obsahu znaleckého posudku č. 1/2014 Ekonomickej
univerzity v Bratislave vyplýva, že týmto znaleckým posudkom boli vyčíslené náklady na činnosti žalobcu
spojené s neskorým rozhodnutím o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri neskorom
vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Išlo o tieto činnosti - overenie skutočnosti, či súd rozhodol v
exekučnej veci, overenie skutočnosti ako súd rozhodol o žiadosti o vydanie poverenia, urgovanie vydania
rozhodnutia, urgencie a spracovanie sťažnosti na postup súdu, úhrada poplatkov, spracovanie reakcie
súdu, prípadne vypracovanie nového stanoviska, overovanie bonity dlžníka, komunikácia s dlžníkom,
overovanie prijatia elektronického podania - urgencie/sťažnosti.

Pravidlám formálnej logiky zodpovedá i záver súdu prvého stupňa, že závery znaleckého posudku sú
pre daný spor nepoužiteľné.

Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa, že právo žalobcu uplatňovať náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v tomto prípade nie je premlčané, a to ani v jednej
veci, lebo žiadosti v týchto exekučných konaniach boli doručené až po dní 23.04.2009.

Nedôvodná je odvolacia námietka žalobcu uvedená v odvolaní o aplikácii ustanovenia § 9 zákona č.
514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013 z dôvodu, že súd prvého stupňa výslovne aplikoval
ustanovenie § 9 v znení k 27.09.2012.

Možno súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, že ustálená súdna prax umožňuje a usmerňuje
súdy aj v smere materiálneho preskúmania okolností, či neexistuje rozpor žiadosti alebo návrhu alebo
exekučného titulu, pričom ak takýto rozpor súd zistí, je oprávnený uznesením zamietnuť žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom na takéto zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia
nie je v exekučnom poriadku stanovená žiadna lehota.

Správny je i záver súdu prvého stupňa, že pri potrebe materiálneho prieskumu súladnosti exekučného
titulu so zákonom je 15-dňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie veľmi problematickým
činiteľom. Preto zákon skutočne neurčuje žiadnu lehotu na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo na zastavenie exekučného konania.

Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky,
ktoré si uplatňuje je možné považovať za hypotetické. Na žalobcovi je dôkazná povinnosť. Určenie výšky



škody v žalobe nie je skutočne dôkazom o vzniknutej škode. Žalobca predložil znalecký posudok, tento
však sa nedotýka uplatňovaného nároku ale preukazuje náklady na administratívne činnosti, ktoré podľa
jeho tvrdení vznikli žalobcovi v dôsledku komunikácie so súdom účastníkom, exekútorom a podobne.

Správny je názor súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal ani vznik materiálnej škody, ani ich výšku.
Z hľadiska príčinnej súvislosti medzi škodou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť a postupom príslušného
súdu, ktorý žalobca považuje za nesprávny nemožno skutočne ustáliť, že následkom takéhoto postupu
súdu vznikla žalobcovi škoda spočívajúca v rozdiele medzi reálne a hypoteticky vymoženou sumou.
Príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom tak ako správne konštatuje súd prvého
stupňa nemožno len predpokladať, ale táto musí byť jednoznačne preukázaná. Podmienky vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a
skutočne v prípade nesplnenie čo i len jednej z nich, nie je táto zodpovednosť daná.

Odvolací súd súhlasí i so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom
dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, o ktorú žiadal. I odvolací súd má za to, že nemožno akceptovať
ako dôvod pre takéto priznanie to, že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom mohlo dôjsť
k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným  alebo k insolvencii
povinného, prípadne že táto situácia si vyžaduje kroky smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti
pohľadávky a príslušenstva. Skutočne žaloba tieto okolnosti udáva len ako možné riziká, bez ich
dostatočného predloženia a preukázania.

Skutočne nebolo účelné rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom vo veci keď súd zamietol nárok žalobcu
na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy čo do základu.

K odvolacej námietke žalobcu čo do nerozhodnutia súdu prvého stupňa o jeho návrhu na prerušenie
konania odvolací súd uvádza, že touto sa odvolací súd nezaoberal, lebo žalobca takýto návrh v konaní,
ktoré je preskúmavané odvolacím súdom nepodal.

Súd prvého stupňa vo veci správne rozhodol i trovách konaniach.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, a to v súlade s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. za použitia
ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. Aj keď v odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, táto
nepodala návrh na náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešný žalobca takýto návrh tiež nepodal,
ale ani vzhľadom na výsledok odvolacieho konania by mu nárok na náhradu trov konania nemohol byť
priznaný. Keďže ide o návrhové konanie, súd bez takéhoto návrhu o trovách odvolacieho konania sám
nemohol rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.