Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 14CoE/256/2015 z 16. 8. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 16. augusta 2015, sp. zn. 14CoE/256/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:7814206224.1 Krajský súd Košice | 14CoE/256/2015 | ECLI:SK:KSKE:2015:7814206224.1 | 2015-08-16 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 52 OZ, § 44 ods. 2 EP, § 53 OZ, § 44 ZRK, § 45 ZRK, § 41 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/105cc08b-e481-4253-b30e-a385fc0b2853 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7814206224.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/256/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814206224
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814206224.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: X. V. L., s.r.o., T. 5, F., K.: XX XXX XXX,
zastúpeného advokátskou kanceláriou Y. legal, s.r.o., T. 2, F., K. XX XXX XXX, proti povinnej: K. C.,
nar. X.X.XXXX, J. XXX, F., o vymoženie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom
R.. V. N., X. úrad F., G. XX. augusta 2, Bratislava, pod č. X., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Rožňava zo dňa 30.6.2014 č. k. 8Er/629/2014-13, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

D. n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie X.XXX,XX
eur s príslušenstvom podľa rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej,
arbitrážnej a mediačnej, a.s., so sídlom v F. sp. zn. J zo dňa XX.XX.XXXX. Súd prvého stupňa
vec právne posúdil podľa § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 44 ods. 1, § 45 ods. 1, 2 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1, 2, 3,
§ 53 ods. 1, 2, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a zistil, že pohľadávka
oprávneného vznikla zo zmluvy o úvere, ktorú uzavrel právny predchodca oprávneného (J., a.s. F.) s
povinnou dňa XX.X.XXXX. Súd prvého stupňa posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu
podľa ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a na právny vzťah medzi účastníkmi aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Po preskúmaní zmluvy o úvere a
Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria súčasť zmluvy, súd prvého stupňa zistil, že zmluva
obsahuje viacero neprijateľných podmienok. Ide najmä o rozhodcovskú doložku, ktorá bola
obsiahnutá v bode 5.38 Obchodných podmienok úverových produktov (verzia 2/2006). V rozhodcovskej
doložke sa zmluvné strany dohodli, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na
základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy, predložia
na rozhodnutie rozhodcovskému súdu podľa jeho základných vnútorných predpisov. Rozhodcovskú
doložku v predmetnej veci považoval súd prvého stupňa za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa. Túto doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa
podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Zmluvná podmienka
nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom



riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, a teda bránila tomu, aby na jej základe vydaný rozhodcovský
rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Preto súd prvého stupňa
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil a vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Oprávnený nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v
článku 5.38 Obchodných podmienok pre úver je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách.
Poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka,
podľa ktorej ak by niektoré z ustanovení zakladalo právomoc rozhodovať spor výlučne v
rozhodcovskom konaní, považuje sa takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za následok
zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť
spor podľa dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje
práva voči dodávateľovi uplatňovať aj v občianskoprávnom konaní. Podľa odvolateľa je rozhodcovská
doložka v súlade so zákonom a neprieči sa dobrým mravom, keďže nebráni dlžníkovi, aby svoje práva
voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil
svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde podľa tejto rozhodcovskej doložky.
Ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCoE/XX/XXXX, podľa
ktorého ak bola úverová zmluva uzavretá pred X.X.XXXX, podľa ktorej dlžníkom bol subjekt splňujúci
podmienky pre jeho označenie za spotrebiteľa, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred dňom
X.X.XXXX z takto uzavretej úverovej zmluvy posudzovať podľa ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho
zákonníka. To platí aj pre ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktoré až od
1.1.2008 označilo za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách dojednanie rozhodcovskej
doložky. Navyše tvrdil, že neplatnosť rozhodcovskej doložky nemá sama o sebe vplyv na právoplatnosť
a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ale len na vznik práva dlžníka podať žalobu podľa § 40
Zákona o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 nemožno
aplikovať priamo. Zdôraznil, že nenastala ani jedna zo skutočností uvedených v § 45 ods.1 Zákona o
rozhodcovskom konaní, že rozsudok bol vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku a
nedochádza teda k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie ako
aj žiadosť súdneho exekútora sú v súlade s právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom.

Povinná vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že od roku XXXX je nezamestnaná, je vdova a
má veľké finančné problémy. Je si vedomá svojej dlžoby, no nemôže ju uhradiť, pretože má viac úverov
a nevie všetky splácať. Uviedla, že poberá XXX eur sociálnu dávku. Svoju dlžobu chce začať riešiť v
malých splátkach.

Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril, odvolanie bolo doručené súdnemu exekútorovi
dňa XX.X.XXXX.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo
odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa,
ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., preto odvolanie
prejednal odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie
podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie
smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa,
ako aj s dôvodmi rozhodnutia. Na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza
nasledovné:



Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda
neplatnej podmienky a preto nedôvodné zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným pri C., E. A Y., a.s., so sídlom M. cesta 7, F., sp. zn. J zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo
povinnej uložené zaplatiť oprávnenému X.XXX,XX eur s príslušenstvom. Právomoc rozhodcovského
súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v článku 5.38
obchodných podmienok pre úver (verzia 2/2006), ktoré tvoria súčasť zmluvy o úvere uzatvorenej medzi
J., a.s., ako právnym predchodcom oprávneného a povinnou.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,
požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.

Občiansky zákonník síce až od X.X.XXXX v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil
dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné
vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky
zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda
charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito
neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie
§ 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ),
išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať
z úradnej povinnosti.

Posúdenie dohodnutej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej
zmluve má za následok, že táto podmienka sa od počiatku považuje za absolútne neplatnú podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto platí, že strany sa na riešení svojich sporov pred rozhodcovským
súdom nedohodli. Absolútna neplatnosť znamená, že na právny úkon sa hľadí, ako keby urobený nebol
a tento právny úkon ani nevyvoláva právne následky. Nemožno preto pripustiť výklad, podľa ktorého
dôsledkom vyslovenia neplatnosti rozhodcovskej doložky by ostala zachovaná možnosť prejednať spor



pred všeobecným súdom alebo rozhodcovským súdom. Pre takýto záver je nevyhnutná existencia platne
uzavretej rozhodcovskej doložky, a to podľa ustanovenia § 3 a nasl. Zákona o rozhodcovskom
konaní.

Nič na tom nemení ani skutočnosť, že povinný z rozhodcovského rozsudku bol v
rozhodcovskom konaní pasívny a nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. X Z. X/XXXX,
princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje
dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ (táto skutočnosť nebola v konaní sporná), nevyužije
možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o
rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného
titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že podľa bodu 5.38 Obchodných podmienok pre úver (verzia 2/2006),
ktoré oprávnený priložil k zmluve o úvere uzavretej medzi GE Y., a.s. a povinnou, sa strany zmluvy
dohodli na riešení svojich sporov dohodou alebo v rozhodcovskom konaní pred
stálym rozhodcovským súdom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) rozhodcovská
zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 ZRK rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 ZRK nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením
zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania vo veci samej v
rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je
rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Z citovaných ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že na platnú existenciu
rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných podmienok podmienku písomnej formy. Písomná
forma rozhodcovskej doložky v predmetnej zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi splnená nebola.
Podľa § 4 ZRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formy rozhodcovskej
doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa XX.XX.XXXX, sp.
zn. XCdo XXX/XXXX).

Odvolací súd zdôrazňuje, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského
súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j.
vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom. Z uvedeného
vyplýva, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.



Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení
s § 142 ods. 1 O. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený
nebol v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.