{"guid": "19e07a20-72a0-4bc4-916f-ee1ab70faaf8:ebc2f952-05c1-43a3-90f2-9e747e21995f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2214208765.1", "spisova_znacka": "11Co/414/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/414/2015 z 21. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 21. júna 2016, sp. zn. 11Co/414/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2214208765.1", "identifikacne_cislo": "2214208765", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Mariana Podbehlá", "sudca_id": 656, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-podbehla-656", "datum_vydania": "2016-06-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53", "nazov": "§ 53 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ebc2f952-05c1-43a3-90f2-9e747e21995f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2214208765.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2214208765.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2214208765.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/414/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214208765
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214208765.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o.,
IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r.
o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporkyni: A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. R. XXX/XX, V. Z., o
zaplatenie 1.018,85 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 19. februára 2015, č.k. 15C/223/2014-39, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti                  p o t v r d z u j e
a v časti náhrady trov konania   m e n í   tak, že odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal
na odporkyni zaplatenia sumy 1.018,85 eur s 8,25 % úrokom z omeškania od 05.12.2013 do zaplatenia.
O náhrade trov konania rozhodol tak, že navrhovateľovi sa ich náhrada nepriznala. Z odôvodnenia
rozsudku vyplynulo, že v návrhu navrhovateľ uviedol, že jeho právny predchodca Všeobecná úverová
banka, a. s. uzavrela 07.11.2007 s odporkyňou zmluvu č. 20975008, ktorou jej poskytla finančné
prostriedky, pričom nedoplatok na uvedenej úverovej zmluve predstavuje žalovanú istinu. Súd prvého
stupňa zistil, že VÚB, a. s. 07.11.2007 uzavrela s odporkyňou zmluvu, na základe ktorej bola odporkyni
vydaná platobná karta, ktorou odporkyňa vykonala platby a výbery od 06.12.2007 do 23.07.2009.
Dňa 04.12.2013 uzavreli VÚB, a. s. ako postupca a navrhovateľ ako postupník zmluvu o postúpení
pohľadávok, podľa ktorej postupca postúpil pohľadávky špecifikované v prílohe zmluvy. Navrhovateľ,
hoci bol na to podľa § 120 ods. 1 O.s.p. povinný, nepredložil súdu žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo,
či, kedy, akou formou a akým obsahom bola odporkyňa vyzvaná na splatenie svojich záväzkov. Dokonca
ani výpis z kartového účtu, ktorý predložil navrhovateľ, neobsahuje ani raz zaúčtované položky typu
upomienka, či výzva a podobne. Nebolo povinnosťou súdu v tomto smere nahrádzať dôkaznú aktivitu
navrhovateľa. Nepredloženie uvedených listín, výziev a upomienok a podobne totiž nie je vadou,
ktorá by bránila prejednaniu veci, ale má za následok nedokázanie hmotnoprávnych skutočností, o
ktoré navrhovateľ opiera svoje uplatňované nároky. Navrhovateľ si pri tom musel byť vedomý, že tieto
skutočnosti musí dokázať, ak chce opodstatniť svoju aktívnu legitimáciu postupníka pohľadávky, zároveň
sa mohol dostaviť na pojednávanie, kde by ho sudca bol mohol oznámiť, čo považuje za sporné. Ak tak
navrhovateľ neurobil, musí znášať negatívne dôsledky z toho plynúce. Právne súd prvého stupňa vec
posúdil podľa ust. § 524 ods. 1, § 525 ods. 1, § 526 OZ, § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. v znení
účinnom k 07.11.2007 respektíve § 92 ods. 8 cit. zákona v znení účinnom k 04.12.2013. Zo skutkového
stavu súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ nedokázal, že by k úhrade ods. 3.3 a 3.5 zmluvy o
postúpení, a teda že by došlo k naplneniu predpokladov, za ktorého malo postúpenie nadobudnúť



účinnosť. Navrhovateľ sa tak nestal veriteľom pohľadávok VÚB, a. s., ktoré naňho mali byť postúpení
zmluvou zo 04.12.2013. Tento nedostatok by však mohol byť zhojený za podmienok upravených
v § 526 OZ. Predpoklady § 526 OZ môže postupník preukázať kedykoľvek a prípadný nedostatok
tohto dôkazu môže nahradiť preukázaním týchto skutočností aj počas prebiehajúceho konania voči
dlžníkovi. V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že navrhovateľovi ako tvrdenému
postupníkovi sa žiadnu z týchto skutočností dokázať nepodarilo a takýto dôkaz neposkytol ani počas
konania. Nedokázal tak, že by bola odporkyňa upovedomená o postúpení pôvodným veriteľom, ani
nedokázal, že by zmluva o postúpení nadobudla účinnosť v súlade s jej odsekom 3.3, takže navrhovateľ
nepreukázal svoje postavenie veriteľa uplatnenej pohľadávky, teda svoju aktívnu vecnú legitimáciu.
Podľa názoru súdu pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať za druh pohľadávok v súlade
s ust. § 525 ods. 1 OZ. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené
špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk, ako aj obsiahle bankové tajomstvo.
Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ust. § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. účinného do 07.11.2007,
respektíve § 92 ods. 8 v znení k 04.12.2013 dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za
splnenia určitých podmienok. Predpokladom postúpiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol
ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne
vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postúpiteľná a jej postúpenie
je svojim obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také neplatné, a to nielen medzi
stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok voči dlžníkovi. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi
bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení. Ak je pre platnosť postúpenia
v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napríklad tie uvedené v § 92 ods. 7, respektíve
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku
uplatňuje, povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie
podmienok platného postúpenia. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že navrhovateľ nedokázal, že
by v čase, kedy mala byť pohľadávka voči odporkyni naňho postúpená, boli tieto podmienky postúpenia
splnené. Možno síce považovať za dokázanú požiadavku 90-dňového omeškania, keďže odporkyňa
poslednú splátku splatila 02.07.2010, nebolo však dokázané, že by bola aj písomne vyzvaná na splnenie
svojho záväzku zo zmluvy z 02.11.2007. Navrhovateľ tak nedokázal, že pohľadávka voči odporkyni
bola v čase jej postúpenia spôsobilá na postúpenie. Vzhľadom k tomu treba uzavrieť, že navrhovateľ
nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju
aktívnu legitimáciu, preto musel byť návrh na zaplatenie žalovanej pohľadávky zamietnutý. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ si trovy uplatnil, no bol neúspešný, preto súd o
jeho návrhu na ich priznanie rozhodol tak, že mu ich nepriznal. Odporkyňa zasa žiadne trovy nežiadala,
takže tu nebol návrh, o ktorom by sa malo rozhodovať.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ.
Uviedol, že podľa jeho názoru postúpenie pohľadávky preukázal predložením zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 04.12.2013 a príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení týkajúcej sa
pohľadávky voči odporkyni. Zastáva názor, že súd musí byť už aj z iných obdobných prípadov, ktoré sa
vedú na Okresnom súde Dunajská Streda, zrejmé, že na navrhovateľa došlo k účinnému postúpeniu
pohľadávok z predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok. Pokiaľ skutočnosť o zaplatení kúpnej ceny
uvedenej v zmluve o postúpení pohľadávok nebola pre súd dostačujúca, mohol súd vyzvať navrhovateľa
na preukázanie účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávok. Nebola zo strany odporkyne vznesená žiadna
pochybnosť o platnosti a účinnosti predmetnej zmluvy o postúpení, preto navrhovateľ považuje postup
súdu za neprimeraný. Zároveň s odvolaním zaslal navrhovateľ oznámenie o postúpení pohľadávky
spolu s podacím hárkom. Zastáva názor, že išlo o odstrániteľnú podmienku konania v zmysle ust. §
104 ods. 2 O.s.p. a súd ho nevyzval na preukázanie skutočností predpokladaných v ust. § 92 ods.
8 zákona o bankách. Počas konania nevyjadril, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, čím
navrhovateľ neprodukoval konkrétne dôkazy na unesenie dôkazného bremena. Navyše zastáva názor,
že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou navrhovateľa ako
postupníka pohľadávky. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení
podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Poukázal na iné rozhodnutia Krajského
súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Nitre. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
preskúmal a tento zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že si uplatňuje trovy
prvostupňového i odvolacieho konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý



rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., zverejnením
termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 15C/223/2014 je určenie povinnosti
odporkyne zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.018,85 eur s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od
05.12.2013 do zaplatenia titulom nedoplatku zo zmluvy o aktivácii karty T-mobile a poskytnutí úverového
rámca zo dňa 07.11.2007.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bola žaloba navrhovateľa zamietnutá z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu
dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam, a pretože zdieľa jeho právny záver,
s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ako odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvostupňového súdu odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní
navyše neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa nebol
vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa
správne skúmal aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa a správne dospel k záveru, že táto podmienka
konania nie je splnená, nakoľko nedošlo k riadnemu postúpeniu pohľadávky z VÚB, a. s. Bratislava na
navrhovateľa. Správne súd prvého stupňa na danú vec aplikoval ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, a
takisto správne skonštatoval, že neboli splnené podmienky, na ktorých banka môže pohľadávku postúpiť,
a to navrhovateľ nepreukázal, že by VÚB, a. s. vyzvala odporkyňu na splnenie dlhu. Navrhovateľ k
odvolaniu doložil oznámenie o postúpení pohľadávky, kde zároveň oznamuje odporkyni, že je povinná
záväzky zo zmluvy plniť výhradne postupníkovi. Uvedené oznámenie však nie je totožné s výzvou, ktorú
má na mysli ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd prvého stupňa neporušil žiadne svoje povinnosti,
navrhovateľ bol riadne predvolaný na pojednávania, na ktoré sa nedostavil, v prípade, ak by sa dostavil,
tak by ho súd mohol oboznámiť s tým, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie. Keďže
však konal v neprítomnosti navrhovateľa, poučovacia povinnosť ohľadne tohto mu neprináleží, takže
odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol vecne správne.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo
veci samej podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Pokiaľ sa týka náhrady trov konania, tak tu odvolací súd
rozhodol nesprávne, správne aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p., avšak v súlade s týmto ustanovením má
právo na náhradu trov konania účastník úspešný. Úspešným účastníkom v konaní bola odporkyňa, ktorá
si však náhradu trov konania neuplatnila, z ktorého dôvodu mal správne súd prvého stupňa rozhodnúť,
že odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva z dôvodu, že si túto náhradu ako úspešná účastníčka
neuplatnila. Pokiaľ sa týka navrhovateľa, tento bol v konaní neúspešný, z ktorého dôvodu nemá nárok
na náhradu trov konania  a je bezpredmetné, či si ju uplatnil alebo neuplatnil. Preto odvolací súd v časti
náhrady trov prvostupňového konania rozsudok súdu prvého stupňa  podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak,
že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p.
za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní úspešnej odporkyni  náhradu nepriznal,
nakoľko si túto neuplatnila.

Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/223/2014", "guid": "b891383a-838b-4f3e-8f9a-6868a999c2b9:d6464b3b-1297-4c26-a63e-f3dd0e33aefb", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}