Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/401/2011 z 6. 2. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 6. februára 2012, sp. zn. 20S/401/2011, ECLI:SK:KSZA:2012:5011200885.1 Krajský súd Žilina | 20S/401/2011 | ECLI:SK:KSZA:2012:5011200885.1 | 2012-02-06 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250d ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/646e2f3e-b966-48bf-8ad2-397aa98c2b4a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5011200885.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/401/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011200885
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011200885.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v právnej veci žalobcu: Aeroklub Žilina, so sídlom Letisko Dolný Hričov, 013 14 Dolný
Hričov, IČO: 17 061 300, združenie, právne zastúpený Mgr. Ninou Smahovou, advokátkou so sídlom
G. X, N. proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, (do 31.12.2011 Colné riaditeľstvo
Slovenskej republiky), Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
29583/2010-1 zo dňa 01.06.2011, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Colný úrad Žilina platobným výmerom na spotrebnú daň z minerálneho oleja č. 14911/2010-6069 zo dňa
22.06.2010 určil daňovému subjektu Aeroklub Žilina-Dolný Hričov, IČO: 17 061 300 základ spotrebnej
dane z minerálneho oleja za zdaňovacie obdobie máj 2005 v množstve 2.113 l a vyrubil spotrebnú daň
z minerálneho oleja za zdaňovacie obdobie máj 2005 vo výške 1.262,49 €, ktorá sa neodlišuje od dane
uvedenej v podanom daňovom priznaní. Daň uvedená v daňovom priznaní: 1.262,49 €, daň zistená po
daňovej kontrole 1.262,49 €, rozdiel dane 0,- €. V odôvodnení uviedol, že v zdaňovacom období máj
2005 daňový subjekt prijal na daňovom území 2.113 l minerálneho oleja. Dňa 06.05.2005 podal daňový
subjekt daňové priznania spotrebnej dane z minerálneho oleja za zdaňovacie obdobie máj 2005. V
tomto daňovom priznaní uviedol spotrebnú daň z minerálneho oleja vo výške 38.034,- Sk (1.262,49 €),
ktorú v zákonnej lehote zaplatil. Na základe výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou colníci
uvedeným platobným výmerom určili daňovému subjektu základ spotrebnej dane z minerálneho oleja
za toto zdaňovacie obdobie v množstve 2.113 l a vyrubili spotrebnú daň podľa § 44 ods. 6 písm. a) z.č.
511/1992 Zb. vo výške 1.262,49 €, ktorá sa neodlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní t.j. rozdiel
dane je 0 eur.

Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodovalo Colné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 29583/2010-1 zo
dňa 01.06.2011, ktoré rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdilo. V odôvodnení správny
orgán uviedol, že prvostupňový správny orgán na základe záverov daňovej kontroly zistil, že odvolateľ
si svoju daňovú povinnosť vyplývajúcu mu z § 31 ods. 3 zák. č. 98/2004 Z.z. nesplnil, čím bolo
pri záveroch daňovej kontroly skonštatované potrebné dovyrubenie spotrebnej dane z minerálneho
oleja spôsobom uvedeným v napadnutom platobnom výmere colného úradu. Ďalej sa v dôvodoch
zaoberá odvolacími dôvodmi odvolateľa, najmä názorom odvolateľa, že § 31 ods. 6 citovaného zákona
rozširuje ust. § 31 ods. 1 až 5 tohto zákona aj na odberateľov, ktorí nie sú právnické osoby zriadené na
podnikateľské účely, avšak toto ustanovenie je možné aplikovať iba na podnikateľský a verejno-právny
(štátny) sektor, a odvolateľ je však občianskym nezárobkovým združením patriacim do mimovládneho
tretieho sektora.



Odvolací orgán k tomu uviedol, že v konkrétnom prípade nebol podstatný komerčný či súkromný účel
dodania minerálneho oleja odvolateľovi na daňové územie, ale podľa § 31 ods. 1 citovaného zákona
skutočnosť, že minerálny olej uvedený do daňového voľného odberu v inom členskom štáte bol dodaný
mimo pozastavenia dane odvolateľovi na daňovom území, pričom odvolateľ (hoci nepodnikateľ) je
právnickou osobou. Ďalej druhostupňový správny orgán uviedol, že nie je možné na danú situáciu
aplikovať § 34 citovaného zákona o zásielkovom obchode, ani prípad zaradiť pod režim ust. § 33
citovaného zákona.

Voči druhostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca správnu žalobu, v ktorej žiadal,
aby súd rozhodnutie žalovaného Colného riaditeľstva SR č. 29583/2010-1 zo dňa 01.06.2011, ako aj
platobný výmer Colného úradu Žilina č. 14911/2010-6069 zo dňa 22.06.2010 súd zrušil a vrátil vec na
ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi vyplýva žalobcovi z ust. § 249 ods.
2 O.s.p. zákonná povinnosť uviesť, okrem všeobecných náležitostí žaloby (§42 ods. 3 a § 79 ods. 1
O.s.p.) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí
nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu a aký konečný návrh robí.

Podľa § 250 ods. 2 prvá veta O.s.p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že
ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich
právach.

Podľa citovaného zákonného ust. § 247 ods. 1 O.s.p. treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj
konkrétne tvrdenie a zdôvodnenie žalobcu, že rozhodnutím alebo postupom, ktorý napadá, bol ukrátený
na svojich právach, pričom musí ísť o subjektívne právo vyplývajúce z právneho predpisu. Ďalej musí
žalobca tvrdiť, že správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia porušil zákon, a to tak, že odkáže
na konkrétne ustanovenie právnych predpisov, či už hmotného alebo procesného práva. Žalobca musí
poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. je
na podanie žaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu aktívne legitimovaná fyzická alebo
právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

V správnom súdnictve je okruh účastníkov konania vždy vymedzený zákonom. V konaniach o žalobách
proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je okruh
účastníkov vymedzený v § 250 O.s.p., podľa ktorého sú účastníkmi konania žalobca a žalovaný (§ 250
ods. 1 prvá veta O.s.p.). Kto je žalobcom vyplýva z § 250 ods. 2 O.s.p. Je ním fyzická alebo právnická
osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho
orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa
v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.

Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom
stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. V konaní
podľa piatej časti O.s.p. súd poskytuje ochranu len subjektívnym právom žalobcu. Ak súd zistí, že
žalobca nebol osobne ukrátený rozhodnutím správneho orgánu na svojich právach, nebol oprávnený ani
na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutie. Z tohto dôvodu súd uznesením
podľa § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastaví.



V predmetnej veci súd skúmal, či je splnená podmienka aktívnej procesnej legitimácie na strane žalobcu,
t.j. v zmysle § 247 ods. 1, § 250 ods. 1, 2 O.s.p.

V preskúmavanej veci súd zistil, že žalobca bol účastníkom správneho konania vo veci vydania
platobného výmeru na spotrebnú daň z minerálneho oleja č. 14911/2010-6069 zo dňa 22.06.2010, ako
i odvolacieho konania vyvolaného podaním odvolania. V tejto veci je podľa súdu však právne relevantná
tá skutočnosť, že týmto platobným výmerom nebola žalobcovi vyrubená žiadna daň, resp. rozdiel dane
uvedenej v daňovom priznaní a zistenej po daňovej kontrole bol ustálený na 0,- €. Z odôvodnenia
prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že daňový subjekt v daňovom priznaní uviedol spotrebnú daň vo
výške, ako bola zistená po daňovej kontrole, t.j. výška uvedená v daňovom priznaní sa neodlišovala
od dane zistenej po daňovej kontrole a túto daň žalobca aj v zákonnej lehote zaplatil. Prvostupňovým
správnym rozhodnutím teda nebola žalobcovi uložená žiadna povinnosť na zaplatenie dane, ktorú by
už predtým nebol dobrovoľne uhradil sám. Takéto rozhodnutie podľa názoru súdu nezakladá žalobcovi
žiadne subjektívne hmotno-právne ani procesno-právne povinnosti a teda nemôže zasiahnuť do jeho
subjektívnych práv a povinností tak, ako si to vyžaduje dikcia § 247 ods. 1 a § 250 ods. 2 O.s.p.
Rovnako ani napadnuté rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu, ktoré potvrdilo prvostupňové
rozhodnutie colného úradu nezaložilo žalobcovi žiadne subjektívne práva ani povinnosti, len potvrdilo
platobný výmer vydaný sa sumu 0,- €. Z týchto dôvodov podľa názoru súdu nie je splnená podmienka
aktívnej procesnej legitimácie na strane žalobcu, pretože tento napadnutým rozhodnutím, ani postupom,
ktorý predchádzal jeho vydaniu nebol ukrátený na svojich právach.

Ak žalobca mal za to, že dobrovoľné zaplatená daň nebola zaplatená v súlade so zákonom, nemôže
dosiahnuť zmenu tohto stavu tým, že napadne rozhodnutie, ktorým žalovaný potvrdil platobný výmer,
ktorým daňový úrad vyrubil daň vo výške 0,- €, pretože v konečnom dôsledku napadol iba odôvodnenie
prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia, ako to vyplýva z podanej žaloby. Vydanie platobného
výmeru v tomto prípade zakotvuje § 44 ods. 6 písm. a) bod 1. zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov, podľa ktorého ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová
kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13) platobný výmer, ak daň zistená po
daňovej kontrole alebo v opakovanej kontrole sa neodlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo
v dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo od dane vyrubenej
správcom dane. Takýto platobný výmer len konštatuje, že daň zistená po daňovej kontrole sa neodlišuje
od dane uvedenej v daňovom priznaní. V danom prípade bolo nesporné, že daň bola žalobcom aj v
zákonom stanovenej lehote zaplatená. Ak žalobca má za to, že daň bola z jeho strany zaplatená v
rozpore so zákonom z akýchkoľvek dôvodov, je potrebné z jeho strany využiť iné inštitúty, ktoré by mohli
viesť k náprave ním tvrdeného nezákonného stavu, napr. žiadosť o vrátenie dane. Podľa názoru súdu
však takýmto inštitútom nie je napadnutie rozhodnutia, ktorým bol potvrdený platobný výmer colného
úradu o vyrubení spotrebnej dane z minerálneho oleja, ktorá sa neodlišuje od dane uvedenej v podanom
daňovom priznaní.

Za týchto skutkových okolností Krajský súd v Žiline vyhodnotil, že žalobca nemá aktívnu procesnú
legitimáciu na podanie žaloby podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a teda nie je oprávnenou osobou na
jej podanie. Preto konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a contrario v spojení s §
246c ods. 1 prvá veta O.s.p. Žalobca zavinil, že konanie muselo byť zastavené tým, že podal žalobu ako
subjekt, ktorý nedisponuje procesnou aktívnou legitimáciou na podanie žaloby v správnom súdnictve.
Preto má právo na náhradu trov konania žalovaný. Keďže tento si náhradu trov konania neuplatnil, sú
mu ju nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.



Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.