{"guid": "19d66c77-7169-41eb-a59f-fe3d59902c76:ced1e165-43fb-4c5a-85e9-b90cc0d97eca", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7212215586.1", "spisova_znacka": "11Co/100/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/100/2013 z 19. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 19. novembra 2013, sp. zn. 11Co/100/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7212215586.1", "identifikacne_cislo": "7212215586", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Jozef Škrab", "sudca_id": 153, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-skrab-153", "datum_vydania": "2013-11-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Poistenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/381", "nazov": "zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ced1e165-43fb-4c5a-85e9-b90cc0d97eca", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7212215586.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7212215586.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7212215586.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/100/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212215586
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7212215586.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Angely Čechovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej vo veci žalobcu E. Q., nar. X.X.XXXX, bytom S., Q. XX,
zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Martinecom, so sídlom Košice, Werferova 1, proti žalovanej: S.
V., a.s. B. H. F., so sídlom O., B. XX, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 464,29 € s prísl., o odvolaní žalovanej
proti rozsudku č.k. 36C/188/2012-56 z 11.12.2012 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.

Žalobcovi sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania vo výške 47,21 €, spočívajúca v trovách
právneho zastúpenia a žalovaná je povinná ju zaplatiť JUDr. Jánovi Martinecovi, advokátovi do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 464,29 € istiny spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy ročne od 30.5.2012 do zaplatenia. Zároveň zaviazal zaplatiť
žalovanú žalobcovi trovy konania vo výške 215,47 €, ktoré je povinná zaplatiť právnemu zástupcovi
žalobcu JUDr. Jánovi Martinecovi, advokátovi, pričom trovy konania 27,50 € predstavujú náhradu za
zaplatený súdny poplatok a 187,97 € predstavuje nárok na náhradu trov právneho zastúpenia žalobcu,
ktoré je žalovaná povinná zaplatiť do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 464,29 € spolu s
príslušenstvom na základe tých skutočností, že k škode, ktorá vznikla dňa 4.1.2011 prevádzkou
motorového vozidla ŠKODA Octavia s EČV: S. XXX  O., majiteľ ktorého mal u žalovanej poistenú
svoju zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom ku škode žalobcu
došlo na jeho vozidle HONDA CR-V s EČV: S. XXX  F. a to tak, že na ceste medzi obcami Čaňa
a Haniska mu kameň odskočený z pod vyššie uvedeného vozidla poisteného žalovanej, rozbil čelné
sklo na jeho vozidle HODNA CR-V. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a svoje stanoviská odôvodnila
tým, že žalobca nesplnil dostatočne svoje dôkazné bremeno a dostatočne nepreukázal zodpovednosť
poistenca žalovanej za škodu, ktorú preukazuje len svojimi tvrdeniami, záznamom o príslušnej dopravnej
nehode,  faktúrou za vykonanie výmeny čelného skla na vozidle žalobcu, ktoré podľa žalovanej nie sú
dostatočnými dôkazmi preukazujúcimi jeho nárok. Žalovaná tiež namietala príčinnú súvislosť, ktorá musí
byť nielen tvrdená (domnelá), ale podľa žalovanej aj preukázaná. Súd vykonal dokazovanie výsluchom
žalobcu, žalovanej, svedka X. Q., oboznámením oznamu o dopravnej nehode predloženého žalobcom,
faktúry č. XXXXXXXX  zo dňa 10.11.2011 v sume 464,29 € vyhotovenej spoločnosťou U. Z. s.r.o., listami
žalobcu zo dňa 20.1.2012, 26.3.2012 a po právnom posúdení v zmysle § 427 ods. 1 OZ, § 428 OZ, §
442 OZ, § 15 ods. 1 Zákona č. 318/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, zodpovednosti za škodu



spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 563 OZ, § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. uzavrel, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody, pričom výška škody
podľa § 442 OZ, v tomto prípade predstavuje nárok na náhradu skutočnej škody, ktorá zodpovedá cene
464,29 €, ktorú musel žalobca zaplatiť spoločnosti U. Z. s.r.o. za vykonanie opravy svojho vozidla, pričom
osoba zodpovedná za vzniknutú škodu je poistencom žalovanej a v zmysle § 15 zák. č. 318/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
má žalobca nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, t.j. žalovanej. Keďže účastníci si pre
náhradu škody nedohodli špeciálnu lehotu na plnenie, mala žalovaná podľa § 563 OZ povinnosť nahradiť
žalobcovi škodu v deň nasledujúci po výzve na jej náhradu, pričom žalovaná bola žalobcom vyzvaná na
náhradu škody niekedy v období od vzniku škody najneskôr do dátumu napísania listu žalovanej, ktorými
žalobcov nárok odmietla (od 4.11.2011 do 26.3.2011). Po márnom uplynutí dňa, po výzve žalobcu na
náhradu škody sa žalovaná dostala do omeškania s náhradou škody, a preto podľa § 517 OZ jej vznikol
nárok na zaplatenie úroku z omeškania najneskôr od 27.3.2011. Zákonná výška úrokov z omeškania
predstavuje minimálne 9 % z dlžnej sumy ročne, keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky bola v 1. deň omeškania určená na 1,25 %, prípadne na 1 % (výška základnej úrokovej sadzby v
danom období + 8 % navyše). O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., § 149
ods. 1 O.s.p., a pretože žalobca mal vo veci plný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania
pozastavujúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 27,50 € a náhrady trov právneho zastúpenia v
sume 187,97 € v súlade s § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Ďalšie dokazovanie vo veci
súdom prvého stupňa nebolo vykonané, nakoľko žiadny z účastníkov konania to nenavrhol, a taktiež aj
z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na rozhodnutie vo veci.

Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, odôvodniac ho odvolacím dôvodom podľa §
205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., lebo bola toho názoru, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, a zároveň súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.. Právny názor súdu prvého stupňa považovala za neprávny z
dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom, ako aj existencie liberačných dôvodov na strane
škodcu. Citovala ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 420 ods. 1, § 427 ods. 1 a
§ 428 Občianskeho zákonníka a uviedla, že ust. § 428 OZ pri zodpovednosti prevádzateľa upravuje
možnú liberáciu prevádzateľa a Občiansky zákonník v zmysle § 428 OZ škody vyvolané osobitnou
povahou prevádzky motorového vozidla rozdeľuje na: 1/ škody bez možnosti liberácie - vždy, ak škoda
bola spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke a 2/ škody s možnosťou liberácie - škody,
ktoré nemajú svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla, sú však spôsobené v súvislosti s osobitnou
povahou prevádzky motorového vozidla (§ 427 OZ), ak prevádzateľ preukáže, že škode nemohol
zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. V tejto súvislosti považovala
za dôležité, že nemožno stotožňovať každú škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 427
OZ) a škodu spôsobenú okolnosťou v prevádzke (§ 428 veta prvá OZ), keďže ku škode dôjde vždy
prevádzkou motorového vozidla, z čoho vyplýva, že existujú škody spôsobené prevádzkou motorového
vozidla (§ 427 OZ), avšak nespôsobené okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke (§ 428 veta prvá
OZ), a zároveň z toho vyplýva i to, že skupina škôd vzniknutých prevádzkou motorového vozidla (§ 427
OZ) je širšia než skupina škôd vzniknutých z okolností majúcich pôvod v prevádzke (§ 428 veta prvá
OZ). Je potom škody všeobecne potrebné rozlišovať. Škody vyvolané osobitnou povahou prevádzky
motorového vozidla (§ 427 OZ) a škody nevyvolané osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla
(§ 427 OZ per negationem). Škody spôsobené okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke (§ 428 veta
prvá OZ) a škody nespôsobené okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke (§ 428 veta prvá OZ per
negationem). Škody sú neliberovateľné (§ 428 prvá veta OZ), pričom škody sú liberovateľné (§ 428
druhá veta OZ). Bola toho názoru, že rozhodujúcim znakom pre možnosť liberácie v danom prípade
je teda to, či kameň na cestnej komunikácii je alebo nie je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke,
pričom pre zodpovedanie otázky, či bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke
je smerodajné určenie, čo je prevádzkou motorového vozidla. Okolnosti majúce pôvod v prevádzke
motorového vozidla sú okolnosti vnútorné, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou jeho prevádzky - sú nimi
len tie okolnosti a veci, ktoré vymedzujú motorové vozidlo voči iným druhom dopravných prostriedkov,
resp. veciam, t.j. súčasti vozidla, ktoré nie je možné od vozidla odpojiť bez toho, aby vozidlo stratilo
svoje vlastnosti, ktoré robia jeho prevádzku možnou, zásadne sa jedná o technický stav vozidla a jeho
súčastí spojených s vozidlom a škody vzniknuté z okolností ako napr. bŕzd motora, vady materiálu a



pod. Ostatné okolnosti, t.j. okolnosti mimo vodiča a samotného vozidla sú okolnosťami vonkajšími a
nesúvisiacimi s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla napr. konanie tretích osôb, resp.
zvierat, prírodná katastrofa a iné vonkajšie okolnosti a aby bolo možné hovoriť o zodpovednosti za
škodu podľa § 427 OZ, musí byť škoda spôsobená za spolupôsobenia vonkajších okolností, t.j. okolností
nemajúcich pôvod v prevádzke a osobitnej povahy prevádzky motorového vozidla. Bola toho názoru, že
skalka ležiaca na ceste nespĺňa znaky súčasti prevádzky, pričom skutočnosť, že je odmrštená kolesom
vozidla, ju tiež súčasťou prevádzky nerobí, keďže kinetická energia udelená krútiacou silou kolesa je len
pôsobenie osobitnej povahy prevádzky (§ 427 OZ) na okolnosť nemajúcu pôvod v prevádzke. Ak teda
súd prvého stupňa posúdil skalku na ceste ako okolnosť majúcu pôvod v prevádzke len preto, že bola
odmrštená krútiacou silou kolesa, subsumoval (nepreukázaný) skutkový stav pod nesprávnu právnu
normu (§ 428 OZ veta prvá), čím vec nesprávne právne posúdil. Ak by bol tento záver súdu správny,
viedol by v konečnom dôsledku k absurdným záverom a k nemožnosti akejkoľvek liberácie v prípade
stretu motorového vozidla s akýmkoľvek predmetom na ceste a následným spôsobením škody takýmto
predmetom, pričom takýto výklad by nepriaznivo postihol aj tie prípady, v ktorých vodič neporušil žiadnu
povinnosť, jeho motorové vozidlo je v dobrom technickom stave a nemal možnosť škode zabrániť ani
pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho možno požadovať. Citujúc ust. § 428 OZ ďalej uviedla,
že zo znenia tohto ust. implicitne vyplýva, že prevádzateľ motorového vozidla sa za istých okolností
môže zbaviť zodpovednosti za škodu napriek tomu, že škodu spôsobil a zodpovedá za ňu (tento korektív
vlastne obmedzuje možnosť liberácie tým, že neumožňuje liberovať škody, ktorým mohol prevádzateľ,
resp. vodič objektívne zabrániť), ak ide o škodu, ktorá: 1. bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky
motorového vozidla (§ 427 OZ), 2. avšak bola vyvolaná vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v
prevádzke, ak 3. sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Možnosť zabránenia vzniku škody vynaložením všetkého úsilia, ktoré možno požadovať, sa posudzuje
objektívne, t.j. nevychádza sa zo subjektívnych možností konkrétneho vodiča, v danom prípade to
znamená, či poistený vyvinul všetko objektívne možné úsilie, ktoré možno požadovať, aby zabránil
vymršteniu skalky. Mala za to, že ak na  vozovke boli kamienky, cesta bola v zlom technickom stave,
od údajného škodcu nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody ako jazdiť primeranou
rýchlosťou, a preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Bolo potrebné, aby sa súd vysporiadal aj so
spoluzavinením správcu komunikácie. Taktiež bez akýchkoľvek pochybností nebolo preukázané, že ku
vzniku škody došlo odskočením kameňa spod kolies vozidla poisteného žalovanej. Poukazovala na
rozsudok (NS SR, 1 CZ 42/71, R 3/1984) a absenciu priamej príčinnej súvislosti, keďže vzťah príčiny
a následku musí byť bezprostredný (priamy) a príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá),
ale musí byť bezpečne preukázaná a bezprostredná (rozhodnutie US SR - I. ÚS177/08). Vzhľadom na
uvedené navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov odvolacieho
konania.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu
náhradu trov odvolacieho konania v sume 47,21 €. Uviedol, že súd úplne a správne zistil skutkový
stav veci a správne právne vec posúdil, keďže žalobca preukázal vecnú a časovú súvislosť medzi
osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou, a vznikom škody ako
následkom. Z predložených dôkazov bolo preukázané, že príčina škody má povahou v prevádzke vozidla
poisteného u žalovanej, a taktiež príčinná súvislosť medzi prevádzkou poisteného motorového vozidla
a vznikom škody, ktorá má oporu v skutkových okolnostiach týkajúcich sa prejednávanej veci. Námietka
žalovanej, že súd prvého stupňa sa má vysporiadať so spoluzodpovednosťou správcu komunikácie
nemá podľa žalobcu opodstatnenie, a to z toho dôvodu, že správa komunikácie nebol a nie je účastníkom
konania. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovanej, že vymrštení kameňa alebo iného predmetu z
pod kolies vozidla nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v jeho prevádzke. V súvislosti s objektívnou
predvídateľnosťou a možnosťou zabrániť vzniku škody, je škoda spôsobená kameňom vymrštením z
pod kolesa idúceho motorového vozidla nepochybne škodou spôsobenou okolnosťou, ktorá má pôvod
v prevádzke motorového vozidla, a to najmä v dôsledku jeho rýchlosti a taktiež svedok jazdiaci pred
vozidlom žalobcu mohol bez ťažkosti vnímať stav komunikácie a prispôsobiť mu rýchlosť vozidla.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 13.11.2013 v súlade s § 211
ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a po prejednaní veci v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z
hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 1 písm. f/, d/ O.s.p., rozsudok podľa § 219
ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.



Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a
s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Súd prvého stupňa
úplne zistil skutkový stav veci, ktorý posúdil podľa správnych zák. ustanovení, § 427 ods. 1, a
predovšetkým ust. § 442 Občianskeho zákonníka, ktoré správne vyložil a aplikoval na zistený skutkový
stav a po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k správnemu záveru o povinnosti žalovanej
ako poisťovateľa zaplatiť žalobcovi (poškodenému) náhradu škody v preukázanej výške 464,29 €,
spôsobenej prevádzkou poistného osobného motorového vozidla poistenca žalovanej zn. ŠKODA
Octavia EČV: S. XXX  O..

Ani skutočnosti, ktoré žalovaná uviedla v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť správnosť uvedeného
záveru a právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa, a neodôvodňujú iné rozhodnutie o uplatnenom
nároku, preto odvolanie žalovanej z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.
f/, d/ O.s.p. nemožno považovať za opodstatnené, keďže súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k správnym skutkovým zisteniam.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnym názorom súdu prvého stupňa v prejednávanej veci, že škoda
bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a okolnosťou, ktorá má pôvod v
prevádzke dopravného prostriedku. Uvedený právny názor súdu prvého stupňa je v súlade so zásadami,
ktoré vyplývajú z ust. § 427 ods. 1 v spojení s § 428, § 442 a § 563 Občianskeho zákonníka
a z ustálenej rozhodovacej praxe súdov a v posudzovanej veci nebol dôvod sa od týchto zásad
odchýliť. Osobitná povaha prevádzky spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet
zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku, ktorému
nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov
v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s pravidlami
cestnej premávky. V súdnej praxi je už ustálený názor, podľa ktorého pod pojmom stret prevádzok
treba rozumieť nielen tzv. priamy stret prevádzok dvoch alebo viacerých prevádzkovateľov dopravných
prostriedkov, ale tiež aj vzájomné škodné pôsobenie dvoch prevádzok na seba (tzv. nepriamy stret),
pri ktorom síce nedochádza k zrážke dvoch alebo viacerých dopravných prostriedkov, ale prevádzkou
jedného dopravného prostriedku sa nepriamo ovplyvní prevádzka druhého dopravného prostriedku,
v dôsledku čoho dôjde k jeho poškodeniu (k uvedenému porovnaj stanovisko Najvyššieho súdu SR
sp. zn. Cpj 10/1983, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. 3/1984). Žalobca podanou
žalobou uplatnil priamy nárok proti žalovanej (poisťovateľovi) podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v
znení neskorších predpisov, z titulu náhrady škody spôsobenej na jeho motorovom vozidle poškodením
čelného skla vozidla, ku ktorej došlo počas jazdy vozidiel odmrštením kameňa spod kolies motorového
vozidla zn. ŠKODA Octavia EČV: S. XXX  O.. Za túto škodu zodpovedá (objektívne) poistený prevádzateľ
motorového vozidla a žalovaná ako poisťovateľ je povinná za (zodpovedného) poisteného plniť, keďže u
nej uplatnil právo vyplývajúce mu z poistného vzťahu, preto súd prvého stupňa po preukázaní zákonných
predpokladov zodpovednosti poisteného za vzniknutú škodu a výšky škody (ktorá nebola v konaní
sporná) spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku, správne rozhodol, pokiaľ žalobe ako dôvodnej
vyhovel.

Z uvedených dôvodov bol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdený.

Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa správne konštatoval, že škoda, ktorá žalobcovi
vznikla, je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla, a nejedná sa o okolnosť
vonkajšiu, ktorá nemá pôvod v prevádzke motorového vozidla.



O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 2 O.s.p., § 142 ods. 1 a § 151 ods. 2
O.s.p., a keďže žalobca mal v odvolacom konaní úspech a uplatnil náhradu trov odvolacieho konania,
odvolací súd mu priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 47,21 €, ktoré spočívajú v trovách
právneho zastúpenia žalobcu, ktorý bol v konaní plne úspešný, a pozostávajú z právneho úkonu -
vyjadrenie k odvolaniu v sume 31,53 € (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b/ Vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a v zmysle § 16 ods. 3 a §
18 ods. 3 cit. vyhlášky 1x režijného paušálu v sume 7,81 € plus 20 % DPH.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "36C/188/2012", "guid": "08c8c32e-a40b-4a30-8189-c895704015e2:abce7e73-8708-4e68-a721-e77d904f5b5a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:aef3329b-8670-49da-bbc7-d25612eaa3e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 177/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 177/08 z 29. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-29", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aef3329b-8670-49da-bbc7-d25612eaa3e4"}], "citovane_v": []}