Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 24Co/77/2018 z 29. 4. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 29. apríla 2019, sp. zn. 24Co/77/2018, ECLI:SK:KSPO:2019:8116205700.1
Krajský súd Prešov | 24Co/77/2018 | ECLI:SK:KSPO:2019:8116205700.1 | 2019-04-29 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Bezdôvodné obohatenie
Citované ustanovenia: zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/38e201d4-2acd-4287-89ac-ea436e30c278
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8116205700.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/77/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205700
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116205700.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobkyne: W. F., D.. XX.XX.XXXX, N.
D. F.Í. XXX/X, A. D. S., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov
163/66, Svidník, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO:
00 151 653, právne zastúpený Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná
10, 040 01 Košice, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 171,- eur, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 8C/81/2016-50 zo dňa 23.02.2018 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo
výške 171,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 171,- eur odo dňa
nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol, zároveň uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanému  trovy konania v rozsahu 100% s tým,
že o ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 4 ods. 1, 2 písm. g), ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného v čase uzavretia zmluvy, § 451
ods. 1, 2 a § 107 ods. 1, 2,  Občianskeho zákonníka.

4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere
č. 0503468254, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebného - bezúčelového úveru vo výške 829,85
eur (25.000,-Sk) s mesačnou splátkou 22,67 eur (692,- Sk), fixnou úrokovou sadzbou 17,30% ročne,
splatnosťou prvej splátky dňa 20.09.2005 a s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.07.2010. V čl. IV. bod
2 je uvedená RPMN vo výške 10,31%. Žalobkyňa zaplatila na predmetný úver celkovo 1.000,85 eur
(30.151,60 Sk), pričom dňa 19.06.2006 tento úver vyplatila úhradou vo výške 23.926,70 Sk (794,22 eur),
v dôsledku čoho záväzkový vzťah medzi účastníkmi zmluvy zanikol jeho splnením.

5. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami sporu došlo k vzniku
zmluvného vzťahu, ktorý má nepochybne spotrebiteľský charakter, na základe ktorého žalovaný poskytol



žalobkyni spotrebiteľský úver, preto je naň potrebné aplikovať ustanovenia vtedy platného a účinného
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka.

6. Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o splátkovom úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, je ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), absencia
ktorej náležitosti má za následok, že tento úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V čl. IV.
bod 2 zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 5.8.2005 je uvedené, že dlžník
a veriteľ sa dohodli, že ročná percentuálna miera nákladov je 10,31 %, pričom je vypočítaná z hodnoty
celkových nákladov dlžníka spojených s úverom a výšky poskytnutého úveru. Ročná percentuálna miera
nákladov sa počas trvania úverového vzťahu mení v prípade, ak dôjde k zmene poplatkov a/alebo sa
dlžník omešká so splátkou a/alebo uhradí splátku v iný ako dohodnutý deň podľa zmluvy.

7. Údaj o RPMN uvedený veriteľom v zmluve je na prvý pohľad nesprávny, nezohľadňujúci zmysel a
účel zavedenia inštitútu RPMN do spotrebiteľských zmlúv, t.j. informovať spotrebiteľa o celkovej výške
nákladov spojených so spotrebiteľským úverom (úrokov vrátane všetkých poplatkov), čo RPMN uvedená
v zmluve jednoznačne nemôže zohľadňovať, pretože len dohodnutá úroková sadzba vo výške 17,30%
ju prekračuje, čím v nej nemôžu byť logicky zahrnuté všetky náklady na poskytnutie tohto úveru, ktoré
sú špecifikované v základných podmienkach zmluvy v čl. I..  Ak je výška RPMN v zmluve síce uvedená,
ale v nesprávnej výške, je to v neprospech spotrebiteľa a preto je uvedenie takéhoto nesprávneho
údaja potrebné hodnotiť tak, ako keby údaj RPMN v zmluve uvedený nebol, v dôsledku čoho je úver
bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalobkyňa uhradila viac ako si požičala vzniklo na strane žalovaného
bezdôvodné obohatenie.

8. Nakoľko žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania bolo nevyhnutné sa s ňou vysporiadať. Súd
mal za to, že aj keď bola RPMN v zmluve uvedená žalovaným v nesprávnej výške, nemožno takéto
konanie žalovaného považovať za úmyselné, nakoľko žalovaný bol povinný dodržať zákon a uviesť
RPMN vypočítanú podľa vzorca stanoveného v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch. Neodborné
konanie žalovaného resp. konanie bez odbornej starostlivosti teda automaticky nepreukazuje aj jeho
úmysel (či už priamy alebo nepriamy), ktorý v konaní nepreukázala ani samotná žalobkyňa. Na druhej
strane je tiež potrebné uviesť, že pri uvedení dvoch rozličných sadzieb RPMN, t.j. jednej podľa zákona a
druhej „správnej“ sadzby, by navyše mohlo dôjsť k zmäteniu dlžníka, ktorý by tak nemal jasnú predstavu
o výške celkových nákladov úveru a tak mohol produkt ponúkaný žalovaným porovnať s ponukami
iných veriteľov. Je preto potrebné na daný prípad aplikovať trojročnú objektívnu premlčaciu dobu,
ktorá je stanovená ako maximálna lehota na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy k získaniu bezdôvodného
obohatenia skutočne došlo. Ak sa plnenie bez právneho dôvodu poskytuje postupne po častiach,
objektívna premlčacia doba začína plynúť pri každej z nich osobitne v okamihu, kedy k plneniu došlo.
V tomto prípade objektívna premlčacia lehota začala plynúť najneskôr v deň nasledujúci po 19.6.2006,
kedy žalobkyňa vyplatila zostatok úveru a uplynula dňa 20.6.2009. Keďže žaloba bola podaná na súde
až dňa 21.3.2016, je námietka žalovaného dôvodná a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak,
že v plnej miere úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O
výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Obsah odvolania žalobkyne

10. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie žalobkyňa z dôvodu nesprávnych
skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie mylne neakceptoval
objektívnu desaťročnú premlčaciu dobu. Podstata aplikácie desaťročnej premlčacej doby spočíva v
tom, že v dobe prijatia nezákonnej platby dodávateľ prijal platbu, o ktorej vedel, že ju získava na úkor
spotrebiteľa ako bezdôvodné obohatenie. Doba, počas ktorej žalovaný poskytuje úvery a ich množstvo,
vylučuje inú možnosť, ako tú, že žalovaný sa na úkor spotrebiteľov obohacuje úmyselne a nejde o
jednorazové nedbanlivostné zlyhanie. S poukazom na rozsiahlu rozhodovaciu prax Krajského súdu v
Prešove o aplikácii desaťročnej objektívnej premlčacej doby v obdobných prípadoch, navrhla napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.



IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 470 ods.
1 a 2 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1 CSP, § 359 CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a
dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku.

13. Odvolací súd v zhode s právnym názorom súdu prvej inštancie uvádza, že úver poskytnutý žalobkyni
na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0503468254, je potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov v zmysle ust. §  4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v
znení neskorších predpisov, účinného v čase uzavretia zmluvy.

14. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Jednou z
obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je RPMN, absencia ktorej má za následok, že
tento úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie
nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so
spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje
sa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktov na finančnom trhu a tak aj výber úveru, pre toho
- konkrétneho spotrebiteľa najvýhodnejšieho.

15. Nemožno prehliadnuť, že RPMN je v zmluve o splátkovom úvere č. 0503468254 uvedená nesprávne.
Esenciálnou súčasťou RPMN je a priori dojednaný úrok z úveru, pričom v ďalšom výpočte RPMN
môže dochádzať už len k jej navýšeniu o poplatky či iné plnenia, uhrádzané spotrebiteľom v priebehu
zmluvného vzťahu. Za absurdné preto považuje odvolací súd uvedenie RPMN v nižšom percentuálnom
vyjadrení ako je ročná úroková sadzba za poskytnutie úveru. Takého konanie dodávateľa nemožno
hodnotiť inak ako klamaním spotrebiteľa, ktorý je zavádzaný skutočnosťou, že percentuálne vyjadrenie
RPMN zohľadňuje všetky náklady spotrebiteľa, súvisiace s poskytnutím úveru, čo v konečnom dôsledku
žalovaný deklaroval aj v čl. IV. bod 2 zmluvy o splátkovom úvere.

16. Je síce pravdou, že do 01.07.2006, kedy nadobudla účinnosť opravná novelizácia zák. č.
264/2006 Z.z., ktorou sa zosúladil vzorec RPMN so Smernicou č. 87/102/EHS (novelizáciou tejto
smernice v roku 1990, bol zavedený jednotný matematický vzorec pre výpočet RPMN), bol v prílohe
zákona o spotrebiteľských úveroch uvedený nesprávny vzorec RPMN. Povinnosťou žalovaného,
vystupujúceho v postavení dodávateľa (profesionála) však bolo postupovať voči spotrebiteľovi s
odbornou starostlivosťou, a teda uviesť údaj o RPMN zodpovedajúci skutočnosti (zohľadňujúci všetky
náklady s poskytnutím tohto úveru spojené).

17. Ak je teda výška RPMN v zmluve síce uvedená, ale v nesprávnej výške, je to v neprospech
spotrebiteľa. Predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý bankou a spotrebiteľ mohol , teda očakával
riadnu odbornú starostlivosť banky pri postupe s poskytnutím úveru. Žalovaný sa nemôže odvolávať
a argumentovať tým, že vychádzal z nesprávneho údaja alebo vzorca, ktorý bol v prílohe zákona
č. 258/2001 Z.z. uvedený nesprávne. Uvedením nesprávneho údaju RPMN je bezo sporu klamaním
spotrebiteľa. Keďže banka neposkytla klientovi objektívny údaj o výške RPMN tým postupovala voči
klientovi neodborne a v zmluve mala jednoznačne uviesť pravdivý údaj o cene úveru. Takýmto
postupom by banka naplnila zákonnú povinnosť postupovať pri vykonávaní bankovej činnosti s odbornou
starostlivosťou (porov. rozsudok Krajského súd v Prešove sp. zn. 18Co/33/2014 zo dňa 16.02.2015).

18. K úmyselnosti bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného odvolací súd uvádza, že žalovaný,
ktorý sám koncipoval zmluvu o splátkovom úvere, si jednoznačne musel byť vedomý nesprávnosti
uvedenia výšky RPMN, a teda vedel, že poskytnutý úver môže byť považovaný za bezúročný a bez
poplatkov a pre prípad, že sa tak stane, bol s tým uzrozumený. Žalovaný poskytuje spotrebiteľské
úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V predmetnom právnom vzťahu vystupuje v
pozícii profesionála, u ktorého je nevyhnutné prezumovať čo najvyššiu mieru znalosti spotrebiteľského
práva. Žalovaný sa zodpovednosti za uzavretie imperfektnej zmluvy nemôže zbaviť ani poukazom



na „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v
neprospech žalobkyne. Je skutočne veľmi ťažko uveriť, aby žalovaný nemal vedomosť o tom, čo môže
spôsobiť uzavretím zmluvy bez uvedenia obligatórnych obsahových náležitostí a pre prípad, že sa
tak stane, že s tým nebol uzrozumený. Záver o potrebe aplikácie trojročnej objektívnej premlčacej
doby upravenej v ustanovení § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka preto nemá oporu vo vykonanom
dokazovaním.

19. Žalovaný napriek uzrozumeniu s možnou bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru prijímal
platby nad rámec poskytnutej istiny, čo nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia na úkor spotrebiteľa, žalobkyne. Objektívna premlčacia doba pre vydanie
bezdôvodného obohatenia je v takomto prípade desaťročná, ako to správne uviedla žalobkyňa.

20. Keďže v dôsledku neprávnej aplikácie trojročnej objektívnej doby pre vydanie bezdôvodného
obohatenia, sa súd prvej inštancie nezaoberal tvrdeniami žalobkyne o počiatku plynutia dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby,  odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm.
c) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti nároku žalobkyne
na vydanie bezdôvodného obohatenia aplikovať desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu, zároveň sa
zaoberať počiatkom plynutia, resp. možným márnym uplynutím subjektívnej premlčacej doby.

22. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3
CSP).

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).