Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/23/2013 z 30. 5. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 30. mája 2013, sp. zn. 4Co/23/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3612200937.1
Krajský súd Trenčín | 4Co/23/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3612200937.1 | 2013-05-30 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/86aa97bc-fb5f-49b9-8f29-fd8b6ce67e72
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3612200937.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/23/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612200937
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3612200937.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Česká republika, s.r.o., so sídlom Česká
republika, Novodvorská 994, Praha 4, IČO: 25 117 483, zastúpeného S. T. Z. X, J.,. IČO: XX XXX XXX
proti odporcovi O. E., bytom E. M. XXXX/XX, G., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu M.
D. T., D. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. B. C., advokátom v T., D. I. o zaplatenie sumy
1.567,81 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske,
č.k. 4C/30/2012-70 zo dňa 30. augusta 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o priznaní náhrady trov
konania vedľajšiemu účastníkovi     p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ     j e    p o v i n n ý     zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu
trov odvolacieho konania -  trov právneho zastúpenia vo výške 15,93 Eur, na účet právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka JUDr. B. C., advokáta,                         č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX,  do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania 158 Eur do troch dní od právoplatnosti
uznesenia. Zároveň rozhodol, že navrhovateľovi sa vracia súdny poplatok 87,37 Eur prostredníctvom
Daňového úradu Bratislava. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným
návrhom proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 1.567,81 Eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým,
že jeho právny predchodca, Slovenská sporiteľňa a.s., a odporca uzavreli dňa 22.02.2006 Zmluvu č.
262986228, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky jeho právneho predchodcu v znení ich
dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy jeho právny predchodca poskytol odporcovi peňažné prostriedky.
Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných
obchodných podmienkach. Vzhľadom na to, že odporca neplnil v stanovených termínoch splátky, čím
porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, jeho právny predchodca odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu
na úhradu dlžnej sumy. Jeho pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 1.567,81 Eur, ktorá
pozostávala z istiny 840,92 Eur riadneho úroku 354,81 Eur, úroku z omeškania 372,08 Eur a ostatného
príslušenstva 0,00 Eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca Slovenská sporiteľňa,
a.s. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky, uvedenej v predmetnej prílohe, je generovaná
bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. V tomto
konaní si uplatňuje zákonný úrok z omeškania, počnúc dňom 11.12.2009, t.j. dňom nasledujúcim po
dni účinnosti postúpenia pohľadávky, resp. po dni riadnej splatnosti úveru podľa prílohy k zmluve o
postúpení pohľadávok. Pokiaľ ešte nenastala riadna splatnosť úveru, uplatňuje si úrok z omeškania,
počnúc dňom nasledujúcim po dni doručenia Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.
Súd vo veci samej rozhodol platobným rozkazom zo dňa 22.03.2012, č.k. 21Ro/78/2012-23, proti
ktorému podal dňa 17.07.2012 vedľajší účastník na strane odporcu odpor. V odpore namietal premlčanie
žalovaného nároku. Navrhovateľ vzal písomným podaním, doručeným súdu dňa 27.07.2012, návrh



na začatie konania v celom rozsahu späť, pričom navrhol, aby súd konanie zastavil a vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ustanovenie § 150 Občianskeho súdneho
poriadku. Zároveň požiadal o vrátenie súdneho poplatku. Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania
v celom rozsahu späť pred začatím pojednávania, preto súd podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. konanie
zastavil. Prípadný nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu by bol právne neúčinný, pretože k späťvzatiu
návrhu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie vo veci. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh
na začatie konania v sume 94 Eur. Keďže bolo konanie zastavené pred prvým pojednávaním vo veci,
vracia sa súdny poplatok  krátený o 6,63 Eur, t.j. v sume 87,37 Eur. Súdny poplatok vráti daňový úrad,
príslušný podľa miesta sídla navrhovateľa (Bratislava) po právoplatnosti tohto uznesenia. O náhrade
trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku tak, že na
ich náhradu zaviazal navrhovateľa. Rozhodol tak z dôvodu, že zastavenie konania procesne zavinil
navrhovateľ tým, že vzal návrh na začatie konania pred začatím pojednávania celkom späť, z ktorého
dôvodu sa konanie muselo zastaviť. Je preto povinný uhradiť trovy konania vedľajšieho účastníka na
strane odporcu. Trovy konania vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 2 úkony
právnej služby po 71,37 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady,  odpor, vyjadrenie
k žalobnému návrhu) a z dvoch režijných paušálov po 7,63 Eur, spolu v sume 158 Eur. Súd nezistil
dôvody, hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nemal
priznať. Úkony právneho zástupcu vedľajšieho účastníka smerovali k ochrane práv účastníka konania,
na strane ktorého v konaní vystupuje. Úkony vykonané právnym zástupcom vedľajšieho účastníka z
tohto dôvodu nemožno považovať za vykonané neúčelne. V tejto súvislosti súd prihliadol aj na to, že
navrhovateľ vzal späť návrh až potom, čo vedľajší účastník prostredníctvom právneho zástupcu vzniesol
námietku premlčania žalovaného nároku. Pri rozhodnutí vychádzal z toho, že vedľajší účastník má v
konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník ( § 93 ods. 4 O.s.p.) a každý účastník sa môže dať
zastúpiť v konaní advokátom (§ 25 ods. 1 O.s.p.). Občiansky súdny poriadok nevylučuje možnosť, aby
sa advokátom dal zastúpiť aj vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p. Len tá skutočnosť, že vedľajší
účastník je právnickou osobou, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv podľa osobitného predpisu,
nevylučuje, resp. neobmedzuje právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť v konaní advokátom, ani
jeho právo uplatniť si náhradu trov (vrátane trov právneho zastúpenia), ktoré mu v konaní vzniknú. Ak
v konaní takto zastúpenému vedľajšiemu účastníkovi vzniknú trovy právneho zastúpenia, má právo na
ich náhradu.

Proti tomuto uzneseniu, v časti vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, podal v zákonnej
lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby krajský súd uznesenie okresného súdu v tejto časti zmenil
tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho
konania 19,12 Eur. Uviedol, že cieľom vedľajšieho účastníka je kolektívna ochrana spotrebiteľov.
Zastával názor, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť z podstaty svojej existencie schopné
samé poskytnúť právnu pomoc v spotrebiteľských sporoch. Podľa údajov registrácie Ministerstva vnútra
SR má združenie členov, ktorí majú právnické vzdelanie, pričom združenie môže podľa § 25 z.č.
250/2007 Z.z. využívať aj podporu ministerstva. V tomto smere poukázal na rozhodnutia Krajského
súdu v Bratislave, sp. zn. 5Co 26/2012 a 3Cob 259/2011, ktorý v obdobných prípadoch vedľajšiemu
účastníkovi trovy konania nepriznal. Citoval z dôvodovej správy k z.č. 384/2008 Z.z. a vyvodil,
že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa na tento účel zriadeným
subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc. Poukázal na to, že
združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na ich stav a vôľu odporcu, pričom pred oznámením
o vstupe do konania nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Združenie opakuje procesné
podania nadbytočne, bez uvedenia nových skutočností, týkajúcich sa predmetu sporu. K obdobnému
záveru dospel i Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí sp. zn. 6Co 141/2012 a Krajský súd v Banskej
Bystrici sp. zn. 17Co 91/2012. V zmysle uvedeného zastáva názor, že trovy vedľajšieho účastníka nie sú
trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom ,hodným osobitného
zreteľa podľa § 150 O.s.p. Súd by nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkov neporušil
právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov konaní podľa čl. 47 ods. 2,3 Ústavy SR, čo vyvodil o.i.
z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 a rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 16Co 100/2012. Vo veci nie je podľa názoru navrhovateľa možné aplikovať ani § 137 O.s.p., pretože
združenie odporcu v konaní nezastupuje. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka mal z týchto dôvodov
za nadbytočné, účelové a nehospodárne.



Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd uznesenie
súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil a navrhovateľa zaviazal k povinnosti zaplatiť mu aj
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 15,93 Eur. Argument navrhovateľa, že spotrebiteľ nemal
vedomosť o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, považoval za bezvýznamný. Súhlas spotrebiteľa
so vstupom vedľajšieho účastníka do konania O.s.p. nevyžaduje. Ku konštatovaniu navrhovateľa, že
trovy konania neboli účelne vynaložené, uviedol, že navrhovateľ vzal späť návrh na začatie konania
práve v dôsledku činnosti vedľajšieho účastníka. Dodal, že navrhovateľ sa sám rozhodol vziať na
seba riziko prípadného neúspechu v konaní podaním premlčaného nároku a zneužívaním nízkeho
právneho vedomia spotrebiteľov. Ak navrhovateľ nebude riskovať proti vedľajšiemu účastníkovi ani
náhradu trov konania, bude si naďalej uplatňovať nároky takéhoto charakteru. Nesúhlasil s argumentom
navrhovateľa, že vedľajší účastník musí mať zo svojej podstaty odborný aparát na poskytnutie
právnej pomoci spotrebiteľom. Vyžadovať, aby členom združenia bola aj osoba s odbornými právnymi
znalosťami, je neústavným a ničím neodôvodneným zásahom do práva každého slobodne sa združovať.
Vedľajší účastník poznamenal, že združenie sa ku každému sporu vyjadrovalo nie hromadne, ale
priebežne, jednotlivo až po doručení žalobného návrhu, teda po riadnom oboznámení s vecou. Mal za
to, že odmena advokáta je vždy nákladom, potrebným k účelnému uplatňovaniu, resp. bráneniu práva. V
súvislosti s možnou aplikáciou § 150 ods. 1 O.s.p. na daný prípad uviedol, že situáciu navrhovateľa nie je
potrebné zmierňovať použitím tohto ustanovenia, pretože oproti vedľajšiemu účastníkovi sa nachádza v
nepomerne výhodnejšom postavení. Ak by súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania,
išlo by o popretie princípov elementárnej spravodlivosti a neúmerné podstatné sťaženie postavenia
vedľajšieho účastníka. V danom prípade bola činnosť vedľajšieho účastníka v súlade s účelom súdneho
konania. V súvislosti s priznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi poukázal na viacero
rozhodnutí slovenských krajských súdov, napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 31.07.2012, č.
k. 9Co/104/2012-84, Krajského súdu v Žiline z 31.07.2012, č. k. 8Co/258/2012-127, Krajského súdu v
Prešove z 31.05.2012, sp. zn. 6Co/16/2012.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v
napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi) podľa § 212
ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.).
Ak však súd zastavuje konanie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania zisťuje, či niektorý z účastníkov
konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému
došlo pre správanie odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne, zakladá právo navrhovateľa na náhradu
trov zastaveného konania. Dôvodnosť návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol výsledok
konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, či odporca splní to, čoho sa navrhovateľ domáha, a
len preto navrhovateľ vezme návrh späť. Zavinenie navrhovateľa zase môže spočívať v tom, že podal
návrh napríklad napriek tomu, že dlh bol splnený, a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo
v tom, že návrh vzal späť bez toho, aby odporca splnil to, čoho sa návrhom domáhal, prípadne z iných
dôvodov.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny v sume
1.567,81 Eur s príslušenstvom. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 27.07.2012,
vzal navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť bez bližšieho odôvodenia a žiadal konanie zastaviť.
Vzhľadom na uvedené je nesporné, že dôvodom zastavenia konania voči odporcovi bolo späťvzatie
návrhu, pričom navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť bez toho, že by odporca splnil
to, čoho sa podaným návrhom voči nemu domáhal. Preto v zmysle ust. § 146 ods. 2 vetá prvá
O.s.p. je navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. Odporcovi
preukázateľne žiadne trovy nevznikli, a preto mu ich súd prvého stupňa nepriznal.



Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa o trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
priznal náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 158 Eur. Odvolací súd
sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší
účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho
zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho
zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky,
článok 47 ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľa -
odporcu. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil,
jeho právny zástupca zastúpenie riadne prevzal a dňa 18.07.2012 doručil súdu odpor proti platobnému
rozkazu, v ktorom právne kvalifikovane vzniesol námietku premlčania, preto nie je dôvod na nepriznanie
náhrady trov právneho zastúpenia. V konaní na strane vedľajšieho účastníka odvolací súd nevzhliadol
ani dôvod na aplikáciu ust.   § 150 O.s.p., ako to v odvolaní navrhol navrhovateľ.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade
trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1,      § 151 ods. 1 O.s.p.
tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 15,93
Eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 158 Eur, predstavujúca náhradu trov konania, a preto
by vedľajšiemu účastníkovi patrila náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v odmene za právne
zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 14  ods. 3 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,
vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 16,60 Eur, znížená na polovicu základnej sadzby,
t.j. 8,30 Eur za podanie vyjadrenia dňa 13.12.2012, režijný paušál 7,63 Eur + 20 % DPH, spolu v sume
19,12 eur. Právny zástupca vedľajšieho účastníka si však uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v
nižšej sume, než aká by mu patrila, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov konania v uplatnenej
výške 15,93 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .