Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/81/2011 z 27. 9. 2011
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 27. septembra 2011, sp. zn. 17Co/81/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3209201419.1
Krajský súd Trenčín | 17Co/81/2011 | ECLI:SK:KSTN:2011:3209201419.1 | 2011-09-27 | Rozhodnutie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b32a6b1d-6821-415a-8ed2-c4e6a8c3303a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3209201419.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/81/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3209201419
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3209201419.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr.
Aleny Radičovej a JUDr. Gabriely Janákovej, v právnej veci navrhovateľky H.. H. L., nar. XX. X. XXXX,
bytom L. X. L., A. XXXX/XX, občianky SR, proti odporcovi H.. A. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. X.
L., A. I./XX, občanovi SR, zastúpenému E.. E. Z., advokátom so sídlom v V., X.. R.. C. XX, v konaní o
rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu Z. L., nar. X. XX. XXXX,
v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny J., pracovisko L.
X. L., na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 10.
januára 2011, č.k. 3C/73/2009-154, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti    p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov a maloleté dieťa -  Z. L., nar. X. XX.
XXXX zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že otec dieťaťa je povinný
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú Z. striedavo každý párny týždeň v čase od pondelka od
8.00 hod. do nasledujúceho pondelku nepárneho týždňa do 8.00 hod. a ďalší párny týždeň od pondelka
od 8.00 hod. do piatka do 16.00 hod. a matka dieťaťa je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť
o maloletú Z. každý nepárny týždeň v čase od pondelka od 8.00 hod. do nasledujúceho pondelku v
párnom týždni do 8.00 hod. a nasledujúci párny týždeň od piatka od 16.00 hod. do pondelka párneho
týždňa  do 8.00 hod.. Ďalej maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky v čase letných prázdnin
každého kalendárneho roku prvé dva júlové týždne počnúc pondelkom prvého týždňa od 8.00 hod. a
končiac pondelkom tretieho týždňa o 8.00 hod. a prvé dva augustové týždne počnúc pondelkom prvého
týždňa od 8.00 hod. a končiac pondelkom tretieho týždňa o 8.00 hod. a do osobnej starostlivosti otca v
čase letných prázdnin každého kalendárneho roku druhé dva júlové týždne počnúc pondelkom tretieho
júlového týždňa o 8.00 hod. a končiac pondelkom o dva týždne o 8.00 hod. a druhé dva augustové
týždne počnúc pondelkom tretieho augustového týždňa o 8.00 hod. a končiac pondelkom o dva týždne
o 8.00 hod.. Ďalej maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky v nepárnom kalendárnom roku počas
veľkonočných sviatkov v čase od veľkonočného piatku od 8.00 hod. do soboty do 18.00 hod., počas
vianočných sviatkov v čase od 24. 12. od 8.00 hod. do 25. 12 do 18.00 hod. a do osobnej starostlivosti
otca počas veľkonočných sviatkov v čase od veľkonočnej soboty od 18.00 hod. do pondelka do 18.00
hod., počas vianočných sviatkov v čase od 25. 12 od 18.00 hod. do 27. 12. do 18.00 hod. a ďalej
do osobnej starostlivosti otca v párnom kalendárnom roku počas veľkonočných sviatkov v čase od
veľkonočného piatku od 8.00 hod. do soboty do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov v čase od
24. 12. od 8.00 hod. do 25. 12 do 18.00 hod. a do osobnej starostlivosti matky počas veľkonočných
sviatkov v párnom kalendárnom roku v čase od veľkonočnej soboty od 18.00 hod. do pondelka do
18.00 hod., počas vianočných sviatkov v čase od 25. 12 od 18.00 hod. do 27. 12. do 18.00 hod..
Zároveň otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 30 eur mesačne, vždy
do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. O trovách
rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu s tým, že o trovách štátu  rozhodne osobitným



uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.  Rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že
manželstvo účastníkov je vážne rozvrátené, pričom manželia vidia dôvody rozvodu jednak v odlišných
povahových vlastnostiach, čo viedlo k vzájomným nedorozumeniam a konfliktom, účastníci sa citovo
odcudzili a navrhovateľka nadviazala vzťah s iným mužom. Obaja účastníci konania sa zhodli na tom,
že ich manželstvo je za daných podmienok trvale nefunkčné. Účastníci spolu intímne nežijú vyše roka,
spoločne nehospodária, komunikujú spolu len ohľadne ich maloletého dieťaťa a preto dospel k záveru,
že manželstvo je vážne rozvrátené a neplní základné funkcie tak, ako ich uvádza Zákon o rodine.
Starostlivo zvažoval dopad rozvodu manželstva na mal. Z. a dospel k záveru, že rozvod manželstva
nebude v rozpore s jej záujmami, nakoľko rodičia nemajú záujem o obnovenie manželského spolužitia a
ani po dlhšej dobe od podania návrhu na rozvod manželstva nedošlo k obnoveniu ich vzťahov a citových
väzieb. Je preto v záujme maloletej, aby vyrastala v pokojnom prostredí, v ktorom budú síce rodičia žiť
oddelene, avšak nebude svedkom ich vzájomných hádok a konfliktov. Manželia ani v konaní pred súdom
neboli ochotní  dospieť k vzájomnému konsenzu a dohodnúť sa na základných veciach fungovania ich
vzťahov a preto považoval súd manželstvo za rozvrátené bez možnosti jeho obnovy. Príčiny rozvratu
videl najmä v rozdielnych povahových vlastnostiach, vo vzájomnom citovom odcudzení a sekundárne aj
mimomanželskom vzťahu navrhovateľky s iným partnerom.  Zverenie maloletého dieťaťa účastníkov  do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov odôvodnil tým, že takáto starostlivosť je v danom prípade
najideálnejším riešením usporiadania rodičovských práv k maloletej dcére, ktorá je citovo naviazaná
na oboch rodičov, má rada obidvoch rodičov, pozitívne city prejavuje voči obidvom rodičom, matku
však vníma výhradne pozitívne. Poukázal na závery znaleckého posudku z ktorého vyplýva, že obaja
rodičia majú maloletú dcéru radi, každý je v prístupe k dieťaťu trochu iný, avšak obaja sú voči dcére
ohľaduplní a láskaví. Znalkyňa v posudku doporučila delenú starostlivosť práve preto, že maloletá má
možnosť získať veľa od oboch rodičov, pričom zmena prostredia nebude na jej ujmu vzhľadom k jej
otvorenej a prispôsobivej povahe a preto by nebolo vhodné zveriť maloletú len do výlučnej starostlivosti
matky, keď potrebuje mať v danom veku zabezpečenú i výchovu zo strany otca, ktorý je pre ňu z
hľadiska osobnostného vývoja rovnako potrebný. Navštevuje materskú školu v L. X. L.. Podľa stanoviska
kolízneho opatrovníka, ktorý preskúmal podmienky na výchovu maloletej u oboch rodičov, má maloletá
u oboch svojich rodičov vytvorené všetky podmienky na riadnu výchovu a opateru, lebo obaja rodičia
sa snažia dieťaťu vytvoriť harmonické prostredie a postarať sa o ňu finančne aj emocionálne. Súd
preto konštatoval v závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že maloletá bude mať pri striedavej
starostlivosti vytvorené optimálne podmienky pre svoj zdravý rast a vývoj detskej osobnosti, pričom
negatívne dopady na výchovu maloletej zo strany priateľa matky neboli zistené. Rozsah striedavej
starostlivosti upravil v súlade so závermi znaleckého dokazovania a sviatky a prázdniny rozvrhol tak, aby
každý z rodičov mal možnosť tieto tráviť s dieťaťom.  Výrok o výživnom odôvodnil tým, že matka dieťaťa
zarába priemerne 593 eur a otec 666 eur, a preto s prihliadnutím aj na okolnosť, že dieťa bude v osobnej
starostlivosti matky tráviť dlhšiu dobu a určil otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 30 eur mesačne.

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá navrhla zrušiť rozsudok
okresného súdu vo výroku o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode
alebo zmeniť tak, že maloletá bude zverená do starostlivosti matky. Vyjadrila presvedčenie, že striedavá
osobná starostlivosť oboch rodičov v čase bežného školského roka je v neprospech ďalšieho vývoja
dieťaťa. K takému presvedčeniu ju vedie poznanie dcéry, čo potvrdzujú aj výsledky dokazovania
uskutočneného v konaní pred súdom prvého stupňa, konkrétne viaceré vyjadrenia uvedené v znaleckom
posudku, keď znalkyňa na otázku č. 1, že hoci maloletá má rada oboch rodičov, matka zaberá väčšie
miesto v jej srdiečku a je výhradne pozitívne vnímaná, pričom voči otcovi je vyjadrené mierne negatívum.
Aj v súvislosti s odpoveďou na otázku č. 3 uviedla znalkyňa, že dieťa viac inklinuje k matke a tiež
maloletá sa vyjadrila, že by chcela byť iba s maminou.  Takýto postoj dieťaťa podľa názoru navrhovateľky
jednoznačne vyjadruje vôľu dieťaťa byť v starostlivosti matky, podľa vnímania dieťaťa bývať u matky,
resp. s matkou. Záver znaleckého posudku o možnosti striedavej, resp. delenej starostlivosti považuje
len za názor znalkyne, konštatovaný po osobných stretnutiach s rodičmi a jedným stretnutím znalkyne
s dieťaťom, pričom súd založil svoje rozhodnutie len predovšetkým na vyhodnotení znalkyne. Vyjadrila
presvedčenie, že pre maloletú v jej veku sú dôležitejšie láska, citlivosť, empatia, čomu sa dieťa má
možnosť naučiť práve u matky, skôr ako praktické riešenie problémov, všeobecný rozhľad a rozhodnosť
čomu sa má dieťa naučiť u otca. Pre maloletú považuje za najdôležitejší pocit bezpečia, istoty, čo získa
práve tým, že bude vychovávaná čo najviac v stabilnom rovnorodom prostredí, ktoré jej vytvorí matka,
vzhľadom k opakovane prezentovanému názoru dieťaťa o jej túžbe byť len s maminou. Vyslovila názor,
že pre dieťa vo veku 5 rokov je potrebné predovšetkým mať zabezpečenú výchovu takou osobou, u



ktorej bude mať pocit maximálneho bezpečia, istoty, lásky a opory.  Je ideálne, pokiaľ to môžu byť obaja
rodičia, avšak v prípade ich rozchodu má to byť práve ten rodič, koho z tohto pohľadu dieťa čo najviac
vníma. Adekvátna výchova zo strany otca môže byť zabezpečovaná aj za predpokladu, že dieťa bude
zverené len do starostlivosti matky, nakoľko môže sa realizovať styk otca s maloletou. Názor znalkyne o
tom, že v prípade, ak by maloletá sa mohla s otcom stretávať iba v čase dvoch víkendov mesačne, čím
by pravdepodobne strádala, čo je nepostačujúce pre udržanie a rozvoj kvalitného vzťahu medzi otcom a
dieťaťom, by sa mohol realizovať tým, že bude širšie upravený styk dieťaťa s otcom. Striedavá výchova
však podľa jej presvedčenia maloletú zneisťuje a táto stráca pocit vlastného bezpečia a istoty. Osobitne
zdôraznila dosiaľ útly vek maloletej a skutočnosť, že ide o dievča a že na základe aj týchto faktov práve
matka môže jej poskytnúť väčšiu citovú oporu ako otec.  Prenajala si jednoizbový byt v L. X. L., ktorý
si zariadila, kde s maloletou býva a trávi čas vtedy, keď je táto v jej osobnej starostlivosti, v dôsledku
čoho dieťa je naďalej v prostredí, ktoré mu je blízke. Vyslovila názor, že dieťa má mať v prvom rade
jednotnú výchovu a práve v tomto prípade delenej, resp. striedavej starostlivosti by tomu tak nebolo,
vzhľadom na inakosť rodičov, na ktorú poukázala aj znalkyňa a jednotná  výchova maloletej môže byť
zabezpečená len v prípade prevahy jedného výchovného prostredia, lebo striedavá výchova by vytvárala
dve výchovné a odlišné prostredia, ako aj prístup, čo by  nesledovalo jednotný vývoj maloletej. Znalecké
dokazovanie  G. Y. I. G. J. C. J. na zodpovedanie otázok ohľadne vhodnosti striedavej výchovy súd v
doterajšom konaní nenariadil.  Zo znaleckého posudku H.. R. vyplýva, že nerešpektuje v celom rozsahu
názor maloletej, a preto sa navrhovateľka nemôže uspokojiť s takýmto znaleckým posudkom. Vyslovila
názor, že vyhodnotenie veci nezodpovedá v plnom rozsahu skutkovým zisteniam, resp. vyhodnotenie je
odlišné od nich a je preto potrebné doplniť rozsiahlejším spôsobom dokazovanie na zistenie vhodnosti
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov poukazujúc na jej vyjadrenie.

Odporca vo vyjadrení, ktoré podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol rozsudok
okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť. Odvolanie navrhovateľky považoval len za prezentáciu
subjektívnych názorov navrhovateľky na nevhodnosť striedavej osobnej starostlivosti u maloletého
dieťaťa na čas po rozvode manželstva v rámci ktorej navrhovateľka prakticky popiera zmysel inštitútu
striedavej osobnej starostlivosti u detí v predškolskom veku a opomína, že k takému spôsobu úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode pristúpil z prvého stupňa na základe výsledkov
znaleckého dokazovania súdnym znalcom v odbore psychológie, odvetvie klinická psychológia detí,
klinická psychológia dospelých a poradenská psychológia, ktoré bolo zamerané práve na objektívne
posúdenie vhodnosti takéhoto spôsobu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností účastníkov k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Súd prvého stupňa však pri rozhodovaní vychádzal z podaného
znaleckého posudku ako celku a prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré z tohto znaleckého posudku v
súhrne vyplynuli, najmä na jednoznačné závery znaleckého dokazovania, v zmysle ktorých je striedavá
osobná starostlivosť jednoznačne v záujme dieťaťa, pričom súd  rešpektoval závery znaleckého
dokazovania aj čo do rozsahu a spôsobu úpravy striedavej osobnej starostlivosti. Vyslovil názor, že
pojem záujem dieťaťa nie je totožný s pojmom vôľa dieťaťa a práve preto bolo vo veci nariadené
znalecké dokazovanie, aby súd za pomoci odborníka mohol urobiť správny záver o tom, či striedavá
osobná starostlivosť o dieťa na čas po rozvode je v záujme dieťaťa alebo nie a pre záver súdu v tomto
smere nemôže byť rozhodujúce len subjektívne vyjadrovaná vôľa dieťaťa, ale predovšetkým objektívne
zistenia o tom, aký spôsob úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode je v
záujme dieťaťa. Poukázal na to, že povinnosť súdu vyplývajúca z § 24 ods. 4 posledná veta Zákona
o rodine a to dbať o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, zároveň korešponduje s ľudským právom každého
z rodičov mať vo vzťahu ku svojim deťom rovnaké práva a povinnosti, garantované článkom 5  Protokolu
č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom práve toto ľudské právo každého
rodiča vo vzťahu ku svojim deťom bolo vyjadrené zakotvením inštitútu striedavej osobnej starostlivosti
do Zákona o rodine. S poukazom na článok 7 ods. 5 Ústavy SR (prednosť medzinárodných zmlúv
o ľudských právach a základných slobodách  pred zákonom) a s poukazom na článok 5 Protokolu
č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je potom potrebné ust. § 24 ods.
2 Zákona o rodine aplikovať vždy, ak je to v záujme dieťaťa, pričom v zmysle článku 9  odsek 3
Dohovoru o právach dieťaťa sa prezumuje, že vždy je v záujme dieťaťa udržiavať osobné kontakty
so svojimi rodičmi, ak sa nepreukáže opak a z tohto pohľadu je potrebné posudzovať aj splnenie
podmienky lepšieho zabezpečenia potrieb dieťaťa zakotvenej v ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine.
Vzhľadom na prednosť medzinárodných zmlúv o ochrane ľudských práv a základných slobôd pred



zákonom je potom nevyhnutné využívať inštitút striedavej osobnej starostlivosti aj v prípade, že bude
preukázané rovnaké zabezpečenie potrieb dieťaťa, ako v prípade osobnej starostlivosti o dieťa len
jedným z rodičov. Považoval za nadbytočné nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania G. Y. I. G.
J. C. J., ako aj doplnenie dokazovania opätovným prešetrením pomerov na strane odporcu zo strany
kolízneho opatrovníka, kde navrhovateľka účelovo prednáša celkom nepravdivé tvrdenia o zdržovaní
sa odporcu s maloletým dieťaťom v rôznych pohostinstvách, o neinformovaní navrhovateľky zo strany
odporcu o chorobách dieťaťa, jeho zdravotnom stave a zavedenej liečby ako aj nevhodnom správaní
sa odporcu za prítomnosti dieťaťa pri stretnutí s rodičmi navrhovateľky. Tieto tvrdenia navrhovateľky
odporca v celom rozsahu popiera a vo vzťahu ku správaniu navrhovateľky poukázal na skutočnosti, ktoré
uviedol už vo vyjadrení k návrhu na začatie konania, ktoré sú podľa neho podstatnejšie závažnejšieho
charakteru.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania, t.j. vo výroku o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností účastníkov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode a
to zverenia do striedavej starostlivosti a čiastočnej osobnej starostlivosti ako aj o výživnom a zistil, že v
tejto napadnutej časti je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože
je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.,
podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Navrhovateľka vo svojom odvolaní uplatňuje dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.
(súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností) a podľa písmena d) citovaného zákonného ustanovenia (súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam).

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva v podstate v nesprávnom postupe súdu
prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že berie do úvahy skutočnosti,
ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti,
ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia  môžu byť
aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným  zreteľom na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

Podstatou odvolania navrhovateľky je jej nesúhlas so zverením maloletého dieťaťa účastníkov na čas po
rozvode do striedavej  osobnej starostlivosti  oboch rodičov v súlade s ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine,
ktoré  súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku cituje. Navrhovateľka výslovne uvádza,
že súd prvého stupňa vydal rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti len na základe záverov
znaleckého posudku H.. R., ktorá však dôsledne nerešpektovala vôľu maloletej pred ňou vyjadrenú.

Pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností súd má povinnosť prihliadať vždy na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu a podobne
a vývinové potreby, ako aj na stabilitu budúceho výchovného  prostredia. Uskutočňuje sa to tým, že pri
tomto rozhodovaní súd vychádza najmä z návrhov a vyjadrení rodičov, ako aj kolízneho opatrovníka
maloletého dieťaťa, z ktorého správ o predpokladoch na výchovu dieťaťa a o vhodnosti výchovného
prostredia čerpajú súdy podklad pre svoje rozhodnutie alebo rozhodnutie o schválení  dohody rodičov.
Dôkazom je znalecké dokazovanie, napr. znalcom z odboru klinickej psychológie detí v prípade, pokiaľ
priebeh takéhoto dokazovania negatívne nevplýva na maloleté dieťa.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa  vzhľadom na rozdielne návrhy rodičov maloletého dieťaťa
týkajúce sa zverenia do ich osobnej starostlivosti na čas po rozvode, nariadil znalecké dokazovanie
znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých
a poradenská psychológia H.. A. R.. Úlohou znalkyne bolo po preštudovaní spisu a psychologickom
vyšetrení dieťaťa posúdiť vzťah dieťaťa k obom rodičom, správanie sa a prístup oboch rodičov k
maloletému dieťaťu, vyjadriť sa k otázkam, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady pre výchovu dieťaťa
s prihliadnutím na jeho ďalší duševný a fyzický vývoj, ku ktorému z rodičov maloleté dieťa viac inklinuje
a či prichádza do úvahy delená výchova, ďalej aký vplyv na zdravý vývoj a výchovu maloletého dieťaťa



môže mať skutočnosť, že matka dieťaťa udržuje partnerský vzťah so svojím bratrancom, v rámci ktorého
partnerského vzťahu by maloleté dieťa vyrastalo a bolo vychovávané v prípade, že by bolo zverené do
osobnej starostlivosti matky, aký vplyv na zdravý vývoj a výchovu maloletého dieťaťa by mala skutočnosť,
keby bola vytrhnutá z prostredia v ktorom až doposiaľ od narodenia žije a vyrastá, vychádzajúc zo
skutočnosti, že matka dieťaťa aj bez vedomia otca podala žiadosť o prijatie maloletej dcéry do materskej
školy na území mesta J.. Ďalej, či matkou navrhovaný rozsah styku otca s maloletou dcérou predložený
na pojednávaní dňa 24. 3. 2010 je postačujúci na vytváranie a udržiavanie pevných citových väzieb
medzi otcom a dieťaťom, akým spôsobom a v akom rozsahu je vhodné upraviť styk maloletého dieťaťa
s jej oboma rodičmi v čase vianočných a veľkonočných sviatkov a v čase letných mesiacov júl a august,
zistiť predstavu maloletého dieťaťa o tom, s ktorým rodičom by chcelo dieťa bývať, zistiť profil osobnosti
otca a posúdiť, či je schopný samostatne sa o maloleté dieťa starať, zistiť predstavu maloletého dieťaťa
o styku s otcom, či by sa dieťa chcelo s otcom stretávať, ako často, či by chcelo u otca aj prespávať,
určiť najoptimálnejšie riešenie pre maloleté dieťa v tomto smere, ktorému z rodičov by malo byť dieťa
zverené do starostlivosti.

Zo záveru znaleckého posudku je zrejmé, že znalkyňa zodpovedala na všetky otázky uložené  súdom,
keď na otázku č. 1 dala odpoveď, že maloletá Z. má rada oboch rodičov, matka zaberá väčšie miesto v jej
srdiečku. Správa sa k obidvom rovnako, túli sa k nim, pýta sa ich, túži po ochrane od obidvoch. Pozitívne
city prejavuje obidvom aj pociťuje od nich pozitívne prichádzajúce city, matka je výhradne pozitívne
vnímaná, voči otcovi vyjadrené mierne negatívum. Obidvaja rodičia majú mal. Z. radi, vedia jej to aj dať
najavo. Matka sa snaží o pokojný, milujúci prístup, ktorý sa jej aj darí, dieťa ho vníma a oceňuje. Otec
je starostlivý, vysvetľujúci, pripravujúci maloletej program, venujúci sa rôznym spoločným činnostiam.
Každý z rodičov je v prístupe trochu iný, ale obaja majú spoločné to, že sú voči nej ohľaduplní a láskaví.
Obaja rodičia sú diferencované, vnútorne bohaté osobnosti, každý so svojimi kladmi a zápormi. Sú to
hodnotní ľudia, ktorí vedia byť prínosom pre dieťa v jeho výchove. U každého z rodičov sa dieťa má
možnosť naučiť niečomu inému, u matky láske, citlivosti, empatii, u otca praktickému riešeniu problémov,
všeobecnému rozhľadu, rozhodnosti. U každého z nich získa niečo iné,  ani u jedného nebude trpieť
ani strádať. Obaja majú na zreteli jeho zdravý vývin a sú ochotní dať čo najviac zo svojich možností.
Znalkyňa uviedla, že si nemyslí, že by niektorý z rodičov mal lepšie alebo horšie predpoklady na výchovu,
obaja sú schopní poskytnúť niečo iné. Za nedostatky považovala u matky úzkostné prežívanie, sklon k
obavám, u otca tendencia k hnevlivosti, k nedôvere, snaha o presadenie si vlastného názoru.  Vyslovila
názor, že dieťa viac inklinuje k matke, obidvoch rodičov vníma pozitívne a priklonila sa k názoru, že by
práve delená výchova mohla práve u týchto rodičov prichádzať do úvahy preto, že dieťa od oboch rodičov
môže získať vo svojej výchove najviac.  Vzťah partnera matky táto hodnotí ako dobrý ako perspektívny,
s presvedčením, že problémy, ktoré partner mal sa už nebudú opakovať, pretože sa na život dokáže
pozerať inak, dokáže si vážiť ich vzťah, k maloletej Z. je láskavý a starostlivý, má ju rád.  Znalkyňa v
tejto súvislosti vyslovila názor, že záleží hlavne na matke dieťaťa, aby dbala na pozitívnu atmosféru pri
výchove dieťaťa v tomto vzťahu a pokiaľ ju dokáže s pomocou partnerovej účasti udržať, nie je dôvod na
obavy, pretože je pravdepodobné, že rozvedení rodičia si obaja časom nájdu partnerov a je len na nich,
aby nové vzťahy boli zrelšie a hlavne pozitívne pre dieťa.  Maloletú hodnotila ako dieťa prispôsobivé,
spoločenské, radostné, ktoré nemá pravdepodobne problémy s privykaním si na prostredie. Má veľa
kamarátok, jej okruh dôležitých ľudí je značne široký, prijíma ich ako prirodzenú súčasť. Nemá sklon
komplikovať si vnímanie života, dokáže prijímať veci tak, ako idú. Svedčí o tom aj fakt, že si uvedomuje,
že rodičia sa rozchádzajú, pretože už nejaký čas si ju striedajú a nebadať u nej nejaké sklony k regresu,
či neurotické tendencie alebo poruchy správania. Považovala za dôležité, aby sa rodičia na tom, čo sa
s dieťaťom deje, dohodli, pretože to môže maloletej spôsobiť väčšiu neistotu a chaos a potrebuje aj
v rámci takéhoto života mať svoje istoty, bezpečie, že vie, ako veci majú ísť  a menej jej bude vadiť
striedanie či zmena, len musí vedieť, že to platí a tak to má byť. Vzťah otca s maloletou hodnotila tak,
že ide o dobrý vzťah a tým, že by sa mohli stretávať iba v čase dvoch víkendov mesačne, by maloletá
pravdepodobne strádala. Vzťah a možnosti vychovávať dieťa by tak boli obmedzené, keď je na to priestor
iba niekoľko dní do mesiaca, lebo považovala za rozdielne, keď sa aj druhý rodič môže podieľať na
výchove, ktorá je iná cez týždeň ako počas víkendov a trvá dlhšie ako len dva dni. Spôsob prístupu
k výchove u oboch rodičov považovala za odlišný s tým, že v každom z nich je pozitívne aj niečo,
čo ten druhý nemá a nemôže dať a je dobré, keď dieťaťu zostane možnosť vytvoriť si pevný vzťah s
oboma rodičmi, pokiaľ je pekný a hodnotný a keď  je oň zo strany rodičov seriózny záujem.  O predstave
maloletej o tom, s ktorým rodičom by chcela bývať, znalkyňa citovala vyjadrenie maloletej, že by chcela
byť iba s maminou, ale je však pravda, že tatina veľa spomínala, čo s ním zažila, kde boli. Znalkyňa



ho vyhodnotila  ako osobu diferencovanú, vnútorne integrovanú, s kvalitnými perfekčno-kognitívnymi
schopnosťami, s tvorivým prístupom k realite, aktívneho, schopného riešiť praktické problémy. Pokiaľ
ide o predstavu maloletej o styku s otcom, ako často by sa s ním chcela stretávať a či by chcela u otca
prespávať, tak poukázala na vyjadrenie maloletej, že chce byť len s maminou, nevedela o tom hovoriť
podrobnejšie, ale podľa informácií od rodičov sa pýta, kedy pôjde k otcovi a koľko tam bude. Na otázku
znalkyne, aby určila najoptimálnejšie riešenie pre maloleté dieťa o tom, ktorému z rodičov by malo byť
zverené do starostlivosti, znalkyňa uviedla, že po vyšetreniach a dlhých rozhovoroch, aj telefonických,
usudzuje, že najlepším riešením bude pre mal. Z. zachovať si možnosť rozvíjať rovnocenný vzťah s
oboma rodičmi a tak sa prikláňa k možnosti delenej, či striedavej výchovy a to v podobe, že dieťa by
mohlo tráviť s matkou dva pracovné týždne a tri víkendy a s otcom dva pracovné týždne a jeden víkend.

Znalecký posudok taktiež podlieha sudcovskému hodnoteniu podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd
hodnotí dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo
najavo. Oproti iným dôkazom je tu však pri hodnotení podstatný rozdiel, lebo pri hodnotení všetkých
ostatných dôkazov, okrem znaleckého, môže súd hodnotiť ich obsah preto, že je daný pre súd jeho
všeobecnou skúsenosťou a znalosťami logického myslenia. Pokiaľ ide o znalecký posudok tak tu súd
hodnotí vieryhodnosť osoby znalca a logičnosť správ, ktoré súdu podáva. Iné dôkazné prostriedky súd
hodnotí priamo, bezprostredne, ale znalecký posudok môže súd hodnotiť len nepriamo tým, že skúma, či
odôvodnenie posudku je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami a či je jeho odôvodnenie
logické a či znalec prihliadol na všetko, čo mu bolo na posúdenie predložené. Nemôže  preto hodnotiť
obsah znaleckého posudku po stránke jeho správnosti z hľadiska oboru, pre ktorý bol znalec ustanovený,
pretože pre takéto hodnotenie mu nevyhnutne chýbajú potrebné a náležité preukázané odborné znalosti.

V prejednávanej veci navrhovateľka vo svojom odvolaní  vyčíta súdu prvého stupňa nesprávne
hodnotenie znaleckého posudku znalkyne H.. R. a to jej záver týkajúci sa možnosti striedavej
starostlivosti s tým, že ide len o názor znalkyne konštatovaný po dvoch stretnutiach s rodičmi a jedným
stretnutím s dieťaťom. Navrhovateľka tým vlastne spochybňuje obsah znaleckého posudku z hľadiska
odbornosti pre ktorý bola znalkyňa ustanovená, čo je neprípustné.

V konaniach týkajúcich sa maloletých detí vyplýva pre súd povinnosť zabezpečiť si aj stanovisko
maloletého dieťaťa v závislosti od jeho veku a schopnosti vnímania, na takúto vôľu je potrebné
prihliadnuť, avšak nemôže sa jednať len o mechanické prevzatie názoru dieťaťa.

Aj v prejednávanej veci znalkyňa doslova uvádza vyjadrenie maloletej, ktorá  prejavila  pozitívny vzťah
k matke a vôľu zotrvať viac s matkou, avšak práve z hľadiska psychologického posúdenia, t.j. oboru,
pre ktorý bola znalkyňa ustanovená, znalkyňa nezistila žiadne závadné postoje maloletej vo vzťahu k
otcovi, ani na osobe otca, ktoré by bránili zvereniu  do osobnej starostlivosti, t.j. ktorý by neumožňoval
zabezpečovať výchovu maloletej otcom v rozsahu väčšom, než sa tak deje v prípade styku otca s
dieťaťom. Súd pri rozhodovaní o úprave a výkonu rodičovských práv a povinností, najmä pokiaľ ide
o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti, zisťuje predovšetkým, ktorý z rodičov je vzhľadom
na záujem maloletého dieťaťa viac spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, resp.
zverením komu by boli zabezpečené najpriaznivejšie podmienky pre vývoj dieťaťa a u koho sú lepšie
predpoklady na výkon osobnej starostlivosti. Pre uvedený záver musí mať súd spoľahlivý podklad
vykonaním a zhodnotením tých skutočností, ktoré charakterizujú osobu dieťaťa, osoby rodičov, ako aj
prostredie, v ktorom rodičia žijú.  Pokiaľ ide o striedavú osobnú starostlivosť, tak táto bola zavedená do
Slovenského rodinného práva novelou Zákona o rodine vykonanou zákonom č. 217/2010 Z.z., takže je
zrejmé, že ide o celkom nový inštitút Slovenského rodinného práva. Za striedavú osobnú starostlivosť
sa pritom považuje úprava osobnej starostlivosti o dieťa, keď je dieťa v osobnej starostlivosti každého z
rodičov po určitú presne určenú dobu a takú istú alebo inú dobu následne u otca. Za podstatu striedavej
osobnej starostlivosti sa pri prijímaní predmetnej novely považovala tá skutočnosť, že dieťa sa zverí do
starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne určené časové obdobie opakovane, čím
ide o striedanie miesta pobytu dieťaťa, prelomový spôsob osobnej starostlivosti o dieťa, ktorý zohľadňuje
právo obidvoch rodičov na výchovu dieťaťa po ich rozchode. Pokiaľ ide o konštatovanie, že tento spôsob
osobnej starostlivosti o dieťa je v rozpore s potrebou stability výchovného prostredia o dieťa, ako je
tomu aj v danom prípade namietané zo strany matky, treba poukázať na názor zákonodarcu, podľa



ktorého striedavá osobná starostlivosť zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi,
redukuje porozvodovú traumatizáciu detí, prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému
vývoju detí. Striedavá starostlivosť sa na základe skúseností viacerých krajín ukazuje podľa zákonodarcu
ako najlepšia a najefektívnejšia forma porozvodovej starostlivosti o deti, avšak v prípade, pokiaľ je to
pre dieťa vhodné. Bolo dôležité vykonať dokazovanie na tú skutočnosť, že obaja rodičia sú spôsobilí
dieťa vychovávať a obaja majú o dieťa záujem. Preto súd musí práve v tomto prípade rešpektovať právo
dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého
dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia ako
aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom a dbať
na to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a
ako aj právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku
s obidvomi rodičmi. Citované zákonné ustanovenie predpokladá, aby súd vždy skúmal, či striedavá
osobná starostlivosť o dieťa bude v jeho záujme a či by nedošlo k citovej ujme dieťaťa alebo či by
rozvoj dieťaťa bol úplný, najmä zo stránky citovej, rozumovej a mravnej, práve pokiaľ by dieťaťu nebola
umožnená striedavá starostlivosť. Musí práve odhliadnuť od sledovania rodových stereotypov u rodičov,
či pohlavia rodičov a vždy sa zamerať iba na potreby dieťaťa a na to, či tieto potreby dieťaťa budú
striedavou osobnou starostlivosťou naplnené. Preto má možnosť zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti aj v prípadoch, keď druhý rodič s tým nesúhlasí, pričom rodič, ktorý so striedavou osobnou
starostlivosťou nesúhlasí, musí vieryhodne preukázať dôvod svojho nesúhlasu.

V danom prípade navrhovateľka svoj nesúhlas s osobnou starostlivosťou vo svojom odvolaní vyjadruje
len tým, že dieťa by malo mať predovšetkým jednotnú výchovu, čo v prípade striedavej starostlivosti tomu
tak nebude, práve vzhľadom na inakosť rodičov, na ktorú poukázala aj znalkyňa a jednotná výchova
môže byť zabezpečená len prípade prevahy jedného výchovného prostredia. V tejto súvislosti treba
prisvedčiť vyjadreniu odporcu k odvolaniu navrhovateľky, že trvaním na  jednotnej výchove s prevahou
jedného výchovného prostredia by došlo k vlastne k spochybneniu princípov a dôvodov, pre ktoré bola
striedavá výchova do Slovenského právneho poriadku zavedená.

Odvolací súd preskúmaním veci  zistil, že súd prvého stupňa hodnotil znalecký posudok v zmysle ust.
§ 132 O.s.p. tak, ako mu náleží hodnotiť znalecký posudok, teda nie z toho hľadiska, pre ktorý bola
znalkyňa z odboru pedopsychológie ustanovená a preto dôvodne nevyhovel návrhu navrhovateľky na
nariadenie kontrolného znaleckého posudku, ktorý sa nariaďuje len v prípade, ak má súd pochybnosti  o
tom, či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia a či znalec vychádza
zo zistených skutočností, pričom tieto by sa nepodarilo odstrániť  prípadným výsluchom znalca alebo
výzvou na doplnenie znaleckého posudku.

Odvolací súd rovnako nevidel dôvod na opakované prešetrovanie pomerov a podávanie správy zo
strany kolízneho opatrovníka. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny J., pracovisko L. X. L. vo svojej
písomnej správe zo dňa 19. 10. 2009 uviedol, že podáva správu po prešetrení rodinných pomerov s
tým, že v otázke zverenia maloletej do osobnej starostlivosti sa vyjadria na pojednávaní okresného
súdu. Takýto návrh aj podali na pojednávaní, ktoré sa konalo 24. 3. 2010 kde navrhli, aby maloletá
bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Po podaní znaleckého posudku na pojednávaní dňa 10.
1. 2011 kolízna opatrovníčka navrhla vo veci zverenia do osobnej starostlivosti rozhodnúť na základe
znaleckého posudku, ku ktorému nemala žiadne pripomienky.

Vzhľadom na tieto skutočnosti potom  navrhovateľka nedôvodne a neopodstatnene uplatnila dôvod na
odvolanie podľa  § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností).

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu vo výroku o úprave práv a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu na čas po rozvode potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie     n i e     j e      p r í p u s t n é.