Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoP/27/2015 z 12. 1. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 12. januára 2016, sp. zn. 3CoP/27/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8115201492.1 Krajský súd Prešov | 3CoP/27/2015 | ECLI:SK:KSPO:2016:8115201492.1 | 2016-01-12 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: OSP, ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/29c4dfdc-89f9-4662-bfae-dede5b73522e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8115201492.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoP/27/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115201492
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8115201492.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci starostlivosti súdu o mal. C. D.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom X. G., dieťa rodičov
O. D., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., G. X a G. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., C. XX, v konaní
o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. XXP/XX/XXXX-XX
zo dňa 06. 10. 2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zvýšení výživného, o dlžnom výživnom a vo výroku o trovách konania.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zmenil výšku výživného
určenú rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 28. 03. 2013 tak, že zvýšil
výživného na mal. C. zo sumy 90 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne s povinnosťou otca platiť
výživné k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 01. 09. 2015 opakovane
do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 01. 09. 2015 do 30. 09. 2015 vo výške 60 Eur povolil súd
otcovi zaplatiť v dvoch splátkach po 30 Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok až do
úplného vyrovnania dlhu. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil zistením, že mal. C. pochádza z rozvedeného manželstva rodičov a posledná
úprava výživného bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k. XXP/XXX/XXXX-XX,
ktorým bolo zo strany otca zvýšené výživné na sumu 90 Eur mesačne. V tom čase matka pracovala
ako vedúca čerpacej stanice s príjmom 550 Eur, otec pracoval s čistým mesačným príjmom od 420 do
470 Eur mesačne a maloletý navštevoval 8.ročník základnej školy. V súčasnosti je maloletý študentom
1.ročníka Strednej odbornej školy v D. v súvislosti s čím sa mu podstatným spôsobom zvýšili výdavky
na zakupovanie učebných pomôcok, školských potrieb, stravného v rámci školy, ale aj mimo školy,
lebo kvôli športovým aktivitám sa začal špeciálne stravovať. Zvýšené výdavky má aj na mimoškolské
aktivity: aktívne sa venuje basketbalu a svoju športovú činnosť zameriava aj na floorball. Okrem toho
má záľuby v motorizme, vlastní motorku, kde je potrebné pravidelne zakupovať pohonné hmoty. Otec sa
na zvýšených výdavkoch syna podieľa nepravidelne (ide o darčeky pri príležitosti osobných sviatkov),
pravidelným príspevkom je iba dobitie kreditu na mobilný telefón. Otec prispieva na výživu maloletého
sumou 80 Eur mesačne napriek tomu, že predchádzajúcou úpravou mu bolo zvýšené výživné na sumu
90 Eur mesačne. Matka naďalej pracuje na čerpacej stanici s mesačným príjmom cca 600 Eur. Spolu
s mal. C. a starším synom, ktorý ukončil štúdium na strednej škole, obýva rodinný dom, ktorý je v
jej vlastníctve. Za elektrinu platí 50 Eur mesačne, náklady na televíziu a internet predstavujú 70 Eur



mesačne. Dom je vykurovaný drevom, pričom ročné náklady na drevo predstavujú 700 Eur. Matka
zároveň spláca pôžičku (189 Eur mesačne) na rodinný dom, uhrádza poistné pre seba a mal. C.. Otec
je živnostníkom s príjmom 702 Eur mesačne. Práce vykonáva pre firmu D. s. r. o., pričom za rok 2014
mu boli vyplatené 4 faktúry v celkovej výške 4 540 Eur a za rok 2015 (obdobie január - jún) 2 faktúry v
celkovej výške 1 980 Eur. Otec v súčasnosti vykonáva prácu závozníka, lebo dňa 20. 06. 2015 mu bol
zadržaný vodičský preukaz z dôvodu požitia alkoholických nápojov. V tomto období by mal absolvovať
psychologické a psychiatrické vyšetrenia a v blízkej budúcnosti má byť predvolaný na opätovné skúšky
ohľadom vodičského preukazu. Otec v súčasnosti spolu so svojim bratom býva v rodinnom dome, ktorý
mu daroval jeho otec, pričom s bratom, ktorý je tiež vlastníkom, sa dohodli na rekonštrukcii domu. Otec
zároveň predal byt (25 000 Eur) a z kúpnej ceny vyplatil dlhy, ktoré mu vznikli v minulosti. Zo svojho príjmu
uhrádza náklady na inkaso 181,18 Eur mesačne, zálohové platby na elektrinu predstavujú 97,90 Eur
mesačne, zálohové platby na plyn 61 Eur mesačne, okrem toho platí odvody do Všeobecnej zdravotnej
poisťovne 79,95 Eur mesačne a do Sociálnej poisťovne 175,37 Eur mesačne.

S poukazom na ust. § § 62 ods. 1, 2, 3, 4, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine súd prvého
stupňa uzavrel, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane mal. C.,
ktorý už navštevuje 1.ročník Strednej odbornej školy, ale aj na strane obidvoch rodičov. Matkin príjem
sa zvýšil o sumu 100 Eur mesačne, príjmy otca z podnikateľskej činnosti za rok 2014 boli vyčíslené na
sumu 13 465 Eur, čo predstavujú hrubý mesačný príjem 1 222 Eur. Po odpočítaní výdavkov a povinných
odvodov otcovi ostáva dostatok finančných prostriedkov pre úhradu zvýšeného výživného. Aj keď sa otec
v konaní bránil tým, že nemôže vykonávať prácu vodiča z dôvodu zadržania vodičského preukazu, súd
mal preukázané, že vodičský preukaz bol otcovi odňatý z dôvodu požitia alkoholických nápojov, a preto
takéto konanie otca považoval za nezodpovedný prístup k plneniu si svojich pracovných povinností.
Otec sa dobrovoľne vzdal svojho zárobku, preto vychádzal pri určovaní výšky výživného z príjmu, aký by
otec dosahoval, ak by mu vodičský preukaz odňatý nebol. Zároveň súd posudzoval aj celkovú finančnú
situáciu u otca, ktorý od poslednej úpravy výživného získané finančné prostriedky z predaja bytu (25
000 Eur) investoval do rekonštrukcie bývania, ako aj na úhradu dlhov. Vzhľadom na skutočnosť, že
od poslednej úpravy výživného sa otcovi mesačný príjem zvýšil, odpadla mu vyživovacia povinnosť k
plnoletému synovi (120 Eur mesačne), ako aj vzhľadom na skutočnosť, že otec predal nehnuteľnosť
(byt), považoval súd za dôvodné zvýšiť výživné zo strany otca. Tiež prihliadol na zvýšené výdavky u
maloletého a preukázané výdavky na maloletého matkou, považoval za dôvodné. Súd zvýšil výživné
počnúc dňom 01. 09. 2015, t. j. od doby, kedy maloletý nastúpil do 1. ročníka na strednú školu, kedy došlo
k podstatnej zmene pomerov na jeho strane, najmä v súvislosti so zakupovaním učebných pomôcok,
školských potrieb, ale aj výdavkov súvisiacich so štúdium na strednej škole. Za mesiac september 2015
otcovi vznikol dlh na výživnom v sume 60 Eur, ktorú výšku súd povolil otcovi zaplatiť v dvoch splátkach
po 30 Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu v súlade
s ust. § 163 ods. 1, 2 O. s. p..

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie otec namietajúc, že
na mal. C. prispieva na výživu sumou 80 Eur mesačne z dôvodu, že predchádzajúce rozhodnutie o
zvýšení výživného mu nebolo doručené. Uviedol, že nie je vlastníkom motorového vozidla S. S má ho len
zapožičané od osoby, pre ktorú pracuje. Z dôvodu odňatia vodičského oprávnenia sa mu znížil príjem,
prežíva z mesiaca na mesiac, musel zrušiť svoju životnú poistku, aby mal nejaké finančné prostriedky
naviac. Aj keď od posledného rozhodnutia o výživnom sa jeho príjem navýšil na 700 Eur mesačne,
súdu predložil výšku svojich mesačných výdavkov, ktoré sú vysoké. Preto pri príjme, ktorý mu ostane
na živobytie nemôže platiť zvýšené výživné.

Matka k podanému odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Uviedla, že otec celý život zavádza a klame, vždy sa hral na chudáka a kvôli tomu sa s ním aj rozviedla.
Otec v roku 2014 predal byt v D. za 27 000 Eur, ktorý nadobudli za trvania manželstva, nasťahoval sa
bývať do rodinného domu v G. na Q., ktorý dom zrekonštruoval ešte jeho otec v roku 2000. S otcom
mali dohodu, že byty, ktoré nadobudli za trvania manželstva ponechajú svojim deťom, ale otec dohodu
nedodržal, byt predal a svojim synom z predaja bytu nedal ani jeden cent. Naviac otec sa so synom
nestretáva, nevenuje sa mu, svoj voľný čas trávi s kamarátmi po krčmách, a to bol aj dôvod pre odňatie
vodičského preukazu za alkohol.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
O.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad



vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a zistil, že rozsudok je vecne správny. Odvolací súd rozhodol o odvolaní
postupom podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia
rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne
právne vec posúdil (§ 153 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia uvedeným súdom prvého stupňa.

Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 159 ods. 3 O.s.p., i ust. § 78 ods. 1 zákona č.
36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“). Občiansky súdny poriadok v označenom ustanovení určuje, že
len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (prekážka res iudicatea - veci
rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. Ust. § 163
O.s.p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok,
alebo na plnenia v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie
trvanie dávok alebo splátok (clausula rebus sic stantibus). Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie
vyživovacej povinnosti určenej súdom, alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny
súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 ZoR. Podľa tohto ustanovenia
dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol
vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je
potrebné prihliadať ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len
vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v
pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí
len úvaha o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov
a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie, či
reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní
o podanom návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom
návrhu je len to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane
oprávnených, alebo na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie
o výživnom.

Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.



Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Ustanovenie § 78 ods. l ZoR predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí.
Dôvodom pre zmenu rozhodnutia sú všetky okolnosti, ktoré by mohli by podkladom pre zmenu určeného
výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia sú len tie okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov, t.j. ovplyvnia celkovú situáciu nielen na krátky čas. Relevantnosť zmeny
rozhodnutia sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi,
významnými z hľadiska vyživovacej povinnosti, tak, ako boli zistené v príslušnom spisovom materiály,
vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenie
a opisy skutkovej situácie v rámci konaní o výžive. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods.
4, 5 ZoR). Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd,
kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné
odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti
predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti
dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním, získanými skúsenosťami.

Výživné je osobným právom dieťaťa. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Výživné súd určuje podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene
výživného súd porovnáva okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia,
ako aj v čase nového rozhodnutia.

Z obsahu spisu, ako aj výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zmenu pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine posúdil. Zmenou
pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností na strane oprávneného alebo povinného, ktoré
boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Od poslednej úpravy výživného (rok
2013) došlo k zmene pomerov na strane mal. C., ktorý začal navštevovať Strednú odbornú školu,
podstatným spôsobom sa zvýšili jeho výdavky na zakupovanie učebných pomôcok, školských potrieb,
stravného v rámci školy, ale aj mimo školy, ale aj v súvislosti s jeho mimoškolskými aktivitami. Aktívne
sa venuje basketbalu, florballu, okrem toho má záľubu v motorizme, vlastní motorku. Odvolací súd
sa stotožňuje s výškou zvýšeného výživného, ktoré zodpovedá nielen odôvodneným potrebám mal.
dieťaťa, ale aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov. Výživné poskytované mal.
C. zo strany otca má totiž predstavovať istý pravidelný mesačný príjem, ktorým si otec plní voči
dieťaťu vyživovaciu povinnosť. Mal. C. sa pripravuje na svoje budúce povolanie, a preto si nemôže
prácou zabezpečiť pravidelný príjem. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného, odvolací súd preto
vychádzal predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačná je potrebná na úhradu odôvodnených
potrieb mal. dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria: výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné
potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie v rodinnom dome, ako aj potreby súvisiace s
rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie,
kultúrne, ale i športové potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka
v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí od veku mal. dieťaťa, ale aj od možnosti a
schopnosti rodičov. Matka sa na výživnom vo zvýšenej miere podieľa najmä tým, že osobne zabezpečuje
všetku starostlivosť o mal. C., naopak otec o dieťa nejaví záujem, kontaktuje sa s ním len minimálne.

Odvolací súd má za to, že zvýšené výživné 150 Eur mesačne je v možnostiach otca platiť za stavu, ak
má vyživovaciu povinnosť len k mal. C., mesačný príjem cca 700 Eur a v roku 2014 získal z predaja bytu
27 000 Eur. Zvýšené výživné plne korešponduje oprávneným potrebám maloletého, pretože náklady
na štúdium na strednej školy sú neporovnateľne vyššie so skorším obdobím, kedy bol maloletý žiakom
základnej školy. Pri posudzovaní možností a schopností otca nie je možné neprihliadnuť na jeho zvýšené
náklady na bývanie, ale uvedené náklady nemôžu ísť na úkor práva mal. C. podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Otec si musí uvedomiť, že výživné a jeho plnenie je prednostnou pohľadávkou, ktorá má
prednosť pred plnením akýchkoľvek pohľadávok zo strany otca (napr. splácanie dlhov).

Stanovené výživné považuje odvolací súd v súčasných pomeroch za adekvátne schopnostiam otca,
veku a potrebám mal. C. s ohľadom na príjem matky a jej osobnú starostlivosť. Výška výživného určená



súdom prvého stupňa je plne súladná s hľadiskami, ktoré sú uvedené v § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o
rodine. Preto odvolací súd považoval súdom prvého stupňa určené zvýšené výživné za správne.

Za takejto situácie odvolací súd rozsudok vo výroku o zvýšenom výživnom, o dlžnom výživnom a o
trovách konania ako správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.).

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a)
O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže ide o konanie, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.