Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/177/2016 z 25. 9. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 25. septembra 2016, sp. zn. 20Co/177/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8416202528.1 Krajský súd Prešov | 20Co/177/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8416202528.1 | 2016-09-25 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd877fc3-ba23-4272-82c6-e1ae4213a941 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8416202528.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/177/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416202528
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8416202528.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Petra Straku a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobkyne: P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
v Q., G. J. XXX/XXX, občan SR, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so
sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 666, proti žalovanému: PRO CIVITAS, s.r.o. so
sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, v konaní
o vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok
č.k. 2C/65/2016 - 9 zo dňa 26.05.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e sa uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne
vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. 6558332007 uzavretej medzi
žalobkyňou a žalovaným dňa 7. 3. 2007, obci S. zakázal vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne a
žalobkyni uložil povinnosť podať návrh na začatie konania vo veci samej v lehote 30 dní odo dňa
právoplatnosti tohto uznesenia. Okrem iného konštatoval, že žalobkyňa osvedčila existenciu vzťahu
medzi ňou a žalovaným, ako aj reálnu hrozbu a to, že ak by sa návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia nevyhovelo mohli by byť vykonávané zrážky zo mzdy neoprávnene a to za predpokladu, ak
by žalobkyňa mala úspech vo veci samej.

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný namietajúc nepreskúmateľnosť rozhodnutia,
odňatie možnosti konať pred súdom, pasívnu legitimáciu, právomoc súdu a nedostatok naliehavého
právneho záujmu. Navrhol, aby odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol,
alternatívne aby napadnuté uznesenie zrušil a konanie zastavil.

3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie
je dôvodné.

5. Neodkladné opatrenie v danom prípade má len dočasný charakter. Jeho účelom je zamedziť výkonu
zrážok zo mzdy žalobkyne do doby, než bude rozhodnuté vo veci samej. Preto pri rozhodovaní o
nariadení neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného
preukázania uplatneného nároku, a to z dôvodu, že neodkladné opatrenie má dočasný (predbežný)



charakter. Z tohto dôvodu nie je potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené
pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej alebo musia byť aspoň osvedčené okolnosti, z
ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Pri zisťovaní nemusí byť vždy
dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn.
2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).

6. Z obsahu predmetného spisu bolo zistené, že žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky
zo mzdy vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy č. 6558332007 uzavretej medzi žalobkyňou a
právnym predchodcom žalovaného dňa 7.3.2007.

7. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný požiadal listom zo dňa 10.10.2013 (čl. 5)
zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu výkonu zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy
obsiahnutej vo Všeobecných obchodných podmienkach v čl. 2 bod 3, resp. v čl. 3 bod 4 Zmluvy o úvere
(čl. 6) za účelom uspokojenia pohľadávky žalovaného vzniknutej na základe Zmluvy o úvere a to až do
úplného uspokojenia jeho pohľadávky. Na základe Zmluvy o úvere žalovaný poskytol žalobkyni úver vo
výške 2 655,51 Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť formou mesačných splátok (60x) vo výške 72,83
Eur s dátumom prvej splátky 23.04.2007. Dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou typovej formulárovej
zmluvy - Zmluvy o úvere.; ide o zmluvu spotrebiteľskú, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy slúži na
zabezpečenie záväzkov žalobcu zo zmluvy o úvere.

8. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím
na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate
ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide
okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú
sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine
konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

9. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné dodať, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje
obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné
podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa
v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe inkorporovanej dohody o zrážkach zo mzdy,
zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na
ktorú musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).

10. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.) (rozsudok
Krajského súdu v Prešov vo veci 18Co 108/2011).

11. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12, R. E./POHOTOVOSŤ, s.r.o.:

12. „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej
právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných
podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.

13. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných
právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že
bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať
aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s
ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo



neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

14. Vychádzajúc z predložených listinných dôkazov aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa
v dostatočnej miere osvedčila svoj nárok. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na
všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Preukázala dôvodnosť potreby dočasne upraviť pomery.
Odôvodnila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá je osvedčená tým, že žalovaný
požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok z jej mzdy, pričom však platnosť Dohody o
zrážkach a teda aj zákonnosť vykonávaných zrážok, bola žalobkyňou spochybnená a namietaná. Zrážky
musí zamestnávateľ vykonávať na základe nejudikovaného titulu a žalobkyňa nemá iné prostriedky
do právoplatného rozhodnutia súdu o určenie neplatnosti konkrétnej dohody o zrážkach tento proces
zastaviť, než žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Do rozhodnutia súdu prvej inštancie o
tom, či bola Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá platne, je žiaduce dočasne upraviť pomery strán a
zamedziť vykonávaniu zrážok na základe dohody, ktorej platnosť je medzi stranami konania sporná.

15. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému vykonávať právo z tejto dohody
a platiteľovi mzdy realizovať dohodu, je dočasné opatrenie proti postihu majetku žalobkyne, bez ktorého
by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j. že by sa na základe neplatnej Dohody
o zrážkach zo mzdy poukázali žalovanému zo mzdy žalobkyne finančné prostriedky bezdôvodne, resp.
vo vyššom rozsahu než zákon dovoľuje.

16. Zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu
v podobe dočasnej úpravy pomerov aj vo vzťahu medzi stranami sporu a treťou osobou, t. j. uloženie
povinnosti inej osobe, než účastníkovi konania, v danom prípade zamestnávateľovi žalobkyne (v zmysle
ustanovenia § 76 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016, t.j. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie),
pretože pokiaľ súd prvej inštancie predbežne uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva zo
spornej Dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu, za stavu, že už žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu
o výkon zrážok zo mzdy, by bez súčasného uloženia povinnosti zamestnávateľovi žalobkyne zdržať sa
vykonávania zrážok, bolo neodkladné opatrenie nerealizovateľné a stratilo by svoje opodstatnenie.

17. K odvolacej námietke žalovaného o nedostatku právomoci súdu prvej inštancie prejednať predmetnú
vec vzhľadom na uzavretú rozhodcovskú doložku, odvolací súd uvádza, že žalovaný nijakým spôsobom
nepreukázal jej uzavretie. Z tvrdení žalovaného vyplýva, že rozhodcovská doložka mala byť súčasťou
Všeobecných obchodných podmienok, čo by malo za následok jej absolútnu neplatnosť. Absolútne
neplatná rozhodcovská doložka by nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Vzhľadom na
uvedené je preto táto námietka nedôvodná.

18. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na jeho strane odvolací
súd uvádza, že okruh strán sporu určuje žalobca vychádzajúc z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá
zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná
legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná
legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. V konaní o vydanie neodkladného opatrenia žalobkyňa
osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným, čo vyplýva z predloženej zmluvy o úvere v
spojení s výzvou žalovaného zo dňa 10.10.2013 na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne adresovanej
jej zamestnávateľovi, v zmysle ktorej v dôsledku viacnásobného postúpenia pohľadávky zo zmluvy o
úvere č. 6558332007 uzavretej medzi žalobkyňou a Poštovou bankou a.s. žalovaný vstúpil do všetkých
práv Poštovej banky, a.s. ako pôvodného veriteľa žalobkyne, tzn. aj do práv spojených s dohodou
o zrážkach zo mzdy, ktorá je obsiahnutá v predmetnej zmluve o úvere. Neodkladným opatrením sa
žalobkyňa voči žalovanému domáhala uloženia povinnosti zdržať sa výkonu práv z dohody o zrážkach
zo mzdy, pričom v zmysle vyššie uvedeného je v súčasnosti nositeľom týchto práv žalovaný ako
právny nástupca Poštovej banky a.s.. Z tohto dôvodu, pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia považuje odvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.

19. Vo vzťahu k zvyšným odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd mal za to, že to, či zmluva
o úvere je (ne)platná a či Dohoda o zrážkach zo mzdy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, bude predmetom dokazovania vo veci
samej. Nariadením neodkladného opatrenia sa nerieši dôvodnosť nároku vo veci samej. Bez vykonania
dokazovania vo veci samej v tomto štádiu konania ani odvolací súd nemôže zaujať právny názor o



(ne)platnosti spornej zmluvy o úvere, plnenie z ktorej je zabezpečené zmienenou Dohodou o zrážkach
zo mzdy. V tomto štádiu konania nejde o určenie neplatnosti právneho úkonu, predmetom je návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia o zdržanie sa vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov námietka
o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení bude predmetom posudzovania
vo veci samej.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne (§
387 ods. 1 CSP).

21. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).