{"guid": "19b55b96-42a2-4169-9f7b-0390842e4a07:29918f1e-7ac2-4d43-be69-3c4e7ab656be", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3112230430.1", "spisova_znacka": "6Co/845/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/845/2013 z 23. 6. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 23. júna 2014, sp. zn. 6Co/845/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3112230430.1", "identifikacne_cislo": "3112230430", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2014-06-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/29918f1e-7ac2-4d43-be69-3c4e7ab656be", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3112230430.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3112230430.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3112230430.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/845/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112230430
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3112230430.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr.
Ľubice Bajzovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľa: Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 001 517 00 proti odporkyni: I.. Z. I., narodená
XX.XX.XXXX, bytom I. W. XXX, štátna občianka Slovenskej republiky, o zaplatenie 3.635,33 eur s
príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. septembra
2013, č. k. 20C/39/2013-179, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu     p o t v r d z u j e   .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania     n e p r i z n á v a  .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd  uložil odporkyni  zaplatiť navrhovateľovi  3.297,83 eur, úroky z omeškania vo výške 8,25%
ročne zo sumy 3.297,83 eur od 20.10.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške  197,50
eur, do troch dní  od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol svoje skutkové zistenia, podľa
ktorých  mal súd preukázané, že účastníci uzavreli dňa 19.7.2011  Zmluvu o obchodnom zastúpení
podľa § 652 a nasl. Obchodného zákonníka v znení jej Prílohy č. 1. Provízneho poriadku. Odporkyňa
nespochybňovala, že s navrhovateľom uzavrela uvedenú zmluvu o obchodnom zastúpení. Obsahom
daného právneho vzťahu boli práva a povinnosti zmluvných strán. Odporkyňa sa ako reprezentantka
zaviazala vykonávať finančné sprostredkovanie v sektore poistenia medzi navrhovateľom a klientami
navrhovateľa alebo potencionálnymi klientami navrhovateľa a navrhovateľ sa zaviazal zaplatiť odporkyni
províziu za výkon tejto činnosti. Zároveň zo zmluvy o obchodnom zastúpení vyplynula odporkyni
povinnosť vrátiť vyplatené provízie v zmluvne dojednaných prípadoch. Z predložených poistných zmlúv,
záznamov o rokovaní pred uzatvorením poistných zmlúv, špecifikácie poistných zmlúv zaradených
do poistného kmeňa odporkyne, výpisov z účtu navrhovateľa bolo preukázané, že pod menom
odporkyne, s použitím jej získateľského čísla boli uzatvorené poistné zmluvy, ktoré boli zaslané
navrhovateľovi na prijatie, s tým, že navrhovateľ poistné zmluvy prijal, došlo k ich uzavretiu, poistné
zmluvy boli zaradené do poistného kmeňa odporkyne a navrhovateľ vyplatil na účet odporkyne
provízie ohľadom týchto poistných zmlúv. Niektorí poistení uzavreli viac poistných zmlúv na rôzne
poistné produkty ponúkané navrhovateľom. Z oznámení navrhovateľa o zániku poistných zmlúv bolo
nepochybne preukázané, že časť z týchto poistných zmlúv bola predčasne ukončená či už žiadosťami
poistených osôb o ich stornovanie z dôvodu, že poistné zmluvy neuzavreli, teda šlo o fiktívne
zmluvy, alebo zmluvy zanikli pre nezaplatenie poistného v zákonnej lehote. Odporkyni preto vznikla
povinnosť v zmysle čl. V bod 3 zmluvy o obchodnom zastúpení, bodu IV Provízneho poriadku vrátiť
navrhovateľovi už vyplatené provízie za takto predčasne ukončené poistné zmluvy. Predloženými
províznymi listami navrhovateľ preukázal, že storno provízií predstavuje ním uplatnenú sumu 3.297,83
€. Výšku vyplatených provízií a výšku storna provízií ako ani skutočnosť, že boli splnené zmluvne



stanovené podmienky na vrátenie provízií odporkyňa v jej písomnom odpore nespochybňovala. Jej
obrana spočívajúca v tom, že poistné zmluvy nesprostredkovala, že ich uzatváral s jej vedomím U. D.,
pričom používal jej získateľské číslo, s tým, že provízie, ktoré vyplatil navrhovateľ na účet odporkyne,
poukázala ona U. D., je pre danú vec právne irelevantná, pretože provízie boli zo strany navrhovateľa
odporkyni vyplatené na základe zmluvy o obchodnom zastúpení uzavretej medzi navrhovateľom a
odporkyňou, a teda ak nastali podmienky stanovené zmluvou pre vrátenie provízií navrhovateľovi, je
povinná ich vrátiť odporkyňa. Pokiaľ odporkyňa nesprostredkovala a neuzavrela žiadnu z dotknutých
poistných zmlúv, súd zdôrazňuje, že odporkyňa nesplnila základný predpoklad stanovený v bode I
a nasl. Provízneho poriadku pre vznik nároku na vyplatenie získateľskej provízie a preto je povinná
navrhovateľovi vrátiť neoprávnene vyplatené provízie. Odporkyňa nepreukázala, žeby sa ňou tvrdený
postup sprostredkovania poistných zmlúv konal so súhlasom navrhovateľa, ktorý toto tvrdenie rozhodne
poprel, s tým, že uzatváranie poistných zmlúv pod údajmi a získateľským číslom iného obchodného
zástupcu je zakázané príslušným ustanovením Smernice pre reprezentanta. Pokiaľ provízie odporkyňa
skutočne vyplatila U. D., môže sa domáhať od neho ich vrátenia. Odporkyňa nepreukázala  tvrdenie, že
vyplatené provízie, ktorých vrátenia sa navrhovateľ domáha v tomto konaní, si navrhovateľ uplatňuje aj
v trestnom konaní ako náhradu škody proti U. D., neoznámila na výzvu súdu číslo trestného konania,
pričom navrhovateľ uviedol, že v trestnom konaní si proti U. D. uplatňuje náhradu škody ohľadom vlastnej
sprostredkovateľskej činnosti U. D., teda trestné konanie sa netýka storna provízií, ktoré navrhovateľ
žiada od odporkyne. Z uvedených dôvodov súd zaviazal odporkyňu, aby zaplatila navrhovateľovi storno
provízie v celkovej výške 3.297,83 eur.  Posledná predžalobná výzva navrhovateľa na zaplatenie sumy
3.297,83 eur bola odporkyni doručená dňa 18.09.2012, a keďže odporkyňa peňažný dlh nesplnila
ani v lehote stanovenej vo výzve podľa čl. III bod 23 zmluvy o obchodnom zastúpení, t.j. do 30 dní
od doručenia výzvy, od nasledujúceho dňa /19.10.2012/ je odporkyňa v omeškaní s plnením celého
uplatneného peňažného dlhu. Preto sa navrhovateľ podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka dôvodne
domáhal zaplatenia úroku z omeškania v zmluvne dojednanej výške 8,25% ročne zo sumy 3.297,83
eur od 20.10.2012 do zaplatenia a súd návrhu i v tejto časti vyhovel. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
zaviazal neúspešnú odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, pozostávajúcu zo súdneho
poplatku za návrh 197,50 eur /zo sumy 3.297,83 eur/. Súdny poplatok uhradil navrhovateľ v sume 218
eur /zo sumy 3.635,33 eur/. V časti o zaplatenie 337,50 eur vzal navrhovateľ návrh späť pred začatím
pojednávania, a teda procesne zavinil zastavenie konania a podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. mu
nemôže byť priznaná náhrada časti kráteného súdneho poplatku s tým, že zvyšná časť poplatku mu
bude vrátená samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku  odporkyňa podala  včas odvolanie. Navrhla rozsudok okresného súdu zmeniť
a návrh navrhovateľa zamietnuť.  Považuje rozsudok  okresného súdu za nepreskúmateľný a
nedostatočne  odôvodnený.  Rozsudok, podľa jej názoru, je prejavom  maximálnej miery  arbitrárnosti
a svojvôle.  Okresný súd sa zjavne zameral len na dôkazný  materiál predložený  navrhovateľom.
Súd sa nezaoberal  a nežiadal  dôkazy o tom, aké  má povinnosti  navrhovateľ pred uzatvorením
Zmluvy o obchodnom  zastúpení  a spolupráci, akým spôsobom ju získal  do univerzálnej siete a
či  prebehli všetky úkony, ktoré  takýto  vzťah  zakladajú.  Navrhovateľ nepreukázal, ako plnil voči
nej  povinnosti  vyplývajúce z obchodnej politiky, zmluvy o obchodnom  zastúpení  a spolupráci, ktoré
sú rozhodujúce na  začatie výkonu práce sprostredkovateľa poistenia. Žiadala  relevantný doklad o
termíne preškolenia z Obchodnej politiky, oboznámenia s Internými predpismi a Províznym poriadkom,
ktoré  sú podstatné a sú  dôležitou  povinnosťou pred začatím výkonu  činnosti sprostredkovateľa.
Prehlásila, že sa nikdy nezúčastnila žiadnej  náborovej  aktivity, nezúčastňovala sa školení, nezapájala
sa do sprostredkovateľskej činnosti. Je presvedčená a s plnou vážnosťou prehlasuje, že  vedome
neporušila žiadne povinnosti vyplývajúce z obchodnej zmluvy, Interných predpisov, Provízneho poriadku.
O poistných zmluvách  sa dozvedela až po vyplatení provízií na jej účet. Vytýkala ďalej okresnému
súdu, že nezobral do úvahy  a neskúmal  pri dokazovaní, že  Zmluva o obchodnom zastúpení je dohoda
dvoch strán, ktoré majú mať rozsah práv a povinností  vyvážený a len v takom prípade ide o zmluvu,
ktorá sa neprieči  dobrým mravom v obchodnom styku.   Namietala, že jej ako odporkyni  navrhovateľ
do dnešného dňa ním podpísanú zmluvu nedoručil, a preto nemala  ani ako vedieť, aké povinnosti  a
práva jej z takto  uzatvorenej zmluvy vyplynuli. Okresný súd  nesprávne akceptoval len zmluvu, ktorú
predložil navrhovateľ. V praxi však  uzatváranie takejto  zmluvy funguje tak, že nový sprostredkovateľ
dostane od vedúceho obchodnej skupiny tlačivá zmlúv, ktoré zasielajú  z ústredia so všetkými prílohami
súvisiacimi so zmluvou  o Obchodnom zastúpení. Nový sprostredkovateľ zmluvu podpíše a tú odovzdáva
na sekretariáte okresného riaditeľa, ktorý zabezpečuje jej odoslanie na podpis na ústredí navrhovateľa



v Bratislave.  Podpísanú zmluvu  od navrhovateľa nevlastní,  nikdy jej nebola  doručená.   Teda oficiálne
písomne potvrdený právny vzťah   nevznikol a teda nemohla spôsobiť  navrhovateľovi  škodu, ktorú
vymáha z titulu storno provízií.  Pri dokazovaní okresný súd akceptoval len dôkazy navrhovateľa a
jej tvrdenia a svedeckú výpoveď U. D., ktorú  v odôvodnení  nazval ako „dohodu s menovaným“,
spochybnil a posúdil ako právne irelevantnú.  Žiadala, aby  tento  dokument odvolací súd akceptoval,
pretože U. D. skutočnosti, ktoré sú v danom   dokumente napísané, uviedol a podpísal v zápisnici pri
vykonávaní  auditu  U. U.,  pracovníkom navrhovateľa,  oddelenia špeciálneho auditu. Odmietla tvrdenia
navrhovateľa, že poskytla inej osobe svoje osobné číslo, prístupové kódy a heslá do systému Allegro.
Jej nikdy neboli  doručené prístupové heslá a kódy do systému Allegro,  nemá ani žiadnu vedomosť
o nich a ani o tomto systéme.  Nemohla ani nikomu poskytnúť svoje sprostredkovateľské číslo, keďže
doteraz nevie, aké bolo, keďže jej nebola doručená  Zmluva o obchodnom zastúpení, kde malo byť toto
číslo uvedené.  Žiadala, aby zápisnica  zo stretnutia v kancelárii manažéra  obchodnej skupiny U. D.,
ktoré sa uskutočnilo  niekedy koncom februára 2012, navrhovateľ predložil. Poukázala na to, že všetky
navrhovateľom citované  zmluvy, z ktorých vznikli  storno provízie, sú predmetom vyšetrovania  orgánmi
činnými v trestnom konaní, kde bola predvolaná ako svedkyňa.  Medzičasom zistila aj čísla týchto
spisov, sp. zn. ORP-409/OEK-TN-2012.  Navrhla, aby odvolací súd  kvalifikovane posúdil  relevantnosť
dôkazných listín a svedeckej výpovede U. D., ktorý  jednoznačne dosvedčil, že o uvedených zmluvách,
o rokovaniach pred ich podpísaním  a vypisovaní nemala žiadnu vedomosť.

Navrhovateľ v písomnom stanovisku  k odvolaniu odporkyne žiadal rozsudok  okresného súdu potvrdiť.
Uviedol, že odporkyňa sa na  znak oboznámenia sa so zmluvou túto podpísala (čl.  VII. bod 12 zmluvy).
Vzťah medzi navrhovateľom a odporcom  je vzťah  obchodno-právny s dôrazom na skutočnosť, že obe
zmluvné strany vystupujú ako subjekty, ktoré si boli pri uzatváraní  zmluvy o obchodnom zastúpení  pri
sprostredkovaní  poistenia v univerzálnej sieti vedomé práv a záväzkov z nej vyplývajúcich. Vykonávanie
činnosti finančného  sprostredkovania je definované osobitným právnym predpisom a uvedené konanie
je podnikaním.  Zmluvné strany si  v uvedenej  zmluve transparentne dohodli podmienky obchodno -
právneho vzťahu  v zmysle § 263 Obchodného zákonníka.   Počas celej doby vzájomnej spolupráce
medzi navrhovateľom  a odporcom v oblasti  finančného  sprostredkovania odporca nikdy žiadnym
spôsobom nespochybnil  uplatňovaný princíp  storno vyplatenej provízie.  V zmysle čl. V ods. 3 zmluvy
„Reprezentant je povinný vrátiť vyplatenú províziu  poisťovni, a to aj po ukončení tejto zmluvy (ďalej
len  „storno provízie“), ak zanikne  reprezentantom  sprostredkované  poistenie alebo v priebehu
trvania poistenia dôjde k zníženiu výšky ročného  poistného, pričom výška a spôsob storna provízie
je špecifikovaný  v tejto zmluve a Províznom poriadku“. Odporca podstatným spôsobom   porušil
ustanovenia zmluvy a jej neoddeliteľných súčastí.  Obchodný zákonník  jednoznačne upravuje objektívnu
zodpovednosť za uzatvorený obchod v zmysle zmluvy a platnej právnej legislatívy, ktorá sa odvodzuje
od jeho statusu podnikateľa.  V § 665 Obchodného zákonníka sú explicitne vymedzené  povinnosti,
a to uskutočňovať  činnosť  podľa  § 652 ods. 1 s vynaložením odbornej starostlivosti  a v dobrej
viere. Odporca bol povinný  plniť povinnosti v zmysle   zmluvy a ak došlo zo strany tretej osoby
k poškodeniu práv odporcu, má odporca právo  využiť právne inštitúty na ochranu svojich práv a
záujmov, t. j. regresovať si škodu, ktorú mu spôsobila tretia osoba svojím neoprávneným  resp.
nezákonným  konaním. Uvedené konanie odporcu je konaním, ktoré napĺňa znaky spoluúčasti na
možnom  trestnom konaní tretej osoby, lebo odporca vedel o konaní tretej osoby, keďže odporca vyplácal
tretej osobe finančné prostriedky, ktoré  uhrádzal navrhovateľ na účet odporcu  v zmysle zmluvy s
plným vedomím odporcu.  Navrhovateľ nemal vedomosť o týchto skutočnostiach, ktoré opisuje odporca,
do okamihu  šetrenia interného auditu navrhovateľa. Odporca predmetné  informácie navrhovateľovi
žiadnym spôsobom neoznámil,  a preto  má navrhovateľ za to, že uvedené tvrdenie odporcu je len
účelové  z dôvodu, že odporca mal vedomosť o konaní tretej osoby, t. j.   p. U. D..  Odporca nevyvrátil
skutočnosti tvrdené navrhovateľom v podanom žalobnom návrhu, a to, že  provízie navrhovateľ vyplatil
na účet odporcu za poistené zmluvy, u ktorých  mal navrhovateľ za to, že boli uzatvorené odporcom v
súlade so zmluvnými dojednaniami a zároveň  v súlade s platnou  právnou legislatívou SR.  Povinnosti
navrhovateľa pred uzatvorením  Zmluvy o obchodnom zastúpení pri sprostredkovaní poistenia v
univerzálnej sieti sú zadefinované  v zákone 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní  a finančnom
poradenstve a o zmene a doplnení niektorých  zákonov, t.j. odporca  podpísal tieto dokumenty: 1.
Vyhlásenie finančného agenta o súhlase so spracovaním  jeho osobných  údajov zo dňa 18.07.2011, 2.
Poistná zmluva č. 411008809, 3. Red Flag List 2010 18.07.2011, 4. Osobný dotazník zo dňa 14.07.2011,
5.  Overený Vysokoškolský diplom  zo dňa 18.05.2006, 6.  Kópiu  občianskeho preukazu spolu s kartičkou
z banky. 7. Originál  Výpisu z registra trestov zo dňa 18.07.2011. Navrhovateľ má za to, že tvrdenie



odporcu, že  nemal vedomosť o existencii zmluvného vzťahu  je účelové a vyvrátené  jednotlivými
dokumentmi  potrebnými na zaregistrovanie v Národnej banke Slovenska ako orgánu dohľadu na
finančnom trhu, ktoré predložil odporca.

Krajský súd preskúmal  vec v intenciách ustanovenia  § 212 ods. 1 O.s.p.   a zistil, že rozsudok  okresného
súdu  je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.   O odvolaní odporkyne rozhodol
bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Rozsudok okresného súdu vychádza z riadne zisteného stavu veci,  aplikácia a interpretácia  právnych
predpisov na zistený skutkový stav sú správne. Odôvodnenie rozsudku  je  úplné, správne a presvedčivé,
zodpovedá zákonným kritériám podľa § 157 ods. 2 O.s.p., preto  podľa § 219 ods. 2 O.s.p.   sa odvolací
súd stotožňuje s odôvodnením rozsudku  okresného súdu.   Súčasne považuje k odvolacím dôvodom
odporkyne uviesť nasledovné:

Ustanovenie § 205 ods. 2 O.s.p.  určuje taxatívne dôvody, ktorými  možno odôvodniť odvolanie proti
prvostupňovému   rozhodnutiu vo veci samej.

Podľa obsahu odvolania odporkyňa odôvodnila svoje odvolanie odvolacím dôvodom podľa § 205 ods.
2 písm. a) v spojení  s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., spočívajúci  v takej vade v konaní, v
dôsledku  ktorej bola postupom súdu  účastníkovi odňatá   možnosť konať pred súdom.  Táto vada v
postupe súdu, ako  to  uviedla vo svojom odvolaní odporkyňa,  predstavuje  vada odôvodnenia rozsudku,
ktorý  považuje za  nepreskúmateľný a nedostatočne odôvodnený.

Zákon vo všeobecnosti  vo svojom ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p.   upravuje kritériá, ktoré má obsahovať
odôvodnenie rozsudku.  Určuje, že v odôvodnení  rozsudku  súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne  vysvetlí, ktoré skutočnosti  považuje za preukázané a ktoré  nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami  sa pri hodnotení   dôkazov riadil, prečo nevykonal  ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil.  Súd dbá na to, aby odôvodnenie  rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie rozsudku okresného súdu  zodpovedá zákonom stanoveným kritériám, preto sa s ním
aj odvolací súd stotožnil a neakceptoval  názor odporkyne, že rozsudok je pre nedostatok dôvodov
nepreskúmateľný.

Uplatnený  odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení  s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.   nie
je  preto v prejednávanej veci spôsobilým odvolacím dôvodom.

Odporkyňa vo svojom odvolaní  ako ďalší odvolací dôvod uplatnila dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c)
O.s.p., ktorý  spočíva v nedostatočne zistenom  skutkovom stave v dôsledku  nevykonania dôkazov -
zápisnice zo stretnutia v kancelárii manažéra obchodnej  skupiny U. D., ktoré sa uskutočnilo  niekedy
koncom februára 2012, ďalej  zmluvy o obchodnom zastúpení s prílohami.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.   je spôsobilým odvolacím dôvodov vtedy, ak
prvostupňový súd nevykoná  účastníkom produkovaný dôkaz, hoci  vykonanie tohto dôkazu je potrebné
na zistenie  rozhodujúcich skutočností.

Odporkyňa síce v odpore proti platobnému rozkazu žiadala, aby navrhovateľovi bolo uložené predložiť
zápisnicu  zo  stretnutia v kancelárii manažéra obchodnej skupiny U. D. a vytýkala    nevykonanie tohto
dôkazu  aj vo svojom odvolaní, poukazujúc na vyhlásenie (bez dátumu) U. D., ktoré pripojila  k odporu.



Dokazovanie je  časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd  vytvára poznatky, potrebné  na
rozhodnutie vo veci.

V sporovom konaní  sú predmetom dokazovania  v zásade tvrdenia účastníkov.   Pre súd však  nevyplýva
povinnosť vykonať všetky dôkazy, ktoré  označil účastník konania.

Povinnosťou  súdu  je  vykonať účastníkom produkované dôkazy, ktoré sú významné  z hľadiska
aplikovanej právnej normy na právny  vzťah účastníkov.

To znamená, že nevykoná taký dôkaz, ktorý je  bezvýznamný z hľadiska právneho posúdenia
prejednávanej veci, v danom prípade posudzovania uplatneného nároku navrhovateľa, ktorý vyvodzuje
zo zmluvy o obchodnom zastúpení podľa § 652 ods. 1  a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len
„Zmluva“).

V prejednávanej veci  je nepochybné, že s identifikačným číslom  odporkyne bola  vyvíjaná činnosť,
ktorá bola predmetom jej  záväzku. Navrhovateľ podľa údajov uvedených   odporkyňou v Zmluve
poukazoval  dohodnuté provízie za sprostredkovaný obchod - za výkon činnosti  sprostredkovania
poistenia.  Každý mesiac sa vyhotovoval zo  spracovania účtovej závierky provízii tzv.  provízny list,
ktorý  je obchodným a účtovným dokladom  obchodného zástupcu.  Takže odporkyňa, pokiaľ tvrdí, že
v skutočnosti ona  nevyvíjala činnosť podľa zmluvy s navrhovateľom, ale zmluvy uzatváral manažér Ľ.
D.  s jej identifikátorom a ktorému ona  nosila všetky peniaze, ktoré jej navrhovateľ poukazoval na jej
účet, toto jej tvrdenie je neakceptovateľné, najmä však  je potrebné poukázať na to, že spôsob výkonu
sprostredkovania, ako  tvrdí navrhovateľka  sa prieči  logike a stavia odporkyňu do pozície „obete“
konania jej manažéra Ľ. D..

Odporkyňa vedela, ako to  vyplýva z jej tvrdenia, že jej  navrhovateľ poukazoval finančné prostriedky
za obchodnú činnosť a dostávala mesačne provízne listy o spracovaní  účtovnej závierky provízií.
Vzhľadom na vysokoškolské vzdelanie odporkyne možno opodstatnene  predpokladať, že k výkonu
svojich záväzkov podľa zmluvy bude pristupovať  zodpovedne, starostlivo a poctivo.

V konaní navrhovateľ preukázal, že odporkyni poskytol plnenia, ktoré ho  zaväzovali zo zmluvy o
obchodnom zastúpení  a preukázal  aj to, že  mu vznikol nárok proti  odporkyni na  tzv.  storno províziu
v prípadoch, ktoré boli v zmluve dojednané, čo odporkyňa ani nespochybnila.

Ako  správne  konštatoval okresný  súd, prípadné dohody odporkyne  s Ľ. D. o spôsobe  výkonu
obchodnej činnosti  a nakladania s finančnými prostriedkami, ktoré navrhovateľ nepochybne poukázal
na účet odporkyne, nie sú z hľadiska právneho vzťahu, ktorý  bol založený  medzi účastníkmi konania
zmluvou o obchodnom zastúpení, právne významné.

Pre úplnosť treba uviesť, že námietka odporkyne o tom, že navrhovateľ jej nezaslal zmluvu o obchodnom
zastúpení, ktorú ona skôr podpísala, podľa právnej úpravy nespôsobuje prípadnú neplatnosť  zmluvy,
ktorá vyžaduje podľa ust. § 652 ods. 2 Obchodného zákonníka písomnú formu a ani zánik práv a
povinností zmluvných strán, keďže je nepochybné, že ju odporkyňa podpísala a pokiaľ tvrdí, že zmluvu
nemá, mala  možnosť si ju vyžiadať.

Z uvedených dôvodov, odporkyňou  uplatnené odvolacie dôvody nie sú v prejedávanej veci spôsobilými
dôvodmi na prípadnú zmenu alebo zrušenie rozsudku  okresného súdu, ale bolo potrebné  rozsudok
okresného súdu  potvrdiť.

V odvolacom konaní  úspešný navrhovateľ náhradu trov konania neuplatnil, preto mu ju odvolací súd
nepriznal  (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e    j e    p r í p u s t n é     .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20C/39/2013", "guid": "721d5251-3c80-4648-bebf-87ff9161e6f6:6df8e173-780c-4e33-9794-f5c54bce36fa", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}