Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/200/2018 z 24. 9. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 24. septembra 2019, sp. zn. 19Co/200/2018, ECLI:SK:KSTN:2019:3616203180.2 Krajský súd Trenčín | 19Co/200/2018 | ECLI:SK:KSTN:2019:3616203180.2 | 2019-09-24 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c8844410-d597-49aa-9eda-5d01b81f9933 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3616203180.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/200/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616203180
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3616203180.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., v spore žalobcu: A., proti žalovanej: U., o
zaplatenie sumy 857,92 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Partizánske zo dňa 10.10.2017, č. k. 5Csp/15/2016-105 v spojení s opravným uznesením Okresného
súdu Partizánske zo dňa 16.7.2018, č. k. 5Csp/15/2016-131, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 797,92
eur s 19,90 % úrokom ročne zo sumy 797,92 eur od 06.05.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania
v sume 43,87 eur, to všetko v mesačných splátkach po 100 eur vždy k 20. dňu v mesiaci s
účinnosťou od právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia dlžnej sumy pod následkom straty
výhody splátok, to znamená, že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročný celý dlh. Vo zvyšku
žalobu zamietol. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o vydaní a používaní medzinárodnej
platobnej karty O.- V. zo dňa 11.9.2009 žalobca poskytol žalovanej platobnú kartu s denným limitom
170 eur, pričom úroková sadzba odkazovala na sadzobník poplatkov. Z výsluchu žalovanej vyplynulo,
že zmluvu riadne podpísala, sadzobník poplatkov však neobdržala, pravdepodobne s ním nebola ani
oboznámená a nebol jej poskytnutý pri podpise zmluvy. Žalovaná uznáva, že prečerpala finančné
prostriedky a tieto neuhradila, neuznáva úroky 28 %, ktoré považuje za neprimerane vysoké, a tiež
poplatky. Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že žalovaná prečerpala povolený denný úverový limit 170
eur, čím sa dostala do debetu vo výške 857,92 eur. Z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že výbery/platby
žalovanej boli vo výške 797,92 eur. Poplatky za upomienky v sume 30 eur (2x15 eur) a za výzvu 30 eur
považoval súd prvej inštancie za individuálne nedojednané a neprimerane vysoké, a preto neprijateľné,
keďže sú v rozpore s reálnymi nákladmi banky za doručenie upomienky, pričom žalobca samotné
doručenie výzvy a upomienky žalovanej nepreukázal. Za neprimerane vysoký a v zmluve nedohodnutý
považoval súd prvej inštancie aj úrok banky v prípade debetu vo výške 28 % ročne. Poukázal pritom
na úrokové sadzby za spotrebiteľské úvery v bankách, ktoré v roku 2009 predstavovali 13,88 % ročne
vychádzajúc z priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých rezidentom eurozóny za rok 2009.
Žalobca podľa súdu prvej inštancie nepreukázal, že by žalovanú ako spotrebiteľa o úrokovej sadzbe
informoval. Je pravdou, že zmluva odkazovala na sadzobník poplatkov, tento úrok však nebol priamo
zmluvne dojednaný, pričom jeho výška je neprimerane vysoká a v rozpore s dobrými mravmi a najmä
nebola priamo v spotrebiteľskej zmluve dojednaná, v konaní nebolo preukázané, že s ňou bola žalovaná
oboznámená. Preto súd prvej inštancie znížil úrok na výšku úrokovej sadzby pri povolenom prečerpaní
(19,90 % ročne). Právne súd prvej inštancie posúdil vec podľa ustanovení § 497, § 498, § 503 ods. 1



Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 4 písm. a), k), § 53 ods. 5, § 54
ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, čl. 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3, čl. 5, čl. 6 ods. 1 smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993. Pri povolení žalovanej splácať dlh v splátkach súd prvej inštancie vychádzal
z príjmu žalovanej 540 eur, z ktorého platí mesačne nájom za byt vo výške 350 eur.

2. Opravným uznesením zo dňa 16.7.2018 č. k. 5Csp/15/2016-131 súd prvej inštancie na návrh žalobcu
podľa § 224 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) opravil v záhlaví rozsudku dátum narodenia
žalovanej s odôvodnením, že išlo o chybu v písaní.

3. Proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to v rozsahu zamietnutej časti
príslušenstva, a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe v celom
rozsahu vyhovie a zaviaže žalovanú uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolanie
zdôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Odkázal na definíciu prekročenia podľa § 2 písm. f) zákona č. 129/2010
Z. z. a na body 3.4, 3.8 a 3.12 Všeobecných obchodných podmienok s tým, že nepovolené prečerpanie
je prekročením v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a úrok z prekročenej čiastky po dobu
nepovoleného prečerpania je odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov poskytnutých
bankou nad rámec zostatku na účte klienta. Žalobca ďalej poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo
veci C-42/15 z 9.11.2016 (Home Credit Slovakia c/a Klára Bíróová), podľa ktorého zmluva o úvere
nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10
ods. 2 smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči a ďalej sa (smernica)
má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave
stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice a ktorá je vypracovaná
písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania
sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 smernice. Takáto povinnosť
by však podľa žalobcu musela byť ustanovená v zákone, nepostačuje, že tak ustáli súd vo svojom
rozhodnutí. To znamená, že časť náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere môže byť obsiahnutá aj
v obchodných podmienkach alebo v sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Všeobecné
obchodné podmienky a sadzobník sú súčasťou úverovej zmluvy a klienta zaväzujú aj pokiaľ ich klient
nepodpísal. Napokon žalobca v odvolaní poukázal na to, že s oprávnením banky požadovať úroky za
prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch v § 18 ods. 1.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že žiada o zrušenie súdneho konania,
nakoľko dlh už predčasne splatila, spolu zaplatila 1 300 eur na dlh a 44 eur na trovy konania. K vyjadreniu
pripojila potvrdenia o vkladoch v hotovosti v období január - júl 2018 v celkovej výške 1 344 eur.
Vzhľadom k tomu, že žalovaná toto podanie odoslala až viac ako sedem mesiacov po doručení rozsudku
súdu prvej inštancie (teda po uplynutí odvolacej lehoty), pričom (ako sama uviedla) sumu uloženú súdom
prvej inštancie zaplatila, odvolací súd nepovažoval toto podanie za (oneskorene podané) odvolanie
žalovanej, ale za vyjadrenie k odvolaniu žalobcu.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. V časti,
ktorou bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 797,92 eur s 19,90 % úrokom ročne zo
sumy 797,92 eur od 6.5.2015 do zaplatenia, nebol rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním
a odvolací súd sa ho nedotýkal.

6. Úrok za nepovolené prečerpanie vo výške 28 % p.a. nebol medzi žalobcom a žalovanou
dojednaný v zmluve, bol uvedený iba v listine označenej ako Úrokové sadzby produktov (nejde teda
ani o všeobecné obchodné podmienky, ani o sadzobník poplatkov, ale o samostatnú listinu, z ktorej
nie je zrejmé, či bola súčasťou resp. prílohou všeobecných zmluvných podmienok alebo sadzobníka
poplatkov). V zmluve medzi žalobcom a žalovanou z 11.9.2009 sa uvádza, že majiteľ účtu (žalovaná)
„obdržal písomnú informáciu o poplatkoch súvisiacich s príslušnou zmluvou, ktorá tvorí súčasť príslušnej
zmluve“, avšak žalobca nepredložil súdu žiadnu súčasť či prílohu tejto zmluvy a ani „písomnú informáciu
o poplatkoch súvisiacich s príslušnou zmluvou“. Nie je zrejmé, či sa pod „písomnou informáciou o
poplatkoch súvisiacich s príslušnou zmluvou“ chápal Sadzobník poplatkov, Úrokové sadzby produktov
alebo iná listina. Teda ani v prípade, ak by bolo možné akceptovať odkaz v zmluve na všeobecné



obchodné podmienky, na sadzobník poplatkov a úrokov alebo na iné listiny, ktoré neboli spotrebiteľom
podpísané, takáto forma inkorporácie by nebola účinná, keďže v zmluve nie je dostatočne určitým
spôsobom vymedzené, na akú listinu (aké listiny) sa odkazuje. Okrem toho z výsluchu žalovanej
vyplynulo, že pri podpise zmluvy bola oboznámená len so samotnou zmluvou, nie so sadzobníkom
poplatkov ani s inými listinami, pričom žalobca netvrdil a nepreukázal opak. Súd prvej inštancie teda
správne právne posúdil vec, keď dospel k záveru, že úrok za nepovolené prečerpanie vo výške 28 %
p.a. nebol medzi žalobcom a žalovanou riadne dojednaný, a preto ho nepriznal.

7. Okrem toho z výpisov z účtu, ktoré predložil žalobca, ako aj zo samotného vyjadrenia žalobcu
doručeného súdu prvej inštancie na výzvu súdu dňa 20.4.2017, vyplýva, že do „istiny“ vo výške 857,92
eur (z ktorej uplatňoval úrok vo výške 28 % p.a.) žalobca zahrnul nielen platby a výbery žalovanej, ale
aj úroky a poplatky (nielen poplatky za upomienky a za výzvu, ktoré súd prvej inštancie nepriznal). Z
úrokov ani z poplatkov však banke nepatria žiadne úroky, iba úrok z omeškania. Samotné navýšenie
úrokovej sadzby z 19,9 % pri povolenom prečerpaní na 28 % pri nepovolenom prečerpaní má v
skutočnosti povahu zmluvnej pokuty, ktorú navyše banka aplikovala v situácii, keď sa žalovaná dostala
do nepovoleného prečerpania nie v dôsledku prekročenia limitu povoleného prečerpania, ale v dôsledku
rozhodnutia banky zrušiť jej povolené prečerpanie - v čase zníženia limitu povoleného prečerpania
z 860 eur na 0 eur (1.12.2014) bol zostatok na účte -740,77 eur, teda limit povoleného prečerpania
nebol prekročený (limit povoleného prečerpania 860 eur prekročila žalovaná podľa výpisov predložených
žalobcom len v jedinom mesiaci [4/2014], a to len o 7,25 eur). Banka má síce právo zrušiť povolené
prečerpanie, ale nemôže s tým byť spojený nárast úrokovej sadzby.

8. Z obsahu odvolania žalobcu (z formulácie odvolacieho petitu „do 3 dní od právoplatnosti rozsudku“)
vyplýva, že žalobca odvolaním napádal rozsudok súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o splatnosť plnenia
uloženého súdom prvej inštancie (t. j. povolenie splátok). K tejto časti rozsudku však žalobca neuviedol
žiadne konkrétne odvolacie dôvody (v čom vidí nesprávnosť tejto časti rozsudku), preto odvolací súd,
viazaný nielen rozsahom, ale aj dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) nemohol túto časť rozsudku
meritórne preskúmať, pričom vady týkajúce sa procesných podmienok odvolací súd nezistil (§
380 ods. 2 CSP).

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie (v oboch napadnutých častiach)
potvrdil.
10. V odvolacom konaní mala plný úspech žalovaná, preto jej odvolací súd v súlade s ustanoveniami
§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal voči neúspešnému odvolateľovi (žalobcovi)
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške tejto náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).