Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Sp/24/2011 z 17. 1. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 17. januára 2012, sp. zn. 2Sp/24/2011, ECLI:SK:KSPO:2012:8011200940.1 Krajský súd Prešov | 2Sp/24/2011 | ECLI:SK:KSPO:2012:8011200940.1 | 2012-01-17 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Kataster nehnuteľností Citované ustanovenia: OSP, zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a4c66ef6-47f4-4a7d-baf9-bee0e08654c0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8011200940.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Sp/24/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8011200940
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8011200940.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci
navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinová 25, 811 09 Bratislava proti odporkyni Správe katastra
Kežmarok, Baštova č. 16/A, 060 01 Kežmarok, za účasti V. B., rod. M., nar. XX.V. XXXX, trvale bytom
V. XXXX/X, XXX XX N., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporkyne zo dňa 21.októbra
2011 č. k. V192/09 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 21.októbra 2011 č.k. V 192/09.

Náhradu trov účastníkom n e p r i z n á v a.

Z a v ä z u j e navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok v sume 33 Eur do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím vo veci účastníkov konania záložného veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinová 25, 811 09 Bratislava a záložcu V. B., rod. M., nar. XX.V. XXXX, trvale bytom V. XXXX/X, XXX
XX N., v zastúpení Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, 851 01
Bratislava, návrh na vklad č. k. V - 192/09 zo dňa 08.januára 2009, ktorého prílohou je Zmluva o zriadení
záložného práva uzavretá medzi záložným veriteľom a záložcom podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona
zamietla.

V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa dôvodila tým, že dňa 13.februára 2009 bol jej doručený návrh na
vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa
08.januára 2009 č. 33/2009-ZIL

Odporkyňa poukázala na predmet zálohu, ktorým sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu - dlžníka
zapísané na LV č. XXXX k.ú. N., ktoré sú bližšie popísané v čl. I. záložnej zmluvy.

Odporkyňa citovala ustanovenie § 42 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona, ako aj ustanovene § 22 ods. 1,2,
§ 23 a § 31 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka.

Ďalej dôvodila tým, že preskúmaním podaného návrhu na vklad záložného práva, predložených zmlúv
o zriadení záložného práva a zmluvy o úvere, ktorá tvorila prílohu podaného návrhu na vklad správny
orgán zistil, že vyššie uvedené splnomocnenie neobsahuje bližšie označenie nehnuteľnosti, ktoré majú
byť predmetom zálohu, teda označenie čísla bytu, jeho príslušenstva v bytovom dome, jeho umiestnenie
v bytovom dome, označenom jeho súpisným číslom a špecifikáciou veľkosti spoluvlastníckeho podielu



na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 42 ods. 2
písm. c) Katastrálneho zákona.

Z dojednaného plnomocenstva, aké bolo uskutočnené v zmysle o úvere nevyplýva, že by zástupca
mohol v mene dlžníka uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na vklad v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, pretože formulácia, že zástupca uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnosti
vo vlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva ku dňu uzatvorenia záložnej
zmluvy robí takýto úkon neurčitým a nezrozumiteľným.

V rámci skúmania, či je úkon urobený v predpísanej forme, správny orgán dospel k záveru, že predložené
splnomocnenie je neplatné, pretože nie je urobené v predpísanej forme so všetkými náležitosťami,
ktoré zákon vyžaduje. Preto aj zmluvy o zriadení záložného práva, urobená na podklade neplatného
splnomocnenia je absolútne neplatná.

S poukazom na ustanovenie § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona konštatovala, že neboli splnené
podmienky na vklad v tomto prípade a preto návrh na vklad zamieta.

Predmetné rozhodnutie napadol včas podaným odvolaním (opravným prostriedkom) navrhovateľ zo dňa
21.novembra 2011, doručený odporkyni dňa 23.novembra 2011, ktorým žiadal, aby súd rozhodnutie
odporkyne zrušil a vec vrátil na správne konanie. V odvolaní poukázal na uzatvorenie Zmluvy o zriadení
záložného práva č. 33/2009-ZIL zo dňa 08.januára 2009 medzi ním a fyzickou osobou V. B. ako záložcom
- dlžníkom, pričom dlžník bol zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, Advokátska kancelária, Údernícka 5
851 01 Bratislava, na strane záložcu podľa plnej moci uvedenej v Zmluve o úvere č. 7121365 zo dňa
19.mája 2008, uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníčky V.
B., ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru od záložného veriteľa záložcovi. Ďalej poukázal na predmet
záložnej zmluvy, ktorým bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam tak ako sú uvedené v zmluve,
špecifikované (ďalej len záloh) v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávok záložného
veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli podľa úverovej zmluvy, najmä pohľadávky na vrátenie a zaplatenie
príslušného úveru.

Dňa 13.ferbuára 2009 bol Správe katastra Kežmarok doručený návrh na povolenie vkladu záložného
práva k zálohu v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie jeho pohľadávok voči záložcovi podľa
záložnej a úverovej zmluvy. Pod sp. zn. V 192/09 bolo začaté katastrálne konanie o povolenie vkladu
záložného práva. Dňa 21.októbra 2011 správa katastra vydala rozhodnutie pod sp. zn. V 192/09 o
zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k zálohu v zmysle ustanovenia § 31 ods. 3
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv v platnom znení.
Navrhovateľ poukázal v krátkosti na odôvodnenie rozhodnutia odporkyne. Ďalej v odvolaní uviedol,
že z napadnutého rozhodnutia odporkyne vyplýva, že správny orgán prejudikoval neplatnosť (resp.
„neprávoplatnosť“) splnomocnenia a teda aj záložnej zmluvy na základe správneho uváženia, ktoré
však neposudzuje prejav vôle zmluvných strán, ktorý je dostatočne určitý a zrozumiteľný a účastníkov
úverovej zmluvy záväzný a nezohľadňuje skutočný obsah úverovej zmluvy a všetkých právnych úkonov v
nej uvedených. Navyše podľa názoru správneho orgánu ako ho citoval v odvolaní navrhovateľ v prípade
splnomocnenca Mgr. Tomaša Kušníra ide o rozpor záujmov so záujmami dlžníka podľa § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka, preto je podľa správneho orgánu dohoda o splnomocnení medzi Mgr. Tomášom
Kušnírom a dlžníčkou absolútne neplatná.

Podľa navrhovateľa Katastrálny zákon, ako aj Občiansky zákonník neustanovuje podstatné náležitosti
dohody o splnomocnení uzatvorenej medzi záložcom a zástupcom záložcu (rovnako je tomu i pri iných
dohodách o splnomocnení v katastrálnom konaní) to ani v spojení s ustanovením § 17 správneho
poriadku. Správny poriadok pre zastupovanie na základe plnomocenstva ustanovuje len niektoré
formálne požiadavky. Podľa navrhovateľa z uvedeného vyplýva, že ani na platnosť procesnoprávneho
splnomocnenia sa nevyžaduje špecifikácia nehnuteľností, a teda účastník katastrálneho konania nemá
zákonnú povinnosť uvádzať presnú identifikáciu nehnuteľností v dohode o splnomocnení, a to najmä
v prípade ak z obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že zástupca je v mene a na účet záložcu
zriaďovať záložné právo (záložné práva) k všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu, pričom
stačí samotná skutočnosť, že zakladaná nehnuteľnosť je ku dňu podpisu záložnej zmluvy vo vlastníctve
záložcu.



Navrhovateľ ďalej v odvolaní uviedol, že podľa ustanovenia § 42 ods. 2 katastrálneho zákona sa
expressis verbis vzťahuje na právne tituly nie na plnomocenstvá. Katastrálny zákon pre plnú moc
ustanovuje len formu - písomnú s úradne overeným podpisom splnomocniteľa a všeobecné údaje o tom,
kto koho a na čo splnomocňuje. Žiadne jeho ustanovenie nevyžaduje konkretizáciu o nehnuteľností, ku
ktorej má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo. Podľa navrhovateľa aplikácia ustanovenia § 42 ods.
2 Občianskeho zákonníka aj na obsahovej náležitosti plnej moci je i s poukazom na čl. 2 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky len šikanóznym výkladom práva, ktorý nemá oporu v platnom právnom poriadku.
Podľa navrhovateľa z uvedených dôvodov neobstojí preto právny názor, podľa ktorého udelená plná
moc mala obsahovať presnú špecifikáciu konkrétnej nehnuteľnosti. Platné právo na zriadenie záložného
práva k nehnuteľnosti v zastúpení zvláštnu plnú moc nevyžaduje a umožňuje takýto úkon vykonať,
dokonca aj na základe všeobecnej plnej moci. Písomná plná moc má predpísané náležitosti, je z nej
zrejmý prejav vôle splnomocniteľa, spĺňa náležitosti ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka a je
splnomocniteľom podpísaná, pričom je irelevantná konkrétna grafická úprava plnomocenstva, samotné
umiestnenie podpisu splnomocniteľa ako aj fakt, či medzi týmito je včlenený iný text alebo nie. Z
predloženého splnomocnenia je pritom zrejmé, že text splnomocnenia je riadne krytý podpisom záložcu
s výslovným prejavom vôle toto udeliť, t. j. podpis sa nachádza na správnom mieste a medzi tento
nie je včlenená samostatná časť textu, ktorá by logicky, graficky alebo inak zasahovala do explicitného
prehlásenia záložcu a mohla by čo i len teoreticky spôsobiť akýkoľvek vnútorný rozpor.

Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods.
1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti správy katastra o náležitom zistení skutkového
stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle
hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné ako aj ďalšie povinnosti. Navrhovateľ uviedol,
že správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom
a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi v úverovej zmluve nesprávne právne posúdila z dôvodov
vyššie uvedených v tomto odvolaní. Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že správa katastra vydala
nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu vkladu záložného práva k nehnuteľnosti, pretože:

1) Osoba advokáta bola vybratá záložcom.

2) Došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu advokátom, pričom neexistuje
žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného advokáta. V tejto časti
je rozhodnutie Správy katastra zmätočné a nepreskúmateľné.

3) Udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania
návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané.

4) Neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného advokáta.

Navrhovateľ poukázal aj nato, že je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas
a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a navrhovateľ ako veriteľ len
využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Navrhovateľ ďalej
poukázal nato, že pritom postupuje k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom
len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch
kedy je evidentné, že záložca vylákal od navrhovateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto
nemieni navrhovateľovi riadne vrátiť. Súčasne je nutné konštatovať, že počas výkonu podnikateľskej
činnosti navrhovateľa, ani v jednom prípade, kedy mal tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti
dlžníka nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t. j. k realizácii záložného práva predajom
nehnuteľnosti.

Odporkyňa predkladaciu správu zaslala spolu so spisovým materiálom krajskému súdu dňa
16.decembra 2011 a poukázala na skutočnosti uvedené v rozhodnutí o zamietnutí návrhu na vklad
záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 08.januára 2009 č. 33/2009-ZIL,
zo dňa 21.októbra 2011 pod č. V 192/09, s ktorým rozhodnutím sa v plnej miere stotožnila a predložila
spis za účelom rozhodnutia krajskému súdu.



Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 18.januára 2012. Uvedeného pojednávania sa nezúčastnil
navrhovateľ, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil listom zo dňa 11.januára 2012 s tým, že žiadal
súd aby prejednal predmetnú vec v jeho neprítomnosti a vydal meritórne rozhodnutie vo veci samej.
Pojednávania sa nezúčastnila ani odporkyňa, resp. jej poverená zástupkyňa, ktorá svoju neúčasť na
pojednávaní ospravedlnila listom zo dňa 03.januára 2012. Pojednávania sa nezúčastnila zúčastnená
osoba - dlžníčka V. B., ktorá svoju neúčasť ospravedlnila listom zo dňa 02.januára 2012 z dôvodu
nemoci. Pojednávania sa nezúčastnil predvolaný advokát dlžníka Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý svoju
neprítomnosť ospravedlnil s tým, že súdu zaslal písomné vypovedanie plnomocenstva spoločnosti
Pohotovosť, s.r.o. vo veciach vymáhania pohľadávok z 26.septembra 2003.

Súd z uvedených dôvodov preto konal podľa ustanovení § 250g ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti účastníkov konania, pričom vychádzal z obsahu administratívneho
spisu.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie
odporkyne, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok
navrhovateľa nie je dôvodný.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ návrhom na vklad záložného práva zo
dňa 08.januára 2009 , ktorý bol doručený odporkyni dňa 13.februára 2009 podal návrh na vklad
Zmluvy o zriadení záložného práva č. 33/2009-ZIL zo dňa 08.januára 2009 do katastra nehnuteľností.
K návrhu súčasne pripojil Zmluvu o zriadení záložného práva č. 33/2009-ZIL zo dňa 08.januára 2009
uzavretú podľa § 151a a nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka medzi záložným veriteľom
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinová 25, 811 09 Bratislava a záložcom V. B., rod. M., nar. XX.V. XXXX,
v zastúpení na základe splnomocnenia advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, Advokátska kancelária,
Údernícka 5, 851 01 Bratislava.

Súčasťou administratívneho spisu odporkyne je aj Zmluva o úvere č. 7121365 zo dňa 19.mája
2008 uzavretá medzi dlžníčkou V. B. a veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinová 25, 811 09
Bratislava, v ktorej sa nachádza aj plnomocenstvo, podľa ktorého dlžník advokáta Mgr. Tomáša
Kušníra splnomocňuje, aby (doslovná citácia): „...za účelom zabezpečenia pohľadávky - spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, ktorá je mojim záväzkom, vyplývajúcim z tejto zmluvy o
úvere uzatvoril v mojom mene záložnú zmluvu podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom
znení k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v mojom vlastníctve, alebo
ktoré sú podľa Katastrálneho portálu www.katasterportal.sk zapísané na
listoch vlastníctva tvoriacom prílohu tejto zmluvy o úvere uzatvorenej dnešného dňa a súčasne tohto
splnomocnenia, ako formu zabezpečenia splatenia tejto pohľadávky s tým, že pokiaľ nesplním riadne a
včas podmienky tejto zmluvy o úvere ani v dodatočne poskytnutej lehote jeden mesiac od uzatvorenia
záložnej zmluvy, beriem na vedomie, že v prípade uzatvorenia záložnej zmluvy vzniká k predmetným
nehnuteľnostiam veriteľovi záložné právo vkladom do katastra nehnuteľnosti.

Toto plnomocenstvo udeľujem na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom spísania
notárskej zápisnice alebo uzatvorenia záložnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí pohľadávka spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., z vyššie uvedenej zmluvy o úvere, pozostávajúca z nesplatenej výšky
pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane nákladov preukázateľne vynaložených na spísanie notárskej
zápisnice alebo záložnej zmluvy o nákladoch na vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností.

Občiansky zákonník v ustanovení § 552 upravuje, že pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou
zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných
právach.

Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(Katastrálny zákon ) v znení neskorších predpisov v § 4 ods. 1, 2, 3 upravuje, že práva k nehnuteľnostiam



sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa
rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo
predbežné účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká
právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 citovaného zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. sa zapisujú
do katastra vkladom ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia - práva k
nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento
zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - právne účinky vkladu vznikajú na základe
právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. (Podľa § 1 ods. 1 druhá veta - súčasťou
katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve... .)

Ustanovenie § 30 ods. 3 a 4 citovaného zákona obsahuje náležitosti návrhu na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä
oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať
s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia pri rozhodovaní o povolení vkladu
prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu.

Podľa ustanovenia § 33 ods. 2 katastrálneho zákona aj podľa názoru súdu vyplýva, že správa katastra
bola oprávnená a povinná skúmať aj náležitosti jednostranného právneho úkonu, ktorým dlžníčka V. B.
splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na uzavretie záložnej zmluvy.

Občiansky zákonník v ustanovení § 151a upravuje, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky
a je príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo
zákonom... . V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom
zabezpečuje, a záloh.

Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a
nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak... .

Podľa § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový
priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.



Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi je jednostranným právnym úkonom a
podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku , zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka - právny úkon predpokladá, že k prejavu vôle došlo okrem
iného aj určite a zrozumiteľne.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Z Komentára Občianskeho zákonníka vyplýva, že právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne
rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nesmie dopĺňať
právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle.

Z obsahu citovanej časti zmluvy o úvere a to vo vzťahu k plnomocenstvu je zrejmé, že samotný tento
text je neurčitý, pretože z neho nie je zrejmé, ku ktorým nehnuteľnostiam sa má zriadiť v predmetnej
veci záložné právo, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo slovného spojenia „k predmetným nehnuteľnostiam“.

Podľa názoru súdu takto formulovaný text plnomocenstva predpokladá, že v prvej časti mali byť
nehnuteľnosti presne identifikované aspoň parcelným číslom, katastrálnym územím, druhom pozemku a
spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach nato, aby bolo možné hovoriť o určitosti právneho úkonu
a jeho zrozumiteľnosti.

Súd sa preto stotožňuje so záverom odporkyne, že bez toho, aby plnomocenstvo obsahovalo bližšie
označenie nehnuteľnosti, ktorá sa má v predmetnej veci stať predmetom zálohu, je takýto prejav vôle
neurčitý ale aj z nezrozumiteľný.

Rovnako sa súd stotožňuje so záverom odporkyne, že dlžník môže vlastniť viacero nehnuteľností a teda
nie je zrejmé, či plnomocenstvo k uzavretiu zmluvy o záložnom práve sa týka všetkých nehnuteľností
vo vlastníctve záložcu alebo len niektorých.

Podľa názoru súdu splnomocnenie na právne úkony o právach k nehnuteľnostiam musia byť urobené
tak, ako právne úkony samotné, t. j. v predpísanej forme a so všetkými náležitosťami.

Ak teda odporkyňa konštatovala v napadnutom rozhodnutí, že plnomocenstvo udelené dlžníčkou Mgr.
Tomášovi Kušnírovi nie je určité a nie je zrozumiteľné a že takýto právny úkon je neplatný, súd sa s
týmto záverom v plnom rozsahu stotožňuje.

V súvislosti s námietkou navrhovateľa vo vzťahu k § 17 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov v spojení s § 22 ods. 4 Katastrálneho zákona súd zdôrazňuje, že
plnomocenstvo obsiahnuté v zmluve o úvere nie je procesným plnomocenstvom na zastupovanie dlžníka
(resp. záložného dlžníka v katastrálnom konaní ale plnomocenstvom v hmotnoprávnych vzťahoch).
Aplikácia citovaných ustanovení v predmetnej veci neprichádza do úvahy.

Dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi dlžníčkou V. B. a Mgr. Tomášom Kušnírom je podľa názoru
súdu neplatná aj pre rozpor záujmov medzi dlžníkom a splnomocneným zástupcom v zmysle § 22 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Je viac ako zrejmé, že pri uzatváraní zmluvy dlžník nemal možnosť voľby
výberu zástupcu, pretože ako z obsahu spisu vyplýva zmluva o úvere bola vypracovaná ako predtlač,
ktorú používa navrhovateľ pri uzatváraní obdobných zmlúv a meno splnomocneného advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra bolo vpísané do predtlače zmluvy. Ak teda navrhovateľ takto postupoval a dopredu určil
osobu, ktorá bola splnomocnená konať za dlžníka, je spochybnený základný predpoklad udelenia plnej



moci k tomu, aby splnomocnenec hájil do budúcna záujem dlžníka, pretože predmet splnomocnenia
nebol určitý a presne vymedzený.

A naviac súd musel konštatovať aj tú skutočnosť, že sám advokát písomným podaním zo dňa 29.júna
2003, na ktoré poukázal v tomto konaní vypovedal generálne plnomocenstvo udelené mu 02.januára
2003 na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch spojených s vymáhaním pohľadávok voči
dlžníkom spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., a aj napriek tejto skutočnosti figurovalo jeho meno v predtlači
zmluvy o úvere a dokonca v zmluve dňa 19. mája 2008 č. 7121365 je uvedené, že plnomocenstvo Mgr.
Kušníra dňa 08.decembra 2008 prijíma, čo osvedčuje svojim podpisom. Je otázne, či tento podpis bol
aj skutočne jeho.

Súd v tomto prípade je toho názoru, že osoba splnomocnenca musela byť v kontakte s navrhovateľom
už pred podpísaním predmetnej zmluvy a preto je záujem splnomocnenca v rozpore so záujmami
zastúpeného - dlžníka V. B.. Neobstojí tu ani námietka navrhovateľa v odvolaní, že splnomocniteľ
svoju vôľu nechať sa zastúpiť splnomocnencom a túto potvrdil svojim podpisom pod udelenú plnú
moc,“ pretože osoba Mgr. Tomáš Kušnír figuruje na predtlači zmluvy o úvere bez toho, aby k
takémuto dobrovoľnému prejavu vôle zo strany dlžníka vôbec došlo, čo napokon vyplýva aj z doteraz
prejednávaných vecí, pretože nejde o náhodu v prípade, že si všetci záložcovia vybrali tú istú osobu
ako právneho zástupcu.

Správa katastra na úseku katastra je orgánom štátnej správy a preto bolo a aj je jej povinnosťou
postupovať v súlade so všetkými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na predmetnú vec, teda aj s vyššie
citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Katastrálneho zákona a Zákona o advokácii.

Čo sa týka námietky navrhovateľa, že z ustanovenia č. 42 ods. 2 Katastrálneho zákona vyplýva, že
náležitosti upravené pod písm. c) tohto ustanovenia by sa mali doslovným výkladom vzťahovať k zmluve,
verejnej listine alebo k inej listine, nie k obsahu plnomocenstva, súd poukazuje na Vyhlášku č. 76/1996
Z. z., ktorou sa vykonáva Katastrálny zákon a táto v ustanovení § 36 ods. 2 upravuje, že pri skúmaní
platnosti zmluvy sa nezisťuje či právny úkon svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, alebo
či ho neobchádza, alebo sa neprieči dobrým mravom. V tom istom ustanovení pod písm. e) vyhláška
upravuje, že v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených o osobitným zreteľom
na tých, ktorých právo na jej základe zaniká alebo sa obmedzuje, pričom ide iba o príkladne uvedené
skutočnosti, ktoré správa katastra ako orgán štátnej správy je povinná a oprávnená skúmať.

S poukazom na neplatnosť splnomocnenia, ktoré následne spôsobilo neplatnosť uzavretej zmluvy o
úvere považoval súd rozhodnutie odporkyne za správne a vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský
súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporkyne ako správne potvrdil.

Pri rozhodovaní v predmetnej veci súd vychádzal aj z právneho názoru Najvyššieho súdu SR uvedeného
v rozsudku sp. zn. 8Sžo 17/2007, podľa ktorého vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný
postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov
posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti (teda podmienky vkladu) podľa § 31 ods. 1 a 2
Katastrálneho zákona a § 36b ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z. z., ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu. Výsledkom rozhodovacieho procesu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o
zamietnutí návrhu na vklad.

Účastníkom nebola priznaná náhrada trov konania. O trovách súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.

Navrhovateľ, ktorý v konaní nebol úspešný, je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 33 Eur na účet
vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXX XXX XXXX podľa § 2
ods. 4 druhá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch...v spojení so Sadzobníkom súdnych
poplatkov položka 10b do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.