Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/246/2013 z 25. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 25. februára 2014, sp. zn. 10Co/246/2013, ECLI:SK:KSZA:2014:5112230299.1 Krajský súd Žilina | 10Co/246/2013 | ECLI:SK:KSZA:2014:5112230299.1 | 2014-02-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c1f8b80-f4d4-4d22-8e0e-9c4914186a5e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5112230299.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/246/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112230299
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112230299.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie
Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa
Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zastúpeného
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Bratislava, Klincová 37/B, proti
odporkyni P. W., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XXXX, o zaplatenie 45,44 eur s príslušenstvom, na základe
odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 13C/390/2012-43 zo dňa 14.2.2013,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zamietnutí návrhu v časti uplatneného
sankčného úroku vo výške 20 % ročne zo sumy 45,44 eur od 5.3.2011 do zaplatenia a p o t v r d z u
j e aj vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania.

Vo zvyšku, odvolaním nenapadnutom, z o s t á v a rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
45,44 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Mal za to, že bolo preukázané uzatvorenie zmluvy o
bežnom účte medzi účastníkmi dňa 11.12.2008. Zároveň tým, že odporkyňa sa dostala do debetu, došlo
aj k uzatvoreniu úverovej zmluvy, pričom odporkyňa svoj dlh (debet) vo výške 45,44 eur navrhovateľovi
doposiaľ neuhradila.

V časti uplatneného sankčného úroku vo výške 20 % ročne zo sumy 45,44 eur od 5.3.2011 do zaplatenia
návrh zamietol. Tu vychádzal zo záveru, že v žiadnom ustanovení Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb zo dňa 11.12.2008 sa nenachádza konkrétne vyčíslenie sankčného
úroku, na čom nič nemení ani skutočnosť, že v jej záverečných ustanoveniach, v bode 5., sa nachádza
prehlásenie majiteľa účtu, že bol s takouto informáciou oboznámený. Ide teda o typickú formulárovú
zmluvu, ktorej obsah účastník - spotrebiteľ nemôže objektívne ovplyvniť. Z rozhodovacej činnosti je súdu
známe, že navrhovateľ si uplatňuje identické nároky, pričom sám argumentuje, že v prípade nároku
na zaplatenie sankčného úroku ide podľa povahy tohto nároku o zmluvnú pokutu. Zmluvnú pokutu
pritom možno dojednať písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej
určenia (§ 544 ods. 2 Obč. zák.). S ohľadom na uvedené je neprípustné, aby navrhovateľ postupoval
pri uzatváraní zmluvy tak, že len odkazuje na všeobecné podmienky (resp. Sadzobník poplatkov). Súd
dodal, že samotné označenie „sankčný úrok“ je spôsobilé vniesť ďalšiu neistotu do právnych vzťahov



medzi účastníkmi, keďže priemerný spotrebiteľ si vôbec nemusí byť vedomý, o akú povahu nároku v
skutočnosti ide (či ide o riadny úrok alebo o zmluvnú pokutu). Navrhovateľ ako silnejší subjekt je povinný
sa v zmluvných dojednaniach podobných nejasností vyvarovať.

O trovách konania rozhodol tak, že odporkyni uložil povinnosť nahradiť ich navrhovateľovi, a to v čiastke
16,50 eur z titulu súdneho poplatku a v čiastke 58,16 eur z titulu trov právneho zastúpenia, všetko na účet
právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. I keď navrhovateľ nebol úspešný
v celom rozsahu uplatneného nároku, jeho neúspech bol len nepatrný - v časti sankčného úroku (§ 142
ods. 3 O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku, čo do zamietnutia návrhu v časti sankčného úroku, podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie navrhovateľ a domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

S poukazom na ust. čl. I. bod 2., 3., 4. a 6. Všeobecných obchodných podmienok namietal, že odporkyni
boli ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok známe. Keďže navrhovateľ vypovedal zmluvu
listom zo dňa 24.2.2011, odporkyňa bola oboznámená jednak s tým, že jej bude zrušený účet, jednak
s tým, že má voči navrhovateľovi debetný zostatok. Sadzobník poplatkov, ktorý bol do spisu založený,
obsahuje v časti E) Depozitné produkty - ostatné produkty, bod 1.E.4 Sankčnú úrokovú sadzbu pri
nepovolenom debete na osobnom účte vo výške 20,00 % p.a. Vzhľadom na uvedené je nárok o
zaplatenie sankčného úroku vo výške 20,00 % p.a. oprávnený.

Odporkyňa zostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201
prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom v
ustanovení § 212 ods. 1,2 písm. b/ O.s.p. (z toho titulu nedotknutým zostal rozsudok súdu prvého stupňa
v odvolaním nenapadnutom výroku, ktorým bola odporkyňa zaviazaná k úhrade istiny vo výške 45,44
eur) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.)
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Odvolateľ nenamietal záver súdu prvého stupňa, že vzťah založený medzi účastníkmi Zmluvou o
spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 11.12.2008 je primárne vzťahom
medzi dodávateľom a spotrebiteľom - spotrebiteľským vzťahom. Rovnako odvolateľ nespochybňoval ani
hodnotenie podstaty sankčného úroku ako zmluvnej pokuty podľa § 544 a nasl. Obč. zák.

Nadväzne sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý poukázal na neplatnosť
dohody o sankčnom úroku, keďže tento bol len predmetom úpravy Sadzobníka poplatkov a nie priamo
obsiahnutý v zmluve, z ktorej odvodzoval odvolateľ svoj nárok. V prípade tzv. sankčného úroku sa
jednalo v podstate o zmluvnú pokutu, na platné dojednanie ktorej sa vyžaduje písomná forma (§ 544
ods. 2 Obč. zák.). Písomná forma však nemôže byť dodržaná odkazom zmluvy na všeobecné obchodné
podmienky alebo sadzobníky (ako tomu bolo v prejednávanej veci) a podobne. Takáto forma je totiž
zachovaná, ak je dohoda o zmluvnej pokute (sankčnom úroku) obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou
iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu dohody a označenie osôb, ktoré
ju dohodli. Neobstoja preto námietky odvolateľa, ktorý poukazoval na možnosť dojednať časť zmluvy
odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Tie totiž mohli síce dokresliť vzťahy medzi účastníkmi,
nie však zakotviť tak dôležitý inštitút, ako je zmluvná pokuta. Navyše je nutné poukázať na neprijateľný
spôsob zmeny Sadzobníka poplatkov (jeho súčasťou bol aj sporný sankčný poplatok), keď podľa
bodu I.6. Všeobecných obchodných podmienok Dexia banky Slovensko a.s. banka (navrhovateľ) má
právo meniť Sadzobník poplatkov. Z uvedeného je celkom zrejmé, že poplatky neboli v danom vzťahu
výsledkom dohody účastníkov, ale jednostranne prejavenej vôle navrhovateľa.



Z iných dôvodov nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa odporca nenamietal.
Odvolací súd, súc viazaný nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi odvolacími dôvodmi, ktoré odvolateľ vo
svojom odvolaní vymedzí v lehote zákonom stanovenej na podanie odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, preto by bol inak povinný nahradiť odporkyni jej
trovy. Nakoľko si však odporkyňa predmetný procesný nárok neuplatnila (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a vlastne
jej ani žiadne trovy v spojení s opravným prostriedkom navrhovateľa nevznikli, odvolací súd o trovách
odvolacieho konania rozhodol súhrnným výrokom tak, že ich náhradu účastníkom (žiadnemu z nich)
nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.