Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 20CoE/68/2011 z 26. 9. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. septembra 2011, sp. zn. 20CoE/68/2011, ECLI:SK:KSPO:2011:8111210985.1
Krajský súd Prešov | 20CoE/68/2011 | ECLI:SK:KSPO:2011:8111210985.1 | 2011-09-26 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f0b955e7-46ac-4a51-891a-58355d30fda2
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8111210985.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoE/68/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111210985
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8111210985.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného T. Z. s.r.o., so sídlom F., Q. XX/C, IČO: 45869464,
proti povinnému U. V., bytom N. XX, o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov č.k. 1Er 878/2011-52 zo dňa 25.5.2011 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie EX 684/10 zo dňa 31.3.2011 doručenú tamojšiemu súdu dňa 20.4.2011
zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že po podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení OZ o
spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ  obsahuje príkladný, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. V
tomto výpočte je s účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie
od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom
výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd prvého stupňa
vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom
úpravy spotrebiteľského práva v OZ je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký
štandard ochrany aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Podľa názoru súdu prvého stupňa je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve
neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Svoj názor oprel o to, že spotrebiteľ
sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom
prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko
jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ



ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred
pripravený.

Súd prvého stupňa považoval výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky za
nezlučiteľný s normami na ochranu spotrebiteľa, ako aj s dobrými mravmi a považoval za dôvodné
aplikovať ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Pri závere o neprijateľnosti zmluvnej podmienky -
rozhodcovskej doložky Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru, ak by sa mal podľa
nej vydaný rozhodcovský rozsudok vykonať na návrh oprávneného, bolo by dôvodné exekučné konanie
zastaviť, pretože pri nekalej povahe rozhodcovskej doložky nie je možné v takomto prípade rozdeliť
exekúciu na dovolenú a nedovolenú podľa práva Európskej únie. Na rozdiel od iných zmluvných
podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané
oprávneným.

Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich
dôsledkoch k tomu. že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a
nasl. OZ a tiež Smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k názoru, že
dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou,
spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. OZ, ako
aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS.

Z vlastností právneho štátu, ktoré podliehajú ochrane podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR možno podľa súdu
prvého stupňa odvodiť, že správnym úradným postupom orgánu verejnej moci zriadeným Slovenskou
republikou môže iba taký postup, pri ktorom odmietne výklad práva porušujúci úpravu Európskeho
spoločenstva, ktorým je Slovenská republika viazaná a uplatní výklad, ktorým sa vnútroštátna právna
úprava interpretuje a aplikuje tak, aby nedošlo k porušeniu práva ES/EÚ. Platná právna úprava ku dňu
podpísania zmluvy s povinným podliehala  po 1.5.2004 povinnostiam určeným v smerniciach Európskych
spoločenstiev a Európskej únie bez ohľadu na to, či bola prijatá pred 1.5.2004 alebo po 1.5.2004. Z
uvedených dôvodov súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol rozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, prípadne napadnuté uznesenie zmeniť a žiadosti o udelenie
poverenia vyhovieť. Ako dôvod uviedol, že posúdenie rozhodcovskej doložky dohodnutej v bode 9.2
obchodných podmienok pre úver, ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere, za neprijateľnú zmluvnú podmienku
je rozhodnutie ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a odníma možnosť účastníkovi
konať a uplatniť svoj nárok pred súdom.

Nie je dôvod na extenzívny výklad čl. 3 ods. 3 písm. q) ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel ako
to uvádza súd prvého stupňa. Tvorca smernice v prílohe uvedeného článku uvádza nie taxatívny ale
indikatívny zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé. Medzi týmto výpočtom nekalých
podmienok a po aplikovaní správneho prekladu smernice je zrejmé, že za nekalú podmienku podľa čl. 3
ods. 3 písm. q) smernice považuje podmienka podľa, ktorej sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory
výlučne akýmsi osobitným typom arbitráže, ktorá nie je upravená právnymi predpismi a kde rozhodcovia
pravdepodobne nie sú povinní aplikovať príslušné hmotné právo. Je nepochybné, že vyhnutie sa tejto
formy rozhodovacej činnosti v rámci spotrebiteľských sporov bolo cieľom smernice.

Právna úprava uvedenej problematiky v OZ je obsiahnutá v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) OZ, ktoré za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považuje najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní bola do OZ doplnená novelou zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 01.01.2008,
pričom podľa § 879j OZ ustanoveniami zákona č. 568/2007 Z.z. sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1.2008 sa
však posudzujú podľa doterajších predpisov a teda nie je možné ich aplikovať na vzťahy ktoré vznikli



pred 1.1.2008. Túto podmienku je potrebné vzhľadom na správny preklad prílohy smernice bod 1 písm.
q) považovať za nadštandard cieľa, ktorý bol pre jednotlivé členské štáty Európskej únie, ktoré boli
povinné ju transponovať do svojich vnútorných právnych poriadkov v skutočnosti stanovený a o ktorú
súd prvého stupňa opiera svoje rozhodnutie. Podľa čl. 4 ods. 1 bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia
článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Vzhľadom na skutočnosť, že Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 10.11.2006 ustanovenie § 53 ods. 4 písm
r.) OZ, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 1.1.2008 nie je ho možné na vzťahy z predmetnej úverovej zmluvy
aplikovať. Vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujú záver, že ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere, OZ ani
žiadny iný vtedy aplikovateľný právny predpis a dokonca ani ciele a zmysel smernice ako to uvádza
súd prvého stupňa po aplikovaní správneho prekladu neumožňuje súdu prvého stupňa rozhodcovskú
doložku právne posúdiť tak ako ju súd prvého stupňa posúdil v napádanom rozhodnutí.

Vzhľadom na skutočnosť, že v čase podania žaloby na rozhodcovskom súde bolo možné vzhľadom na
pasivitu povinného vydať v predmetnej veci platobný rozkaz, je možné za nerelevantný považovať názor
súdu prvého stupňa o neprimeranej vzdialenosti rozhodcovského súdu voči bydlisku povinného. Zároveň
v tejto súvislosti poukazujeme aj na to, že aj v prípade konania pred civilným súdom, súd v zmysle §
105 Občianskeho súdneho poriadku skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88 Občianskeho súdneho
poriadku. Ak však navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne alebo ak miestnu príslušnosť
namietne odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 a 87 Občianskeho súdneho poriadku.
Inak povedané, aj v prípade ak navrhovateľ podá žalobu na civilnom súde, môže ju podať aj na miestne
nepríslušnom súde mimo obvodu bydliska žalovaného a súd napriek tejto skutočnosti (za predpokladu
ak navrhovateľ konaní nevystupuje opätovne alebo žalovaný miestnu príslušnosť nenamietne) vec
prejedná a rozhodne.

Právny predchodca oprávneného T. F., a.s. bol v čase uzatvárania Zmluvy o úvere podľa § 93b
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (dokonca povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v
rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.

V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku a konanie by prebiehalo na všeobecnom
súde, okresný súd sa nevyjadril akú inú kvalitu či kvantitu bv mali jeho procesné práva, v čom
rozhodcovský súd pochybil, v čom zasiahol do práv povinného, a v čom zasiahol do účinnej procesnej
obrany spotrebiteľa. Čím bol naplnený stav uvedených v bode 1 písm. q) prílohy smernice, neposkytnúť
spotrebiteľovi právo. Záverom poukázal na uznesenie Krajskému súdu v Banskej Bystrici č.k. 13CoE
304/2010-50 zo dňa 19.10.2010.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil,
že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.



Predovšetkým je potrebné konštatovať, že v zmysle § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, je exekučný súd plne oprávnený vykonávať formálne, ako aj materiálne
preskúmavanie exekučného titulu a podrobiť tento titul skúmaniu, či neprichádza do úvahy zastavenie
exekučného konania z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, t.j.
najmä či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Taktiež v zmysle § 45 ods. 2
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je zakotvené oprávnenie exekučného súdu zastaviť
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.

Materiálne preskúmavanie exekučného titulu má v sebe aj oprávnenie preskúmavať jednotlivé
ustanovenia zmluvy, ktorú účastníci medzi sebou uzavreli a v tomto zmysle súd prvého stupňa správne
konštatoval, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, ktorej ustanovenia spotrebiteľ nemohol osobitne dojednať,
pričom exekučným titulom je rozhodnutie - Rozhodcovský rozsudok ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA
A MEDIAČNÁ, a.s.

Vo vzťahu k námietkam ohľadom nemožnosti aplikácie ust.§ 52 až § 54 OZ odvolací súd poznamenáva,
že aj napriek tomu, že  až zákon č. 568/2007 Z.z. (novela Občianskeho zákonníka) upravil, že
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom, ide o zmluvu spotrebiteľskú. Nemožno totiž opomenúť existenciu zákona č. 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa. Uvedený zákon je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom lex specialis.
Vzhľadom na ustanovenie § 23a uvedeného zákona, podľa ktorého zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje a za súčasného uplatnenia zásady lex specialis derogat legi generali, sú však všetky
argumenty zo strany dodávateľov v tom smere, že nemôže ísť o spotrebiteľskú zmluvu, irelevantné.

Z obsahu spisu je nepochybné, že v danom prípade ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a je nepochybné
aj to, že v Obchodných podmienkach pre úver (verzia 2/2006) v čl. 9.2 bola uvedená rozhodcovská
doložka, podľa ktorej sa spory, ktoré vzniknú zo zmluvy a v súvislosti s ňou, budú riešené dohodou strán.
V prípade nedosiahnutia dohody budú riešené v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským
súdom ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. (čl. 51).

S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolá dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde
spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na
rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí
rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ust. § 19
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Občiansky zákonník síce až od 1. 1. 2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil aj dojednanie
vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto
neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31. 12. 2007. Občiansky zákonník účinný do 31.
12. 2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných
podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. O takúto zmluvnú podmienku ide dokonca aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa
takejto doložky sa rozhodcovské konanie začalo na základe žaloby podanej dodávateľom spotrebiteľ
by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať žalobu na všeobecnom súde, ak
by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie



jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo
dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Občiansky zákonník s takýmito
neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v ust. § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ust. § 53 OZ nikdy
nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu
bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred
nezávislým súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.  Ide o podmienku, ktorú odvolací súd s poukazom na ust. § 53 ods. 1
OZ účinného ku dňu 10.11.2006, považuje za neprijateľnú, a preto neplatnú.  Nemôže preto obstáť
ani argumentácia v tom smere, že zákon o bankách upravuje  povinnosť bánk ponúknuť klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, pretože ani táto povinnosť ich nezbavuje
konania v súlade so spotrebiteľským právom.

Ak teda dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je pre
jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a
vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len
vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná
rozhodcovská zmluva o tom, že majetkové spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom.
Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom
pre exekučné konanie.

V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti tiež stanovisko zo spoločného rokovania
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. septembra
2010, podľa ktorého zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007
alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola
spotrebiteľom  individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na
návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh  dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,
ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu,  že
zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.

S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 O.s.p. uznesenie ako
vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.