{"guid": "19a8e5ab-602b-4140-98ea-25abffd8c614:aff2cbe3-ade1-40b6-8563-e986ef486a3b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6916203436.1", "spisova_znacka": "17Co/92/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/92/2017 z 26. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 26. apríla 2018, sp. zn. 17Co/92/2017, ECLI:SK:KSBB:2018:6916203436.1", "identifikacne_cislo": "6916203436", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Róbert Urban", "sudca_id": 182, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-robert-urban-182", "datum_vydania": "2018-04-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aff2cbe3-ade1-40b6-8563-e986ef486a3b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6916203436.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6916203436.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6916203436.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/92/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916203436
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6916203436.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty
Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu
AB 2 B.V., so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, registračné
číslo: 572 79 667, právne zastúpeného: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so
sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, adresa pobočky pre doručovanie Teplická
7434/147, 921 22 Piešťany, proti žalovanej Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v M. G., G. M. XX,
zastúpenej Centrom právnej pomoci, kancelária Rimavská Sobota, Čerenčianska 20, Rimavská Sobota,
o zaplatenie 1.186,50 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota
č.k. 7C/91/2016-82 zo dňa 06.09.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok  súdu prvej inštancie z r u š u j e  a  vec  v r a c i a   na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom uložil „žalobkyni“ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
130,89 Eur spolu s príslušenstvom (prvý výrok), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok) a
rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (tretí výrok).
Z jeho dôvodov vyplýva, že dňa 21.07.2014 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovanou úverovú
zmluvu č. 6407064038, ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru s úverovým rámcom
1.460 Eur prostredníctvom úverovej karty. Dlh žalovanej predstavuje podľa žalobcu istinu 1.162,66
Eur, úrok 0,90 Eur, úrok za hotovostné transakcie 22,94 Eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo
výške 29,78 Eur a úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 1.186,50 Eur odo dňa 25.03.2016 do
zaplatenia. Po vykonanom dokazovaní oboznámením sa so splátkovým kalendárom k revolvingovej
zmluve, úverovou zmluvou č. 6407064038 zo dňa 21.07.2014, výzvou žalobcu na splatenie celého
úveru zo dňa 24.09.2015, výpisom z podacieho hárku, úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s. súd prvej inštancie konštatoval, že postup veriteľa, aký zvolil pri uzavretí
zmluvy, vyvoláva podozrenie o účelovosti jeho správania, ktorého výsledkom bolo vnútenie produktu,
o ktorý žalovaná nemala záujem; konanie, pri ktorom absentuje potrebná odborná starostlivosť, ktorú
pri zložitom právnom úkone možno rozumne očakávať, súd považoval v zmysle § 7 ods. 1, ods.
2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v spojitosti s čl. 2 písm. h) Smernice
rady č. 2005/29 za nekalú obchodnú praktiku, ktorej neprináleží žiadna právna ochrana. Žalobcovi
nič nebránilo v tom, aby zmluvu o revolvingovom úvere uzavrel ako samostatnú zmluvu, ako to
urobil pri úverovej zmluve. Samotný fakt, že žalobca postavil vznik právneho vzťahu iba na časti
zmluvy, kde sa konštatuje, že účastníci súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru,
na základe ktorej je klient oprávnený čerpať úver prostredníctvom platobnej karty a odkazom na
úverové podmienky, je neakceptovateľný. Úverové zmluvné podmienky majú obsahovať len skutočnosti
technického, spresňujúceho alebo vysvetľujúceho charakteru a teda nemôžu obsahovať podstatné
náležitosti zmluvy, ktorou je aj dojednanie úroku za poskytnutý úver, prípadne RPMN. Navyše úverové
podmienky neboli žalovanou podpísané. Z tohto dôvodu súd vyhodnotil zmluvu ako absolútne neplatnú



pre jej rozpor s dobrými mravmi v zmysle §39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v
texte aj „OZ“).
Žalobca tým, že poskytol žalovanej finančné prostriedky prostredníctvom úverovej karty (výberom z
bankomatu), vzniká mu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1, 2 OZ, a to
na základe plnenia poskytnutého na základe neplatného právneho úkonu. Vychádzajúc zo splátkového
kalendára žalobu považoval za dôvodnú do výšky 130,89 Eur; od celkovej sumy, poskytnutej žalobcom,
v ktorej sú zahrnuté všetky výbery žalovanou z bankomatu vo výške 1.548,40 Eur, odpočítal všetky
úhrady, ktoré vykonala žalovaná v prospech účtu - úhrady splátok vo výške 1.417,51 Eur.
Pri rozhodovaní o úrokoch vychádzal z § 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/, k/, y/ zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy (ďalej v texte aj len „z.č. 129/2010
Z.z.“), z ktorého vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať dátum konečnej splatnosti
poskytnutého úveru, ročnú úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov, výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a priemernú hodnotu RPMN. Zmluva o úvere takéto náležitosti
neobsahovala, preto okresný súd považoval s poukazom na §11 ods. 1 zákona poskytnutý úver za
bezúročný a bez poplatkov.
Žalobcovi priznal aj úrok z omeškania; oznámením zo dňa 24.09.2015 oznámil právny predchodca
žalobcu žalovanej, že celá jeho pohľadávka vo výške 1.535,26 Eur vrátane príslušenstva sa stala
splatnou a vyzval ju na jej zaplatenie v lehote do 15 dní odo dňa odoslania výzvy. Žalobca nepreukázal
deň doručenia predmetného oznámenia, súd preto vychádzal z poštového podacieho hárku; z tohto
je zrejmé, že predmetná písomnosť bola žalovanej zasielaná ako doporučená zásielka 2. triedy dňa
25.09.2015; keďže sa jednalo o vnútroštátnu prepravu doporučenej zásielky, predmetná písomnosť bola
žalovanej doručená v tretí deň od jej odoslania, t.j. 28.09.2015; dňom doručenia 28.09.2015 začala preto
žalovanej plynúť 15-dňová lehota na splnenie povinnosti; posledný deň lehoty bol 13.10.2015; prvým
dňom omeškania bol 14.10.2015 a úrok z omeškania predstavoval 8,05 %.
Súd preto priznal žalobcovi 130,89 Eur s úrokom z omeškania 8,05 % odo dňa 14.10.2015 až do
zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej v texte len „C.s.p.“) tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, keďže
každá zo strán mala vo veci úspech len čiastočný.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote v jeho zamietavej časti odvolanie z dôvodov §
365 ods. 1 písm. f) C.s.p. žalobca. Okresný súd zle vyhodnotil predložené dôkazy, keď došiel k záveru,
že žalovanej bola poskytnutá suma 1.548,40 Eur a uhradila 1.417,51 Eur; skutočnosti, zistené súdom
nekorešpondujú so žalobou a svojím rozhodnutím umožnil žalovanej bezdôvodne sa obohatiť na úkor
žalobcu v sume vo výške 462,04 Eur (1.363,86 Eur - 770,93 Eur - 130,89 Eur). Právny predchodca
žalobcu v skutočnosti poskytol žalovanej na základe revolvingovej zmluvy v rámci úverového rámca
1.460,- Eur sumu vo výške 1.363,86 Eur, pričom žalovaná uhradila sumu vo výške 770,93 Eur, preto
priznanie žalovaného nároku súdom len v sume 130,89 Eur nie je správne. Súčasťou žalobného návrhu
je príloha, ktorá poskytuje informácie o čerpaní finančných prostriedkov, ako aj o vykonaných úhradách
žalovanou.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, alebo
aby rozsudok v napadnutej časti druhej výrokovej vety zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasila s tvrdením žalobcu ohľadne výpočtu dlžnej sumy. Súd
pri výpočte výšky dlžnej sumy vychádzal z výpisu čerpania splátok a úhrad predloženého žalobcom
spolu s návrhom. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

4. Konanie v prejednávanej veci začalo pred 30.06.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý v §470 ods. 1
ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom §380 ods. 1, 2 C.s.p.
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.1
písm. c/ C.s.p. zrušil a vec vrátil podľa § 391 ods.1 C.s.p. súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Podľa článku 2 ods. 1 a 2 základných princípov Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených
alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná, aby bol naplnený



princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej
rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo.  Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu, zaručeného článkom 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 220 ods. 2 C.s.p.. Toto zákonné
ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky vykladať a uplatňovať tak, že v rozhodnutí všeobecného súdu musia byť uvedené dostatočné
dôvody, na základe ktorých je založené.

7. Ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. vyžadujú, aby v odôvodnení rozsudku súd uviedol, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako
sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil; súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

8. Odvolanie je dôvodné v každom bode.

9. Z obsahu spisu je zistiteľné, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 04.04.2016, domáhal
uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu 1.186,50 Eur s príslušenstvom. Právny predchodca žalobcu
spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176 dňa 21.07.2014 uzavrel so žalovanou
Úverovú zmluvu č. 6407064038, ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru vo výške
úverového rámca 1.460 Eur žalobcom prostredníctvom úverovej karty žalovanej. Žalovaná riadne svoj
dlh nesplácala a dostala sa do omeškania; právny predchodca žalobcu listom zo dňa 24.09.2015 oznámil
žalovanej, že celá jeho pohľadávka vo výške 1.535,26 Eur vrátane príslušenstva sa stala splatnou
a vyzval ju na jej zaplatenie v lehote do 15 dní odo dňa odoslania výzvy; dňa 24.09.2015 právny
predchodca žalobcu (Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176)
postúpil pohľadávku z úverovej zmluvy č. 6407064038 zo dňa 21.07.2014 vo výške 1.186,50 Eur voči
žalovanej na žalobcu.

10.  Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd nedostatočne odôvodnil svoj záver
o tom, že žaloba je dôvodná len v časti 130,89 Eur (1.548,40 Eur - 1.1417,51 Eur). Z odôvodnenia
rozsudku nie je zrejmé, z čoho pozostáva suma 1.548,40 Eur, ktorú okresný súd považoval za sumu,
poskytnutú žalovanej, a z čoho pozostáva suma 1.417,51 Eur, ktorú okresný súd považoval za sumu
žalobcovi vrátenú. Okresný súd nesprávne v odôvodnení uviedol, že žalobca si v konaní uplatnil nárok
vo výške 1.548,40 Eur, pretože zo žaloby vyplýva, že žalobca si v konaní uplatnil nárok len vo výške
1.186,50 Eur. Navyše v prvom výroku uložil povinnosť „žalobkyni“ (a to aj v zápisnici o pojednávaní, na
ktorom rozhodol).

11. Z dôkazov, zadovážených v spise, nie je možné jednoznačne konštatovať, akú sumu žalovaná
čerpala a akú sumu žalobcovi vrátila; záver okresného súdu o priznaní rozdielu súm 1.548,40 Eur
a 1.1417,51 Eur, keďže bližšie neodôvodnil, z čoho pozostávajú, je nespreskúmateľný, a to aj v
nadväznosti na prvý výrok rozsudku, ktorý bolo potrebné pre jeho nevykonateľnosť zrušiť, aj keď
žalobcom odvolaním napadnutý nebol. Tvrdenie odvolateľa, že mu bolo priznaná suma 130,89 Eur nie je
pravdivé, pretože prvý výrok rozsudku neznie v jeho prospech (žalobcu); súd týmto svojím pochybením
spôsobil hrubý rozpor výroku a odôvodnenia rozsudku, čím porušil právo strán sporu na spravodlivý
súdny proces.

12. V ďalšom konaní okresný súd doplní dokazovanie tým, že vyžiada od žalobcu, prípadne žalovanej,
presnú špecifikáciu čerpania úveru a úhrad, z ktorej bude jednoznačne vyplývať, aká suma bola
žalovanej poskytnutá na základe zmluvy o úvere zo dňa 21.07.2014, a akú sumu žalovaná žalobcovi
vrátila, pretože z výpisu čerpania, splátok a úhrad (č.l. 39 spisu) a z rekapitulácie (č.l. 40 spisu) tieto
skutočnosti preukázateľne nevyplývajú. Vo veci vykoná dokazovanie a to aj podľa prípadných ďalších
návrhov strán, dôkazy vyhodnotí a opäť rozhodne; rozsudok odôvodní v súlade s ustanovením § 220



ods.2 C.s.p.. Okresný súd znovu rozhodne aj o trovách konania, resp. o nároku na trovy konania, ktorý
výrok ako súvisiaci krajský súd tiež zrušil.

13.       Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že  došlo  k  porušeniu  práva  na  spravodlivý proces  (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania  neprevyšuje  sumu  podľa  písmen a) a b)  (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne  (dovolacie dôvody)
a čoho  sa  dovolateľ domáha (dovolací návrh)  (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/91/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "4c235157-1907-468c-9847-57aaa6308d55:cc7f23fe-cc5c-403e-a946-a6a7cf1b1535", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3612205529.1", "spisova_znacka": "2XObdo/544/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2XObdo/544/2017 z 26. 9. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3612205529.1"}]}