Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoE/24/2013 z 14. 5. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 14. mája 2013, sp. zn. 3CoE/24/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8812209009.1 Krajský súd Prešov | 3CoE/24/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8812209009.1 | 2013-05-14 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OSP, OZ, EP, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9cd12ffd-15a9-4c16-8fca-5fa23a7bf744 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8812209009.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoE/24/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812209009
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8812209009.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865
141, proti povinnej H. F., bytom P. XXX/XX, B., o vymoženie 54,72 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 9Er 1847/20 12 -11 zo dňa
07.11.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len súd prvého stupňa) napadnutým uznesením zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinnej vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s, Bratislava, sp. zn. SR 06020/11 zo
dňa 14.07.2011.

Následne súd citoval ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
len Exekučný poriadok), § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
neskorších predpisov (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch), článok 2, 3 a 6 ods. 1 smernice
Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ust. § 52
ods. 1, 53 ods. 1, 4 písm. r) a 5, § 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov (ďalej len Občiansky zákonník), a uviedol, že predmetná zmluva má povahu spotrebiteľskej
zmluvy. Poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009
Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi bod 43 a 32 rozsudku, rozhodnutie vo veci C-240/98
zo dňa 27.06.2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero a rozhodnutie vo veci
C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil MileniumSL, bod 38 rozsudku.

Uviedol, že zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa
od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľov. Medzi neprijateľné podmienky patrí aj požadovanie od spotrebiteľa v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V
danom prípade sa oprávnený domáha vykonania exekúcie voči povinnej na podklade rozhodcovského
rozsudku, pričom rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený
v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a



neurčitého počtu. Podľa súdu prvého stupňa ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by
podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na všeobecnom súde, ak by chcel zabrániť
rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a to ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich
obsah. Povinná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou
sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať
buď ako celok resp. odmietnuť. Súd prvého stupňa konštatoval, že rozhodcovský súd navyše absolútne
opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa
ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd sa obmedzil iba na zmenkový vzťah oprávneného a povinnej,
posudzoval len formálne náležitosti zmenky. Nielenže neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky, ale
priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi, a to zmenkový úrok vo výške 0,25 %
denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred
rozhodcovským súdom viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje
Občiansky zákonník i smernica 93/13/EHS.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci. Uviedol, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskumávacej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti Zákon o rozhodcovskom konaní. Nesprávne aplikoval ust. §
45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské
konanie, ale musí sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Postupom súdu dochádza k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je
rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Namietal nedostatočné odôvodnenie
rozhodnutia, ktoré musí byť dostatočné a zrozumiteľné, aby u účastníkov konania vzbudzovali dôveru
v jeho zákonnosť a správnosť. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup súdu, na
základe ktorého dospel k záveru o aplikácii Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa vôbec nezaoberal
splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa. Súd
musí mať napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom formulári je v
skutočnosti spotrebiteľom, t.j., že sa úver netýka jej podnikateľskej činnosti alebo výkonu povolania a
že fyzická osoba nemala reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnej bolo odvolanie doručené na vedomie v zmysle ust. § 209a Občianskeho súdneho poriadku.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel v súlade s ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, (ďalej len O.s.p.),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.



Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že námietka oprávneného týkajúca sa prekročenia rozsahu
právomoci exekučného súdu preskúmať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, pri
preskúmavaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu nebola
opodstatnená. Podľa ust. § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní exekučný súd je oprávnený
posudzovať aj materiálnu stránku exekučného titulu, ak je ním rozhodcovský rozsudok. V prípade, ak
zistí nedostatky v rozhodcovskom konaní, je oprávnený exekučné konanie ex offo zastaviť (ust. § 45
ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní). Súd prvého stupňa postupoval správne podľa Exekučného
poriadku v zmysle ust. § 44 ods. 2, podľa ktorého zamietol žiadosť o udelenie poverenia. Takéto
rozhodnutie nemá za následok nesprávnosť rozhodnutia z dôvodu, že následne dôjde k zastaveniu
exekúcie v súlade s ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku aj bez návrhu.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy
(t.j. k 28.07.2010), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len Zákon o
spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 2 písm. a/, b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej
je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania.

Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého predstavuje dojednaná
rozhodcovská doložka neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka. Uvedené ustanovenie vychádza z článku 3 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravujúci zoznam podmienok, ktoré sa považujú za nekalé.
Takouto nekalou podmienkou je podľa uvedeného článku Smernice aj podmienka upravená v písm.
q), ktorej zmyslom je vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami
výhradne arbitrážou. Odvolací súd považuje zmluvnú podmienku upravenú vo všeobecných obchodných
podmienkach, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby



spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, za podmienku ktorá bráni tomu, aby na
jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.

Uvedeným postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom
konania, ani k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná, prípadne práva
na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako
neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je priaznivejší pre
spotrebiteľa, čo je v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného týkajúcej sa posúdenia, či základný právny vzťah bol
spotrebiteľským vzťahom, odvolací súd poukazuje na to, že oprávnený má v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov (výpis z obchodného registra nachádzajúci sa v spise na č.l. 9) a vystupuje
teda v pozícii dodávateľa. Nie je celkom zrejmé, z akých skutočností vychádzal oprávnený pokiaľ
tvrdil, že povinná pri uzatváraní zmluvy o úvere mala taktiež postavenie podnikateľa. Táto skutočnosť
totižto nevyplýva z predloženej zmluvy o úvere nachádzajúcej sa v spise (čl. 5). Nie je pravdivé
tvrdenie oprávneného, že povinná v procese uzatvárania zmluvy vystupovala ako podnikateľ, keďže
bola označená svojím menom, priezviskom, bydliskom a rodným číslom. V predloženej zmluve chýba
údaj o jej údajnom obchodnom mene, sídle a identifikačnom čísle, či čísle živnostenského registra. Je
síce pravdou, že v časti zmluvy, ktorou mal dlžník (povinná v exekučnom konaní) prehlásiť, na aký
účel sú finančné prostriedky poskytnuté, je zaškrtnuté políčko - na výkon povolania (nie je nijako bližšie
špecifikované), avšak chýbajúce údaje, ktorými má byť označená fyzická osoba - podnikateľ absentujú,
čo neumožňuje vytvoriť jednoznačný záver o tom, že povinná pri uzatváraní zmluvy vystupovala ako
podnikateľ. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený pri uzatváraní zmlúv s podnikateľmi
túto skutočnosť uvádza v zmluve vyplnením formulára v časti obchodného mena, sídla a identifikačného
čísla umožňujúceho osobu identifikovať ako podnikateľa. V danom prípade tomu tak nebolo. Odvolací
súd vychádzal zo zásady, v zmysle ktorej ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Vzhľadom na vyššie uvedené možno vyvodiť záver, že v danom prípade zmluvu uzatvárala povinná v
postavení spotrebiteľa, a preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak na uvedený právny vzťah
použil ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľského práva. Odvolací súd sa plne
stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého je právny vzťah medzi oprávneným a
povinnou vzťahom spotrebiteľským.

Súd prvého stupňa dostatočne, jasne a zrozumiteľne odôvodnil to, akými úvahami sa riadil a z akých
skutočností vychádzal, keď vzťah medzi oprávneným a povinnou považoval za vzťah spotrebiteľský. Nie
je preto dôvodné odvolanie oprávneného ani v časti, ktorou namietal nedostatočné a nezrozumiteľné
odôvodnenie rozhodnutia týkajúce sa ustálenia samotnej povahy právneho vzťahu medzi oprávneným
a povinnou.

Len na doplnenie správnosti rozhodnutia o zamietnutí udelenia poverenia na vykonanie exekúcie,
odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení
prípadných sporov formou rozhodcovského konania. Nedošlo ani k podpisu všeobecných podmienok
poskytnutia úveru zmluvnými stranami. Zo všeobecne formulovaného odkazu o tom, že sa dlžník
oboznámil s obsahom zmluvy o úvere a že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru
nemožno nijako vyvodiť, že týmto bola prejavená nepochybná vôľa účastníkov zmluvy uzavrieť
rozhodcovskú zmluvu a podrobiť sa prípadnému rozhodcovskému konaniu.

Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.



Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do
zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa
§ 3 .

Oprávnený žiadnym spôsobom nepreukázal, že došlo k podpisu rozhodcovskej doložky zmluvnými
stranami, a teda táto je vo svojej podstate neplatne uzatvorená. Neplatná rozhodcovská doložka ako
neprijateľná zmluvná podmienka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý
nemožno vykonať a na splnenie tejto podstatnej podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom
štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res
iudicatae, vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnej, nie sú dotknuté.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1 O. s. p.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu Prešov v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie.