Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/15/2011 z 13. 3. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 13. marca 2013, sp. zn. 14S/15/2011, ECLI:SK:KSTT:2013:6011200105.3 Krajský súd Trnava | 14S/15/2011 | ECLI:SK:KSTT:2013:6011200105.3 | 2013-03-13 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/90c2f0aa-48a4-4c7f-8567-82385b92cd4b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:6011200105.3 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/15/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200105
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:6011200105.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu
JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: AGROMAS, spol. s.r.o.,
Fučíkova 131, Sládkovičovo, IĆO : 36259063, proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo SR, Vazovova
2, Bratislava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR, Banská
Bystrica, číslo I/227/19984-128455/2010/992906-r zo dňa 17. decembra 2010 takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 02. februára 2011 sa žalobca domáhal zrušenia druhostupňového
rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR, Banská Bystrica, toho času Finančného riaditeľstva SR,
číslo I/227/19984-128455/2010/992906-r zo dňa 17.12.2010, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
prvostupňového orgánu - Daňového úradu Sládkovičovo č. 617/230/16054/2010/Dum zo dňa
21.10.2010, ktorým bola žalobcovi podľa § 35 ods. 5 písm. b/ zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon o správe daní) uložená pokuta vo výške 1659,69 € za nepodanie daňového
priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2006 v lehote určenej správcom
dane.

V žalobných dôvodoch namietal, že zo strany prvostupňového orgánu nebol v súlade s ustanovením
§ 17 zákona o správe daní dodržaný postup pri doručovaní zásielky - výzvy na podanie daňového
priznania, a preto považoval uloženú pokutu za nedôvodnú. Poukázal na to, že poštový doručovateľ mu
nedoručil túto výzvu, keď na rube doručovanej zásielky vyznačil, že adresát je nezastihnutý. Potvrdil,
že žalovaný dňa 16.09.2010 ho upovedomil o možnosti vyzdvihnutia nedoručenej zásielky v odbernej
lehote 18-tich dní z dôvodu nezastihnutia, o čom súdu predložil fotokópiu o uložení zásielky. Uviedol,
že výzva na podanie daňového priznania mu nebola doručená z dôvodu nezastihnutia a nie z dôvodu
nemožnosti ju doručiť, pričom v tejto súvislosti potvrdil, že sa na adrese sídla zdržiava a súčasne
uviedol, že splnomocnený zástupca pravidelne chodí na poštu (minimálne trikrát do týždňa). Namietal,
že prvostupňový orgán ako správca dane nepostupoval v súlade s ustanovením § 17 ods. 3 zákona o
správe daní, keď doručovateľom nebol upovedomený o opakovanom doručení písomnosti v určitý deň
a hodinu. Pokiaľ ide o uloženie pokuty, tak nesúhlasil s konštatovaním žalovaného, že svojim konaním
spôsobil, že štátny rozpočet a rozpočet ďalších subjektov naviazaných na štátny rozpočet bol ukrátený
na svojich príjmoch. Ďalej uviedol, že v roku 2006 nevykonával žiadnu činnosť a preto mu nemohla
vzniknúť daňová povinnosť platenia dane. Žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods.
2 písm. a/, d/, e/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.



K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, podaním zo dňa 05.04.2011, doručeným tunajšiemu súdu
08.04.2011, žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že si svoju zákonnú povinnosť, ako
správca dane splnil, pretože predmetná písomnosť bola žalobcovi doručená uložením, nakoľko žalobca
pri doručovaní výzvy nebol zastihnutý v mieste doručenia (§ 17 ods. 3 zákona o správe daní). V tejto
súvislosti poukázal na to, že dôkazným prostriedkom o doručení písomností adresátovi je doručenka
alebo vrátená obálka s písomnosťou. Ďalej uviedol, že žalobca daňové priznanie k dani z príjmov
právnických osôb za rok 2006 ku dňu vydania rozhodnutia o uložení pokuty nepodal, správcovi dane
nebolo známy základ dane a daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie roku 2006. K tvrdeniu žalobcu,
že tento v roku 2006 nevykonával žiadnu činnosť poukázal na ustanovenie § 41 ods. 1 zákona č.
595/2003 Z.z. o daní z príjmov v znení neskorších predpisov, ktoré ukladá povinnosť podať daňové
priznanie všetkým právnickým osobám bez ohľadu na to, či mali príjem alebo nie a v žiadnom prípade
neoslobodzuje daňový subjekt od podania daňového priznania.

Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní v zmysle § 244 a nasl. O.s.p., pričom dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutia vychádzali z dostatočne zisteného
skutkového stavu.

Pojednávania konaného dňa 14.3.2013 sa žalobca nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil, avšak na
toto pojednávanie bol riadne predvolaný zo strany súdu a z tohto dôvodu vykonal súd pojednávanie v
jeho neprítomnosti.

Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia
zo dňa 5.4.2011 a napadnuté rozhodnutie žiada potvrdiť.

Podľa § 17 ods. 3 zákona o správe daní, ak nebol adresát písomnosti, ktorá má byť doručená do
vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným
spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie
bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na obecnom úrade a adresáta o tom vhodným
spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne adresát písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa
posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov
verejnej správy, pričom je pre nich rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého
rozhodnutia. Úlohou správneho orgánu nie je namiesto správneho orgánu vykonávať dokazovanie za
účelom zistenia skutkového stavu, ani meniť či dopĺňať odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia
správneho orgánu.

V predmetnej veci bola spornou otázkou, či boli splnené podmienky pre fikciu doručenia v súlade s
ustanovením § 17 ods. 3 zákona o správe daní v súvislosti s doručením zásielky žalobcovi, a to výzvy
na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2006 v lehote
určenej správcom dane.

V daňovom konaní je otázka doručovania do vlastných rúk upravená v ustanovení § 17 ods. 3 zákona o
správe daní. V danom prípade bolo zistené, že výzva na podanie daňového priznania nebola žalobcovi
doručená z dôvodu nezastihnutia, a nie z dôvodu nemožnosti ju doručiť. V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že postup poštového doručovateľa bol dodržaný, keď tento pri prvom pokuse o doručení
predmetnej zásielky žalobcu nezastihol (14.09.2010), na listovej zásielke mu oznámil, že opakované
doručenie bude realizované 16.09.2010, ktoré nebolo taktiež realizované a preto bola zásielka dňom
16.09.2010 uložená na pošte. Tieto skutočnosti potvrdil žalobca vo svojej žalobe. Vzhľadom k tomu, že
žalobca si písomnosť do 15 dní od jej uloženia nevyzdvihol, považoval sa posledný deň tejto lehoty za
deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.



Fikcia doručenia nastáva za podmienok uvedených v ustanovení § 17 ods. 3 zákona o správe daní,
pričom z judikatúry vyplýva, že účinky doručenia písomností nastanú ex lege po uplynutí stanovenej
doby aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu.
Právna fikcia, ako nástroj odmietnutia reality právom, je nástrojom výnimočným, striktne určeným
pre naplnenie tohto jedného z hlavných, ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach
právneho štátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej istoty), musí rešpektovať
všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je
oprávnený naplnenie fikcie konštatovať. V danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky
k tomu, aby mohla byť uplatnená tzv. fikcia doručenia. Taktiež aj ďalšie žalobné dôvody uvádzané
žalobcom (nevykonávanie žiadnej činnosti v roku 2006, štátny rozpočet nebol ukrátený na príjmoch)
nepovažoval súd za opodstatnené, nakoľko podľa § 41 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v
znení neskorších predpisov ukladá povinnosť podať daňové priznanie všetkým právnickým osobám bez
ohľadu na to, či mali príjmy alebo nie a v žiadnom prípade neoslobodzuje daňový subjekt od podania
daňového priznania.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania
súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na
náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§3ods.9 zák.č. 757/2004
Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.