Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Sd/100/2013 z 10. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 10. februára 2014, sp. zn. 3Sd/100/2013, ECLI:SK:KSPO:2014:8013201069.2 Krajský súd Prešov | 3Sd/100/2013 | ECLI:SK:KSPO:2014:8013201069.2 | 2014-02-10 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4d0560d3-7276-4139-92f3-457814986a31 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8013201069.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Sd/100/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013201069
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013201069.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľa M.. O.
N., bytom A. H. č. XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o prepočítanie
starobného dôchodku takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 13.novembra 2013 č. XXX XXX XXXX.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave rozhodnutím zo dňa 13.11.2013 č. XXX XXX XXXX rozhodla
tak, že žiadosť navrhovateľa o prepočítanie starobného dôchodku s prihliadnutím na dobu výkonu
služobného pomeru zaradenú v kategórii funkcií zamietla podľa ustanovenia § 65 a § 274 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. a podľa § 21, § 174 zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Citovaný výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že navrhovateľ požiadal o prehodnotenie starobného
dôchodku s prihliadnutím na dobu výkonu služobného pomeru zaradenú do kategórie funkcií. Uviedla,
že podľa § 65 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z.
poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil
dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Ďalej
uviedla, že podľa § 274 citovaného zákona nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do I. a II.
pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.decembra 2023 a podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov
a dosiahol vek aspoň a/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v §
14 ods. 2 písm. a/ alebo najmenej 10 rokov v takomto zamestnaní v uránových baniach, b/ 55 rokov,
ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto
zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/, c/ 55 rokov, ak
bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, d/ 58 rokov, ak
bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až l/, alebo e/ 60 rokov.

Uviedla, že podľa § 132 Zákona o sociálnom zabezpečení vojak z povolania má nárok na starobný
dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a/ 55 rokov, ak vykonával
najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b/ 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov
službu v ostatných prípadoch (v I. a II. kategórii funkcií).

Podľa § 174 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení občan, ktorý vykonával pred 01.januárom 2000
zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31.decembri



1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a/ 56
rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne
9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14
ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b/ 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej
13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v
uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 18 rokov
v službe I. kategórie funkcií, c/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom
v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16
rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií
alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d/ 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v
zamestnaní uvedenom v §14 ods. 2 písm. a/, prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových
baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až l/ alebo 15 rokov v službe
I. alebo II. kategórie funkcií.

Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení podmienkou vzniku nároku na
starobný dôchodok je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórii funkcií
trvali k 31.decembru 1999.

Odporkyňa poukázala na to, že rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Bratislava z
14.01.2003 č. SPC-36.009-1/6/2003 vyplýva, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok od
01.07.2002 podľa § 137 ods. 1 písm. a/ v súlade s § 38, § 39, § 58 a §60 zákona č. 328/2002
Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku bola navrhovateľovi
zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 02.04.1971 do 29.03.1973 ako I. kategória funkcií a
doba služobného pomeru od 16.04.1975 do 11.08.1990 I. kategória funkcií, spolu v rozsahu 17 rokov a
120 dní. Odporkyňa ďalej argumentovala ustanovením § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ako zamestnanie zaradené do I., resp. II.
pracovnej kategórie sa za dobu pred 01.januárom 2000 hodnotí služba vojakov v povolania (§ 129)
zaradená do I. (II.) kategórii funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona.
Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej
kategórie, je uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ Zákona o sociálnom zabezpečení.

Odporkyňa uviedla, že vzhľadom na to, že v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií navrhovateľ
získal 17 rokov a 120 dní a nebol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených
v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/, nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi podľa § 21 ods. 1 písm. b/
Zákona o sociálnom zabezpečení nevznikol. Súčasne navrhovateľ nespĺňa ani podmienku nároku na
starobný dôchodok podľa § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov,
pretože zamestnanie zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií netrvalo k 31.12.1999. Nárok na starobný
dôchodok navrhovateľovi nevznikol ani podľa § 132 ods. 1 písm. a/ Zákona o sociálnom zabezpečení,
lebo v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií navrhovateľ nezískal najmenej 20 rokov služby. Z
uvedených dôvodov navrhovateľ dôchodkový vek v súlade s ustanovením §65 zákona č. 461/2003 Z.z.
v znení neskorších predpisov dovŕšil 14.08.2013.

Odporkyňa ďalej argumentovala tým, že rozhodnutím zo dňa 25.08.2011 č. XXX XXX XXXX bol
navrhovateľovi od 16.08.2011 priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý sa odo dňa dovŕšenia
dôchodkového veku podľa § 69 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z. stal
starobným dôchodkom.

Konštatovala, že podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č.
334/2011 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho
vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na
výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok alebo
čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 255 ods. 5 upravuje, že za obdobie dôchodkového poistenia
sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby
získané po 31.decembri 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby
nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol



im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok
podľa osobitného predpisu. Odporkyňa uzavrela, že vzhľadom na to, že navrhovateľ získal dobu služby
v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, doba od 02.04.1971 do 29.03.1973 a od
16.04.1975 do 11.08.1990 podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení na nárok
na starobný dôchodok nehodnotila. S poukazom na uvedené skutočnosti žiadosť navrhovateľa zo dňa
25.07.2013 bola zamietnutá.

Rozhodnutie odporkyne napadol včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľ, ktorý žiadal, aby
súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie a uloží odporkyni vydať také
rozhodnutie, ktoré bude v súlade s príslušnými ustanoveniami Dohovoru č. 128, Ústavou Slovenskej
republiky čl. 39 a zákonom č. 100/1998 Zb. (správne 1988 Zb.), v ktorom zohľadní dobu poistenia aj v
osobitnom systéme v dĺžke 17 rokov a 120 dní, ktorá doba spadá do I. kategórie funkcií. Návrh odôvodnil
tým, že písomne dňa 23.07.2013 požiadal odporkyňu o prehodnotenie a prepočítanie jeho starobného
dôchodku v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého sa nároky poistencov zo
zaradenia doby výkonu služobného pomeru (zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 235/1992 Zb.) do
I. kategórie funkcií podľa ustanovenia § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. zachovávajú, aj keď títo poistenci
získali za doby služby dávky v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Poukázal na to, že v žiadosti
uvádzal, že pri vypočítaní jeho starobného dôchodku nebola zohľadnená celá doba poistenia a pri dožití
fyzického veku 60 rokov mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok, avšak iba z doby poistenia vo
všeobecnom systéme poistenia, pričom pri výpočte výšky jeho predčasného starobného dôchodku mali
byť zohľadnené všetky doby poistenia, to znamená aj doba poistenia v osobitnom systéme poistenia v
dĺžke 17 rokov a 120 dní. Poukázal na to, že pre nárok na invalidný dôchodok mu bola rozhodnutím MV
SR č. SPOÚ-OSZ-36.009-14/2013-VZ zo dňa 10.09.2013 hodnotená podľa § 58 zákona č. 328/2002
Z.z. doba výkonu základnej vojenskej služby od 02.04.1971 do 29.03.1973 a doba služobného pomeru v
PZ (ZNB) od 16.04.1975 do 11.08.1991, t.j. celkom 17 rokov a 120 dní, ktoré patria do I. kategórie funkcií.

Ďalej konštatoval, že už citovaným rozhodnutím zo dňa 25.08.2011 podľa § 67 ods. 1 a § 82
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov mu bol od 15.08.2011
priznaný predčasný starobný dôchodok v sume 236,40 EUR mesačne, pričom poukázal na výpočet
výšky predčasného starobného dôchodku. Namietal, že odporkyňa v jeho prípade postupovala
protiústavne, teda nepostupovala v zmysle právnej úpravy čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, podľa
ktorého občania majú nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pričom primeranému
starobnému zabezpečeniu môže zodpovedať iba také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej
dĺžke zabezpečenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho
zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.z., alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia
podľa zákona č. 461/2003 Z.z.. Až po zohľadnení všetkých dôb poistenia (dôb služby v osobitnom
systéme) a dôb poistenia zo všeobecného systému je potrebné vykonať výpočet dôchodkovej dávky vo
výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme a to v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru
o invalidných, starobných a pozostalostných dávok (č. 128 uverejneného v Zbierke zákonov pod č.
416/91 Dohovor č. 128).

Ďalej namietal, že odporkyňa si neosvojila právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým
je v podobných prípadoch právnym názorom Najvyššieho súdu SR viazaná a nepostupovala podľa
neho, pričom tento právny názor vychádzal z právnej úpravy Ústavy SR čl. 39. Podľa právneho názoru
Najvyššieho súdu SR nároky poistencov so zaradením do doby výkonu služobného pomeru do I.
kategórie funkcií sa podľa ustanovenia § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zachovávajú
rovnako ako sa zachovávajú nároky tých poistencov, ktorý vykonávali zamestnanie zaradené do I.
pracovnej kategórie, aj keď títo poistenci získali za dobu služby dávky v osobitnom systéme sociálneho
zabezpečenia.

Navrhovateľ zdôraznil, že v jeho prípade odporkyňa nezosúladila svoju aplikačnú prax so všeobecným
právnym názorom Najvyššieho súdu SR, ktorý bol potvrdený aj mnohými jeho rozhodnutiami a
rozsudkami krajských súdov, ktoré analogicky sú takmer zhodné pri posudzovaní nárokov na
dôchodkové dávky. V prípade naviac rozhodnutie odporkyne mu bolo zaslané nie v originále, ale
nacyklostilované s prefoteným podpisom poverenej pracovníčky.

Navrhovateľ poukázal na rozhodnutie sp. zn.: 9So/138/2011 citujúc z tohto rozhodnutia, že z
právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia osobitných skupín poistencov



jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia
(zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia
(zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým Zákon o sociálnom poistení upravuje nároky
poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby
poistenia boli poistencovi riadne zohľadnené pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím
veku alebo nepriaznivým zdravotným stavom, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom
systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho
zabezpečenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu
služby). Osobitný systém poistenia (zákon č. 328/2002 Z.z.) neobsahuje úpravu starobných dôchodkov,
sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to
aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových
dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov, invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené
len na hodnotení doby služby poistenca bez zohľadnenie kategórie funkcií a bez zohľadnenia dôb
poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza
záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti Zákona o
sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou
prípadov podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky započítavajú
doby služby v ozbrojených silách celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný,
predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.

V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom
zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby
poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody,
poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia.

Postup, pri ktorom sa príslušníkom ozbrojených zborov v prípade vzniku nároku n a výsluhovú dávku
vo všeobecnom systéme nehodnotia všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k
odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systéme,
nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 Zákona o sociálnom poistení, upravujúce zachovanie
nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií (I. a II. kategórie
funkcií).

Nová právna úprava, obsiahnutá v Zákone o sociálnom poistení, nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia
a vyžadovať, aby zvýhodnenia zamestnanie pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa Zákona
o sociálnom poistení znemožnilo zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom
systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie dôb poistenia výlučne podľa
ustanovení zákona o sociálnom poistení, teda vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol
poistený výlučne len za podmienok, uvedených v Zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky
sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec.

V záujme vysvetlenia správnej aplikácie Zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto
potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období
poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Nesprávnou aplikáciou Zákona o sociálnom
poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku
poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie
postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby
poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v
inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie
s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u
ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu dôchodkových dávok spôsobom
krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku
po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí
dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava
poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas. Pre poistencov, ktorí
získali časť poistenia v obidvoch systémoch je takýto postup nad akúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší,
ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba vo všeobecnom systéme.



Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v
starobe. Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na
to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (podľa zákona č. 328/2002
Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho
poistenia (podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov).

V obdobnej veci Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku č. 10So/68/2012 uvádza, že podľa § 60 ods. 2
Zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta,
profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak
nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im
priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa
osobitného predpisu. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný
dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek
je 52 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovme inak.

Podľa § 255 ods. l zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa
považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01. januárom 2004 podľa predpisov účinných
pred 01.januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 255 ods. 5 zákona c.
461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta,
profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie
policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na
výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok,
invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a
II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. zakotvuje zásadu zachovania získaných nárokov, rešpektujúc predchádzajúcu právnu
úpravu (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), podľa ktorej sa
nároky vyplývajúce zo zaradenie zamestnaní do I.aII. pracovnej kategórie zachovávajú do 31. decembra
2023. Z toho dôvodu pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok z titulu výkonu zamestnaní
zaradených do zvýhodnenej pracovnej kategórie nie je možné pre navrhovateľa stanoviť iné (menej
výhodné podmienky, ako boli stanovené predchádzajúcou úpravou. Toto ustanovenie umožňuje vznik
nároku na starobný dôchodok pred dovŕšením 62. roku veku.

Podľa § 14 ods. 4 v spojení s § 129 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v
znení neskorších predpisov ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01.
januárom 2000 hodnotí služba príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej
výchovy, zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto
zákona.

Je zrejmé, že navrhovateľovi nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti Zákona č. 100/1988 Zb..
Navrhovateľovi bol od 01.decembra 1993 priznaný príspevok za službu za dobu výkone náhradnej
vojenskej služby od 01. apríla 1972 do 31.augusta 1972 a dobu služby policajta od 01. septembra
1972 do 30. novembra 1993. teda za viac ako 21 skončených rokov služby zaradenej do I. kategórie
funkcií, ktorý sa od účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov považuje za výsluhový dôchodok. Nebol pritom rozhodujúci výkon
služby v I alebo II. kategórií funkcií, rozhodujúca bola len doba služby. Výkon služby v I. kategórii funkcií
navrhovateľovi teda nebol zohľadnený pre nárok a výšku dávky výsluhového zabezpečenia. Nároky
vyplývajúce zo zamestnaní zaradených v minulosti do I. a II. pracovnej kategórie, resp. I. a II|. kategórie
funkcií, spočívajúce v znížení vekovej hranice pre nárok na starobný dôchodok sa vzhľadom na znenie
§ 274 ods. 1 zákona 461/2003 Z. z. zhodnocujú bez ohľadu na to, či išlo o výkon služby policajtov
a vojakov, alebo výkon iného zamestnania, alebo o kombináciu takýchto činností. Pri inom riešení by
dochádzalo k nerovnosti oprávnených osôb pred zákonom a ich prípadnej diskriminácii len preto, že
zamestnanie (poistená činnosť) bolo vykonávané v ozbrojených zboroch.

Navrhovateľ ďalej argumentoval ďalšími rozsudkami Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 10So/85/2012 zo dňa
17.07.2013, sp. zn.. 7So/125/2009 zo dňa 25.08.2009, sp. zn.: 9So/131/2011 zo dňa 22.08.2012, sp.
zn.: 7So/216/2011 zo dňa 13.12.2012.



Navrhovateľ ďalej namietal, že rozhodnutie odporkyne je v rozpore so zákonom č. 365/2004 Z.z. o
rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, teda Antidiskriminačným zákonom a to najmä s ustanovením § 5 - zásadou
rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení.

Odporkyňa sa k návrhu na preskúmanie vyjadrila písomným podaním zo dňa 19.12.2013 a navrhla
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Zotrvala na zistenom skutkovom stave a na právnom
názore uvedenom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citujúc ustanovenie § 65 ods. 1, 2 Zákona o
sociálnom poistení, § 274, ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení § 21 ods. 1
písm. a/ až e/, ustanovenie § 132 písm. a/, b/, § 174 ods. 1, 2. Odporkyňa zdôraznila, že z rozhodnutia
Ministerstva vnútra SR zo dňa 14.01.2012 č. SPC-36.009-1/6-2003 mala zistené, že navrhovateľovi
bol priznaný výsluhový dôchodok od 01.07.2002 podľa § 137 ods. 1 písm. a/ v súlade s § 38, § 39,
§ 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ďalej bolo preukázané, že na vznik nároku
na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba základnej vojenskej
služby od 02.04.1971 do 29.03.1973 (I. kategória funkcií) a doba služobného pomeru od 16.04.1975 do
11.08.1990 (I. kategória funkcií), spolu v rozsahu 17 rokov a 120 dní.

Dôvodila tým, že zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov v
§ 14 ods. 4 upravuje, že ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred
01.januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania, s poukazom na § 129, zaradená do I. (II.)
kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do
I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v §
14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988 Zb..

Pretože navrhovateľ v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií získal 17 rokov a 120 dní a nebol
z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/, nárok
na starobný dôchodok navrhovateľovi podľa § 21 ods. 1 písm. b/ Zákona o sociálnom zabezpečení
nevznikol. Odporkyňa akcentovala, že navrhovateľ nespĺňa ani podmienku vzniku nároku na starobný
dôchodok podľa § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, pretože
zamestnanie zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií netrvalo k 31.decembru 1999 a nárok na starobný
dôchodok navrhovateľovi nevznikol ani podľa ustanovenia § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb.,
lebo v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií navrhovateľ nezískal najmenej 20 rokov služby.

Poukázala na to, že navrhovateľ dôchodkový vek podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov dovŕšil 14.08.2013 a rozhodnutím zo dňa 25.08.2011 č. XXX XXX XXXX mu bol od 15.08.2011
priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 69
ods. 2 citovaného zákona stal starobným dôchodkom.

Sociálna poisťovňa ústredie ďalej poukázala na to, že Zákon o sociálnom poistení v znení zákona č.
334/2011 Z.z. v ustanovení § 60 ods. 2 upravuje, že obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali
v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného
predpisu. Z ustanovenia § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia
sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby
získané do 31.decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby
nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im
priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa
osobitného predpisu.

Odporkyňa uzavrela, že navrhovateľ získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový
dôchodok a to dobu od 02.04.1971 do 28.03.1973 a od 16.04.1975 do 11.08.1990, preto podľa § 60
ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 334/2011 Z.z. táto doba na
nárok na starobný dôchodok nebola hodnotená. Vzhľadom na uvedené bola navrhovateľovi žiadosť zo
dňa 25.07.2013 o prehodnotenie starobného dôchodku zamietnutá správne a v súlade s príslušnými
právnymi predpismi.



Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, vypočul
účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom predloženého administratívneho spisu a dospel k záveru,
že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu je nesporné, že navrhovateľ písomným podaním zo
dňa 23.07.2013, ktoré bolo sociálnej poisťovni ústrediu doručené 25.07.2013, požiadal o prepočítanie
predčasného starobného dôchodku argumentujúc právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, podľa ktorého sa nároky poistencov zo zaradenia doby výkonu služobného pomeru podľa
zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 235/1992 Zb. do I. kategórie funkcií podľa ustanovenia § 274
zákona č. 461/2003 Z.z. zachovávajú, aj keď títo poistenci získali za doby služby dávky v osobitnom
systéme sociálneho poistenia. Navrhovateľ poukázal na to, že pri vypočítaní jeho starobného dôchodku
nebola zohľadnená skutočná celá dĺžka doby poistenia a pri dožití fyzického veku 60 rokov mu bol
priznaný predčasný starobný dôchodok, avšak iba z doby poistenia vo všeobecnom systéme poistenia,
pričom pri výpočte výšky jeho predčasného starobného dôchodku mali byť zohľadnené všetky doby
poistenia, to znamená aj doba poistenia v osobitnom systéme poistenia v dĺžke viac ako 15 rokov. Žiadal,
aby pri prepočítaní výšky jeho predčasného starobného dôchodku podľa zákona 461/2003 Z.z. boli
zohľadnené podmienky, ako uvádza a dané do súladu s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 uverejneného v
Zbierke zákonov č. 416/1991 Zb.. Vzhľadom na to, že predčasný starobný dôchodok mu bol priznaný
až po dovŕšení fyzického veku 60 rokov, žiada o jeho prepočítanie a doplatenie rozdielu so spätnou
platnosťou.

Rovnako zo spisu odporkyne vyplýva, že táto rozhodnutím zo dňa 25.08.2011 č. XXX XXX XXXX
navrhovateľovi od 15.08.2011 priznala predčasný starobný dôchodok v sume 236,40 EUR mesačne
podľa § 67 ods. 1 a § 82 Zákona o sociálnom poistení, z ktorého vyplýva, že v rozhodujúcom období
navrhovateľ úhrnom získal 7035 dní dôchodkového poistenia, teda 19,2740 rokov dôchodkového
poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a navrhovateľovi do doby poistenia nebola
započítaná doba základnej vojenskej služby a doba služobného pomeru príslušníka ZNB od 16.04.1975
do 11.08.1990.

Medzi účastníkmi konania je nesporné, že navrhovateľovi rozhodnutím Ministerstva vnútra SR
z 14.01.2003 č. SPC-36-009-1/6-2003 bol priznaný výsluhový dôchodok 01.07.2002 v súlade s
ustanoveniami zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z ustanovení citovaných odporkyňou v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia je nepochybné, že navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný
dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. ustanovenia § 14 ods. 4.

Ústava Slovenskej republiky v čl. 39 ods. 1 upravuje, že občania majú právo na primerané hmotné
zabezpečenia v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Podľa ods. 2 tohto článku -
každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných
životných podmienok a podľa ods. 3 citovaného článku - podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2
ustanoví zákon.

Navrhovateľ v žiadosti o prepočítanie výšky priznaného predčasného starobného dôchodku ani v návrhu
na preskúmanie netvrdí, že mu vznikol nárok na starobný dôchodok podľa ustanovení zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý bol účinný do 31.12.2003.

Teda žiada o prepočítanie výšky predčasného starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení, ktorý v ustanovení § 69 ods. 1 upravuje, že poistenec, ktorému bol priznaný
predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia -
predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok.

Navrhovateľ teda dovŕšením veku 62 rokov dňa 14.08.2013 je poberateľom starobného dôchodku a
prepočítanie výšky starobného dôchodku je potrebné posudzovať podľa Zákona o sociálnom poistení.

Ustanovenie § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
upravuje, že obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho
vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby



nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im
priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa
osobitného predpisu.

Zo zisteného skutkového stavu odporkyňou, ktorý nie je rozporný medzi účastníkmi konania, je
nepochybné, že doba základnej vojenskej služby a doba príslušníka zboru národnej bezpečnosti
navrhovateľovi bola započítaná pri priznávaní nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu, pričom navrhovateľ žiada, aby táto doba bola započítaná opätovne a výška priznaného
predčasného starobného dôchodku, resp. po dovŕšení dôchodkového veku starobného dôchodku
prepočítaná a priznaná spätne, pričom navrhovateľ vo svojej žiadosti neuviedol presný dátum, od
ktorého mu má byť starobný dôchodok prepočítaný.

Z oznámenia Federálneho Ministerstva zahraničných vecí č. 416/91 vyplýva, že 29.júna 1967
bol na 51. zasadnutí generálnej konferencie medzinárodnej organizácie práce prijatý dohovor o
invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128). Ratifikáciu dohovoru Československou
socialistickou republikou zapísal 11.januára 1990 generálny riaditeľ medzinárodného úradu práce s
tým, že Československá socialistická republika prijíma záväzky, len pokiaľ ide o časť III.. Podľa svojho
článku 48 ods. 3 dohovor nadobudol pre Českú a Slovenskú Federatívnu republiku platnosť 11.januárom
1991. Časť III. tohto dohovoru v čl. 14 až 19 upravuje starobný dôchodok a to v čl. 14 tak, že
každý členský štát, ktorý je viazaný touto časťou dohovoru, zaručí chráneným osobám poskytovanie
starobného dôchodku podľa ďalších článkov tejto časti. Podľa čl. 16 bod 1. okruh chránených osôb
zahŕňa a/ všetkých zamestnancov, včítane učňov; alebo b/ ustanovené skupiny ekonomicky činné
obyvateľstvo, ktoré tvoria spolu najmenej 75 % všetkého ekonomicky činného obyvateľstva; alebo c/
všetkých obyvateľov alebo obyvateľov, ktorých prostriedku nepresahujú počas sociálnej udalosti hranicu
ustanovenú podľa čl. 28, 2. ak je v platnosti vyhlásenie urobené podľa čl. 4, okruh chránených osôb
zahŕňa a/ ustanovené skupiny zamestnancov, ktoré tvoria aspoň 25% všetkých zamestnancov; alebo
b/ ustanovené skupiny zamestnancov v priemyselných podnikoch, ktoré tvoria aspoň 50% všetkých
zamestnancov v priemyselných podnikoch.

V VI. časti citovaného dohovoru sú upravené spoločné ustanovenia a to v čl. 33 bod 1. tak, že ak má
alebo by mala iná chránená osoba súčasne nárok na rôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné
dávky, môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu; chránená osoba dostane
spolu aspoň toľko, koľko sú najvýhodnejšie dávky. Podľa bodu 2. - ak má alebo by mala iná chránená
osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore, a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho
zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto
dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť
dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

V preskúmavanej veci sa navrhovateľovi výsluhový dôchodok nekráti a navrhovateľ v konaní žiadnym
spôsobom nepreukázal, že je chránenou osobou tak, ako je definovaná dohovorom. Ústava Slovenskej
republiky v článku 39 ods. 1 až 3 upravuje právo na primerané zabezpečenie v starobe s odkazom na
podrobnú úpravu v príslušnom zákone.

Po preskúmaní rozhodnutia odporkyne súd dospel k záveru, že rozhodnutie je v súlade s ustanoveniami
zákona č. 461/2003 Z.z., preto podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporkyne ako správne potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p. a
účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ v konaní úspech nemal a odporkyňa
aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.



V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.