{"guid": "19944588-5923-4d5d-af86-0a73ee0ec9db:f76bb145-e113-4a39-b753-982cd057c434", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3710210928.1", "spisova_znacka": "4Co/177/2012", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/177/2012 z 12. 2. 2014", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 12. februára 2014, sp. zn. 4Co/177/2012, ECLI:SK:KSTN:2014:3710210928.1", "identifikacne_cislo": "3710210928", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2014-02-12", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "II. ÚS 41/2015", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:a8ad0c7a-3016-419c-9cf3-8029e8df8c83", "datum": "2015-03-26", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f76bb145-e113-4a39-b753-982cd057c434", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3710210928.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3710210928.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3710210928.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/177/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3710210928
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3710210928.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr.
Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa C. D., s.r.o. , ul. L. XXX, G. J.,
IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. B. J., advokátkou, Advokátska kancelária G. J., L.. A. Y. XX/X,
proti odporcovi C. s.r.o. G. J., so sídlom X. XXX/XX, G. J., W.: XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. G.
B., advokátom, S. T. G. J., D. G. XXXX/XX, o určenie, že odporca neoprávnene zasiahol do práva na
ochranu mena a dobrej povesti navrhovateľa, zdržanie sa neoprávnených zásahov do dobrej povesti
navrhovateľa a o poskytnutie zadosťučinenia navrhovateľovi, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 5. apríla 2012, č.k. 10C/200/2010-718 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh
navrhovateľa zamietol a vo výroku o náhrade trov konania                                             p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je    p o v i n n ý    zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania - trov právneho
zastúpenia, vo výške 79,58 eur, k rukám advokáta JUDr. G. B., do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že že odporca zaslaním listu zo dňa 09.11.2010
adresovaným Obci D. a poslancom obce neoprávnene zasiahol do práva na ochranu mena a
dobrej povesti navrhovateľa. Odporca nepravdivo uviedol, že „navrhovateľ sa dopúšťal trestného
konania“, že „nemal zmluvu, ktorá sa uvádza v prípravnom konaní na vybudovanie novej kazety“ a že
„navrhovateľovým konaním vznikla Obci D. značná strata a nedôvera občanov.“ Vo zvyšnej časti súd
návrh zamietol. Konanie v časti o zaplatenie 10.000 Eur zastavil podľa § 96 ods. 1,2 O.s.p.  Žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.  V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z potvrdenia
o registrácii Obvodného úradu životného prostredia v Považskej Bystrici zo dňa 15.01.2008 zistil, že
spoločnosť navrhovateľa bola registrovaná ako právnická osoba  s predmetom činnosti preprava a
vývoz zmesového komunálneho odpadu, ktorú vykonáva od 14.01.2008.  Slovenská inšpekcia životného
prostredia, Išpektorát životného prostredia Žilina rozhodnutím č. 7999-35247/2008/Chy/770290104/
Z2-U zo dňa 24.10.2008 vydala úpravu integrovaného povolenia č. 926/770290104/303-KU zo dňa
21.03.2006 na vykonávanie činnosti v prevádzke „Skládka KO D.“ vydaného pre prevádzkovateľa C.,
s.r.o. G. J. na nového prevádzkovateľa C. D. s.r.o. G. J.. Dňa 27.12.2007 bola uzatvorená zmluva medzi
Mestom Považská Bystrica ako odberateľom služieb a spoločnosťou C. spol. s.r.o. so sídlom E. L.
XXX/XX G. 1, IČO: XXXXXXXX ako dodávateľom služieb o poskytovaní služieb č. 296/2007 v oblasti
nakladania s komunálnym odpadom - prevádzkovanie skládky. Podľa článku II predmetom zmluvy bolo
prevádzkovanie skládky KO D. - X. a skládkovanie odpadov v súlade so zákonom o odpadoch a v
súlade s ďalšími súvisiacimi predpismi. Dňa 03.01.2008 uzatvorila spoločnosť C., spol. s.r.o., so sídlom
E. L. XXX/XX, G. 1, IČO: XXXXXXXX ako odberateľ služieb  so spoločnosťou navrhovateľa C. D. spol.
s.r.o., so sídlom ul. L. XXX, G. J., IČO: XX XX XX XX ako dodávateľom služieb zmluvu na poskytovanie
služieb č. 025/2007, v ktorej sa dodávateľ služieb zaviazal prevádzkovať skládku KO D. - X. a skládkovať
odpad v súlade so zákonom o odpadoch a v súlade s ďalšími súvisiacimi predpismi. Podľa čl. II bod 2.2



sa spoločnosť navrhovateľa ako dodávateľ služieb zaviazal  poskytnúť služby v nasledovnom rozsahu
činnosti: vývoz komunálneho odpadu od obyvateľstva a podnikateľských subjektov a organizácii so
sídlom v Meste Považská Bystrica, prípadne od subjektov, ktorí formou objednávky o takýto vývoz
požiadajú, vývoz malých smetných nádob z verejných priestranstiev, vývoz objemného odpadu, ktorým
je komunálny odpad a drobný stavebný odpad. Dňa 09.11.2010 adresoval odporca Obecnému úradu
D. list s nasledovným textom: „Na základe Vášho listu zo dňa 04.11.2010, č. j. 784/2010 ste nám
sprístupnili informácie, ktoré sme od vás požadovali.  Podľa týchto informácii Vám spoločnosť C. D.
spol. s.r.o. neuhrádzala poplatok za uskladnenie odpadu podľa zákona č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch
za uloženie odpadov. Naša spoločnosť má informácie o tom, že spoločnosť C. D. spol. s.r.o. vystupuje
ako majiteľ skládky KO D. a aj vážne lístky sú na neexistujúcu skládku „C. - skládka D.“. Dôkazom sú
vážne lístky, zmluvy, ktoré podpisovala spoločnosť C. D. spol. s.r.o. s obecnými úradmi v okrese G..
Neobsahovali vôbec informácie o zaplatení zákonného poplatku podľa hore citovaného zákona. Tieto
zmluvy mohol podpisovať len štatutár Mesta G. J. a nikto iný. Dôkaz: rozhodnutie Mesta Považská
Bystrica zo dňa 16.12. 2009, č. j. 9399/09, zmluva na zneškodnenie odpadu a vážny lístok. Máme zato,
že spoločnosť C. D. spol. s.r.o. úmyselne uzatvárala zmluvy, na ktoré nemala oprávnenie od majiteľa
skládky Mesta Považská Bystrica a tým sa dopúšťala trestného konania a OU D. jeho konaním vznikla
značná strata a tiež aj nedôvera občanov obce D..  Preto Vás žiadame, aby zástupca obce ako aj
zastupiteľstvo OU Sverepec zvážilo spoluprácu so spoločnosťou C. D. spol. s.r.o., ktorá nezákonne
získavala finančné prostriedky patriace obci D.. Naša spoločnosť má ďalšie dôkazy o tom, že spoločnosť
C. D. spol. s.r.o. nemala zmluvu, ktorá sa uvádza v prípravnom konaní na vybudovanie novej kazety,
na prevádzkovaní skládky ale túto zmluvu mala spoločnosť C. spol. s.r.o. G. l. Máme podozrenie, že
táto zmluva bola pozmenená alebo inak upravená zatiaľ neznámou osobou. Týmto Vás žiadame, aby
ste dôkladne prešetrili tieto zmluvy skôr ako bude vydané kolaudačné rozhodnutie, pretože v opačnom
prípade obci D. budú vznikať škody. Navrhovateľ sa v konaní domáhal určenia, že odporca listom
zo dňa 09.11.2010 neoprávnene zasiahol do jeho práva na ochranu mena a dobrej povesti, zároveň
jeho návrh obsahoval aj zdržovaciu žalobu smerujúcu k tomu, aby sa odporca zásahov do dobrej
povesti právnickej osoby navrhovateľa zdržal. Zároveň bola obsahom satisfakčná žaloba spočívajúca
v písomnom ospravedlnení odporcu doručenom na Obecný úrad D. a všetkým poslancom Obecného
zastupiteľstva a jeho zverejnenia na verejnej tabuli v Obci D.. Zodpovednosť za neoprávnené zásahy
do dobrej povesti právnických osôb je osobitným druhom občiansko-právnej zodpovednosti, ktorá je
konštruovaná ako prísne objektívna zodpovednosť, t. j. zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie subjektu
zásahu. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je
neoprávnený. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré
zasahuje práva chránené ustanovením § 19b OZ. Ak zásah do dobrej povesti právnickej osoby spočíva
v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví /na ňom je dôkazná povinnosť/
občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé /tzv. dôkaz pravdy/. Súd bol v
konaní povinný preskúmať, či skutkové tvrdenia odporcu v liste zo dňa 09.11.2009 sú bez akéhokoľvek
skutkového základu, a či ide o tvrdenia majúce difamačný charakter. To znamená, že tvrdenie musí
byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby. ad 1/ Odporca v liste zo dňa
09.11.2010 adresovanému Obci D. a poslancom uvedenej obce uviedol, že navrhovateľ uzatváral
zmluvy, na ktoré nemal oprávnenie. V konaní bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ v roku 2009
uzatvoril zmluvy s obcami púchovského okresu, v ktorých sa zaviazal uložiť odpad na skládku KO
vo D. vyprodukovaný a dovezený obcami púchovského okresu a to L., K., B. pod C., K. T., X., E.,
Y. J., C., B. O., C., B. pod C., X. a B.. Zo zmluvy č. 296/2007 uzatvorenej medzi Mestom Považská
Bystrica a spol. C. spol. s.r.o. súd zistil, že v zmluve boli presne definované povinnosti spoločnosti
C. spol. s.r.o. a to v článku IV. bod 4.l a bod 4.2. Zmluva neobsahuje žiadne písomné ustanovenie o
tom, že by bol navrhovateľ resp. spol. C., spol. s.r.o. oprávnená uzatvárať vo vlastnom mene zmluvy
s inými subjektami o uložení odpadu na skládku KO D. - X.. Taktiež takéto oprávnenie nevyplýva
prevádzkovateľovi skládky zo žiadneho ustanovenia zákona č. 223/2001 o odpadoch. Preto je potrebné
vychádzať z ustanovenia § 123 OZ, podľa ktorého vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Mesto Považská Bystrica
si objednalo zmluvou o poskytovaní služieb č. 296/2OO7 zo dňa 27.12.2007 u spoločnosti C. spol. s.r.o.
služby spočívajúce v skládkovaní odpadov a služby, ktoré sú presne definované v čl. IV. bod 4.l a bod 4.2.
Žiadne svoje právomoci vyplývajúce z vlastníckeho práva ku skládke Mesto nepreviedlo na spoločnosť
C., spol. s.r.o. Oprávnenie s vecou nakladať sa napĺňa právnymi úkonmi, najmä zmluvami, ktoré bol
naďalej oprávnený uzatvárať iba vlastník skládky, teda Mesto Považská Bystrica. Keďže v žiadnom inom
predpise súkromného práva než v Občianskom zákonníku sa neobjavuje úprava obsahujúca definíciu
a obsah vlastníckeho práva, z ustanovenia § 123 treba vychádzať pri posudzovaní akejkoľvek otázky



spojenej s vlastníctvom bez ohľadu na to, o aký právny vzťah ide. Takéto postavenie Mesta potvrdilo
aj samotné Mesto Považská Bystrica vo svojom rozhodnutí č. 9399/09 zo dňa 16.12.2009, v ktorom sa
jednoznačne Mesto Považská Bystrica vyjadrilo, že od júna do augusta 2009 bolo vlastníkom skládky
odpadu vo D. a podpisovanie zmlúv viažucich sa k odplatným plneniam na skládke bolo iba v kompetencii
štatutárneho orgánu Mesta Považská Bystrica. Na základe uvedených dôkazov bolo jednoznačne
preukázané, že odplatné zmluvy o uložení odpadu na skládke vo D. bolo oprávnené uzatvárať iba Mesto
Považská Bystrica a nie spoločnosť navrhovateľa. Navrhovateľ nemal žiadne zákonné ani zmluvné
oprávnenie k tomu, aby takéto zmluvy uzatváral, pričom bolo preukázané, že k uzatvoreniu takýchto
zmlúv z jeho strany v roku 2009 / konkrétne 26.2.2009/ došlo. Odporca teda v liste zo dňa 09.11.2010
pravdivo uviedol, že navrhovateľ uzatváral zmluvy, na ktoré nemal oprávnenie. Keďže odporca v liste
zo dňa 09.11.2010 uviedol pravdivú informáciu, nemožno jeho konanie považovať za zásah do dobrej
povesti navrhovateľa, pretože odporca v liste oznamoval Obci D. pravdivé informácie. Rozhodujúcim
bola skutočnosť, že Mesto Považská Bystrica je vlastníkom skládky vo D., toto vlastníctvo k skládke
malo aj v rozhodnom období v roku 2009, a z neho jednoznačne vyplývalo právo uzatvárať odplatné
zmluvy týkajúce sa skládky vo D.. Navrhovateľ bol v postavení poskytovateľa služieb v prospech Mesta
Považská Bystrica  a to ho neoprávňovalo vo vlastnom mene uzatvárať zmluvy o uložení odpadu,
teda odplatné zmluvy s inými subjektmi tak, ako to učinil v roku 2009 s obcami púchovského okresu
a ďalšími troma subjektmi. V tomto smere odporca preukázal pravdivosť svojho tvrdenia a preto návrh
navrhovateľa v tejto časti nie je opodstatnený. Keďže sa jednalo o pravdivé tvrdenie odporcu, nemožno
hovoriť o neoprávnenom zásahu. Odporca v liste zo dňa 09.11. 2010 uviedol, že spoločnosť navrhovateľa
úmyselne uzatvárala zmluvy, na ktoré nemala oprávnenie od majiteľa skládky Mesta Považská Bystrica
a tým sa dopúšťala trestného konania. Súd v civilnom konaní nie je oprávnený posudzovať konanie z
hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti. Súd v občiansko-súdnom konaní nemôže konštatovať trestno-
právnu zodpovednosť, táto právomoc prináleží orgánom činným v trestnom konaní, trestná činnosť
môže byť len predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní. Rešpektujúc preto zásadu
prezumpcie neviny odporca zasiahol do dobrej povesti navrhovateľa, keď tvrdil, že sa dopúšťal trestného
konania. Odporca nepredložil žiadne rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní o tom, že sa
navrhovateľ dopustil trestného činu a preto nemôže tvrdiť, že sa dopúšťal trestnej činnosti. Takýto jeho
výrok zasiahol do dobrej povesti navrhovateľa. Je nepochybné, že nebolo preukázané právoplatným
rozsudkom súdu, že navrhovateľ spáchal trestnú činnosť a v tom spočíva podstata neoprávnenosti
zásahu odporcu do práv navrhovateľa. Pre úspešné uplatnenie nároku na ochranu dobrej povesti
postačuje, že zásah bol spôsobilý ohroziť alebo narušiť dobrú povesť navrhovateľa. V prejednávanej veci
bola ohrozená dobrá povesť navrhovateľa pred jej obchodným partnerom Obcou D., pred poslancami
obecného zastupiteľstva Obce D.. Pri rozhodovaní súd prihliadol na všetky okolnosti prípadu a dospel
k záveru, že určenie, že uvedený výrok odporcu je nepravdivý, je postačujúce, aj vzhľadom k tomu,
že navrhovateľ nebol vystavený ďalším následkom a naďalej jeho obchodná spolupráca s Obcou D.
pokračovala napriek obvineniu vznesenému odporcom pred Obcou D. a Obecným zastupiteľstvom
obce. Bývalý starosta obce potvrdil, že spolupráca s navrhovateľom pokračovala aj po obdržaní listu
odporcu zo dňa 09.11.2010. ad 2/ Odporca v liste zo dňa 09.11.2010 Obci D. a poslancom obce
uviedol, že navrhovateľ získava nezákonne finančné prostriedky  patriace Obci D.. Podľa vlastného
vyjadrenia pri tomto tvrdení vychádzal z informácie, ktorú mu poskytla Obec D. dňa 04.11.2010, keď
uviedla, že spoločnosť navrhovateľa v roku 2009 poplatok podľa zákona č. 17/2004 o poplatkoch za
uloženie odpadov Obci D. neuhrádzala. Odporca považoval toto tvrdenie za pravdivé, pretože v čase,
keď poskytol informáciu Obci D., navrhovateľ neplatil poplatky mesačne tak ako mu to ukladá zákon
č. 17/2004 o poplatkoch za uloženie odpadu a tento poplatok bol uhradený formou zápočtu avšak
s § 4 ods. 6 Zák. č. 17/2004 Z. z. Podľa § 4 ods. 3 Zák. č. 17/2004 Z. z. príjmy z poplatkov za
uloženie odpadov na skládku v členení podľa prílohy č. l sú príjmom rozpočtu obce, resp. obcí, v ktorých
katastrálnom území sa skládka nachádza. Z uvedených ustanovení zákona teda jednoznačne vyplýva,
že zákon presne upravuje splatnosť poplatku za uloženie odpadov ako aj splatnosť, v ktorej je povinný
prevádzkovateľ skládky odviesť poplatky za uloženie odpadov v § 4 ods. 6 Zák. č. 17/2004 Z. z. V
konaní bol predložený zápočet zo dňa 31.12.2009 o započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov
medzi spoločnosťou navrhovateľa a Obcou D.. Konkrétne boli započítané zákonné poplatky, ktoré bola
povinná odviesť spoločnosť navrhovateľa vo výške 6.627,65 Eur Obci D. a cena za poskytnuté služby
vyúčtovaná faktúrou č. 30090539, ktorú bola povinná Obec D. zaplatiť spoločnosti navrhovateľa vo výške
12.824,96 Eur. Z faktúry č. 3OO9O539 súd zistil, že táto bola vystavená 10.01.2010. Z uvedeného je
zrejmé, že v čase uzatvorenia dohody o započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov nebola uvedená
faktúra ani vystavená. Bez ohľadu na dodatočné vystavenie faktúry č. 30090539 je zrejmé, že spoločnosť
navrhovateľa neodvádzala včas, pravidelne mesačne Obci D. v roku 2009 zákonné poplatky za uloženie



odpadov. Nedodržala splatnosť tak ako jej to ukladá § 4 ods. 6 zák. č. 17/2004 Z. z. Je pravdou, že
Obec D. a spoločnosť navrhovateľa si v zmluve, ktorej predmetom bol vývoz komunálneho odpadu a
ktorá bola uzatvorená dňa 14. 7. 2009 a na základe ktorej navrhovateľ vystavil faktúru č. 30090539,
vymienili v článku IV. bod 5, že úhrada za vykonávané služby môže byť započítaná zo zákonnými
poplatkami Obci D. podľa zákona č. 17/2004 Z. z. Takáto dohoda medzi zmluvnými stranami ako aj
dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov zo dňa 31.12.2009 ale nič nemenia na tom, že
do 31.12. 2009 navrhovateľ neplatil resp. neodvádzal Obci D. zákonné poplatky podľa zák. č. 17/2004
Z, z. Možnosťou vzájomného vysporiadania pohľadávok a záväzkov formou zápočtu dojednanou v
zmluve zo dňa 14.07.2009 nebola nijakým spôsobom dotknutá zákonom určená splatnosť zákonných
poplatkov, ktoré bol navrhovateľ povinný odviesť Obci D.. Táto splatnosť bola jednoznačne daná v § 4
zák. č. 17/2004 Z. z. a nebola navrhovateľom dodržaná. To znamená, že navrhovateľ mal povinnosť
dodržiavať splatnosť odvedenia poplatkov podľa zákona  a mal povinnosť pri nedodržaní splatnosti
úroky z omeškania zaplatiť, a preto aj tvrdenie, že spoločnosť navrhovateľa nezákonne získavala
finančné prostriedky patriace Obci D. nie je tvrdením nepravdivým. V tomto smere teda odporca uniesol
dôkazné bremeno a preukázal pravdivosť svojich tvrdení. V tomto smere porušoval zákon a zákonom
určenú splatnosť poplatkov a preto nemožno uzavrieť, že tvrdenie odporcu, že spoločnosť navrhovateľa
nezákonne získavala finančné prostriedky patriace Obce D., je nepravdivá. ad 3/ Odporca ďalej tvrdil,
že navrhovateľ vystupuje ako majiteľ skládky v KO D.. V liste zo dňa 09.11.2010 odporca uvádza, že
dôkazom toho, že spoločnosť navrhovateľa vystupuje ako majiteľ skládky KO D. sú vážne lístky a zmluvy,
ktoré podpisovala spoločnosť navrhovateľa s obecnými úradmi v okrese Púchov. Tak ako už bolo zhora
uvedené vlastníkom skládky KO D. bolo výlučné Mesto Považská Bystrica. Len v jeho kompetencii
bolo uzatvárať odplatné zmluvy o uložení odpadu na predmetnú splátku a keďže navrhovateľ nemal
žiadne zákonné ani zmluvné oprávnenie uzatvárať takéto zmluvy, neoprávnene preberal podpisovaním
zmlúv s okresmi púchovského okresu postavenie vlastníka skládky resp. preberal jeho kompetencie
a preto tvrdenie odporcu o tom, že navrhovateľ vystupoval ako majiteľ skládky, je pravdivé. Odplatné
zmluvy o uložení odpadu malo právo uzatvárať iba Mesto Považská Bystrica ako jediný a výlučný
vlastník skládky. Podpisovaním odplatných zmlúv navrhovateľ vstupoval do pozície vlastníka skládky.
ad 4/ Ďalej odporca uviedol v liste zo dňa 09.11.2010, že navrhovateľ nemal zmluvu, ktorá sa uvádza
v prípravnom konaní na vybudovanie novej kazety, na prevádzkovanie skládky, ale túto zmluvu mala
spoločnosť C. spol.s.r.o. G. 1. Z rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu
životného prostredia Žilina č. 614-7922/2010/Chy/770290104-Z5-SP2 zo dňa 12.04.2010 súd zistil, že
príslušný orgán štátnej správy - inšpekcia vydala stavebné povolenie na stavbu „Skládka odpadov
NNO kazeta č. 2 D.“ v areáli prevádzky „Skládka KO D.“. Stavebné povolenie bolo vydané na základe
žiadosti stavebníka C. D. s.r.o. G. J. zo dňa 25.11.2009. V prípravnom konaní na stavebné povolenie mal
teda navrhovateľ zmluvu o prevádzkovaní skládky uzatvorenú. Bez ohľadu na chyby, ktoré Slovenská
inšpekcia životného prostredia urobila v rozhodnutí č. 614-8191/2010/Chy,Mat/770290104-ZP-SP2 zo
dňa 18.03.2010 je potrebné zdôrazniť, že významné pre posúdenie nároku na ochranu zásahu do dobrej
povesti je posúdenie pravdivosti či nepravdivosti výroku odporcu. Odporca jednoznačne uviedol, že
navrhovateľ nemá zmluvu o prevádzkovaní skládky, navrhovateľ však, mal riadne uzatvorenú zmluvu o
prevádzkovaní skládky. Preto tvrdenie odporcu nie je pravdivé. ad 5/ Odporca ďalej v konaní tvrdil, že
konaním navrhovateľa vznikla Obci D. značná strata a nedôvera občanov. Toto tvrdenie odporca žiadnym
spôsobom nepreukázal. Preto aj takéto tvrdenie, že konaním navrhovateľa vznikla Obci D. značná strata
a nedôvera občanov, je nepravdivé. Súd nevyhovel žalobe v časti, ktorou sa navrhovateľ domáhal uložiť
odporcovi povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do dobrej povesti, pretože nebolo preukázané,
že odporca v nich pokračoval a pretože základným predpokladom pre vyhovenie žaloby je pokračovanie
takýchto zásahov. Keďže tieto neboli ku dňu vyhlásenia rozsudku  preukázané, súd návrh zamietol.
Účelom zdržovacej (negatórnej) žaloby je predovšetkým dosiahnuť to, aby pôvodca zásahu upustil od
konkrétneho neoprávneného konania. Úspech takejto žaloby je podmienený tým, že zásah musí ešte
trvať. Neprichádza do úvahy tam, kde išlo o jednorázový dokonaný zásah, ako to bolo v tomto prípade.
Taktiež súd nevyhovel časti návrhu, v ktorej žiadal navrhovateľ morálne zadosťučinenie spočívajúce v
povinnosti napísať ospravedlnenie, keďže odporca sa mal ospravedlniť navrhovateľovi za to, že formou
listov, ktoré odoslal na Obecný úrad D. a poslancom Obecného zastupiteľstva mal rozširovať nepravdivé
informácie, ktorými sa snažil poškodiť jej dobrú povesť a meno vo vzťahu k občanom obce a obchodným
partnerom a vyvolať tak nepriaznivé dôsledky pre jej postavenie a uplatnenie v hospodárskej súťaži. List
neobsahuje, aké konkrétne nepravdivé informácie mali byť odporcom rozširované, za ktoré konkrétne
výroky sa má odporca ospravedlniť, keďže list zo dňa 9.11.2010 obsahoval aj pravdivé výroky, nemožno
poskytnúť zadosťučinenie formou ospravedlnenia, ktoré nevymedzuje konkrétne výroky a v prípadnom
adresátovi by znelo ako ospravedlnenie sa za celý obsah listu, ktorý bol čiastočne pravdivý, čo je



neprípustné. Taktiež nebolo preukázané, že by odporca vyvolal nepriaznivé dôsledky pre postavenie
a uplatnenie navrhovateľa v hospodárskej súťaži. Žiadne takéto dôsledky v konaní preukázané neboli.
Naopak obchodná spolupráca s obcou D. pokračovala.   Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa §
19b ods. 2,3 Občianskeho zákonníka. Súd konanie v časti o zaplatenie 10.000 Eur zastavil z dôvodu
čiastočného späťvzatia návrhu  podľa § 96 ods. 1,2 Osp , a to za súhlasu odporcu. Na základe
vykonaného dokazovania potom súd ustálil, že odporca neoprávnene zasiahol do práva na dobrú povesť
navrhovateľa tvrdeniami, že sa navrhovateľ dopúšťal trestného konania, že nemal zmluvu, ktorá sa
uvádza v prípravnom konaní na vybudovanie novej kazety skládky, na prevádzkovanie skládky a že
žalobcovým konaním vznikla Obci D. značná strata a nedôvera občanov. Naopak pravdivé boli jeho
tvrdenia pokiaľ uvádzal, že navrhovateľ vystupuje ako majiteľ skládky v KO D., úmyselne uzatváral
zmluvy, na ktoré nemal oprávnenie a získaval nezákonne finančné prostriedky patriace Obci D.. Z
uvedeného vyplýva, že navrhovateľ bol úspešný v polovici a odporca bol úspešný v polovici predmetu
sporu. Zo šiestich tvrdení boli tri pravdivé a tri nepravdivé, preto súd uzavrel, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Keďže základom sporu bolo určiť, ktoré
výroky odporcu boli pravdivé a ktoré boli nepravdivé,  o trovách konania rozhodol s poukazom na to,
že 3 výroky boli pravdivé a 3 výroky boli v liste zo dňa 09.11.2010 nepravdivé a preto rozhodol tak, že
žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Pre sa javí spravodlivé, aby každý z
účastníkov znášal svoje trovy sám. Návrh bol v polovici podaný dôvodne, preto súd použil § 142 ods.
2 Osp. Súd zohľadnil aj fakt, že v časti o poskytnutia zadosťučinenia vo forme peňažného plnenia bolo
rozhodnutie závislé na dôvodnosti či nedôvodnosti žaloby v časti o pravdivosti výrokov.

Proti tomuto rozsudku, a to jeho výroku, ktorým vo zvyšnej časti súd návrh zamietol podal v zákonnej
lehote odvolanie navrhovateľ. V odvolaní namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.  V bode I. podaného odvolania nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvého stupňa o
pravdivosti výroku, že „navrhovateľ úmyselne uzatváral zmluvy, na ktoré nemal oprávnenie“.  Namietal,
že súd prvého stupňa absolútne nevyhodnotil a nezaoberal sa dôkazom predloženým dňa 11.08.2011,
a to síce právnou analýzou postavenia prevádzkovateľa skládky jednej z autorov zákona o odpadoch
(JUDr. J. N. CSc.), kde je jednoznačne poukázané na tú skutočnosť, že zákon o odpadoch, ani iné
predpisy odpadového hospodárstva nepozná pojem vlastník skládky, ale len prevádzkovateľ skládky,
ktorým navrhovateľ nepochybne je.   Jemu potom vyslovene patria všetky povinnosti spojené s
prevádzkou skládky, ale aj logicky vyvážené práva medzi inými aj právo uzatvárať odplatné zmluvy
za uloženie odpadu.  Zákon o odpadoch výslovne neustanovuje oprávnenie prevádzkovateľa skládky
uzatvárať zmluvy na uloženie odpadu, k tomuto záveru však jednoznačne dospela JUDr. J. N. CSc. vo
svojej analýze.  Mal za to, že nie je povinný v rámci tohto konania preukázať, že ako prevádzkovateľ
skládky náležalo toto právo jemu výlučne, ale stačí, aby mal súd za preukázané, že toto právo rozhodne
náleží aj jemu.  Súd prvého stupňa sa absolútne nevysporiadal s tým faktom, že daná problematika
je upravená v zákone o odpadoch č. 223/2001, teda zákonom „lex specialis“, ktorý má prednosť pred
všeobecnou právnou normou akou je Občiansky, alebo Obchodný zákonník.  Ak by bola aj akceptovaná
nesprávna úvaha o tom, že tento vzťah treba posudzovať podľa § 123Obč. zákonníka, kedy súd
priznáva právo podpisovať zmluvy vyplývajúce z toho, že je vlastníkom skládky, nevysporiadal sa
ale absolútne s tým, že akémukoľvek vlastníkovi svedčia okrem práv spojených s vlastníctvom, aj
povinnosti.  V rámci svojej obrany jednoznačne poukázal na znenie zákona o odpadoch, z ktorého
znenia a obsahu ako takého jeho právo vyplýva, ako aj na zásadu práva „čo nie je zákonom zakázané,
je dovolené“.  Navrhovateľ niekoľkokrát vyzval odporcu, aby preukázal svoje tvrdenie tým, že označí
ustanovenie zmluvy, ktoré porušil alebo ustanovenie právnej normy, ktorú porušil.  Napriek tomu, že
odporca tak neučinil, lebo ani nemohol, keďže skutočnosťou je to, že reálne nič také neexistuje.  V
kontexte uvedeného namietal aj nadbytočné výsluchy svedkov, lebo skutočnosť, či a ako boli v minulosti
uzatvárané zmluvy nemá absolútne žiadny právny význam pre posúdenie otázky, či v zmysle zákona o
odpadoch mal právo uzatvárať takéto zmluvy a prípadne, či toto jeho právo nie je zmluvne obmedzené,
alebo vylúčené.  K takémuto záveru je možné dôjsť výlučne štúdium obsahu zmluvy č. 296/2007 s
Mestom Považská Bystrica a zákona o odpadoch.  V zmysle uvedeného mal jednoznačne za to, že mal a
má právo uzatvárať zmluvy na ukladanie odpadu, ktoré mu vyplýva z jeho postavenia „prevádzkovateľa“
skládky definované zákonom o odpadoch. Zároveň preukázateľne v zmluve č. 296/2007 s mestom nie
je žiadne obmedzenie navrhovateľa v tomto smere a teda výrok odporcu je nepravdivý a navrhovateľ sa
cíti byť týmto poškodený na mene a dobrej povesti.  V bode II. podaného odvolania navrhovateľ ďalej
namietal rozhodnutie súdu o pravdivosti výroku o tom, že „navrhovateľ získava nezákonne finančné
prostriedky patriace obci D.“.  Navrhovateľ s týmto záverom súdu prvého stupňa nesúhlasí a namieta to,



že tvrdenie odporcu, že tým mal na mysli to, že navrhovateľ neplatil poplatky za odpad obci D. v zmysle
príslušného zákona a tieto boli uhradené až po splatnosti, ktorá je upravená priamo v zákone. Tak ako
už uviedol v písomnom podaní, v predmetnom difamujúcom liste bolo konkrétne a zreteľne uvedené na
inom mieste, že navrhovateľ neplatil poplatky podľa zákona. Odporca však na inom mieste listu uviedol
daný výrok, z ktorého vôbec nie je zrejmé, čo myslel tým, že navrhovateľ nezákonne získaval prostriedky
patriace obci D..  Poukázal na to, žev  adresátovi listu bezo sporu uvedená formulácia vzbudzuje dojem,
že navrhovateľ podniká nekalým spôsobom a zámerne nechal priestor na fantáziu adresáta, tým, že
nekonkretizoval konanie porušujúce zákon. Logicky teda v adresátovi listu vzbudí toto tvrdenie dojem,
že sa jedná a môže jednať o konanie a páchanie trestnej činnosti definované zákonom č. 367/2000 Z.z. o
ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.  Z týchto dôvodov nevidel dôvod, aby súd vyhodnotil
dané tvrdenie ako nepravdivé. Toto tvrdenie treba posudzovať samostatne, ale aj v kontexte celého
obsahu listu. Vzhľadom na to, že v predmetnom liste na inom mieste nižšie je presne uvedená informácia
o tom, že navrhovateľ neplatil riadne a včas poplatky, má za to, že daná informácia mala byť jednoznačne
vyhodnotená ako informácia difamujúca a prekračujúca výpovednú hodnotu zistenej informácie.  Z tohto
dôvodu mal za to, že výrok odporcu je nepravdivý, tým že je nepresný a nekonkretizovaný ako informácia
a navrhovateľ sa cíti byť týmto poškodený na mene a dobrej povesti.  Navrhovateľ ďalej v odvolaní v bode
III. napáda výrok o tom, že „vystupuje ako majiteľ skládky v KO D.“ ako pravdivý. Tento absurdný záver
súd vyvodil z toho, že navrhovateľ podpisoval zmluvy, na ktoré mal podľa zdôvodnenia súdu výlučne
právo len vlastník.  Súd rovnako ako odporca ignorovali jeho návrhy, aby predložili exaktný dôkaz o tomto
tvrdení, kde navrhovateľ vystupuje alebo sa sám označuje ako vlastník skládky.  Podľa jeho názoru súdu
použil absolútne mylný právny výklad a poukázal v tejto súvislosti na odôvodnenie a argumentáciu v
čl. I tohto odvolania, ktorý s týmto súvisí. Z týchto dôvodov považoval uvedený výrok za nepravdivý a
týmto výrokom sa cíti byť poškodený na mene a dobrej povesti. V bode IV. navrhovateľ ďalej namietal tú
skutočnosť, že súd rozhodol o nepriznaní morálneho zadosťučinenia spočívajúcom v povinnosti odporcu
napísať ospravedlnenie tak, ako to bolo uvedené v upravenom žalobnom návrhu.  Ak by aj akceptoval
záver súdu, ktorý vyslovene uznal, že odporca neoprávnene zasiahol do práva na dobrú povesť troma
tvrdeniami bez toho, aby využil svoju právomoc a navrhovaný petit v zmysle jeho zákonných oprávnení
modifikoval podľa zistených záverov a zaviazal odporcu k ospravedlneniu sa za výroky nepravdivé,
nemôže ale akceptovať, že odporca nebude za tento zásah absolútne žiadnym spôsobom potrestaný.
Toto je pre neho absolútne nepochopiteľné a neakceptovateľné rozhodnutie porušujúce jeho práva a
obchádzajúce účel právnej ochrany upravujúcej práva osôb ako takej.  V tejto súvislosti poukázal na
právny názor JUDr. V. vo svojom komentári k Občianskeho zákonníku k § 19b, ako aj na ust. § 11 Obč.
zákonníka. Mal jednoznačne za to, že konanie odporcu spĺňa znaky neoprávneného zásahu do dobrej
povesti navrhovateľa a za takýto zásah je objektívne nutné považovať následok, ktorý pociťoval najmä v
pracovnej sfére.  Skutočnosť, že sa šírili o ňom difamujúce a nepravdivé údaje, malo negatívny dopad na
jeho pracovné a profesné aktivity a tieto okolnosti je nutné považovať za neoprávnený zásah vyvolaný
konaním odporcu, ktorý konal spôsobom porušujúcim právom chránené záujmy navrhovateľa.  V bode
V. podaného odvolania navrhovateľ namieta rozhodnutie súdu o trovách konania a právneho zastúpenia.
Uviedol, že nevyvolal zbytočne a svojvoľne súdny spor, chránil svoje práva a právom chránené záujmy.
Naopak odporca svojim konaním spôsobil, že bol donútený po opakovanom a neustálom atakovaní
svojej osoby odporcom domáhať sa svojich práv na súde.  Sám konajúci súd uznal, že zo strany
navrhovateľa sa nejednalo o svojvoľné a bezúspešné bránenie práva, kedy súd priznal, že odporca
neoprávnene zasiahol do práv navrhovateľa.  Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd jeho žalobnému
návrhu v plnom rozsahu vyhovel a zároveň mu priznal nárok na úhradu trov konania.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ navrhovateľ v bode I.  odvolania nesúhlasí s
rozhodnutím súdu o pravdivosti výroku, že „navrhovateľ úmyselne uzatváral zmluvy, na ktoré nemal
oprávnenie“, k tomu uviedol, že zákon č. 223/2001 Z.z. neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by
oprávňovalo prevádzkovateľa skládky na uzatváranie zmlúv a ani zmluva medzi navrhovateľom a
Mestom G. J. žiadne takéto oprávnenie nemá.  Bol toho názoru, že súd správne zhodnotil situáciu,
pretože práve v prípade, keď špeciálny zákon neobsahuje ustanovenia o možnosti a oprávnení uzatvárať
odplatné zmluvy prevádzkovateľom skládky, je nevyhnuté použiť všeobecný právny predpis, v tomto
prípade Občiansky zákonník a jeho ustanovenia o vlastníctve.  Pokiaľ navrhovateľ v podanom odvolaní
poukazuje na výklad zákona  o odpadoch od fyzickej osoby JUDr. J. N., poukázal na to, že súd nemá
vôbec povinnosť vysporiadavať sa výkladom zákona fyzickej osoby. Z odvolania navrhovateľa, ako aj
celého konania, ktoré mu predchádzalo je zrejmé, že navrhovateľ neberie do úvahy, že predmetná
skládka má aj svojho vlastníka, ktorým je Mesto Považská Bystrica a že s vlastníckym právom sú



spojené oprávnenia vlastníka uvedené v § 123 Obč. zák. Pokiaľ v bode II. odvolania navrhovateľ namieta
rozhodnutie súdu o pravdivosti výroku, že „navrhovateľ získava nezákonne finančné prostriedky patriace
obci D.“, táto skutočnosť bola jednoznačne preukázaná, keďže navrhovateľ neodvádzal poplatky za
uloženie odpadov Obci D. tak, ako mu to ukladá zákon. Sám navrhovateľ predložil doklad o zápočte,
čo ale nie je spôsob platby, ktorý je v súlade so zák. č. 17/2004 Z.z. o poplatkoch za uloženie odpadu.
Navrhovateľ teda neodvádzal poplatky mesačne ako mu to ukladá zákon, čím získaval nezákonne
finančné prostriedky patriace Obci D..  Pokiaľ sa týka námietky navrhovateľa, že uvedený výrok
vzhľadom na to, že v liste už neplatenie poplatkov je spomenuté na inom mieste, značí niečo iné, alebo že
dokonca by mohol vzbudiť podozrenie legalizácie príjmov z trestnej činnosti, tieto považoval za absurdné
a účelové.  Je nevyhnutné sledovať výrok v jeho kontexte s celým obsahom listu.  Pokiaľ navrhovateľ
v bode III. napáda výrok, že navrhovateľ vystupuje ako majiteľ skládky v KO D., aj v tomto smere sa
stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý vyhodnotil tento výrok ako pravdivý.  Mal za
to, že súd správne vyhodnotil, že iba vlastník skládky má právo uzatvárať zmluvy a preto v prípade,
že navrhovateľ uzatváral zmluvy s obcami v púchovskom okrese, vystupoval ako vlastník (majiteľ)
skládky.  V tejto súvislosti poukázal na svedeckú výpoveď bývalého primátora Mesta Považská Bystrica,
z ktorej vyplýva, že mesto na takéto uzavretie zmlúv nedalo súhlas a o ich uzavretí sa dozvedelo až
následne. Pokiaľ navrhovateľ v bode IV. podaného odvolania namietal tú skutočnosť, že súd rozhodol
o nepriznaní morálneho zadosťučinenia spočívajúcom v povinnosti odporcu napísať ospravedlnenie
tak, ako bolo uvedené v upravenom žalobnom návrhu, aj v tejto časti sa stotožnil s rozhodnutím
súdu prvého stupňa, nakoľko žiadne ustanovenie O.s.p. neoprávnenie súd na takú zmenu petitu, ako
si to predstavoval navrhovateľ. Uviedol, že súd môže priznať navrhovateľovi len časť uplatneného
nároku a zvyšnú časť návrhu zamietnuť, avšak iba v prípade jasnosti a určitosti petitu.  Navrhovateľom
zle a priveľmi všeobecne formulovaný petit v časti ospravedlnenia neumožňoval súdu v rámci jeho
moderačného oprávnenia tento úplne zmeniť a zaviazať odporcu na ospravedlnenie iba niektorých
výrokov. Súd by tak ako si to predstavuje navrhovateľ mohol urobiť jedine v prípade, keby petit v časti
žiadosti na ospravedlnenie obsahoval všetky jednotlivé výroky, ktorými sa zasiahlo do ochrany dobrej
povesti a súd by zaviazal na ospravedlnenie iba tých, pri ktorých mal za preukázané, že boli nepravdivé
a vo zvyšku by návrh zamietol.  Ďalej uviedol, že v celom konaní nebolo preukázané, že by uvedený list
spôsobil akýkoľvek škodlivý následok.  Zdôraznil, že práve tam, kde by mal podľa navrhovateľa vzniknúť
najškodlivejší následok, teda v obchodnej spolupráci s Obcou D., ktorej poslancom a starostovi bol
predmetný list zaslaný, prebieha obchodná spolupráca aj naďalej a ten istý starosta Obce D., na ktorého
tvrdenie o škodlivom následku sa navrhovateľ odvoláva, podpísal aj ďalšie zmluvy s navrhovateľom. Z
uvedeného vyplýva, že žiadny škodlivý následok navrhovateľovi nevznikol a jeho tvrdenia v odvolaní sú
iba účelové a ničím nepodložené.  Súhlasil aj s rozhodnutím súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade
trov konania, bol toho názoru, že navrhovateľ ešte môže byť rád, že nebol zaviazaný na náhradu časti
trov odporcovi, keď v časti o poskytnutie zadosťučinenia vo forme peňažného plnenia bolo konanie
zastavené, a to z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu navrhovateľom v priebehu konania.  Uplatnil
si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 79,58 eur.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v
napadnutom rozsahu (vo výroku, ktorým bol v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietnutý a vo
výroku o náhrade trov konania) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v
spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené a v celom
rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku.  Odôvodnenie napadnutého rozsudku
považuje za dostatočné a presvedčivé (§ 157 ods. 2 O.s.p.) a preto naň poukazuje v zmysle 219 ods. 2
O.s.p. Na zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam navrhovateľa dodáva nasledovné:

Podľa ust. § 19b ods. 2 Obč. zákonníka pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno
domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav, možno
sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktorý sa môže požadovať aj v peniazoch.

Podľa § 19b ods. 3 Obč. zákonníka odstavec 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej
povinnosti právnickej osoby.

Ochrana povesti právnickej osoby sa týka každého neoprávneného zásahu, bez ohľadu na to, či došlo
len k ohrozeniu alebo aj k priamemu porušeniu samotnej dobrej povesti právnickej osoby. Zodpovednosť



konajúceho subjektu je objektívna, bez ohľadu na zavinenie na strane ohrozovateľa alebo porušovateľa
práva.  Prostriedky tejto ochrany sú rovnaké, ako sú prostriedky ochrany názvu právnickej osoby, vrátane
zadosťučinenia.  Na ochranu názvu a povesti právnickej osoby, prípadne neoprávneného zásahu slúžia
prostriedky súdnej ochrany, ktorými súd zdržovacia žaloba, odstraňovacia žaloba, ktorá smeruje k
odstráneniu trvajúceho závažného stavu a satisfakčná žaloba.  Ochranu poskytuje súd, ktorého úlohou
je posúdiť, či neoprávnený zásah v podobe zásahu do dobrej povesti je objektívne spôsobilý privodiť
ujmu na chránených imateriálnych hodnotách.  Zákon neposkytne ochranu proti akémukoľvek zásahu,
ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu
na dobrej povesti právnickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia, že odporca listom zo dňa 09.11.2010 adresovaným
Obci D. a poslancom obce, neoprávnene zasiahol do jeho práva na ochranu mena a dobrej
povesti nepravdivými tvrdeniami špecifikovanými v petite žaloby,  ďalej sa domáhal  uloženia
povinnosti odporcovi zdržať sa neoprávnených zásahov do dobrej povesti a morálneho zadosťučinenia
spočívajúceho v napísaní ospravedlnenia doručenom na Obecný úrad D. a všetkým poslancom
obecného zastupiteľstva a jeho zverejnenia na verejnej tabuli v Obci D.. Súd prvého stupňa napadnutým
rozsudkom určil, že odporca zaslaním listu zo dňa 09.11.2010 adresovaným Obci D. a poslancom obce
neoprávnene zasiahol do práva na ochranu mena a dobrej povesti navrhovateľa tým, že nepravdivo
uviedol, že „navrhovateľ sa dopúšťal trestného konania“, že „nemal zmluvu, ktorá sa uvádza v
prípravnom konaní na vybudovanie novej kazety“ a že „navrhovateľovým konaním vznikla Obci D.
značná strata a nedôvera občanov“. Vo zvyšnej časti tvrdení uvedených v liste zo dňa 09.11.2010, že
„navrhovateľ úmyselne uzatváral zmluvy, na ktoré nemal oprávnenie“, že                                „ navrhovateľ
získava nezákonne finančné prostriedky patriace Obci D.“, že „navrhovateľ vystupuje ako majiteľ skládky
v KO D.“, ďalej v časti žaloby, ktorou sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporcovi zdržať
sa neoprávnených zásahov do dobrej povesti a morálneho zadosťučinenia spočívajúceho v napísaní
ospravedlnenia, žalobu ako nedôvodnú zamietol. Odvolanie navrhovateľa smeruje proti výroku rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

K podanému odvolaniu navrhovateľa a k jednotlivým odvolacím námietka navrhovateľa odvolací súd
uvádza nasledovné:

Navrhovateľ v bode I. podaného odvolania  nesúhlasí so zamietajúcim rozhodnutím súdu prvého stupňa
o pravdivosti výroku uvedenom v liste zo dňa 09.11.2010, „že navrhovateľ úmyselne uzatváral zmluvy,
na ktoré nemal oprávnenie“, pričom je toho názoru, že on ako prevádzkovateľ skládky toto oprávnenie
má a vyplýva mu zo zákona o odpadoch, ako aj zo zásady „ čo nie je zákonom zakázané, je dovolené“.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ v roku 2009 ako prevádzkovateľ skládky komunálneho odpadu
vo D. uzatvoril zmluvy s viacerými obcami púchovského okresu, v ktorých sa zaviazal uložiť odpad
na skládku komunálneho odpadu vo D., vyprodukovaný a dovezený obcami púchovského okresu.
Zo zmluvy č. 296/2007 uzatvorenej medzi Mestom Považská Bystrica a spoločnosťou C. spol. s r.o.
vyplýva, že v zmluve boli presne definované povinnosti spoločnosti C. spol. s r.o., a to  v článku IV. bod
4.1 a bod 4.2.  Zmluva neobsahuje žiadne písomné ustanovenie o tom, že by bol navrhovateľ, resp.
spoločnosť C. spol. s r.o. oprávnená uzatvárať vo vlastnom mene zmluvy s inými subjektami o uložení
odpadu na skládku komunálneho odpadu D..  Taktiež takéto oprávnenie nevyplýva navrhovateľovi ako
prevádzkovateľovi skládky zo žiadneho ustanovenia zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch.  Z obsahu
spisu taktiež nepochybne vyplýva, že v rozhodnom období od júna do augusta 2009 bolo vlastníkom
skládky komunálneho odpadu vo D. Mesto Považská Bystrica. Aj podľa názoru odvolacieho súdu
odplatné zmluvy o uložení odpadu na skládku vo D. bolo oprávnené uzatvárať iba Mesto Považská
Bystrica ako vlastník skládky komunálneho odpadu a nie spoločnosť navrhovateľa.  Vzhľadom k
tomu, že zákon o odpadoch č. 223/2001 Z.z. neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by oprávňovalo
prevádzkovateľa skládky na uzatváranie zmlúv a ani zmluva medzi navrhovateľom a Mestom Považská
Bystrica žiadne takéto oprávnenie nemá,  treba vyvodiť, že odporca v liste zo dňa 09.11.2010 pravdivo
uviedol, že navrhovateľ uzatváral zmluvy, na ktoré nemal oprávnenie.  Súd prvého stupňa vyslovil
správny právny názor, že v prípade neexistencie príslušných ustanovení  v zákone o odpadoch je
potrebné použiť všeobecnú úpravu o vlastníckom práve uvedenú v Občianskom zákonníku, a to ust. §
123 Obč. zákonníka.  Z  ust. § 123 Obč. zákonníka vyplýva, že vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, používať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.  Vzhľadom k
tomu, že vlastníkom skládky komunálneho odpadu vo D. bolo v rozhodnom období Mesto Považská
Bystrica,  odplatné zmluvy o uložení odpadu na skládku vo D. bolo oprávnené uzatvárať iba Mesto



Považská Bystrica. V tomto smere odporca v liste zo dňa 09.11.2011 neuviedol nepravdivú informáciu a
preto návrh navrhovateľa v tejto časti nebol opodstatnený. Keďže sa jednalo o pravdivé tvrdenie odporcu,
nemožno hovoriť o neoprávnenom zásahu.

V bode II. podaného odvolania navrhovateľ namieta nesprávne zamietajúce rozhodnutie súdu o
pravdivosti výroku uvedenom v liste zo dňa 09.11.2010, že „navrhovateľ získava nezákonne finančné
prostriedky patriace Obci D.“.  Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ neodvádzal poplatky
za uloženie odpadov Obci D. v zmysle zák. č. 17/2004 Z.z. o poplatkoch za uloženie odpadu. Sám
navrhovateľ predložil doklad o zápočte, čo ale nie je spôsob platby, ktorý je v súlade so zákonom č.
17/2004 Z.z.  Z ust. § 4 ods. 6 cit. zákona vyplýva, že prevádzkovateľ skládky  alebo odkaliska odvedie
poplatky za uloženie odpadov mesačne podľa ods. 2 do posledného pracovného dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy bol  odpad na skládke odpadov alebo na odkalisku uložený.
Z citovaného ustanovenia zákona jednoznačne vyplýva, že zákon presne stanovuje splatnosť poplatku
za uloženie odpadu, v ktorej je povinný prevádzkovateľ skládky odviesť poplatky za uloženie odpadov.
Navrhovateľ v konaní predložil zápočet zo dňa 31.12.2009 o započítaní vzájomných pohľadávok a
záväzkov medzi spoločnosťou navrhovateľa a Obcou D., z ktorého je však zrejmé, že spoločnosť
navrhovateľa neodvádzala včas, pravidelne, mesačne Obci D. v roku 2009 zákonné poplatky za uloženie
odpadov, nedodržala splatnosť tak, ako jej to ukladá zákon č. 17/2004 Z.z. v § 4 ods. 6.  Aj keď medzi
navrhovateľom a Obcou D. bola uzavretá dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov
ku dňu 31.12.2009, táto skutočnosť nič nemení na tom, že do 31.12.2009 navrhovateľ neplatil, resp.
neodvádzal Obci D. zákonné poplatky podľa zák. č. 17/2004 Z.z.. Zo zákona č. 17/2004 Z.z. teda
jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ mal povinnosť dodržiavať splatnosť odvedenia poplatkov podľa
tohto zákona a mal aj povinnosť pri nedodržaní splatnosti zaplatiť úroky z omeškania a preto aj
tvrdenie odporcu v liste zo dňa 09.11.2010, že spoločnosť navrhovateľa nezákonne získavala finančné
prostriedky  patriace Obci D.  nie je tvrdením nepravdivým. V tomto smere teda odporca uniesol
dôkazné bremeno a preukázal pravdivosť svojich tvrdení, preto odvolacie námietky navrhovateľa neboli
opodstatnené.

V bode III. podaného odvolania navrhovateľ nesúhlasí so zamietajúcim rozhodnutím súdu o pravdivosti
výroku uvedenom v liste zo dňa 09.11.2010, že „navrhovateľ vystupuje ako majiteľ skládky v KO D.“,
ktorý súd vyhodnotil ako pravdivý. V tomto smere súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že vlastníkom
skládky KO D. bolo výlučne Mesto Považská Bystrica a bolo len v jeho kompetencii uzatvárať ostatné
zmluvy o uložení odpadu na predmetnej skládke. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nemal žiadne
zákonné ani zmluvné oprávnenie uzatvárať odplatné zmluvy o uložení odpadu s inými subjektami, je
preto tvrdenie odporcu o tom, že navrhovateľ neoprávnene vystupoval ako majiteľ skládky pravdivé.
Keďže odporca v liste zo dňa 09.11.2010 uviedol v tomto smere pravdivú informáciu, nemožno jeho
konanie považovať za zásah do dobrej povesti navrhovateľa. Odvolanie navrhovateľa bolo preto aj v
tejto časti neopodstatnené.

V bode IV. podaného odvolania navrhovateľ ďalej namieta zamietnutie návrhu v časti nepriznania
morálneho zadosťučinenia spočívajúcom v povinnosti odporcu napísať ospravedlnenie tak, ako bolo
uvedené v upravenom žalobnom návrhu. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu
navrhovateľa v tejto okrem iného odôvodnil tým, že list navrhovateľa formulovaný v žalobnom petite
neobsahuje, aké konkrétne nepravdivé informácie mali byť odporcom rozširované, za ktoré konkrétne
výroky sa má odporca ospravedlniť. Keďže list zo dňa 09.11.2010  obsahoval aj pravdivé výroky,
nemožno poskytnúť zadosťučinenie formou ospravedlnenia, ktoré nevymedzuje konkrétne výroky a
v prípadnom adresátovi by znelo ako ospravedlnenie sa za celý obsah listu, ktorý bol čiastočne
pravdivý, čo je neprípustné.  Taktiež nebolo preukázané, že by odporca vyvolal nepriaznivé dôsledky
pre postavenie a uplatnenie navrhovateľa v hospodárskej súťaži, naopak obchodná spolupráca
navrhovateľa s Obcou D. pokračovala. Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v
tejto časti za vecne správne. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa nebolo preukázané, že
znenie listu zo dňa 09.11.2010 vyvolalo nepriaznivé dôsledky, ktoré by ohrozili dobré meno a povesť
navrhovateľa, o čom svedčí aj to, že navrhovateľ naďalej podniká v tomto odvetví, je vlastníkom
novej kazety, ktorá sa nachádza na pozemku Obce D., uzatvára nové zmluvy o uložení odpadu
a spolupracuje s Obcou D.. Taktiež navrhovateľov žiadny obchodný partner nevypovedal zmluvu v
súvislosti s uvedeným listom a navrhovateľovi nevznikol žiadny škodlivý následok  v súvislosti s konaním
odporcu.  Nebolo teda preukázané, že by odporca vyvolal nepriaznivé dôsledky pre postavenie a
uplatnenie navrhovateľa v hospodárskej súťaži. Za tohto stavu boli odvolacie námietky navrhovateľa



nedôvodné. Rovnako nedôvodné boli aj odvolacie námietky navrhovateľa proti výroku rozsudku súdu
prvého stupňa o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.  Je potrebné poukázať, že predmetom konania
boli tri žalobné petity, a to určenie, že odporca listom zo dňa 09.11.2010 neoprávnene zasiahol do práva
navrhovateľa na ochranu mena a dobrej povesti,  pričom súd ustálil, že tri výroky v tomto liste boli
pravdivé a tri boli nepravdivé, ďalej žaloba o zdržanie zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, v ktorej
časti bol návrh navrhovateľa zamietnutý a satisfakčná žaloba spočívajúca v písomnom ospravedlní, v
ktorej časti bol taktiež návrh navrhovateľa zamietnutý. Znamená to, že obaja účastníci boli v konaní
čiastočne úspešní a neúspešní,  preto súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania
správne použil ust. § 142 ods.2  O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku, ktorým vo
zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151
ods. 1 O.s.p.. Úspešnému odporcovi priznal náhradu týchto trov podľa § 11 ods. 1 písm. a) a § 16 ods. 3
vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom
znení, za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu á 58,69 Eur, režijný paušál 7,63
Eur, 20% DPH 13,26 Eur, spolu v sume 79,58 Eur.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e    j e    p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/200/2010", "guid": "9aa72dd2-b8c5-4418-9382-8023e03bc083:f7a7306c-495b-4641-b2be-cec33d4ef5a1", "vztah": "potvrdene"}], "stav": {"sz": "II. ÚS 41/2015", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:a8ad0c7a-3016-419c-9cf3-8029e8df8c83", "datum": "2015-03-26", "vztah": "zrusene"}}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e262e4a5-edfa-41c9-9c46-9ae0d6af6eab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.347.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 347/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 347/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.347.2017.2"}, {"guid": "ussr:a8ad0c7a-3016-419c-9cf3-8029e8df8c83", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.41.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 41/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 41/2015 z 26. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-26", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.41.2015.1"}]}