Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/563/2013 z 28. 10. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 28. októbra 2013, sp. zn. 14Co/563/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6912212140.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14Co/563/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6912212140.1 | 2013-10-28 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vydržanie Citované ustanovenia: § 129 ods. 1 OZ, § 130 ods. 1 OZ, § 134 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4e9e3f39-acfe-4736-b199-79b524d9c70f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6912212140.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/563/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212140
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6912212140.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu,
sudcov JUDr. Márie Podhorovej a Mgr. Emy Novodomcovej v právnej veci navrhovateľa: N. N., rod. N.,
nar. X.XX.XXXX, bytom J., F. O. XXX, štátny občan SR, zast. JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom v
Rim. Sobote, Daxnerova 5 proti odporcom 1/ S. W., bytom J., D. N. XXXX, 2/ K.. C. N., nar. XX.X.XXXX,
bytom J., F. O. XXX 3/ N. N., bytom J., X. K. XXX, 4/ S. T., ktorý ako aj jeho prípadní dedičia sa nachádzajú
na neznámom mieste, zast. Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava, Búdkova 36, 5/ U. T., ktorá,
ako aj jej prípadní dedičia sa nachádzajú na neznámom mieste, zast. Slovenským pozemkovým fondom,
Bratislava, Búdkova 36, 6/ X.. I. Q., bytom J., H. XX, 7/ S. F., bytom J., K. XXX, 8/ N. T., ktorý, ako
aj jeho prípadní dedičia sa nachádzajú na neznámom mieste, zast. Slovenským pozemkovým fondom,
Bratislava, Búdkova 36, 9/ S. T., ktorá, ako aj jej prípadní dedičia sa nachádzajú na neznámom mieste,
zast. Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava, Búdkova 36, 10/ K. F., bytom J., S. C. XXX, 11/ S. D.,
bytom J., X. K. XXX, 12/ S. O., ktorý, ako aj jeho prípadní dedičia sa nachádzajú na neznámom mieste,
zast. opatrovníkom Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava, Búdkova 36, 13/ K. O., bytom J., X.
K. XXX, 14/ K. W., bytom I. Q. XX, 15/ U. J., bytom J., I. XXX, 16/ K. J., bytom J., F. O. XXX, 17/ N. W.,
bytom J., J.. R. XXX a 18/ D. D., bytom W. N., A. XXX o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
o odvolaní odporcu 1/, odporkyne 7/ a odporcu 11/ proti rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote
zo dňa 27. 11. 2012 č.k. 6C 101/2012-53 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu, v spojení s opravným uznesením.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že nehnuteľnosti, ktoré sú označené v geometrickom pláne
Geodetickej kancelárie S. F. v J. č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 04. 10. 2011kat. úz. J. ako CKN
parc. č. XXXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere XX m2 parc. č. XXXX/X zastavené plochy
a nádvoria o výmere XX m2, parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2
patria v pomere k celku v 1/1 do výlučného vlastníctva navrhovateľa N. N. rod. N., nar. X. XX. XXXX,
bytom J., F. O. XXX. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak s odôvodnením, že v
konaní bolo preukázané, že už právni predchodcovia navrhovateľa, teda otec navrhovateľa a starý otec
nehnuteľnosti tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku okresného súdu nadobudli v minulosti
už reálne vyčlenené, na týchto nehnuteľnostiach si postavili rodinný dom, hospodársku budovu a tieto
nehnuteľnosti obhospodarovali, ako predmet svojho vlastníctva. Nadobudli teda k nim vlastnícke právo
na základe vydržania podľa ust. § 134 O.z. Keďže navrhovateľ bol v konaní úspešný a náhradu trov
konania nežiadal, tak okresný súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov nepriznal.



Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie odporca 1/ S. W., odporkyňa 7/ S. F. a odporca 11/
S. D.. Odporca 1/ S. W. v podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu poukazoval na to, že toto
rozhodnutie nie je správne, pretože v rozhodnutí nie zachytená dohoda, ktorá odznela na pojednávaní
súdu prvého stupňa o tom, že pokiaľ si bude robiť nárok na vysporiadanie svojho vlastníctva odporca 1/
nebude si navrhovateľ robiť nárok na tú časť nehnuteľnosti, ktorá je v jeho užívaní. Poukazoval tiež na to,
že navrhovateľ nemohol nadobudnúť nehnuteľnosti, na základe vydržania, pretože tieto nehnuteľnosti
neužíval výlučne sám, pretože pozemky boli aj v prenájme Roľníckeho družstva J.. Navrhovateľ tak
nemohol nadobudnúť vlastnícke právo na základe vydržania pozemku.

Odporkyňa 7/ S. F. v podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu taktiež poukazovala na to, že
v rozhodnutí nie je obsiahnutá dohoda o tom, že prenechávajú navrhovateľovi podiely bez finančného
vyrovnania s tým, že navrhovateľ v budúcnosti prenechá podiely svojej parcely v rovnakej výmere na
pozemku, na ktorom má svoj podiel bez finančného vyrovnania.

Odporca 11/ v podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu poukazoval na to, že vo výroku
rozsudku okresného súdu nie je zahrnutá dohoda, z ktorej vyplýva, že pozemky uvedené vo výrokovej
časti rozsudku okresného súdu mu dávajú za podmienok, že keď si ako spoluvlastník bude usporadúvať
svoje vlastnícke vzťahy k svojim nehnuteľnostiam, tak navrhovateľ si nebude nárokovať vyplatenie za
pozemky vo výške ich spoluvlastníckych podielov.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení na odvolanie odporcov žiadal rozhodnutie súdu prvého stupňa
potvrdiť ako vecne správne. V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že odporcovia, ktorí podali
odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vyjadrili súhlas s jeho návrhom na začatie konania a
voči skutkovým tvrdeniam v ňom uvedeným nemali žiadne námietky. Poukazoval na to, že v prípade
odporcov, ktorí podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, ale aj v prípade tých, ktorí s návrhom
súhlasili, ide o podielových vlastníkov nehnuteľnosti, ktorých čiastka predstavuje predmet tohto konania,
pričom pôvodné nehnuteľnosti boli ešte v danej minulosti v prírode medzi právnymi predchodcami reálne
rozdelené a na základe tejto deľby nimi potom aj užívané. Odporcovia sú preto užívateľmi ďalších v
prírode reálne vyčlenených čiastok z pôvodných nehnuteľností, ku ktorým však ešte vo svoj prospech
nemali vysporiadané vlastnícke práva. Odvolania odporcov 1/,7/, a 11/ smerujú len voči odôvodneniu
nimi napádaného rozsudku, keďže z nich nevyplývajú žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by akýmkoľvek
spôsobom spochybňovali oprávnenú a dobromyseľnú držbu nehnuteľností tvoriacich predmet konania
zo strany navrhovateľa. Nebolo spochybnené, že tú časť nehnuteľnosti, ku ktorej sa navrhovateľ
domáhal určenia vlastníckeho práva výlučne a nerušene užívali právni predchodcovia navrhovateľa,
pričom jedinou námietkou odvolateľov je to, aby on v budúcnosti ako podielový spoluvlastník im nerobil
prieky pri prípadnom vysporadúvaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú v ich výlučnom
užívaní. Podľa názoru navrhovateľa odvolania odporcov 1/, 7/ a 11/ sa netýkajú samotného výroku nimi
napádaného rozsudku, ale len jeho odôvodnenia, v ktorom má absentovať vyššie uvedená dohoda
do budúcnosti, že on ako navrhovateľ a podielový spoluvlastník nehnuteľností nebude robiť odporcom
žiadne prekážky vo vysporiadaní ich čiastok, ktoré užívajú. Na základe uvedených okolností považoval
rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne.

Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a tento v zmysle ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

V zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je tiež viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v ods. 2 až 7 §
213 O.s.p. Z obsahu spisu vyplýva, že na pojednávaní okresného súdu dňa 27. 11. 2012 dal okresný
súd účastníkom poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia
predložiť, alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože
na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Po tomto poučení účastníci
vyhlásili, že návrhy na doplnenie dokazovania nemajú. Správne preto okresný súd pristúpil k tomu, že
vyhlásil dokazovanie v právnej veci za ukončené. Za daného stavu potom aj krajský súd vychádzal zo
skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa.



V zmysle ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po preskúmaní obsahu spisu dospel krajský súd k záveru, že okresný súd v danej veci v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav, vykonané dôkazy aj vyhodnotil v súlade s § 132 O.s.p. a svoje rozhodnutie
aj náležite odôvodnil podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Krajský súd sa s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého
stupňa stotožňuje a na tieto odkazuje.

Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania na základe návrhu navrhovateľa bolo určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. J., ako CKN parcely č. XXXX/
X zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2 a parcely CKN č. XXXX/X zastavané plochy a
nádvoria vo výmere XXm2 a parcela CKN č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2.
Navrhovateľ sa domáhal k uvedeným novovytvoreným parcelám určenia vlastníckeho práva vydržaním
a to na základe vyhotoveného geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 04. 10. 2011
vyhotovenom Geodetickou kanceláriou S.O..

Ako vyplýva z geometrického plánu novovytvorené parcely sú vyhotovené geometrickým plánom z
parcely XXXX nachádzajúcich sa v kat. úz. J. a z parcely XXXX, taktiež nachádzajúcich sa v kat. úz. J.. U
uvedených parciel sú účastníci konania vedení ako podieloví spoluvlastníci. Navrhovateľ poukazoval na
to, že nehnuteľnosti tak, ako sú uvedené v geometrickom pláne a tak ako navrhuje k nim určiť vlastnícke
právo, boli v dávnej minulosti v prírode ešte pôvodnými podielovými spoluvlastníkmi reálne rozdelené a
na základe tejto deľby aj užívané. Už jeho starý otec mal odkúpiť v roku 1910 uvedené nehnuteľnosti už
reálne vyčlenené a na týchto si postavil rodinný dom v roku 1938, ktorý je postavený na CKN parcele
XXXX/X a na CKN parcele XXXX/X hospodársku budovu humno.

Užívanie nehnuteľnosti už právnym predchodcom navrhovateľa zo strany odporcov spochybňované
nebolo, pretože tieto nehnuteľnosti ako vyčlenené neužívajú. Nemali preto námietky proti určeniu
vlastníckeho práva navrhovateľa pokiaľ aj on bude súhlasiť s tým, že v budúcnosti nebude mať námietky
proti usporiadaniu vlastníckeho práva k tým nehnuteľnostiam, ktoré oni užívajú. V tomto smere sa
navrhovateľ pred súdom prvého stupňa jednoznačne vyjadril, že nebude mať námietky proti návrhom,
ktorým sa bude určovať vlastnícke právo, pretože on si nerobí nárok na majetok, ktorý je v užívaní
odporcov.

V zmysle ust. § 134 ods. 1 O.z. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má v nepretržitej držbe
po dobu 3 rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

V zmysle ust. § 129 ods. 1 O.z. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo to vykonáva
právo pre seba. Ak je keď držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec, alebo
právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená (§ 130
ods. 1 O.z.).

Základnou podmienkou vydržania je držba veci, pričom môže ísť len o oprávnenú držbu. Oprávnenosť
držby sa posudzuje so zreteľom na ust. § 130 ods. 1 O.z., ktorej držiteľ musí byť so zreteľom na všetky
okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou, ako so
svojou, ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi.

O oprávnenú držbu ide nielen vtedy, ak držiteľ má po celú vydržaciu dobu vec vo svojej faktickej moci,
ale aj vtedy, ak právo držby vykonáva prostredníctvom inej osoby. Držba nezaniká tým, že držiteľ vec
zverí do dočasnej detencie niekomu inému. Ak napr. oprávnený držiteľ dá niekomu vec do nájmu, alebo
mu ju vypožičia, zostáva držiteľom aj po dobu trvania nájmu, či vypôžičky.



V konaní nebolo spochybnené to, že už právni predchodcovia navrhovateľa nehnuteľnosti, ku ktorým
sa domáha určenia vlastníckeho práva, tieto dobromyseľne držali ako vlastné, pričom už starý otec
navrhovateľa si na týchto nehnuteľnostiach postavil domovú nehnuteľnosť a hospodársku budovu v
presvedčení, že predmetné nehnuteľnosti mu vlastníckym právom patria.

O tom, že už v minulosti malo dôjsť k deľbe nehnuteľnosti svedčí aj to, že aj ostatní odporcovia majú
záujem usporiadať si vlastnícke právo k tým častiam spoločnej nehnuteľnosti, ktorú reálne vyčlenenú
užívajú.

Ak za daných okolností, potom okresný súd dospel k záveru, že navrhovateľ nadobudol vlastnícke
právo k časti spoločnej nehnuteľnosti ako nehnuteľnosti označené v geometrickom pláne Geodetickej
kancelárie S. F. č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 04. 10. 2011 pre kat. úz. J. ako CKN parcela č. XXXX/
X zastavené plochy a nádvoria vo výmere XX m2, parcela CKN č. XXXX/X zastavené plochy a nádvoria
vo výmere XX m2 a parcela CKN č. XXXX/X zastavené plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 na
základe vydržania so započítaním si vydržacej doby u svojich právnych predchodcov, považuje krajský
súd rozhodnutie okresného súdu za vecne správne.

Pokiaľ ide o podstatu odvolaní odporcov 1/,7/ a 11/, ktorí poukazovali na to, že rozhodnutie je nesprávne,
lebo nie je v ňom zachytená dohoda o tom, že pokiaľ si budú oni usporadúvať vlastnícke vzťahy k tým
nehnuteľnostiam, ktoré užívajú, nebude si robiť navrhovateľ vlastnícke nároky, tak krajský súd poukazuje
na to, že prednesy v danej veci navrhovateľa, ako aj odporcov sú zachytené v zápisnici okresného
súdu, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ nepopiera vlastnícke právo k tým častiam spoločnej nehnuteľnosti,
ktoré odporcovia tiež užívajú. Poukázal na to, že pokiaľ si budú usporadúvať ich vlastnícke právo k
týmto častiam spoločnej nehnuteľnosti, tak bude súhlasiť s podaným návrhom, lebo si nerobí nárok na
ich majetok. Nebolo preto potrebné, aby v rozhodnutí toto bolo označené, ako osobitná dohoda medzi
účastníkmi konania, pretože pokiaľ odporcovia si budú usporadúvať vlastnícke právo ku svojim častiam
zo spoločnej nehnuteľnosti, tak môžu poukázať práve na uvedené vyjadrenia obsiahnuté v zápisnici
okresného súdu v danom konaní.

Vzhľadom na uvedené okolnosti považoval krajský súd rozhodnutie okresného súdu za vecne správne
a preto ho v zmysle ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

Navrhovateľ mal v odvolacom konaní úspech. Náhradu trov odvolacieho konania proti odporcom
neuplatňoval. Odporcovia 1/,7/ a 11/ v odvolacom konaní úspech nemali. V zmysle ust. § 142 ods. 1
O.s.p. by navrhovateľovi patrila náhrada trov odvolacieho konania. Avšak vzhľadom na to, že trovy vo
vzťahu k odvolateľom neuplatnil, tak krajský súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, aj keď
by mu ináč podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. patrili.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.