{"guid": "198b9e87-9045-4e62-a14b-16a1e4e1d7e2:88b6d682-8477-430a-bc2a-923b6643086f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:7017200873.4", "spisova_znacka": "8Sa/2/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Sa/2/2017 z 27. 6. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. júna 2018, sp. zn. 8Sa/2/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:7017200873.4", "identifikacne_cislo": "7017200873", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Jaroslav Bugeľ", "sudca_id": 118, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jaroslav-bugel-118", "datum_vydania": "2018-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/88b6d682-8477-430a-bc2a-923b6643086f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:7017200873.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:7017200873.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:7017200873.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Sa/2/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200873
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:7017200873.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobkyne Y. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX I. X., zastúpená matkou O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.
XXX, XXX XX I. X., proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie
peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, Zádielska 2, 043 32 Košice,
v konaní o správnej žalobe, v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného zo dňa 16.08.2017 č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2017/9775 takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov
na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, Zádielska 2, 043 32 Košice č. UPS/US6/
SSVODPPKPC1/SOC/2017/9775 zo dňa 16.08.2017   z r u š u j e   a vec   v r a c i a  žalovanému
na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni súd náhradu trov konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím zo dňa 16.08.2017 číslo: UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2017/9775   žalovaný podľa
§ 59 ods. 2 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov odvolanie
žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny H. č. KK1/
OPPnKŤZPaPČ/SOC/2017/23570-3 zo dňa 23.06.2017 potvrdil.

2. Z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovaným správny súd zistil, že na základne žiadosti
žalobkyne zo dňa 26. 05. 2017 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, odbor sociálnych vecí
a rodiny ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím číslo KK1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2017/23570-3
zo dňa 23.06.2017  podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona číslo 447/2008 Z.z. o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov žiadosti o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených
výdavkov v súvislosti so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ktorú podala dňa
26. 05. XXXX H. Y. zastúpená matkou H. O. nar. XX.XX. XXXX nevyhovel a nepriznal jej uvedený
peňažný príspevok.  V odôvodnení tohto rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že podľa
komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok číslo KK1/OPPnKŤZPaPČ/
SOC/2017/23639 zo dňa 21.06.2017, ktorý je zaslaný súčasne s rozhodnutím v zmysle § 2 ods. 3 zákona
číslo 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o
zmene a doplnení niektorých zákonov sa Y. H. zastúpená matkou považuje za fyzickú osobu s ťažkým



zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %. Žiadosti zo dňa 26.05. 2017 o poskytnutie
peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla nemôže byť vyhovené z dôvodu, že uvedená forma kompenzácie
sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia nebola v komplexnom posudku navrhnutá.  Na
základe lekárskych odborných nálezov a v zmysle lekárskeho posudku menovaná nie je odkázaná na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre jeho
navrhnutie. Z uvedeného dôvodu sa peňažný príspevok ako forma kompenzácie sociálnych dôsledkov
ťažkého zdravotného postihnutia nepriznáva.

3. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa voči uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu 1.
stupňa odvolanie, ktoré bolo Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok doručené 07.07.2017, v
ktorom uviedla zákonná zástupkyňa posudzovanej, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím a žiadala
preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolanie odôvodnila tým, že jej dcéra Y. H. má ťažké S.
Namietala, že podľa zákona číslo 447/2008 Z.z. ustanovenie § 14 ods. 6 písm. c) má maloletá dcéra
zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prepravy.

II.

Stručné rozhodnutie napadnutého rozhodnutia

4. O odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu 1. stupňa rozhodol žalovaný napadnutým
rozhodnutím zo dňa 16.08.2017 číslo UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2017/9775.

5. Rozhodnutie odôvodnil tým, že poukázal na odvolacie námietky žalobkyne, popísal priebeh
administratívneho konania, zistený skutkový stav správneho orgánu 1. stupňa,  najmä citovala
ustanovenie § 14 ods. 6, § 38 ods. 1 písm. b) 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu.

6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podkladom pre vydanie z rozhodnutia správneho
orgánu 1. stupňa bol komplexný posudok úradu KK1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2017/23639 zo dňa
21.06.2017, z ktorého vyplýva, že posudzovaná v zmysle § 15 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku ustanovenia
50 % miery funkčnej poruchy podľa časti III. 10. a) prílohy číslo 3 zákona o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu. V dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia nie je odkázaná na sprievodcu. Termín
opätovného posúdenia zdravotného stavu posudkový lekár prvostupňového správneho orgánu na jún
2022. Podľa komplexného posudku posudzovaná  nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom. Z uvedeného dôvodu sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v
komplexnom posudku v oblasti mobility a orientácie a v oblasti zvýšených výdavkoch prvostupňový
správny orgán nenavrhoval kompenzovať peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

7. Na základe podaného odvolania ústredie po preskúmaní predloženej zdravotnej dokumentácie
posudkovým lekárom a jeho vyjadrení v lekárskom posudku číslo UPS/US6/SSVODPPKPC2/
SOC/2017/9789 zo dňa 14.08.2017 vydalo dňa 15.08.2017  komplexný posudok číslo UPS/US6/
SSVODPPKPC2/SOC/2017/9789,   podľa ktorého miera P. podľa časti III. 10. a) prílohy číslo 3 zákona o
peňažných príspevkoch na kompenzáciu, v dôsledku čoho sa posudzovaná považuje za fyzickú osobu
s ťažkým zdravotným postihnutím.  Termín opätovného posúdenia zdravotného stavu posudkový lekár
ústredia ustanovil na  august 2020. Posudzovaná v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia nie je
odkázaná na sprievodcu. Zhodnotené boli všetky lekárske nálezy doložené v spise prvostupňového
orgánu.

8. Žalovaný v odôvodnení konštatoval, že dňa 28.07. 2017 v rámci sociálnej posudkovej činnosti
bolo zistené, že posudzovaná je nezaopatreným dieťaťom, má 2 roky, býva v rodinnom dome v
spoločnej domácnosti s rodičmi a staršou dcérou. Pri výkone sociálnej posudkovej činnosti zákonná
zástupkyňa posudzovanej uviedla, že maloletá dcéra má ťažké S.u. Liečba si vyžaduje zvláštny a
veľmi náročný životný režim. Posudzovaná dD.  Prepravu posudzovanej osobným motorovým vozidlom
vzťahom na špecifickosť jej zdravotného postihnutia je potrebné riešiť prevažne za účelom absolvovania
rehabilitačných cvičení v Šrobárovom  ústave v Dolnom Smokovci, ktorú navštevuje 1 krát týždenne
v prípade zhoršených výsledkov i častejšie. Taktiež sa prepravuje na potrebné lekárske vyšetrenia.



Prepravu posudzovanej zabezpečujú rodičia na osobnom motorovom vozidle tovarovej značky Škoda
- octavia rok výroby 2011, ktorého sú jej vlastníkmi.

9. Žalovaný konštatoval, že z lekárskeho posudku ústredia vyplýva, že ťažkosti posudzovanej aj napriek
ťažkému zdravotnému postihnutiu podľa priloženej lekárskej dokumentácie neodôvodňujú odkázanosť
na individuálnu prepravu.  Nespĺňa kritéria pre individuálnu prepravu v zmysle ustanovenia § 14 ods. 6
písm. a), b), c) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Keďže posudzovaná nie je odkázaná
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného
postihnutia v komplexnom posudku v oblasti mobility a orientácie a v oblasti zvýšených výdavkov
ústredie nenavrhol kompenzovať peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich so zabezpečením osobného motorového vozidla.

10. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že posudkový lekár ústredia sa vo vypracovanom lekárskom
posudku zaoberal všetkými ochoreniami a diagnózami, na ktoré sa posudzovaná lieči a tieto zhodnotil v
zmysle prílohy číslo 3 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu. V závere lekárskeho posudku
uviedol, že posudzované dvojročné dieťa s geneticky potvrdenou U. a nebýva často choré.

11. Žalovaný vyslovil názor, že z lekárskeho posudku ústredia vyplynulo, že u posudzovanej na základe
doložených odborných lekárskych nálezov nebol zistený taký funkčný deficit v oblasti mobility, ani
žiadna iná situácia, ktorá by znemožňovala alebo obmedzovala jej mobilitu do takej miery, aby bola
odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.  Zo záveru lekárskeho posudku
vyplýva, že posudzovaná primerane k svojmu veku je schopná k svojej preprave využiť prostriedky
verejnej hromadnej dopravy a prostriedky železničnej dopravy v zmysle nástupu, výstupu, cestovania a
premiestnenia sa na zástavku, zvláda aj inú situáciu prostriedkov verejnej hromadnej dopravy, pretože
nemá stavy a postihnutia,  ktoré by tomu zabraňovali. Žalovaný vyslovil záver, že podľa komplexného
posudku ústredia, ktorý je podkladom tohto rozhodnutia, posudzovaná nie je odkázaná na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom a z tohto dôvodu jej nevznikajú zvýšené výdavky súvisiace so
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

III.

Podstatné zhrnutie žalobcu a vyjadrenia žalovanej

12. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti v záhlaví tohto
rozsudku uvedeného rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.08.2017 číslo: UPS/US6/SSVODPPKPC1/
SOC/2017/9775.

13. Žalobkyňa v podanej žalobe namietala rovnaké skutočnosti ako v odvolaní voči uvedenému
rozhodnutiu. Uviedla, že jej posudzovaná dcéra má ťažké multiorgánové genetické ochorenie U. Aj jej
druhá dcéra trpí tou istou diagnózou a preto sú vo veľmi ťažkej finančnej situácii. Žijú s rodičmi, ktorí
sú na starobnom dôchodku a majú vážne narušený svoj zdravotný stav. Podľa jej názoru  rozhodnutím
správneho orgánu 1. stupňa, ako aj  rozhodnutím žalovanej boli porušené práva jej dcéry, ktorej garantuje
Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý nadobudol pre Slovenskú republiku
platnosť dňa 25. júna 2010, zverejnený v zbierke zákonov číslo 317/2010, konkrétne článok 28 písm.
c). Uvedené rozhodnutia považuje za nezákonné, nakoľko dcéra má zvýšené výdavky súvisiace so
zabezpečením prepravy osobným motorovým vozidlom a zároveň je rozhodnutie druhostupňového
správneho organu v rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 01.03.02018
navrhol žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol priebeh administratívneho konania pred správnym
orgánom 1. stupňa, v rámci odvolacieho konania citovala odôvodnenia napadnutých rozhodnutí.
K námietkam žalobkyne uviedol, že výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver,
ktorého súčasťou sú aj navrhnuté formy kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného



postihnutia fyzickej osoby. Po zosúladení lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti odvolací orgán
dospel k záveru, že u posudzovanej nebol zistený taký funkčný deficit v oblasti mobility, ani
žiadna iná situácia, ktorá by znemožňovala alebo obmedzovala jej mobilitu do takej miery, aby
bola odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Napriek svojmu ťažkému
zdravotnému postihnutiu je schopná prepravovať sa prostriedkami verejnej hromadnej dopravy osôb,
nastupovať, udržať sa v ňom, vystupovať a zvládnuť iné situácie v nich. Posudzovaná z dôvodu
svojho ťažkého zdravotného postihnutia nespĺňa rozhodujúcu zákonom stanovenú podmienku pre
navrhnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením
prevádzky osobného motorového vozidla, ktorou je odkázanosť na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam kompenzácia formou peňažného príspevku
súvisiaceho so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla v komplexnom posudku sa
nenavrhuje. K žalobnej námietke týkajúcej sa ťažkej finančnej situácie rodiny žalovaný poznamenal, že
predmetom tohto zákona nie je riešenie hmotnej núdze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
ale riešenie sociálnych dôsledkov vyplývajúcich z ťažkého zdravotného postihnutia. Zároveň ústredie
poukázalo aj na ustanovenie § 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, podľa ktorého
práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého
zaobchádzania ustanoveného osobitným predpisom.  K uvedenej žalobe spracoval dňa 16.02.2018
posudkový lekár ústredia vyjadrenie, ktoré tvorí prílohu tohto listu. Posudkový lekár vo svojom vyjadrení
trvá na tom, že po vyhodnotení odborných lekárskych nálezov posudzovaná aj napriek svojmu
nepriaznivému zdravotnému stavu nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom.  Na základe vyššie uvedených skutočností ústredie má za to, že lekárska posudková činnosť
ústredia bola vykonaná v zmysle platných predpisov.  V závere žalovaný uviedol, že nakoľko podľa
komplexného posudku ústredia, ktorý bol  podkladom rozhodnutia, posudzovaná nie je odkázaná na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a z tohto dôvodu jej nevznikajú zvýšené výdavky
súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Žalovaný uviedol, že trvá na
svojom napadnutom rozhodnutí, ktoré považuje za správne a vydané v súlade správnymi právnymi
predpismi.  Má za to, že pre rozhodnutie si zadovážilo dostatočné skutkové podklady,  na základe ktorých
vyslovilo správny právny záver, ktorý v žalobou napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnilo a preto
navrhuje žalobu zamietnuť.

15. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa
23.03.2018 uviedla, že sa so stanoviskom posudkového lekára zo dňa 16.02.2018 nestotožňuje, nakoľko
maloletá Y. trpí zákernou chorobou cystickou fibrózou, kde je žiadúca dennodenná náročná liečba,
obmedzený režim v každej činnosti. Maloletá Y. nenavštevuje materskú školu, tú bude navštevovať
až v 5. roku svojho života a to len na výchovnovzdelávaciu činnosť, to je na 2 hodiny dopoludnia.
Musí mať vyčlenené osobitné WC, musí mať hygienické rúško na tvári počas celého pobytu. Uviedla,
že si uvedomuje, že dieťa je mobilné, no zákerné sú vírusy a baktérie, ktoré vedú k postupnému
znefunkčneniu pľúc, čo má za následok v neskoršom veku transplantáciu pľúc. Naopak, na opakované
respiračné ochorenia postupom nezaberajú žiadne antibiotika až do takej miery že dieťa ich musí
dostávať cez infúzie počas hospitalizácie v nemocnici. V súčasnosti je stabilizovaná, čo je však
výsledkom toho, že je izolovaná od kontaktu s rovesníkmi, ďalej tým že na všetky lekárske vyšetrenia
a rehabilitačné  cvičenia cestujú  osobným motorovým vozidlom. Dieťa je v pravidelnej starostlivosti
detskej pediatričky, ktorá jednoznačne trvá na individuálnej preprave vzhľadom na závažnosť stavu a
riziko infekcie.  K vyjadreniu pripojila vyjadrenie S.. E. K.. Uviedla, že lekárske nálezy dieťaťa posúdila
aj komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorej vyjadrenie doložila do súdneho konania.

16. Z lekárskej správy S.. E. K. zo dňa 11.12.2017 vyplýva, že maloletá Y. H. vzhľadom k závažnosti
stavu rizika infekcie je odkázaná na individuálnu prepravu,  je sledovaná a liečená v centre pre  cystickú
fibrózu v Košiciach.

17. Z vyjadrenia výsledku posúdenia podnetu komisárkou pre osoby so zdravotným postihnutím Z.. L. N.
nar.13.10. 2017 vyplýva, že je toho názoru že Ústredie práce Bratislava pracovisko Košice nekonalo v
súlade so zákonom o peňažných príspevkoch, keď potvrdilo rozhodnutie Úradu práce Kežmarok, ktorým
nebol maloletej Y. H. poskytnutý peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich
so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, nakoľko ani jedno z rozhodnutí správneho
organu nerozhodovalo v súlade s ustanovením § 14 ods. 6 v písm. c) zákona o peňažných príspevkoch
a taktiež nerešpektovalo články Dohovoru OSN článok 1, článok 9, článok 20 písmeno a ), b) Dohovoru



o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý bol vydaný s cieľom chrániť práva osôb so zdravotným
postihnutím. Tým došlo k porušeniu práv maloletej Timei H..

18. Správny súd vec prejednal v rozsahu mu danom treťou hlavou tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z.
Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu
žalovanou dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

19. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských
práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

20. Podľa  § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

21. Podľa § 5 ods. 4  SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi
predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.

22. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

24. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

25. Podľa  § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

26.Podľa § 199 ods. 3  „SSP“ ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

27. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

28. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

29. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku
1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za
jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto
zákonom.

30. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je
znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s
fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a
ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

31. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s
mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

32. Podľa § 5 zákona č. 447/2008 Z. z. sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa
kompenzujú v oblasti
mobility a orientácie,
komunikácie,
zvýšených výdavkov,
sebaobsluhy.



33. Podľa § 8 ods. 1 písm. b/ zákona č. 447/2008 Z. z. v oblasti zvýšených výdavkov sa kompenzujú
zvýšené výdavky súvisiace
1. s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia,
2. so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla,
3. so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom.

34. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. účelom kompenzácie v oblasti zvýšených výdavkov
je zmierniť dôsledky pravidelných zvýšených výdavkov spojených s ťažkým zdravotným postihnutím
fyzickej osoby.

35. Podľa § 14 ods. 6 písm. c) zákona,  fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s
ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti zvládnuť z dôvodu ťažkého
zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku
železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, I.
36. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá
je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených
výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak
a) na diétne stravovanie,
b) súvisiace
1. s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia,
2. so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla,
3. so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom.

37. Podľa § 38 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením
prevádzky osobného motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky na pohonné látky, ktoré
slúžia na jeho prevádzku, ktoré fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím využíva na pracovné
aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo občianske aktivity. Podmienka využívania osobného
motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v mieste svojho
trvalého pobytu.

38. Podľa § 38 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z. výška peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla je mesačne 16,70 %
sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom.

39. Podľa § 38 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z. peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla možno poskytnúť fyzickej osobe
s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom a ktorá
je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla, alebo
nie je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla a jej prepravu zabezpečuje fyzická
osoba, ktorá nemá oprávnenie na vykonávanie prepravy.

40. Krajský súd v Prešove, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu
administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho
konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

41. Správny súd uvádza, že v konaní je spornou otázka aplikácie § 14 ods. 6 písm. c/ zákona č. 447/2008
Z. z. na daný prípad.

42. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že na základe podaného odvolania žalobkyne, žalovaný
po preskúmaní predloženej zdravotnej dokumentácie posudkovým lekárom a jeho vyjadrení v lekárskom
posudku číslo UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2017/9789 zo dňa 14.08.2017 vydal dňa 15.08.2017
komplexný posudok číslo UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2017/9789,  podľa ktorého miera funkčnej
poruchy posudzovanej bola stanovená na 50 % pre najzávažnejšie ochorenie - S. (telesný vývoj
zodpovedá veku), podľa časti III. 10. a) prílohy číslo 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu,



v dôsledku čoho sa posudzovaná považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
Uvedený lekársky posudok  je podkladom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný konštatoval,
že z lekárskeho posudku ústredia vyplýva, že ťažkosti posudzovanej aj napriek ťažkému zdravotnému
postihnutiu podľa priloženej lekárskej dokumentácie neodôvodňujú odkázanosť na individuálnu
prepravu.  Nespĺňa kritéria pre individuálnu prepravu v zmysle ustanovenia § 14 ods. 6 písm. a), b), c)
zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Keďže posudzovaná nie je odkázaná na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom, sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia
v komplexnom posudku v oblasti mobility a orientácie a v oblasti zvýšených výdavkov ústredie
nenavrhol kompenzovať peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so
zabezpečením osobného motorového vozidla. Žalovaný vyslovil názor, že z lekárskeho posudku ústredia
vyplynulo, že u posudzovanej na základe doložených odborných lekárskych nálezov nebol zistený taký
funkčný deficit v oblasti mobility, ani žiadna iná situácia, ktorá by znemožňovala alebo obmedzovala
jej mobilitu do takej miery, aby bola odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Zo záveru lekárskeho posudku vyplýva, že posudzovaná primerane k svojmu veku je schopná k svojej
preprave využiť prostriedky verejnej hromadnej dopravy a prostriedky železničnej dopravy v zmysle
nástupu, výstupu, cestovania a premiestnenia sa na zástavku, zvláda aj inú situáciu prostriedkov verejnej
hromadnej dopravy, pretože nemá stavy a postihnutia,  ktoré by tomu zabraňovali. Žalovaný vyslovil
záver, že podľa komplexného posudku ústredia, ktorý je podkladom tohto rozhodnutia posudzovaná nie
je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a z tohto dôvodu jej nevznikajú
zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

43. Podľa posudku ochrana pred infektami je súčasťou prevencie a liečby a nepredstavuje sociálny
dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z.

44.  Z lekárskej správy S.. E. K. zo dňa 11.12.2017 vyplýva, že maloletá Y. H. vzhľadom k závažnosti
stavu rizika infekcie je odkázaná na individuálnu prepravu,  a teda súd m za to, že maloletá sa má chrániť
úrazu a infekcie.

45. Podmienky odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom sú upravené v § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. Podmienky pre
priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením
prevádzky osobného motorového vozidla upravuje § 38 ods. 1, 9, 10 a 11 zákona č. 447/2008 Z. z.

46. V zmysle dôvodovej správy k návrhu zákona č. 447/2008 Z. z., je jeho účelom upraviť právne vzťahy
pri kompenzácii sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia tak, aby sa vytvorili pre fyzické
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím porovnateľné príležitosti v každodennom živote a eliminovali
sa bariéry, s ktorými sa stretávajú v oblastiach vymedzených v návrhu zákona s cieľom ochrániť túto
skupinu fyzických osôb pred sociálnym vylúčením pri zachovaní ich ľudskej dôstojnosti.

47.  Správny  súd poukazuje aj na to, že základným cieľom konania o kompenzácii je podpora sociálneho
začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti vrátane nepriameho
zabezpečenia nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb za jej aktívnej
účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti, minimalizácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného
postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba schopná prekonať vlastným úsilím a prostriedkami. Najvyšší
súd Slovenskej republiky sa už prostredníctvom svojej ustálenej praxe vyslovil k zámerom zákonodarcu
(teleologický výklad právnej normy), ktorý má byť pri aplikácii ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z.
braný konajúcim správnym orgánom na zreteľ (napr. rozsudok sp. zn. 1Sžso/1/2012 z 28.02.2012).  V
súvislosti s uvedeným súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžso/1/2012  z 28.02.2012,
v ktorom je  zdôraznený zámer zákonodarcu (teleologický výklad právnej normy), ktorý má byť pri
aplikácii jednotlivých ustanovení zákona č. 447/2008 Z.z. braný konajúcim správnym orgánom na zreteľ:
„Základným cieľom konania o kompenzácii je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím do spoločnosti vrátane nepriameho zabezpečenia nevyhnutných podmienok na
uspokojovanie základných životných potrieb za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti,
minimalizácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba
schopná prekonať vlastným úsilím a prostriedkami, ako aj zmiernenie jej nepriaznivej sociálnej situácie.“
Sledujúc takto vymedzený účel zákona č. 447/2008 Z. z. mal, podľa názoru súdu, žalovaný pristúpiť k
výkladu § 14 ods. 6 písm. c/ zákona č. 447/2008 Z. z. spôsobom, ktorý eliminuje možné pochybnosti o
jeho formalizme. Formalizmus nachádza súd v tom, že odkázanosť maloletej na individuálnu prepravu



osobným motorovým vozidlom posudzoval žalovaný výlučne z hľadiska mobility maloletej. Žalovanýv
celom správnom konaní odkázanosť maloletej na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom
preveroval cez jej schopnosť pohybovať sa, t. j. či je maloletá schopná premiestniť sa k vozidlu verejnej
hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať do nich, udržať sa v
nich počas jazdy, vystupovať z nich a zvládnuť inú situáciu v nich porovnateľne s deťmi bez zdravotného
postihnutia v jeho veku.

48. Správny súd v takejto aplikácii práva vidí pochybenie žalovaného, ktorý napriek tomu, že maloletá
je vzhľadom na svoje ochorenie odkázaná dodržiavať striktný zdravotný režim, v rámci ktorého sa
má podľa odporúčaní odborného ošetrujúceho lekára vyvarovať rizikám nákazy, dospel k záveru, že
zdravotné postihnutie maloletej jej bez rizika ohrozenia svojho zdravia umožňuje využívať prostriedky
verejnej hromadnej dopravy osôb, keď počas prepravy prostriedkami verejnej hromadnej dopravy osôb
by bola maloletá vystavovaná kontaktu s množstvom osôb, u ktorých sa dá s určitou pravdepodobnosťou
očakávať výskyt pre maloletú nebezpečných ochorení.

49. Na základe uvedených skutočností súd má za to, že za osobu, ktorá je odkázaná na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom je možné v zmysle § 14 ods. 6 písm. c/ zákona č. 447/2008
Z. z. považovať aj fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá nie je schopná na rovnakom
základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti zvládnuť z dôvodu
ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb pre možné
riziko nákazy, ak sa takáto fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má podľa pokynov
odborných ošetrujúcich lekárov vyvarovať rizikám nákazy. Žalovaný svojím rozhodnutím presunul
bremeno kompenzácie zo strany štátnych orgánov na dobrovoľnú súkromnú pomoc rodiny maloletého,
čo je však v rozpore s vyššie uvedeným cieľom zákona č. 447/2008 Z. z.. Na základe uvedeného
vyhodnotil správny súd ako nesprávny právny názor žalovaného, že maloletá nie je odkázaná na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

50. K uvedenému správny súd dodáva, že v prípade maloletej, ktorá sa musí vyvarovať stretnutiu
s chorými ľuďmi, resp. musí dodržiavať zdravotný režim, nie je možné tieto podmienky dosiahnuť
inak, ako použitím individuálnej prepravy osobným motorovým vozidlom. Maloletá nie je schopná, za
dodržania uvedených podmienok, dostaviť sa v sprievode svojich rodičov na zastávku prostriedkov
verejnej hromadnej dopravy a tam zotrvať v prítomnosti iných osôb do príchodu dopravného prostriedku,
vykonať jazdu a následne sa z neho presunúť do požadovanej lokality, pričom je počas uvedeného
transportu neustále vystavovaná kontaktu s osobami, u ktorých sa dá s určitou pravdepodobnosťou
očakávať výskyt (pre maloletého) nebezpečných ochorení.

51. Ak žalovaný v správnom konaní odkázanosť maloletej na individuálnu prepravu posudzoval výlučne
cez jej schopnosť pohybovať sa prostriedkami hromadnej dopravy, neprihliadajúc na možnosť nákazy,
podľa správneho súdu nesprávne aplikoval § 14 ods. 6 písm. c/ zákona č. 447/2008 Z. z. a vec nesprávne
právne posúdil, pričom nesprávne právne posúdenie veci žalovaným vychádza z komplexného posudku.
V tejto súvislosti správny súd s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Sžo-KS 154/04 zo 17.08.2004 uvádza, že lekársky posudok nie je síce rozhodnutím, preto nemôže byť
predmetom súdneho preskúmania v správnom súdnictve, avšak jeho vecnú správnosť súd posudzuje v
konaní o preskúmanie rozhodnutia, ktoré bolo na jeho základe vydané.

52. Správny súd uvádza, že ak v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. je cieľom úpravy právnych
vzťahov pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu podpora začlenenia fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní ľudskej dôstojnosti,
pri akceptácii uvedených záverov žalovaného, by nepochybne došlo k sociálnemu vylúčeniu a sociálnej
izolácii maloletej.

53. V závere správny súd uvádza, že úlohou žalovaného bude, aby sa v ďalšom konaní právne
vysporiadal s medicínskymi závermi obsiahnutými v posudkoch, a to najmä s tým, či zdravotné
postihnutie maloletej jej bez podstatného rizika ohrozenia jej zdravia umožňuje využiť prostriedky
verejnej hromadnej prepravy. Správny orgán prihliadne na to, že výpočet ochorení uvedený v § 14 ods. 6
psím. c/ zákona č. 447/2008 Z. z. nie je definitívny, ale demonštratívny, čo znamená, že je možné podľa
uvedenej právnej normy posudzovať aj zvládnutie inej situácie, napr. vysoké riziko nákazy.



54. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, rozhodol správny súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku, rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vráti žalovanému
na ďalšie konanie.

55. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 S.s.p., podľa ktorých správny
súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa
pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia
možno priznať len výnimočne.

56. V konaní úspešnej žalobkyni trovy konania nepriznal, nakoľko obsahom súdneho spisu má správny
súd preukázané, že žalobkyni  trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému
subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444
ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§
449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia
byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej
pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}