{"guid": "198b3cc9-1006-4de7-86a3-ee2ebdadc8a5:426cad43-d8ed-4d3a-ac17-a481693a1c55", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2011:3210203339.1", "spisova_znacka": "4CoE/168/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoE/168/2011 z 19. 9. 2011", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 19. septembra 2011, sp. zn. 4CoE/168/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3210203339.1", "identifikacne_cislo": "3210203339", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2011-09-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/426cad43-d8ed-4d3a-ac17-a481693a1c55", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3210203339.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2011:3210203339.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2011:3210203339.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/168/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3210203339
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3210203339.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: GOLDKREDIT, a.s., so sídlom Praha, Pařížska
1067/8, Česká republika, IČO: 28870191, zastúpeného: JUDr. Pavol Čičmanec, advokát so sídlom AK
Trenčín, Hasičská 3855, proti povinnej: B. F., bytom R. U. R., N. XXX/X, o vymoženie 656,28 eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo
dňa 31. januára 2011 č.k. 4Er/880/2010-14 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa     p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ladislava
Ďorďoviča ml. so sídlom Exekútorského úradu v Trenčíne o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
(EX 229/2010) zo dňa 20.10.2010. V odôvodnení uviedol, že exekučné konanie sa začalo na návrh
oprávneného. Ako exekučný titul bol k návrhu pripojený  rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu,
sp. zn. SR 07590/10 zo dňa 02.08.2010. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou
príslušných ustanovení Exekučného poriadku, Občianskeho zákonníka, zákona o rozhodcovskom
konaní, o spotrebiteľských úveroch a Smernice Rady č. 93/13/EHS. V predmetnej exekučnej veci
sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 22.02.2008 medzi oprávneným a povinným,
pričom sa na ňu vzťahuje režim zákona č. 258/2001 Z. z o spotrebiteľských úveroch a podporne
Obchodný zákonník. Ustanovenia Obchodného zákonníka však v danom prípade nemožno použiť,
pretože prednosť má špeciálna právna úprava - zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v zmysle zásady lex specialis derogat lex generalis a tiež preto, že podľa § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Vyššie uvedená zmluva o úvere je v
zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z.   o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej
činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
(dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy  o  spotrebiteľskom  úvere  vo  forme
úveru)  a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady
spojené so spotrebiteľským úverom. Takisto zo zmluvy nevyplýva, že ide o prípady v zmysle § 1 ods.
2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, teda o prípady kedy nejde o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere podľa tohto zákona. Súd prvého stupňa zároveň poukázal na skutočnosť, že
podľa bodu 15 všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli,
že všetky medzi nimi vzniknuté spory budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným všeobecným súdom SR, ak
žalujúca strana podá žalobu podľa Občianskeho súdneho poriadku. Zmluvné strany sa dohodli, že



pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na rozhodnutie akéhokoľvek sporu z tejto zmluvy o
úvere na všeobecnom súde a podľa OSP, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky. Možnosť obrátiť sa so žalobou na súd je daná iba žalujúcej strane a žalujúcou
stranou bude vždy iba oprávnený (GOLDKREDIT a.s.). Je nelogické viazať rozväzovaciu podmienku v
rozhodcovskej doložke na skutočnosť, že povinný podá žalobu na súd, nakoľko on sám je v postavení
dlžníka, a tým odpadá právny dôvod na podanie žaloby. Súd zistil, že vo všeobecných obchodných
podmienkach je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľné podmienky, demonštratívne
uvedené v ustanoveniach § 53 Občianskeho zákonníka ako inštitút, predstavujú pretavenie princípu
dobrých mravov do pozitívneho práva, preto bez ohľadu na účinnosť novely Občianskeho zákonníka,
ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka týkajúcu
sa rozhodcovskej doložky (zákon č. 568/2008 Z. z. účinný od 01.01.2008), takéto ustanovenie, ak
je obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, bude vždy v rozpore s dobrými mravmi, keďže dobré mravy
nepodliehajú zmenám tak dynamickým spôsobom ako Slovenský právny poriadok, a teda exekučný súd
bude podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní aj bez návrhu povinný zastaviť
exekúciu, resp. v tomto prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to
pre rozpor vymáhaného plnenia s dobrými mravmi. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe
rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je totiž plnením, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi. Z dôvodu, že sa má vymáhať plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom, súd podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku  v spojení s § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní ex offo zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom
rozsahu. V tejto súvislosti poukázal aj na povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia
a účelu smernice (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-14/83 Sabine von Colson, Elisabeth Kamann v
Land Nordrhein- Westfalen). K ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských
zmlúv predstavuje takéto interpretačné pravidlo smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je podporené aj rozsudkom Súdneho dvora v spojených
prípadoch C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v
Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98),
Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98). V predmetnom rozsudku Súdny
dvor o. i. konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú
skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich, pokiaľ je to možné vo
svetle presného znenia a účelu tejto smernice. V konkrétnej exekučnej veci aj vzhľadom na neúplnú
transpozíciu vyššie uvedenej smernice zákonom č. 150/2004 Z. z. (účinný od 01.04.2004), ktorým
sa novelizoval Občiansky zákonník, treba mať na zreteli o.i. bod 1 písm. q) prílohy vyššie uvedenej
smernice, podľa ktorého možno za nekalú považovať podmienku, ktorej zmyslom alebo účinkom je
neposkytnúť spotrebiteľovi právo, alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo podať
akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom, alebo ukladať
mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať
na inej zmluvnej strane.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby
odvolací súd rozhodnutie v celom rozsahu zmenil, a to tak, že uzná za oprávnenú a predmetnú žiadosť na
vykonanie exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ďorďoviča ml. a vydá poverenie na vykonanie
exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 229/10. Namietol predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci
v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Uviedol, že sa domnieva, že predmetná zmluva neobsahuje
žiadnu z neprijateľných podmienok a je plne v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi
Slovenskej republiky. Poukázal na ust. § 3 ods. 1) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
dôvodiac, že platné právne predpisy neumožňujú riešiť spotrebiteľské spory s využitím rozhodcovského
súdu ako jedinej inštitúcie, ktorá by rozhodovala o prípadnom spore. Ak by bola zmluva takto postavená,
rozhodcovská doložka alebo zmluva by predstavovala neprijateľnú podmienku a z toho dôvodu by
bola neplatná. Poukázal na to, že formulácia rozhodcovskej doložky v predmetnej zmluve dostatočným
spôsobom zabezpečuje rovnosť zmluvných strán a vymožiteľnosť práva zo strany dlžníka alebo veriteľa.
Rozhodcovská doložka v tomto prípade je ešte doplnená o rozväzovaciu podmienku jej platnosti v
prípade, ak by zmluvná strana podala žalobu na všeobecnom súde. Existencia alternatívneho znenia



rozhodcovskej doložky, t. j. možnosť pre zmluvné strany obrátiť sa v prípade sporu na rozhodcovský
súd alebo všeobecný súd, vylučuje aplikáciu neprijateľnej podmienky na takto uzatvorenú doložku zo
strany exekučného súdu. Považoval za mylnú domnienku zo strany exekučného súdu tú skutočnosť,
že znenie rozhodcovskej doložky svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby nebolo dodržané ust. §
45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a obchádzalo zákon. Zdôraznil, že
samotné rozhodcovské konanie v súčasnosti predstavuje rovnocennú alternatívu riešenia sporov so
všeobecnými súdmi. Rozhodnutie rozhodcu v rozhodcovskom konaní umožňuje oprávnenej strane v
prípade neplnenia povinnej strany domáhať sa okamžite vymáhania svojho nároku cestou exekúcie.
Okrem zníženia celkových výdavkov v súvislosti s konaním spočíva úspora nákladov aj v tom, že
samostatné súdne poplatky za konanie pred rozhodcovským súdom sú často nižšie, ako poplatky za
konanie pred všeobecnými súdmi. Od podania žaloby až do vydania rozhodcovského rozsudku trvá
konanie spravidla podstatne kratšie ako konanie na všeobecných súdoch. Rozhodnutie rozhodcovského
súdu je tak isto ako rozhodnutie všeobecného súdu právoplatným a vykonateľným exekučným titulom.
Zároveň poukázal na ust. § 44 ods. 2) a § 33 ods. 2) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Zdôraznil, že postupom súdu prvého stupňa a výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore so samotným obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. V
konečnom dôsledku podľa právneho názoru exekučného súdu v konečnom dôsledku dochádza aj k
znemožneniu využitia inštitútu rozhodcovského konania na akýkoľvek právny vzťah, ktorý posúdil ako
spotrebiteľský.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné
potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia otázky
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorú účastníci uzavreli dňa 22.02.2008 a je v súlade
s rozhodovaním súdov v analogických prípadoch a nebol zistený žiadny právne významný dôvod na
odlišný postup a rozhodnutie v danom prípade pri posudzovaní doložky. Súd prvého stupňa svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p., preto
odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa a zároveň považuje za potrebné dodať:

Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ust. § 44 Exekučného poriadku v
spojení s ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. z úradnej povinnosti posudzuje, či v rozhodcovskom
rozsudku, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným
titulom, či tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právne nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/), resp., ak rozhodcovský
rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b). Ak zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj
bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných
povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru (§ 2
písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), potom exekučný súd v rámci postupu
podľa § 44 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. z úradnej povinnosti správne
v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá
taký charakter, pre ktorý úplne alebo čiastočne je potrebné exekučné konanie zastaviť. Uvedený postup
súdu je v súlade so zákonom, s ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z., ktorý umožňuje za určitých podmienok
odoprieť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Nemožno prijať názor oprávneného, že exekučný
súd v rámci postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nie je oprávnený posudzovať samotný
právny vzťah (zmluvu), ktorý bol základom pre priznaný nárok exekučným titulom. Ak má exekučný
súd posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje na plnenie, ktoré je charakterizované v ust. §
45 ods. 1 písm. c), resp. nemá nedostatok podľa § 40 písm. a) alebo b) zákona č. 244/2002 Z. z.,
nevyhnutne je potrebné vychádzať v prípade spotrebiteľského úveru z úverovej zmluvy, na základe
ktorej bol oprávnenému priznaný nárok rozhodcovským rozsudkom. Pri posudzovaní exekučného titulu
z aspektov ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z, správne súd prvého stupňa vychádzal z
ust. § 53 ods. 1 a 4 a § 54 ods. 1, 2  Občianskeho zákonníka a Smernice 93/13/ES a zisťoval, či úverová
zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má



nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská
doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán
značnú nerovnováhu (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy).
Rozhodcovskú doložku vo Všeobecných obchodných podmienkach správne považoval súd prvého
stupňa za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti.

Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách nemá ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna
povinnosť interpretovať vnútroštátne právo komunitárne komforným spôsobom. Smernica podľa čl.
1 písm. q) Prílohy považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za
ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ ako druhá
zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že
spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok, a
že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod tlakom finančnej tiesne, a tak podnikateľ vlastne
môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s
ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky. Za neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú
doložku aj v danej veci, ktorá je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, ktoré predkladal
oprávnený povinnému na formulári, pričom jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť. Z uvedenej doložky
nie je transparentné, akým spôsobom a kto bude objektívnym rozhodcom pre riešenie sporu medzi
účastníkmi, nie je možné z tejto doložky zistiť ani to, kde sa vlastne \"dohodnutý\" rozhodcovský súd
nachádza. Ak sa oprávnený domnieva, že exekučný súd nemá právomoc sa zaoberať v rámci postupu
podľa § 44 ods. 1 samotným obsahom úverovej zmluvy, teda dojednanými podmienkami, vrátane
rozhodcovskej doložky, odvolací súd poukazuje osobitnú právnu úpravu v ust. § 45 zákona č. 244/2002
Z. z., z ktorej pre súd vyplýva povinnosť ex offo sa zaoberať exekučným titulom. Ak exekučný titul bol
vydaný na základe spotrebiteľského úveru, ktorého dojednania musia byť v súlade s ust. § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka, nemôžu obsahovať práva a povinnosti, ktoré nie sú v rovnováhe, a preto
sú považované za nekalé a sankcionované absolútnou neplatnosťou, v dôsledku čoho samotnému
exekučnému titulu možno odoprieť vykonateľnosť. Na podporu tohto názoru odvolací súd poukazuje tiež
na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktorý v rozhodnutí C - 168/05 uviedol, že na rozhodcovský
rozsudok v spore zo spotrebiteľskej zmluvy má súd kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadnuť z
hľadiska jeho platnosti, resp. nulity takého rozhodcovského rozhodnutia a nie je potrebné jeho prípadné
zrušenie postupom podľa vnútroštátnych predpisov.

Odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský
rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2
písm. d) Exekučného poriadku a správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol
(§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e      j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/880/2010", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "2edd0d9e-cac2-4f89-ad26-9132e3b6bf26:796ddeb9-107f-4328-a72a-6ae1e7906311", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Er/880/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4Er/880/2010 z 1. 4. 2019", "sud": "Okresný súd Žiar nad Hronom", "datum_vydania": "2019-04-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2edd0d9e-cac2-4f89-ad26-9132e3b6bf26:796ddeb9-107f-4328-a72a-6ae1e7906311"}], "citovane_v": []}