{"guid": "1984f8b7-96cb-45b6-9cb1-e7231c0ac46f:82475d07-0bd0-4c89-8beb-41ad946c1e1d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7111225958.2", "spisova_znacka": "2Co/71/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/71/2014 z 24. 2. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 24. februára 2015, sp. zn. 2Co/71/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7111225958.2", "identifikacne_cislo": "7111225958", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ľubomíra Krišťáková", "sudca_id": 1316, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubomira-kristakova-1316", "datum_vydania": "2015-02-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/82475d07-0bd0-4c89-8beb-41ad946c1e1d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7111225958.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7111225958.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7111225958.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/71/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111225958
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7111225958.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr.
Dany Ferkovej a JUDr. Táni Veščičikovej, v právnej veci žalobcu L. U., V. X. M., M. XXX/XX, zastúpeného
JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Advokátska kancelária Košice, Štúrova 20, proti žalovanému
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mliekarenská 10, zastúpenému JUDr. Andreou
Cvikovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, o neplatnosti zmlúv, o odvolaní žalobcu a
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 22.10.2013 č.k. 15C/288/2011-124 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok vo veci samej.

Z r u š u j e  rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie.

P o t v r d z u j e  uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 14.1.2013 č.k. 15C/288/2011-89.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom určil, že zmluvné podmienky uvedené v bode 6 a 7
Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa X. X. XXXX uzatvorenej medzi žalobcom a
žalovaným sú neprijateľné zmluvné podmienky.

Určil, že zmluvné podmienky uvedené v bode 6 a 7 Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa X. X. XXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným sú neprijateľné zmluvné podmienky.

Určil, že zmluvné podmienky uvedené v bode 6 a 7 Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa X. X. XXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným sú neprijateľné zmluvné podmienky.

Určil, že zmluvné podmienky uvedené v bode 6 a 7 Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa XX. X. XXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným sú neprijateľné zmluvné podmienky.

Určil, že podmienky uvedené v bodoch 2.1, 3.2, 5.1, 5.3, 6.1, 6.2, 6.3, 6.5, 6.7, 10.1, 13.2, 14.1, 14.2,
14.3, 14.4, 18.1, 18.2 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere žalovaného zo dňa XX.
X. XXXX a zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere žalovaného zo dňa XX.X.XXXX sú
neprijateľné zmluvné podmienky.

Určil, že zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa X. X. XXXX, č. XXXXXXXXXX zo dňa
X. X. XXXX, č. XXXXXXXXXX zo dňa X. X. XXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. X. XXXX uzatvorené
medzi žalobcom a žalovaným sú neplatné.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.



Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca uzavrel 4 zmluvy o revolvingovom
úvere, z toho tri zmluvy dňa X. X. XXXX a štvrtú zmluvu dňa XX. X. XXXX. Jedná sa o spotrebiteľské
zmluvy uzavreté podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení a
Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. V čase podpisovania zmlúv žalovaný neoznámil žalobcovi
celkovú výšku úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov ani odmenu za poskytnutie revolvingu, so
zmluvami boli pripojené neoddeliteľne spojené „Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere“.
Na všetkých zmluvách je uvedená aj manželka žalobcu U. U. ako spoludlžník 1, ktorá uvedené zmluvy
podpísala v rovnaký deň ako žalobca. Žalovaný mohol výšku úveru jednostranne znížiť a schváliť
iné parametre úveru (bod 2.1), čo tvorí neprijateľné zmluvné podmienky. V zmysle ustanovenia 2.2
zmluvných podmienok žalovaného „Veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi oznámenie veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi. Oznámenie veriteľa bude okrem iných obsahovať nasledujúce údaje: ... schválenú
výšku úveru vrátane meny, ... celkovú výšku úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov úveru, priemernú
hodnotu RPMN platnú ku dňu podpísania tejto zmluvy o revolvingovom úvere, celkovú čiastku, ktorú
musí dlžník zaplatiť, ročnú úrokovú sadzbu úveru.“ Celková výška úveru, ročná percentuálna miera
nákladov, priemerná hodnota ročných percentuálnych nákladov mala byť dlžníkovi oznámená do 30 dní
od podpísania žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru (zmluvy o revolvingovom úvere).

Žalovaný oznámenia k zmluvám vyhotovil až po podpise jednotlivých zmlúv dňa 5. 3. 2010, čo potvrdil
podpisom a odtlačkom vlastnej pečiatky na oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a na
jednotlivých zmluvách o poskytnutí revolvingu. V zmluve č. XXXXXXXXX, ktorú žalobca podpísal dňa
XX. X. XXXX, vyhotovil žalovaný Oznámenie dňa XX. X. XXXX a zmluvu podpísal dňa XX. X. XXXX.
Obratom odoslal žalobcovi finančné prostriedky ním poskytnutého úveru na bankový účet žalobcu,
ktorý uviedol v zmluve. Žalobca nemohol ovplyvniť výšku úveru, celkové náklady a ročnú percentuálnu
mieru nákladov. Ročná percentuálna miera nákladov vo výške 67,70 %, ročná úroková sadzba úveru
vo výške 70 % a ročná sadzba revolvingu vo výške 68,44 % podstatne prevyšujú odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu a sú neprijateľnou podmienkou. Plnenie zo zmlúv je navyše zabezpečené
blankozmenkou (body 6.1 až 6.7 zmluvných podmienok) a Dohodou o zrážkach zo mzdy dlžníka a
všetkých spoludlžníkov (bod 13.2). Neprijateľnú podmienku obsahujú aj ďalšie ustanovenia zmluvných
podmienok žalovaného, ustanovenie 3.2, kde sa uvádza povinnosť dlžníka vopred súhlasiť so zmenou
RPMN, hoci aj v jeho neprospech, ustanovenia 5.1 a 5.3, ktoré hovoria o zmluvnej odmene a odkazujú
na bod 2.2 zmluvných podmienok žalovaného.

Žalobca ako spotrebiteľ bol znevýhodnený zavedením režimu Obchodného zákonníka, ktoré stanovuje
10-ročnú premlčaciu dobu, čím sa maximálne znevýhodňuje oproti 3-ročnej premlčacej dobe stanovenej
v Občianskom zákonníku (bod 8.7). Bod 6.3 zmluvných podmienok umožňuje žalovanému, že môže
uviesť na blankozmenke ako údaj splatnosti ľubovoľný dátum, t.j. konkrétny deň splatnosti ktorejkoľvek
pohľadávky voči žalobcovi.

V ustanoveniach zmluvných podmienok, ktoré sa týkajú omeškania dlžníka, sa výška sankcie neodvíja
od výšky nesplatenej splátky za daný mesiac, ale od sumy nesplatených splátok, ktoré sa navýšia o
zmluvnú pokutu. Ide o zmluvné podmienky v časti „14. Sankcie“, kde bod 14.1 stanovuje v prípade
omeškania s úhradou splátky úveru a) 15 dní po termíne splatnosti odporca môže požadovať zmluvnú
pokutu vo výške 8 % z výšky dlžnej splátky, b) 30 dní po termíne splatnosti veriteľ môže požadovať 13
% z výšky dlžnej splátky nad rámec pokuty.

Bod 14.2 stanovuje, že v prípade omeškania dlžníka s úhradou záväzkov, ktoré sa z dôvodu omeškania
dlžníka s úhradou splátky o viac ako 3 mesiace stali okamžite splatnými, je veriteľ oprávnený požadovať
nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej v bode 14.1 ďalšiu zmluvnú pokutu vo výške 30 % zo sumy
nesplatených splátok. Teda ak by sa žalobca omeškal s prvou splátkou o viac ako 3 mesiace, platil by
zmluvnú pokutu vo výške 30 % zo sumy mesačnej splátky x počet všetkých mesačných splátok.

Bod 14.4. stanovuje ďalšiu zmluvnú pokutu vo výške 0,20 % denne (73 %) nad rámec uvedených
zmluvných pokút, a to za predpokladu, ak dlžník neuhradí všetky svoje záväzky podľa zmluvy v lehote
do 30 dní odo dňa, keď sa stali podľa bodu 13.1 okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka.

Bod 18.2 zmluvných podmienok „Rozhodcovská doložka“ obsahuje mená rozhodcov, ktoré sú už vopred
vybrané a žalobca ako dlžník nemal akúkoľvek možnosť ovplyvniť ani výber rozhodcovského súdu ani



výber rozhodcov. Rozhodcovské konanie mimo bydliska žalobcu je pre žalovaného výhodnejšie. Ak by
žalobu podal žalobca sám na ním zvolený rozhodcovský súd, príslušným na konanie bude súd v obvode
bydliska žalobcu a žalovaný môže podať žalobu sám na ním zvolený rozhodcovský súd a uplatňovať si
zo zmluvy všetky neprijateľné podmienky.

Bod 13.2 zmluvných podmienok - dohoda o vykonávaní zrážok zo mzdy podľa § 551 Občianskeho
zákonníka obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobcu
dohody o zrážkach zo mzdy, na základe ktorých žalobca nemal možnosť odoprieť plnenie z uvedených
zmlúv a platiteľ mzdy tieto zrážky na základe dohody o zrážkach zo mzdy aj vykonával až do rozhodnutia
Okresného súdu Košice I, ktorý nariadením predbežného opatrenia pod č.k. 19C/266/2011-26 zo dňa
22. 8. 2011 vyhovel návrhu žalobcu v celom rozsahu a zakázal platiteľovi mzdy vykonávať zrážky.

Ak by súd nerozhodol o neplatnosti revolvingových zmlúv, žalobca by bol v stave neistoty. Jeho právne
postavenie by bolo neisté, nevýhodné. Žalovaný by si uplatňoval zrážky zo mzdy na základe dohody o
zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou zmluvných podmienok. Žalobca teda osvedčil naliehavý právny
záujem podľa § 80 písm. c/ O.s.p. (Ak si žalovaný uplatňuje pohľadávku s príslušenstvom a zmluvnými
pokutami, na požadovanom určení rozsahu neplatnosti zmlúv má naliehavý právny záujem, uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Cdo 1/2009).

Námietky žalovaného, že zmluvy o revolvingovom úvere uzavreté so žalobcom obsahovali všetky
náležitosti stanovené zákonom, nemožno akceptovať. Žalobca predložil súdu dôkaz (v spise na č.l.
67), z ktorého vyplýva, že skôr ako Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi bola zaslaná
žalobcovi na jeho účet požadovaná finančná čiastka úveru. Žalobca nebol s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka oboznámený pred podpisom zmlúv, ani v čase podpisu zmlúv, ale až doručením Oznámenia
veriteľa o schválení úveru, ktoré bolo vyhotovené dňa 5. 3. 2010. Žalobca podpísal žiadosť, resp.
zmluvu o revolvingovom úvere dňa 3. 3. 2010 a až z Oznámenia o schválení úveru bola žalobcovi
ako spotrebiteľovi známa výška, splatnosť úveru, výška mesačnej splátky, dátum prvej splátky, ročná
percentuálna miera nákladov a ďalšie náležitosti. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov je podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch podstatná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 42) a ak
nie je obsahom zmluvy, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ročná percentuálna miera
nákladov je v danom prípade prevýšená v rozpore s dobrými mravmi a podstatne prevyšuje obvyklú
odplatu. Výška sankcií je neprimerane vysoká a pri kumulácii viacerých sankcií sa jedná o úžeru v
rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). Ak by si žalovaný uplatnil dva alebo tri druhy
sankcií naraz, spotrebiteľ by preplatil čiastku, ktorá mu bola poskytnutá ako úver, a to niekoľkonásobne.

Z uvedených dôvodov a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd prvého stupňa žalobe
žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 150 O.s.p. Neúspešný žalovaný na náhradu trov
konania nemá právo a úspešnému žalobcovi súd trovy konania nepriznal, lebo prihliadol na okolnosti
danej veci a okolnosti na strane účastníkov z dôvodov aplikácie právnych predpisov, pritom to neohrozí
majetkovú sféru žalobcu.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalovaný aj žalobca.

Žalovaný odvolanie podal z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s písm. f/ a písm. h/
O.s.p., ďalej podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ a e/ O.s.p. v spojení s ust. § 221. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a rozhodol o zamietnutí žaloby, alternatívne aby
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil aj trovy odvolacieho konania.

Predovšetkým namietal, že súd sa nezaoberal tým, že účastníkom konania neboli všetci účastníci
zmluvy, keďže zmluvu ako spoludlžníčka podpísala aj manželka.

Ďalej namieta, že žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru a zmluva o revolvingovom úvere sa týkajú
predzmluvného štádia medzi účastníkmi a preto bez ohľadu na to, či ide o účelovú dezinterpretáciu
alebo nesprávne skutkové záveru je omyl ohľadom okamihu vzniku zdrojov nesprávnych skutkových
záverov a následne aj nesprávneho posúdenia. Má za to, že ujednania obsiahnuté v článku 1., 1.2,
1.3, v článku 2, 2.1, 2.2, v článku 3., konkrétne 3.1 a odsek 3.2 bez ohľadu na to, ako sú vložené na



rubovej strane listiny, ktorá je žiadosťou, resp. zmluva, nejde o zmluvné dojednanie v zmysle toho, ako
právny poriadok a doktrína zmluvné dojednania definuje. Ide o úpravu toho, ako zmluva môže vzniknúť.
Dané ustanovenia ale netvoria súčasť zmluvného vzťahu ako určité zmluvné podmienky a teda z povahy
veci ani nemôžu byť neprijateľnými ustanoveniami. Má za to, že z rozsudku nie je možné zistiť, v čom
by mala spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán ohľadom postupu pri
podaní žiadosti, jej posudzovania a schvaľovaní. Okrem toho súd za neprijateľnú podmienku vyhlasuje
aj také ustanovenie, ktoré v zmysle výslovnej dikcie zákona nikdy neprijateľnou byť nemôže. Napr. cena
plnenia, teda v danom prípade zmluvná odmena úver, ktorá v zmysle § 53 ods. 1 veta druhá Občianskeho
zákonníka neprijateľnou podmienkou nemôže byť.

Ďalej má za to, že záver súdu, že žalobca nebol v čase podpisovania zmluvy oboznámený s údajmi, ako
celková výška úveru, ročná percentuálna miera nákladov, ani s odmenou za poskytovanie revolvingu
je nepravdivá. Súd ani neuvádza, na základe čoho k tomuto dospel. Má za to, že z bodu 5 žiadosť,
ktorá je návrhom na uzavretie zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru všetky údaje vyplývajú. Aj z
jednotlivých zmlúv jej preukázané, že úver bol schválený v tej výške, ako bol požadovaný v rovnakej
splatnosti a dokonca s nižšou hodnotu RPMN ako žalobca uviedol v žiadosti. Skutkové závery súdu
prvého stupňa sú v rozpore s vykonaným dokazovaním, vychádzajú z nesprávnych skutkových zistení
a nesprávneho právneho posúdenia.

Pokiaľ ide o záver, že bod 2.1 predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, má za to, že tvrdenie súdu
vychádza nielen z nesprávneho ustálenia procesu vzniku zmluvy, ale aj z nesprávneho výkladu pojmu
neprijateľná podmienka. Má za to, že ustanovenie článku 2, ods. 2.1 nie je pritom ani len dojednaním
tvoriacim súčasť zmluvného vzťahu, ale upravuje len predzmluvné štádium právneho vzťahu, ktorý môže
vzniknúť. Odstavec 2.1 teda upravuje len predzmluvné štádium, ide teda o situáciu, kedy zmluva ešte
nevznikla a teda dané ustanovenie neupravuje žiadne práva a povinnosti zo zmluvy. Z podstaty veci
preto nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Má za to, že je zavádzajúce tvrdenie žalobcu, že
žalobca nemohol ovplyvniť výšku úveru. Úver mu bol vždy poskytnutý v sume, v akej ho požadoval.

Ďalej namietal, že tvrdenie súdu o povinnom súhlase so zmenou RPMN v neprospech žiadateľa v
odseku 3.2 je nedôvodné a skôr účelovým argumentom. Okrem toho, že odsek 3.2 sa netýka zmluvného
štádia právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, súd nezohľadňuje, že výpočet RPMN je zákonný
dôsledok aplikácie príslušného vzorca stanoveného zákonom. V prípade žalobcu nedošlo k žiadnej
zmene v neprospech žalobcu, naopak, k zníženiu RPMN v jeho prospech. Poukázal aj na to, že žiadateľ
mohol odstúpiť od zmluvy v lehote 14 dní bez uvedenia dôvodu, teda právo žalovaného na neposkytnutie
úveru v požadovanej výške je vyvážené právom dlžníka.

Namietal aj nepreskúmateľnosť rozsudku v časti týkajúcej sa neprijateľnosti bodu 6 a 7 jednotlivých
zmlúv odseku 5.1, 5.3, 6.1, 6.2, 6.3, 6.5, 6.7, 10.1 a 18.1 zmluvných ujednaní. Z odôvodnenia nie je
zistiteľné, v čom mali byť ustanovenia o spoludlžníckom záväzku o vystavení blankozmenky o povinnosti
zaplatiť zmluvnú odmenu za poskytnutie úveru, či za poskytnutie revolvingu za neplatné.

Žalovaný namietal aj neodôvodnenie výrokov 1 - 6, keďže nie je zrejmé, v čom má byť bod 6 a 7
neprijateľnou podmienkou.

Namietal ďalej, že výška odplaty za úvery je v prípade všetkých uzavretých zmlúv v súlade so zákonom
č. 258/2001. Súd pri svojom rozhodovaní do úvahy nebral príslušné zákonné ustanovenia. Tvrdenia, že
odplata je neprimeraná a podstatne prevyšuje odplatu obvyklú na finančnom trhu žalovaný zdôvodnil
osobitne tak, že súd nepoužil správnu právnu normu, aj keď žalovaný na to výslovne upozornil a súd
nerozhodol v zmysle § 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 a súd absolútne prehliadol argumentáciu
žalovaného ohľadom týchto ustanovení. Uviedol, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov v
prípade zmluvy o revolvingových úveroch bola v súlade s týmto zákonom a tvrdenie súdu je v rozpore
s ustanoveniami zákona, pričom súd výslovne neargumentuje v tomto smere žiadnym konkrétnym
údajom.

Ďalej má za to, že súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal ani tým, že nárok na zmluvnú pokutu
vznikne až porušením zmluvy, nie jej uzavretím. Súd sa nezaoberal ani tým, že výška zmluvnej
pokuty závisí od trvania porušenia zabezpečenej povinnosti. Namietal aj záver súdu prvého stupňa o
nerovnováhe v právach a povinnostiach strán vyplývajúcich z rozhodcovskej doložky. Má za to, že z



rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho má určenie rozhodcov spôsobovať značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach, a teda neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Ak by z pohľadu súdu malo
byť problematické len určenie rozhodcov, potom by mal určiť len neplatnosť danej časti rozhodcovskej
doložky, nie celú. V takom prípade by sa pri stanovení rozhodcu postupovalo podľa príslušných
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní.

Žalobca v odvolaní proti výroku o trovách konania navrhol rozsudok v tejto časti zmeniť a priznať trovy
vo výške 1.291,81 eur.

K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej považuje za
vecne správne, pričom žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a priznal náhradu
trov v zmysle odvolania a priznal aj trovy odvolacieho konania 158,14 eur.

Pokiaľ ide o námietku, kde na strane žalovaného mala byť účastníčkou konania aj U. U. uviedol,
že v týchto prípadoch môže súd aj bez návrhu určiť, že podmienka používaná v spotrebiteľských
zmluvách je neprijateľná, resp., že takáto podmienka neplatná.Teda aj v danom prípade by súd mohol
rozhodnúť o tejto podmienke aj bez toho, že by účastníčkou konania bola  U. U.. Má za to, že v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa súd môže aj bez návrhu vysloviť, že podmienka v spotrebiteľských
zmluvách je neplatná, pričom nie je výslovne uvedené, že všetci účastníci zmluvy majú byť aj účastníkmi
konania. Na samotnom určení mal žalobca naliehavý právny záujem, ktorý spočíval v tom, že vyslovenie
neprijateľnosti konkrétnych podmienok by bolo možné ustáliť, v akej výške by mal povinnosť ako jeden
zo solidárnych dlžníkov platiť predmetný úver a navyše takýto úver by sa považoval za bezúročný a v
opačnom prípade jeho právne postavenie by bolo neisté.

Pokiaľ žalovaná vo svojom odvolaní prezentuje, že dojednanie ohľadom zmlúv nie sú zmluvnými
dojednaniami v zmysle toho, ako právny poriadok a doktrína zmluvné  dojednania definuje, snaží sa
odprezentovať názor, že predmetné ustanovenia nie sú zmluvnými dojednaniami, má za to, že z veci
vyplýva, že predmetné ustanovenia sú súčasťou žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, pričom
sú s touto časťou pevne spojené a navyše uvedené ustanovenia žalovaná nazvala zmluvné dojednanie
zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profi Credit Slovakia s.r.o. Aj samotná žalovaná v zmluvách
uviedla, že ide o zmluvné dojednania, preto nie je možné v zmysle § 35 ods. 2 O.s.p. tento prejav vôle
vykladať v rozpore s jazykovým prejavom. K ďalším bodom uviedol, že má za to, že neprijateľnými
zmluvnými podmienkami sa považujú tie, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť
oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Zhoduje sa s názorom súdu prvého stupňa, že v čase podpisovania
zmluvy sa žalobca v 1. rade nemohol oboznámiť s celkovou výškou úveru, ročnou percentuálnou mierou,
ani s odmenou za poskytovanie úveru, teda so súčasťou celkových nákladov na zmluvu a má za
to, že so zmluvami boli neoddeliteľne spojené zmluvné dojednania, zmluvy o revolvingovom úvere,
teda bez toho, aby žalovaná oznámila vyššie uvedené zmluvné náležitosti, podpísal tri zmluvy, pričom
poukázal na ustanovenie bodu 2.2 zmluvných podmienok žalovanej, z ktorých vyplýva, že veriteľ je
povinný odoslať dlžníkovi oznámenie veriteľa o schválenie úveru dlžníkovi. Oznámenie veriteľa bude
okrem iných obsahovať aj tieto údaje: schválenie výšky úveru, vrátane meny, celkovú výšku úveru,
ročnú percentuálnu mieru nákladov úveru, priemernú hodnotu RPMN, platnú ku dňu podpísania zmluvy,
celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť, t.j. úver plus úroky za celú dobu čerpania úveru, ročnú úrokovú
sadzbu úveru, celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu. O neprijateľnosti tejto
podmienky konštatujú ustanovenia zmluvy o poskytovaní revolvingového úveru, kde sa spomína celková
výška úveru, ročná percentuálna miera nákladov, priemerná hodnota ročných percentuálnych nákladov,
kde je uvedené, že výška týchto hodnôt bude dlžníkovi oznámená do 30 dní odo dňa podpísania žiadosti.

K bodu II.E odvolania žalovanej konštatuje, že v ustanovení bodu 3.2 vete prvej je uvedené, že v prípade,
že sa počet splátok úveru požadovaných dlžníkom zmení na základ úpravy, výšky a počtu splátok zo
strany veriteľa, dlžník súhlasí so zvýšením, resp. znížením RPMN. Už z tohto textu je zrejmé, že v
prípade zmeny úpravy výšky a počtu splátok je povinný súhlasiť s bližšie nešpecifikovanou zmenou
RPMN. Žalovaná sa z tohto ustanovenia snaží interpretovať v rozpore s jeho výslovným vyjadrením.

K bodu III. A odvolania žalovanej konštatuje, že  bod 6.3 žalovanú zvýhodňuje tým, že môže uviesť na
vystavenú blankozmenku ako údaj splatnosti ľubovoľný dátum, t. j. konkrétny deň splatnosti akejkoľvek
svojej pohľadávky voči nemu alebo jej časti, príslušenstva, zmluvných pokút na základe predmetných



zmlúv, čím môže ešte viac posilniť vymáhateľnosť svojich nárokov na jeho úkor. Z uvedeného má za to,
že aj tento bod  je potrebné považovať za neprijateľnú  zmluvnú podmienku.

Pokiaľ ide o body IV., V., VI., VII. a VIII. odvolania žalovanej poukázal na to, že žalovanou poskytnuté
RPMN vo výške 67,70%, ročná úroková sadzba úveru vo výške 70,00% a ročná sadzba revolvingu
vo výške 68,44% hrubo porušuje dobré mravy a podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za porovnateľné spotrebiteľské úvery poskytované nebankovými spoločnosťami.

V súvislosti s výškou zmluvnej pokuty a neprijateľnosťou podmienkou rozhodcovskej doložky poukazuje
na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011 zo dňa 21. 11. 2012, kde okrem iného
sa uvádza, že odvolací súd považuje zmluvnú pokutu v rozsahu 0,2 % denne, t.j. 73 % p.a. za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Stotožňuje sa so záverom súdu prvého stupňa, že ide o rozpor  s ust.
§ 39 Občianskeho zákonníka.  Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa aj v tom
smere, že ide o neprijateľnú rozhodcovskú doložku podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka,
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovi. O takúto rozhodcovskú doložku ide aj pri
možnosti výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcom, pretože z pohľadu spotrebiteľa je jedno, či mu
rozhodcovské konanie vnúti rozhodcovská zmluva alebo veriteľ svojim konaní, čo je takmer pravidlo, že
arbitráž vyvolávajú dodávatelia. Z uvedeného dôvodu navrhol rozhodnúť tak, ako v úvode konštatoval.

Krajský súd na základe podaných odvolaní vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), rozsudok vyhlásil verejne v súlade s ust. § 153 ods. 1 O.s.p., pričom verejné vyhlásenie rozsudku
oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a
správne vo veci aj rozhodol, pokiaľ návrhu vyhovel. Pochybil iba pri rozhodovaní o trovách konania.

Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody tohto rozsudku vo veci samej, na ktoré v celom rozsahu
poukazuje odvolací súd.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na
ktoré v celom rozsahu odvolací súd poukazuje a má za to, že odvolacie námietky žalovaného sú v celom
rozsahu neopodstatnené, s týmito odvolacími námietkam sa v celom rozsahu vysporiadal súd prvého
stupňa v dôvodoch napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukazuje.

Keďže rozsudok súdu I. stupňa je vo veci samej vecne správny, odvolací súd ho podľa § 219 ods. 1,
2 O.s.p. potvrdil.

Vo výroku o trovách konania sa odvolací súd nestotožňuje so záverom, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa pre rozhodnutie o trovách konania, lebo nejde o také okolnosti prípadu, pričom ani
nie je zrejmé, aké okolnosti mal súd  I. stupňa na zreteli. V tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný pre
nedostatok dôvodov, a preto  ho odvolací súd v tejto časti zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

Pokiaľ ide o odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd I. stupňa uložil žalovanému zaplatiť 100 eur z dôvodu
odročenia pojednávania podľa § 147a O.s.p., žalovaný odvolaním namieta, že neúčasť žalovaného
nebola dôvodom odročenia, preto  nie je možné aplikovať § 147a ods. 1 O.s.p. Uviedol, že nežiadal
pojednávanie odročiť a nešlo o neospravedlnenú neúčasť zo strany žalovaného.

Žalobca navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť s tým, že inštitút náhrady podľa § 147a O.s.p. je
potrebné vykladať v spojení s ostatnými ustanoveniami O.s.p. upravujúcimi pojednávanie.

Odvolací súd preskúmal toto uznesenie a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

V danom prípade súd aplikoval ust. § 147a O.s.p. správne a žalovaný  ho vykladá nesprávne,
resp. necituje celé ustanovenie a opomenul hlavne to, že toto ustanovenie sa použije nielen v
prípade odročenia z dôvodu žiadosti účastníka, ale aj vtedy, keď sa protistrana (včítane advokáta)
na pojednávanie dostaví a dôvodom odročenia je neospravedlnená neprítomnosť účastníka na druhej
strane (§ 147a ods. 3 O.s.p.).



Správne súd I. stupňa považoval neprítomnosť žalovaného za neospravedlnenie, lebo nebola dodržaná
lehota troch dní (§ 147a ods. 4 O.s.p.) a preto správne vo veci rozhodol. Ospravedlnenie žalovaného
totiž došlo na súd I. stupňa až 22.10.2012 a pojednávanie bolo 23.10.2012. To, že pojednávanie bolo
odročené z dôvodov neprítomnosti žalovaného vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo  dňa 23.10.2012.

Preto odvolací súd uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách z tohto konania odvolací súd nerozhodol, lebo zrušil celý výrok o trovách konania, preto bude
povinnosťou súdu I. stupňa rozhodnúť o týchto trovách po vrátení veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/288/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "9d4e36a3-56de-48a7-a86c-a9bc4be42540:0d6acf1c-b510-4eb6-96a3-554ddeaa79d3", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8310213423.1", "spisova_znacka": "18Co/109/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/109/2011 z 20. 11. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8310213423.1"}], "citovane_v": []}