Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8To/94/2016 z 22. 1. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 22. januára 2017, sp. zn. 8To/94/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7614010497.3 Krajský súd Košice | 8To/94/2016 | ECLI:SK:KSKE:2017:7614010497.3 | 2017-01-22 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť Citované ustanovenia: § 200 ods. 1 zákona č. 650/2005 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/25839ae0-75c0-4e70-b274-a243f29f8a1f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7614010497.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/94/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614010497
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Mitterpáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7614010497.3

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej, sudcov
JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Karola Kučeru v trestnej veci proti obžalovanému ml. U. F. pre
zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/143/2014 zo dňa 15. 4. 2016 na verejnom
zasadnutí konanom v Košiciach dňa 23. januára 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp. zn. 3T/143/2014 zo dňa 15. 4. 2016 podľa § 285 písm.
a/ Tr. poriadku oslobodil obžalovaného ml. U. F. spod obžaloby okresného prokurátora v Spišskej
Novej Vsi pre skutok, že

dňa 13. decembra 2013, v čase od 14.30 hod. do 14.45 hod., v objekte Špeciálnej základnej školy v
Richnave, okres Gelnica, počas prestávky popoludňajšieho vyučovania, v miestnosti WC chytil za tričko
maloletého A.K., nar. 25. 12. 2003, postavil sa pred neho a pod hrozbou bitky ho nútil, aby mu rukou
trel jeho obnažený pohlavný úd, pričom ho udrel rukou po tvári, ktorý bol právne kvalifikovaný ako zločin
sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. a) Tr.
zákona,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania prokurátor
namietal, že okresný súd
nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie a uviedol, že v danej veci bol
zistený súhrn nepriamych dôkazov, ktoré dostatočne odôvodňujú záver, že sa
stal skutok, ktorý je predmetom obžaloby, je trestným činom a spáchal ho
obžalovaný. V tejto súvislosti poukázal na trestné oznámenie Mgr. Y.
P., svedecké výpovede pedagógov špeciálnej školy - Q.. Y.
P. a riaditeľky Q.. X. W., pred ktorými sa mali obžalovaní a
teraz už odsúdený B. F. priznať ku sexuálnemu násiliu, ktoré spáchali.
Aj maloletý svedok J.H., ktorého výsluch bol na hlavnom pojednávaní
oboznámený podľa § 270 ods. 2 Tr. por. spôsobom zodpovedajúcim jeho
mentálnej úrovni potvrdil, že v miestnosti videl, ako to maloletý A.K. robil
rukou, pričom ukázal pohyby zovretou päsťou. Dodal, že ak by si tento svedok
udalosť vymyslel, nedokázal by vzhľadom na svoj psychický stav vymyslené
udalosti po niekoľkých týždňoch zreprodukovať. Zo záverov psychologického
posudku možno podľa názoru prokurátora odvodiť záver, že udalosť, ktorá je



predmetom trestného stíhania sa maloletému skutočne stala. Poukázal tiež na to, že ml. B. F., ktorý
sa mal súbežne s obžalovaným dopustiť sexuálneho násilia na mal. J.H. bol na podklade tých istých
dôkazov za skutok odsúdený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T 61/2014.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil
okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Obžalovaný vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora uviedol, že okresný súd vykonal dostatočné
dokazovanie, z ktorého nevyplynuli žiadne priame dôkazy, ktoré by potvrdili, že sa skutok stal. Z
vykonaných dôkazov sa nemohol zistiť priebeh skutku a preto sa ani nemohol objasniť skutkový stav
veci. Z dôkazov, na ktoré prokurátor poukazoval nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by sa stotožňovali
so skutkovou vetou uvedenou v obžalobe. Okrem toho okresný súd dostatočne odôvodnil, prečo
nepovažoval priznanie U. S. pred učiteľmi za objektívny dôkaz vzhľadom na závery psychologického
posudku V.. I. V., ako aj jej vypočutia na hlavnom pojednávaní.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd zamietol odvolanie
prokurátora ako nedôvodné.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátor krajskej prokuratúry
zotrval na dôvodoch podaného odvolania a poukázal na rozporuplnú výpoveď
V.. I. V.. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu, aby túto
znalkyňu znovu vypočul.
Obžalovaný sa prostredníctvom svojho obhajcu priklonil k svojmu
písomnému vyjadreniu k odvolaniu prokurátora a navrhol odvolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora
nie je dôvodné.

Z obsahu napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd vychádzal pri
rozhodovaní z výpovede svedka Q. S., svedka Q.. Y.
P., Q.. X. W., B. F., z prehratia záznamu nosiča, na
ktorom bol zaznamenaný výsluch osoby mladšej ako 14 rokov, X. Z.,
zo znaleckého posudku z odboru psychológia Q.. J. J., z posudku znalcov z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie psychiatria Q.. B. W. D.. a Q.. H. Q. S., z výsluchu znalkyne v odbore psychológia V..
I. V., z trestného oznámenia, ktoré podal Q.. Y. P., z charakteristiky Špeciálnej základnej školy Richnava,
zo správy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, zo správy Obecného úradu v Kluknave, z charakteristiky
mal. U. S. a zo spisu vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves sp. zn. 5T 61/2014, na podklade
ktorých dospel k záveru, že z nich nevyplynul žiadny priamy dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že skutok sa
stal tak, ako ho popísala obžaloba. Svedok mal. Jozef Z. počas výsluchu uviedol, že predmetný skutok
nevidel, videl iba to, ako dal obžalovaný facku U. S. a tento mu iba ukazoval pohyby so zovretou päsťou.
Obžalovaný odmietol vo veci vypovedať a vyhlásil, že je nevinný. Svedok B. F. tiež odmietol vo veci
vypovedať. Právne účinným spôsobom nebol vypočutý ani mal. U. S., pretože jeho otec nedal súhlas
na jeho opätovné vypočutie. Pokiaľ ide o výpovede školských pedagógov okresný súd vyhodnotil, že
šli nad rámec podanej obžaloby a týkali sa iného konania než aké prokurátor žaloval. Pokiaľ boli tieto
výpovede pravdivé a to, že obžalovaný mal dávať svoj pohlavný úd do úst mal. U. S., maloletý mal
potvrdiť skutočnosti, ktoré sa vôbec nestali. Okresný súd má výhrady aj k jeho vypočutiu v prípravnom
konaní, kde ako svedok nebol poučený primerane svojmu veku a rozumovým schopnostiam a tieto
zistenia robia tento úkon právne neúčinným. Pokiaľ ide o priznanie mal. U. S. pred učiteľmi okresný
súd vyhodnotil, že vzbudilo dôvodné
pochybnosti, nakoľko podľa znaleckého posudku je maloletý ťažko mentálne
retardovaný a v prípade, ak by ho vypočúvala nejaká autorita, napr. i učiteľ,
môže byť vo svojej výpovedi ovplyvnený priamou otázkou, či je pravda, že bol
nútený cmúľať obžalovanému pohlavný úd. Okrem toho osobnostné
predpoklady maloletého sú podľa znaleckého posudku také, že vie vycítiť, akú
"správnu” odpoveď má poskytnúť, takže nemusí byť objektívna.
Krajský súd sa s týmto záverom okresného súdu stotožnil.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku okresný súd vzal do úvahy všetky rozhodujúce
skutočnosti tak v prospech ako aj v neprospech
obžalovaného a nepochybil, keď oslobodil obžalovaného spod obžaloby



prokurátora, pretože skutok sa nestal.

Krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že ak zostanú dôvodné pochybnosti
o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných
dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obvineného. Odsudzujúci rozsudok môže
byť vydaný len v tom prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine
obvineného a v prípade, ak vina nie je preukázaná, musí byť obvinený
oslobodený spod obžaloby podľa § 285.

V danej veci aj po vykonaní všetkých dostupných dôkazov zostali o vine
obžalovaného dôvodné pochybnosti, v dôsledku ktorých okresný súd správne
aplikoval zásadu in dubio pro reo a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Pokiaľ sa prokurátor odvolával na trestné oznámenie a výpoveď Mgr.
Y. P., krajský súd poukazuje na to, že pred ním sa obžalovaný ku
svojmu konaniu nepriznal, akurát svedok U. S. prikývol výpovedi
svedka X. Z., že bol obťažovaný obžalovaným tým spôsobom, že mu
mal vkladať pohlavný úd do úst. O tom, že by maloletý svedok mal trieť
obžalovanému pohlavný úd sa dozvedel len z toho, čo sa rozprávalo medzi
ľuďmi. Na to, či obžalovaný skutočne vkladal pohlavný úd do úst maloletému
svedkovi sa svedka aj priamo pýtal, avšak nepamätal si, čo mu odpovedal.

Riaditeľka školy Q.. X. W. sa o prípade dozvedela
sprostredkovane od svedka P.. Vypovedala, že jej mal svedok U.
S. priamo potvrdiť, že mu obžalovaný dával do úst svoj pohlavný úd. K
tomuto konaniu sa jej obžalovaný aj priznal.
Tieto dôkazy však podľa názoru krajského súdu nie je možné hodnotiť
izolovane, ale aj v spojitosti s inými dôkazmi, v dôsledku ktorých už tieto
výpovede nie sú natoľko presvedčivé, aby na ich podklade mohol byť
obžalovaný uznaný za vinného zo žalovaného trestného činu.
Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že obe tieto výpovede boli
odvodené od výpovedí priamych aktérov skutku a to obžalovaného a svedka
mal. U. S. a sprostredkovane od svedka B. F. a X.
Z..

Obžalovaný okrem toho, že sa pred riaditeľkou priznal k tomu, že dával
maloletému do úst pohlavný úd, v tomto trestnom konaní odmietol vo veci
vypovedať a vyhlásil, že nie je vinný zo žalovaného konania. V konečnom
dôsledku krajský súd poznamenáva, že okresný súd správne konštatoval, že
podstatou stíhaného skutku je to, že obžalovaný mal pod hrozbou bitky nútiť
maloletého, aby mu trel rukou pohlavný úd, pričom ho aj udrel rukou po tvári.
Trenie pohlavného údu a jeho vkladanie do úst, k čomu sa obžalovaný pred
riaditeľkou priznal, však sú odlišné veci.

Pokiaľ prokurátor poukazoval na výpoveď svedka X. Z., ten v
danej veci uviedol, že nevidel skutok tak, ako je definovaný v obžalobe, ani v tej časti, o ktorej vypovedali
pedagógovia, videl len to, že obžalovaný udrel
maloletého po tvári a ten mu mal až následne ukazovať rukou, čo mal
obžalovanému robiť.

B. F. v tejto veci odmietol vypovedať a samotná skutočnosť, že
bol za svoje konanie odsúdený, nemá vplyv na záver, že v tejto konkrétnej veci
nebol zabezpečený dostatok presvedčivých dôkazov na to, aby súd mohol bez
akýchkoľvek pochybností uznať vinu obžalovaného zo žalovaného skutku.
Krajský súd sa nestotožnil s tvrdením prokurátora, že teraz už odsúdený
F. bol odsúdený na podklade tých istých dôkazov, ako sú zabezpečené aj v
tomto konaní, pretože v tomto konaní vystupuje iný svedok, U. S., s
iným psychologickým profilom ako svedok X. Z., pričom ani svedok
X. Z., ktorý bol prítomný na mieste skutku - a v inom konaní usvedčil



F., skutok, ktorý je predmetom výlučne tohto konania nevidel a nepotvrdil
ani to, čo vypovedali pedagógovia.

Maloletý U. S. vo veci nevypovedal, pretože k tomu nedal
súhlas jeho zákonný zástupca. Tvrdenia, z ktorých si pedagógovia vytvorili
obraz o priebehu skutku a následne vypovedali v konaní, však mal aj krajský súd spochybnené
znaleckými posudkami z odboru psychológia, v ktorých bol
svedok vyhodnotený ako osoba s ťažkým mentálnym postihnutím, ktorá má
sklony k ovplyvňovaniu a vedomému skresľovaniu priebehu udalostí v zmysle
žiadúcich odpovedí. Jeho pamäťové schopnosti sú defektné a môže u neho
dochádzať k zlievaniu viacerých udalostí. Pri znaleckom vyšetrení dokonca
maloletý pred znalkyňou vypovedal, že "jemu nerobili nič a že učiteľ mu dal
facky". Následne po upresňujúcich otázkach uviedol, že na polícii už raz
vypovedal preto, že "mu iba tak robil (ukazoval masturbáciu), do ústa mu nedal, že len Jožkovi". Znalkyňa
pripustila, že je možné, že súhlasne prikývol aj na otázku ohľadne okolností, ktoré sa nestali.

Takto získané a vykonané dôkazy vo svojom súhrne nepostačujú na
nepochybný záver o vine obžalovaného, práve naopak, vnášajú do veci toľko
pochybností, že plne opodstatňujú aplikáciu zásady in dubio pro reo (v
pochybnostiach v prospech obžalovaného).

Krajský súd nezistil žiadny dôvod na zrušenie a vrátenie veci okresnému
súdu za účelom nového výsluchu znalkyne PhDr. Ľubice Pokrievkovej, v
zmysle odvolacieho návrhu prokurátora krajskej prokuratúry, pretože jej
výpoveď ani závery neboli rozporuplné, naopak, v rozhodných bodoch
korešpondovali so závermi znaleckého posudku PhDr. Lenky Lipanovej.

Vzhľadom k tomu, že okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy, tieto
správne vyhodnotil a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil, krajský súd
zamietol odvolanie prokurátora ako nedôvodné, pričom vo vzťahu k ďalším
odvolacím námietkam už len poukazuje na podrobné odôvodnenie rozsudku
okresného súdu, s ktorým sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.