{"guid": "19835573-1b85-4dd4-af64-8f03426adc2f:527465a7-6fd3-4f13-88b7-0d448c0f125d", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3217202899.1", "spisova_znacka": "17Co/120/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/120/2018 z 15. 1. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 15. januára 2019, sp. zn. 17Co/120/2018, ECLI:SK:KSTN:2019:3217202899.1", "identifikacne_cislo": "3217202899", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 1011, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-1011", "datum_vydania": "2019-01-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/527465a7-6fd3-4f13-88b7-0d448c0f125d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3217202899.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2019:3217202899.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2019:3217202899.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/120/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3217202899
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3217202899.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov
Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu Y. P., proti žalovaným: 1/ D. T.,
trvale bytom XXX XX L. XXX a 2/ J. T., trvale bytom XXX XX L. XXX, obaja žalovaní zastúpení O., o
zaplatenie 5.393,07 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce
nad Bebravou zo dňa 13. februára 2018, č.k. 4Csp/143/2017-92, takto

r o z h o d o l :

I. P r i p ú š ť a  ,  aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu Y.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania
p o t v r d z u j e.

III. Žalovaným 1/ a 2/    p r i z n á v a    nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.581,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 1.581,62 eur od 01.08.2017 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. určil, že žalobca je povinný zaplatiť žalovaným
náhradu trov konania v rozsahu 41,34 % v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške
náhrady trov konania. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovaným
povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu, dlžnú istinu úveru 5.393,07 eur, sumu 733,31
eur  ako dlžné úroky, sumu 14,75 eur ako bankové poplatky, spolu so zmluvným úrokom vo výške 11,90
% ročne zo sumy 5.393,07 eur od 1.8.2017 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 5.393,07 eur od 1.8.2017 do zaplatenia. Žalovaní považovali zmluvu zo dňa 23.1.2012 za
neplatný právny úkon. Uviedli, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere nepreveroval bonitu žalovaných,
kedy by zistil, že žalovaní majú viac úverov, ktoré konanie žalobcu považujú za konanie v rozpore s
dobrými mravmi. Súd nemal hodnoverne preukázané, že by žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, a preto dospel k záveru, že tieto skutočnosti uvádzané žalovanými o neplatnosti celej
zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi neplatnosť zmluvy ako celku nespôsobujú. Súd nezistil dôvod
neplatnosti zmluvy o úvere pre rozpor s ustanoveniami zákona o veľkosti písma, a to z dôvodu, že
predmet a cena sú v zmluve uvedené písmom v súlade so zákonom a zmluva ako celok spĺňa požiadavku
čitateľnosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. Taktiež súd nezistil žalovanými tvrdené nedostatky
kontraktačného procesu, a to z toho dôvodu, že tak prejav vôle žalovaných, ako aj prejav vôle žalobcu sú
na tej istej listine, na ktorej sa v závere nachádzajú podpisy oboch zmluvných strán. Zmluvu o úvere zo
dňa 23.1.2012 preto považoval za platne uzatvorenú.  Uviedol, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom
a žalovanými má spotrebiteľský charakter vzhľadom k tomu, že v právnom vzťahu založenom uvedenou
zmluvou vystupovali žalovaní ako spotrebitelia, ktorí čerpaním úveru uspokojovali svoje osobné potreby,



a žalobca vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu. V zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch musí mať zmluva o spotrebiteľských úveroch písomnú formu a musí obsahovať v zákone
taxatívne uvedené náležitosti. Zákon priamo sankcionuje absenciu určitých náležitostí, buď neplatnosťou
zmluvy (písomnosť zmluvy) alebo stanovuje, že zmluva síce je platná, ale úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. V § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch sa uvádza, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy
platnej v čase uzavretia zmluvy bolo uvedenie aj údajov: výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, pričom slová, výška, počet a termíny splátok sa viaže ku každej z tam uvedených
zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. V danom prípade
úverová zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovanými, obsahovala len výšku mesačnej
splátky a počet mesačných splátok, a to v sume 113,46 eur v počte 120 splátok, pričom je zrejmé, že
je v nej, v splátke obsiahnutý poplatok vo výške  1,66 eur. Čo sa týka však výšky, počtu a termínov
splátok istiny a iných poplatkov úrokov (ktoré boli dohodnuté), tento údaj v úverovej zmluve absentuje.
Uvedenie len výšky splátky ako takej podľa súdu nezahŕňa v sebe aj splnenie povinnosti uvádzať výšku
splátky istiny, úroku a iných poplatkov, t.j. takto nie je zrejmé, aká časť splátky predstavuje istinu, úrok,
poplatky a podobne, a zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa potom takýto úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovaní ako dlžník a spoludlžník sú povinní vrátiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne len poskytnutú istinu úveru, bez akýchkoľvek úrokov z úveru a poplatkov. Taktiež
bol súd názoru, vzhľadom na ustanovenie § 9 a § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch, že zmluva,
ktorú uzatvorili žalobca a žalovaní, je bezúročná a bez poplatkov i preto, že neobsahuje správne údaj
podľa § 9 ods. 2 písm. j), a to celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa musia uviesť všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Celková čiastka nákladov
je v zmluve uvedená ako suma 5.328,32 eur, pričom z údajov platných v čase zmluvy táto suma, t.j.
celková čiastka, pri dohodnutej výške mesačnej splátky je vo výške 6.615,20 eur (120x133,46). Ďalej
zo znenia zmluvy je zrejmé, že v zmluve sa nachádza predformulovaný text o poistení schopnosti
splácať úver buď vo forme komplexného súboru poistenia alebo komplexného súboru, avšak zmluva
vôbec nepredpokladá odmietnutie poistenia ako takého. V časti poistenie schopnosti splácať úver bol
veriteľom naformulovaný text o tom, že dlžník vyhlasuje že spĺňa podmienky pre vznik poistenia. Pokiaľ
tvorilo výšku splátky úveru aj poistenie, konštatoval súd, malo byť nevyhnutne poistenie ako také
zahrnuté pre účely výpočtu celkovej čiastky spojenej s úverom (§ 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch). Vychádzajúc z výšky celkovej čiastky úveru a výšky RPMN uvedenej v zmluve
vyplýva, že suma poistného dojednaného (ako komplexný súbor poistenia) na dobu 120 mesiacov, do
nákladov zahrnutá nebola, a celková čiastka úveru (a tým aj výška RPMN) bola vypočítaná nesprávne.
S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že i z tohto dôvodu  je predmetný spotrebiteľský úver
bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v úverovej zmluve je obligatórny údaj nesprávny, je v neprospech
spotrebiteľa, čo spôsobuje, že veriteľ nemôže požadovať úroky a poplatky. Z tvrdení žalobcu, ktoré neboli
zo strany žalovaných popreté, z listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd za preukázané, že
žalovaní porušili svoje zmluvné povinnosti tým, že poskytnutý úver riadne nesplácali, na čo boli žalovaní
upozornení a žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru. Pretože predložená uzatvorená zmluva neobsahuje
náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch, bolo potrebné považovať
poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov a žalovaní sú tak povinní vrátiť iba istinu úveru, ktorá
im bola poskytnutá, a to v sume 6.860 eur (uvedené vyplýva zo zhodných tvrdení strán sporu), bez
akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaní žalobcovi celkom uhradil
5.278,38 eur a na základe týchto skutočností a zákonných ustanovení žalobcovi patrí právo len na
zaplatenie zostatku poskytnutých finančných prostriedkov z úveru spolu s úrokom z omeškania, t.j. suma
1.581,62 eur (6.860 mínus 5.278,38), preto vo zvyšnej časti istiny i spolu s úrokom z omeškania žalobu z
dôvodov uvedených vyššie (že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov) zamietol. Ďalej uviedol,
že z rozhodnutia I. vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky  z poskytnutých prostriedkov
iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť už iba úroky z
omeškania. Keďže sa žalovaní dostali do omeškania s platením svojho peňažného záväzku, vzniklo
žalobcovi právo popri dlžnej istine i na úhradu úroku z omeškania. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania
vo výške 5,05 % ročne od 1.8.2017 do zaplatenia. Úroková sadzba v čase, keď sa žalovaní dostali
do omeškania s platením svojho peňažného záväzku predstavovala výšku 0,00 % a preto v súlade s
ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 87/1995 Z. z. výška úroku z omeškania je 9,0 % ročne (vyššia o 8 percentuálnych bodov). Žalobca si
uplatnil úrok z omeškania vo výške len 5,05 %, t.j. v súlade s občianskoprávnymi predpismi upravujúcimi



úrok z omeškania a od 1.8.2017, ktorý čas nepredchádza času omeškania v prípade priznanej istiny,
preto súd uložil žalovaným povinnosť z priznanej istiny zaplatiť i úrok z  omeškania.  Lehotu na plnenie
určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 CSP.
Žalobca bol v konaní úspešný v sume 1.581,62 eur, čo predstavuje 29,33 % a žalovaní boli úspešní vo
výške 5.393,07 eur (v časti v ktorej bola žaloba zamietnutá) - čo predstavuje 70,67 %. Súd preto uviedol,
že žalovaným voči žalobcovi patrí nárok na náhradu trov vo výške 41,34 % (70,67-29,33).

2. V zákonnej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Uviedol, že úlohou zákonnej úpravy
je zabezpečiť, aby spotrebiteľ vedel posúdiť rozsah svojho záväzku. Požiadavka, aby úverová zmluva
obsahovala rozklad jednotlivej splátky v členení na istinu, úrok a poplatky nie je v súlade s požiadavkami
Smernice 2008/48/ES. Z uvedeného tak vyplýva, že ani sankcia v podobe toho, že úver je poskytnutý
bez úroku a poplatkov, ak neobsahuje rozklad jednotlivej splátky v členení na istinu, úrok a poplatky,
nie je primeraná.  Konštatoval, že zmluva o úvere nemusela obsahovať rozdelenie splátky úveru na
istinu, úroky a poplatky. Ďalej uviedol, že súd pri výpočte RPMN pravdepodobne vychádzal z internetovej
kalkulačky. Tvrdil, že zmluva o úvere vyjadrovala správny údaj o RPMN banky. Žalobca trval i na tom, že
výška celkových nákladov spojených s úverom bola v zmluve o úvere vyjadrená správne. Súd nesprávne
zhodnotil aj povinnosť platiť poistenie započítavajúc ho do sumy mesačnej splátky. Poukázal na § 2 písm.
g) zákona č. 129/2010 Z. z. s tým, že z gramatického výkladu predmetného ustanovenia zákona vyplýva,
že poistné je potrebné započítať do celkových nákladov len v tom prípade, pokiaľ jeho uzatvorenie bolo
podmienkou na uzatvorenie zmluvy o úvere. Súd sa nesprávne domnieva, že ak spotrebiteľ musí platiť
poistné, o ktoré žiadal dobrovoľne a ktoré nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere, automaticky
sa daná suma započítava do výšky celkových nákladov. Takýto výklad súdu odporuje § 2 písm. g) zákona
č. 129/2010 Z.z. Nepodmienenosť uzatvorenia zmluvy, resp. zmluvy za daných podmienok povinnosťou
platiť poistné vyplýva napríklad z bodu 7.1 obchodných podmienok, podľa ktorého ak dlžník v návrhu
požiada o poistenie, spĺňa požiadavky podľa bodu 7.3 OP a banka prijme návrh, dôjde k uzatvoreniu
poistenia. Ďalej uviedol, že od žalovaného nežiadal viac, ako prináleží na sumy uvedené v zmluve o
úvere. Aj z daného dôvodu mal za to, že údaje uvedené v zmluve o úvere sú uvedené správne a súd
pri rozhodovaní po právnej i skutkovej stránke pochybil. Podľa názoru súdu zmluva o úvere neobsahuje
údaj o predpokladoch výpočtu RPMN a aj z tohto dôvodu je na jej základe poskytnutý úver potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov. Konštatoval, že rozsudok súdu je nepreskúmateľný, a to z
dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia. Súd nešpecifikuje, ktorý predpoklad výpočtu RPMN
v zmluve o úvere údajne absentuje. Takéto rozhodnutie je dôvodné považovať za nepreskúmateľné.
Podľa súdu žalobcovi nepatrí zmluvný úrok po zosplatnení. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo
spotrebiteľského úveru, podľa názoru súdu žalobca zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí.
Žalobca je toho názoru, že súd sa vo svojom zhodnotení právneho a skutkového stavu mýli. Uvedené
tvrdenie odporuje zákonu a protiprávne zvýhodňuje protiprávne konanie spotrebiteľa. Žalobca má nárok
na zmluvné úroky. Zmluvný úrok je totiž odplatou (cenou) za poskytnutie finančných prostriedkov a tvorí
tak ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej činnosti veriteľa.
Sankčný úrok nie je a nemôže byť kompenzáciou tejto ceny finančných prostriedkov. Pokiaľ pred časom
vyhlásenia predčasného splatenia úveru v prípade omeškania dlžníka s úhradou je možné od neho
požadovať tak zmluvný úrok ako i úrok z omeškania, vzniká otázka, z akého dôvodu po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru sa zrazu súdu javí vzťah medzi dvoma úrokmi, zmluvným a zákonným z
omeškania iný. Ide o totožné právne i skutkové situácie, ktoré nemožno posudzovať rozdielne. Mal za
to, že súd postupoval v tomto rozsahu nad rámec zákona, nakoľko vyvodzoval vlastné závery opierajúc
sa len o všeobecne nezáväzné rozhodnutie iného súdu, pričom jeho správnosť či zákonnosť v tomto
prípade nebola skúmaná. Vzhľadom na uvedené žiadal odvolací súd, aby zrušil napadnuté rozhodnutie
a vrátil vec na nové prejednanie súdu prvej inštancie, alebo aby zmenil napadnuté rozhodnutie tak,
že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov aj odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

3. K podanému odvolaniu sa písomne žalovaní vyjadrili prostredníctvom svojho zástupcu. Žalovaní
považovali napadnuté rozhodnutie za správne, keď súd dospel k zisteniu, že predmetný spotrebiteľský
úver je bezúročný a bez poplatkov, a to najmä v časti, v ktorej predmetná úverová zmluva obsahuje
len výšku mesačnej splátky a počet mesačných splátok, pričom je v splátke obsiahnutý aj poplatok za
poistenie. Vzhľadom na ustanovenie § 9 a § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch, predmetná úverová
zmluva je bezorúčná a bez poplatkov najmä preto, že neobsahuje správne údaj podľa § 9 ods. 2 písm.
j), a to celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa musia uviesť všetky predpoklady použité na



výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN). Celková čiastka nákladov je v úverovej zmluve
uvedená ako suma 5.328,32 eur, pričom z údajov platných v čase uzavretia zmluvy je táto suma, t.j.
celkové náklady pri dohodnutej výške mesačnej splátky, vo výške 6.755,20 eur (120 x 113,46 = 13.615,20
eur + 140,00 eur poplatok za poskytnutie úveru = 13.755,20 mínus výška úveru 7.000,00 eur = celková
čiastka 6.755,20 eur). Reálna suma vyplatených finančných prostriedkov vo výške 6.860,00 eur vyplýva
z predloženého aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.07.2017 v časti uskutočnené čerpania, z ktorého
tiež vyplýva odúčtovanie poplatku 140,00 eur za poskytnutie úveru. V splátke nie je zahrnutý mesačný
poplatok za komplexné poistenie. Súd správne zistil, že v predmetnej úverovej zmluve sa nachádza
predformulovaný text o poistení schopnosti splácať úver buď vo forme základného súboru poistenia
alebo komplexného súboru, avšak zmluva vôbec nepredpokladá odmietnutie poistenia ako takého. V
časti poistenie schopnosti splácať úver má veriteľ naformulovaný text o tom, že dlžník vyhlasuje, že
spĺňa podmienky pre vznik poistenia. Správny záver súdu je v tom, že pokiaľ tvorilo výšku splátky
úveru aj poistenie, malo byť nevyhnutne poistenie ako také zahrnuté pre účely výpočtu celkovej čiastky
spojených s predmetným úverom (§ 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z.). Vychádzajúc z výšky celkovej
čiastky úveru a výšky RPMN uvedenej v predmetnej zmluve vyplýva, že suma poistného dojednaného
ako základný súbor poistenia na dobu 120 mesiacov do nákladov zahrnutá nebola, rovnako nebol
zahrnutý ani poplatok za poskytnutie úveru a celková čiastka úveru a tým aj výška RPMN bola vypočítaná
nesprávne a z toho dôvodu je predmetný spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v
úverovej zmluve je obligatórny údaj nesprávny, je v neprospech žalovaných, čo spôsobuje, že žalobca
ako veriteľ nemôže požadovať úroky a poplatky. Z portálu finančnej osvety a ochrany finančného
spotrebiteľa MF SR (interaktívna kalkulačka pre výpočet RPMN) pri vstupných parametroch uvedených
v úverovej zmluve vyplýva, že výška RPMN v čase uzavretia úverovej zmluvy bola 16,73 % bez
mesačného poplatku poistenia, pričom v úverovej zmluve je výška RPMN uvedená 13,6 %. Žalovaní
vo svojom podaní (ospravedlnenie neúčasti) doručenom súdu prvej inštancie dňa 11.02.2018 žiadali o
povolenie zaplatiť zostatok istiny v mesačných splátkach, nakoľko žalovaný 1/ je bez príjmu a žalovaná 2/
poberá invalidný dôchodok vo výške 141,10 eur. Súd prvej inštancie o žiadosti nerozhodol. V tomto čase
prebieha medzi zástupcom žalovaných a zástupcom žalobcu rokovanie o uzavretí dohody o splátkovom
kalendári, podľa ktorého sa žalovaní zaviažu uhradiť pohľadávku v mesačných splátkach po 50 eur. V
kontexte vyššie uvedeného žalovaní žiadali, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie
a povolil žalovaným zaplatiť pohľadávku v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur.

4.        Po rozhodnutí súdu prvej inštancie a po podaní odvolania navrhol žalobca, aby súd pripustil
v konaní zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpi spoločnosť doterajšieho žalobcu
Y. a na miesto žalobcu vstúpi spoločnosť P.. Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok bola ku dňu 20.12.2018 postúpená pohľadávka proti žalovanej, ktorá je predmetom sporu,
z doterajšieho žalobcu na spoločnosť P. so vstupom do konania vyslovila súhlas.

5.  Podľa § 80 ods. 1 CSP ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod
alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na
jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené
alebo na koho prešli.

6.  Podľa § 80 ods. 2 CSP súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania
došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

7.  Na základe uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami CSP odvolací
súd návrhu na pripustenie zmeny žalobcu v konaní vyhovel, pretože bolo preukázané, že po začatí
konania došlo k prevodu pohľadávky proti žalovanej, ktorá je predmetom tohto sporu, a to z doterajšieho
žalobcu - Y. a táto spoločnosť so svojím vstupom do konania na miesto žalobcu súhlasila.

8. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1  CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania (výroky II. a III.) je potrebné ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

9. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.581,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne



zo sumy 1.581,62 eur od 01.08.2017 do zaplatenia, a to do 3 dní, odvolaním napadnutý nebol, preto
je rozsudok súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu
nedotknutý.

10. Súd prvej inštancie v predmetnej veci zmluvu uzatvorenú dňa 23.01.2012 posúdil ako zmluvu
spotrebiteľskú s tým, že úver poskytnutý žalobcom žalovaným pre absenciu náležitostí predpokladaných
v zmluve v zmysle § 9 ods. 2 psím. j) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov a žalovaní sú tak povinní vrátiť iba istinu úveru, ktorá im bola poskytnutá, a
to v sume 6.860 eur, bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov.

11. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

12. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

13. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

14. Súdna prax nebola pri aplikácii uvedeného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských
úveroch donedávna jednotná. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.2.2018, sp. zn. 3Cdo
146/2017 však prijalo záver, že predmetné ustanovenie je nutné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba
tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte,
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým
neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom
a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné
poplatky. Zamietnutie žaloby z uvedeného dôvodu potom nie je v súlade s uvedeným záverom NS SR,
a odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa uvedeného preto sú dôvodné. Na základe predchádzajúceho
preto nemožno dospieť k záveru, že predmetná úverová zmluva neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods.
2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., avšak na základe ďalej uvedeného treba konštatovať, že súd prvej
inštancie posúdil predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere správne za bezúročnú a bez poplatkov.

15. Súd prvej inštancie posúdil poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkový i z dôvodu, že neobsahuje
správny údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to celkovú čiastku, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť. Celková čiastka nákladov bola v zmluve uvedená ako suma 5.328,32 eur,
pričom súd prvej inštancie správne zistil, že celková čiastka nákladov je v skutočnosti vo výške 6.615,20
eur ako súčin výšky splátky vo výške 113,46 eur a počtu splátok 120 a následnom odpočítaní výšky
úveru v sume 7.000 eur.

16. Ako správne z vykonaného dokazovania zistil súd prvej inštancie, v zmluve o úvere, ktorú uzatvoril
žalobcu so žalovanými, je uvedená celková výška nákladov 5.328,32 eur, čo je v súčte s istinou 7.000
eur suma 12.328,32 eur. Žalovaní však mali úver splatiť v 120 splátkach po 113,46 eur, čo je celkovo v
súčine suma 13.615,20 eur, teda suma vyššia, než je súčet istiny a celkovej výšky nákladov, ktoré sú
uvedené v zmluve. Pokiaľ je aj zo sumy splátky odpočítaná suma 1,66 eur ako poplatok za poistenie /
o ktorom žalobca tvrdí, že nebol podmienkou poskytnutia úveru a preto nemá byť započítaný do RPMN
a celkových nákladov spotrebiteľa/, tak zostane suma 111,80 eur, ktorá je podľa žalobcu výškou splátky
istiny a úroku. V tomto prípade bude súčin počtu splátok a výšky splátky 111,80 eur a následnom
odpočítaní výšky úveru v sume 7.000 eur suma 6.416 eur, teda aj tak suma vyššia, než je súčet istiny a
celkových nákladov, ktoré sú uvedené v zmluve. V zmluve je tak uvedená nižšia celková výška nákladov
ako bola reálna, čo je v neprospech spotrebiteľa.



17. Keďže v predmetnej úverovej zmluve je uvedená celková výška nákladov spotrebiteľa 5.328,32
eur pri súčasnom uvedení výšky mesačnej splátky úveru 113,46 eur a počte splátok úveru 120, je
nepochybné, že celková čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť uvedená v zmluve /celková výška
nákladov spotrebiteľa 5.328,32 eur + výška úveru 7.000 eur/, je v rozpore so skutočnou celkovou
čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a ktorá je vypočítaná na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere /113,46 eur x 120 = 13.615,20 eur - 7.000 eur = 6.615,20
eur/. Takýto rozpor môže objektívne spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah jeho záväzku, a
preto možno dôvodne poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov /§ 11
ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o úvere/.

18. V predmetnej veci je ďalej spor v otázke, či stranami dojednané poistenie schopnosti splácania
úveru bolo podmienkou veriteľa pre poskytnutie úveru v zmysle citovaného § 2 písm. g) zákona o
spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd má za to, že žalobca uzatvoril so žalovanými spotrebiteľskú
zmluvu, ktorá je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou. Uzavretá zmluva úvere má tak
charakter formulárovej zmluvy, ktorej obsah vopred pripravil žalobca ako dodávateľ pre vopred neurčený
počet zákazníkov - spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy vyplýva, že súčasťou pripravenej formulárovej zmluvy
bolo poistenie poskytnutého úveru, pričom z obsahu takto uzavretej formulárovej zmluvy nevyplýva, že
by dlžníkovi mohol byť poskytnutý spotrebiteľský úver aj bez dojednania poistenia. Z bodu 3. zmluvy
naopak vyplýva skutočnosť, že dlžníci si iba mohli vybrať z veriteľom ponúkaných súborov poistenia
(základný alebo komplexný). Zo zmluvy nevyplýva, že by žalovaní mohli odmietnuť ponúkané poistenie.

19. Odvolací súd je toho názoru, že malo byť nevyhnutne poistenie ako také zahrnuté aj do výpočtu
celkovej čiastky spojených s úverom (§ 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch).
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že do celkových nákladov (a teda ani do výšky RPMN) uvedenej v
zmluve dohodnuté poistenie zahrnuté nebolo. Tieto údaje v zmluve o úvere sú tak uvedené v nesprávnej
výške. Ak chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, pretože uvedený zákon
nepredpokladá kumulatívne nesplnenie všetkých zákonom predpísaných podmienok vymenovaných v
ust. § 9 ods. 2 uvedeného zákona, je treba úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca
nesprávne uvádzal náklady úveru a nesprávne uvádzal výšku RPMN, takýto úver treba pre absenciu
náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. j) zákona  o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný
a bez poplatkov, ako uviedol aj súd prvej inštancie.

20. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom prvej
inštancie z dôvodu, že rozsudok nedostatočne odôvodnil, odvolací súd uvádza, že túto odvolaciu
námietku žalobcu nemožno považovať za dôvodnú. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd
prvej inštancie rozsudok náležite odôvodnil v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia má
všetky náležitosti vyžadované uvedeným ustanovením. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie
nepochybne vyplýva, na základe akých úvah s prihliadnutím na zistený skutkový stav dospel súd
prvej inštancie k právnemu názoru vyslovenému v rozhodnutí vo veci samej. Súd prvej inštancie pri
odôvodnení svojho rozhodnutia dbal aj na to, aby jeho odôvodnenie bolo presvedčivé.

21. Pokiaľ odvolací súd tiež dospel k záveru, že úverová zmluva sa považuje za bezúročnú a bez
poplatkov, nedôvodná je aj námietka žalobcu o tom, že mu patrí zmluvný úrok aj po zosplatnení popri
úroku z omeškania, keďže v prípade úveru, ktorý je bezúročný a bez poplatkov, žalobca na takýto úrok
nemá nárok.

22.  Vzhľadom na uvedené, keďže predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkov,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti II. a vo výroku o
náhrade trov konania (výrok III.) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

23. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pokiaľ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaní žiadali odvolací súd o
povolenie splácať pohľadávku žalobcu v splátkach, tak odvolací súd uvádza, že nakoľko v zmysle § 379
CSP je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (okrem prípadov v tomto ustanovení uvedenými), tak
a contrario nie je viazaný vyjadrením k odvolaniu,  a preto na uvedenú žiadosť neprihliadal.



24.  O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 % voči žalobcovi, nakoľko boli v odvolacom konaní plne úspešní. V zmysle § 262 ods. 2
CSP o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Csp/143/2017", "guid": "e6660b64-0fb5-4de6-9d98-196e7130f489:9b5dde8a-c066-4049-8c81-b739b1064965", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "19835573-1b85-4dd4-af64-8f03426adc2f:975409c5-13b0-483b-bd29-6bfafd29da2e", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3217202899.1", "spisova_znacka": "17Co/120/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/120/2018 z 15. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-01-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3217202899.1"}, {"guid": "3d40a76f-c0bf-4029-b8e0-d5988827e688:98fd1054-ee06-4da2-a906-af2a2b507316", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Csp/143/2017", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec sp. zn. 4Csp/143/2017 z 7. 7. 2017", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2017-07-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3d40a76f-c0bf-4029-b8e0-d5988827e688:98fd1054-ee06-4da2-a906-af2a2b507316"}], "citovane_v": []}