Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/286/2012 z 10. 6. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 10. júna 2012, sp. zn. 1CoE/286/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6710203678.1 Krajský súd Banská Bystrica | 1CoE/286/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6710203678.1 | 2012-06-10 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9d1adfaf-5125-4b30-bb73-685fdf84465a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6710203678.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/286/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710203678
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6710203678.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny v Banskej Štiavnici, A.T.Sytnianskeho 1180, Banská Štiavnica, IČO: 37 979 624, proti
povinnému JUDr. Marta Todeková, Zvolenská cesta 14, 974 01 Banská Bystrica, správkyňa konkurznej
podstaty úpadcu, Lauroba Drevo a Dýha, spol. s r.o., IČO: 36 636 938, J. Jiskru 8, Zvolen, vedenej
pod sp. zn. EX 131/2010 súdnym exekútorom JUDr. Ing. Miroslavom Pallerom, Exekútorský úrad
Jesenského 61, Žiar nad Hronom, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.040,19 EUR,
o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 21Er/453/2010-17 z 23.
apríla 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 21Er/453/2010-17 z 23. apríla 2012 zrušuje a vec vriaca
súdu prvého stupňa na ďalšie konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd konajúci ako súd exekučný svojim rozhodnutím zastavil konanie a žiadnemu účastníkovi
nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že zo strany oprávneného došlo
dňa 23.01.2012 k späťvzatiu návrhu na výkon exekúcie podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. O náhrade trov
rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.

Proti uzneseniu exekučného súdu podal odvolanie súdny exekútor, v ktorom uviedol, že súdnemu
exekútorovi vždy patria trovy exekúcie za výkon exekučnej činnosti, ktoré mu vznikli odo dňa doručenia
návrhu na vykonanie exekúcie, až do dňa zastavenie exekúcie. Z ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku
vyplýva povinnosť súdu rozhodovať o tom kto a v akej výške platí trovy konania exekúcie, ak súd
exekúciu zastaví. Nepriznanie trov exekučný súd žiadnym spôsobom neodôvodnil.

Povinný ani oprávnený sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením
§ 214 ods. 2 O.s.p.

Exekučný súd v danom prípade rozhodol tak, že zastavil konanie na vykonanie exekúcie a žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Napadnuté uznesenie vzniklo na základe späťvzatia návrhu
na výkon exekúcie oprávneným, o trovách konania rozhodol s poukázaním na § 146 ods. 1, písm.
c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak
konanie bolo zastavené. Z vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že exekučný súd odňal účastníkom
možnosť konať pred súdom tým, že nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie



právneho predpisu, nedostatočne zistil skutkový stav (nezohľadnil vyhlásenie konkurzu na majetok
povinného, nevydanie poverenia) a svoje rozhodnutie aj nedostatočne odôvodnil.

Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 ústavy. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157
ods. 2, dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich
nezrozumiteľnosť (dôvod na zrušenie v odvolacom konaní), ale aj k tomu, že základné právo na súdnu
ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutia je odrazom
práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Odôvodnenie
rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné
predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Porušením tohto práva
účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania odníma možnosť
náležite argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych a mimoriadnych opravných
prostriedkov. Len takéto rozhodnutie možno označiť za preskúmateľné.

Keďže vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkom odňala možnosť riadne brániť svoje
záujmy v odvolacom konaní, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f)
a h) a ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov; na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania
sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo
k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému,
výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej
podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej
pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že vyhlásením konkurzu na majetok povinného došlo k situácii, že
exekučné konanie už nemohlo začať (§ 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii) dňa
10.3.2010 (po vyhlásení konkurzu) podaním návrhu súdnemu exekútorovi, preto rozhodnutie súdu
o zastavení konania bolo nesprávne. Exekučný súd nesprávne vyzval oprávneného výzvou zo
dňa 11.1.2012 na zobratie návrhu na výkon exekúcie späť, pretože jednak zasiahol do dispozičného
práva navrhovateľa a navyše exekučné konanie ani nezačalo, keďže tomu bráni ustanovenie § 48
zákona č. 7/2005 Z.z. Takisto nesprávne nepriznal účastníkom žiadne právo na náhradu trov konania,
ktorú nezdôvodnil. Pri rozhodovaní o trovách konania mal zohľadniť, že nebolo vydané poverenie a
rozhodovať mal podľa osobitnej právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku.

Úlohou exekučného súdu bude opätovne vo veci rozhodnúť s tým, aby štruktúra odôvodnenia
rozhodnutia zodpovedala zásadám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 167 ods. 2 O.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.