{"guid": "19762c8d-4e70-4278-b82c-2b9357a96b64:74bfc0ea-33fe-4203-a796-9e57afdb9cc0", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7108217427.1", "spisova_znacka": "8Co/113/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8Co/113/2013 z 26. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 26. januára 2014, sp. zn. 8Co/113/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7108217427.1", "identifikacne_cislo": "7108217427", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Iveta Slebodníková", "sudca_id": 518, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-slebodnikova-518", "datum_vydania": "2014-01-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/74bfc0ea-33fe-4203-a796-9e57afdb9cc0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7108217427.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7108217427.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7108217427.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/113/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108217427
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7108217427.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky H.
Š. nar. X.X.L. bývajúcej v S. K. Z. T.. Č.. X zastúpenej JUDr. Vlastimilom Klepáčom advokátom
so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Krmanovej ul. č. 16 proti odporcovi F. Š. nar.
XX.XX.L. bývajúcemu v S. K. Š. T.. Č.. XX zastúpenému JUDr. Romanom Nižníkom advokátom so
sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Kováčskej ul. č. 49 v konaní o určenie manželského
výživného o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 20.6.2013 č.k.
40C/23/2008-296 takto

r o z h o d o l :

M e n í     rozsudok tak, že zaväzuje odporcu prispievať navrhovateľke na výživu 663,88 Eur mesačne
od 20.6.2008 do 29.5.2009 a v prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Dlžné výživné 7.503,27 Eur za obdobie od 20.6.2008 do 29.5.2009 zaväzuje odporcu zaplatiť
navrhovateľke do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky
3.319,39 Eur mesačne od 1.7.2008 do 31.7.2008, 3.319,39 Eur od 1.9.2008 do 31.3.2009 a v
prevyšujúcej časti návrh zamietol. Dlžné výživné 26.555,12 Eur za obdobie od 1.7.2008 do 31.3.2009
povolil odporcovi splácať navrhovateľke po 4.400 Eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca od
právoplatnosti rozsudku a o trovách konania vyslovil, že o nich rozhodne samostatným uznesením do
30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodol tak na základe návrhu z 20.6.2008, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby súd zaviazal
odporcu prispievať jej na výživu 3.319,39 Eur mesačne od 20.6.2008 do 29.5.2009. Z vykonaného
dokazovania zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Košice I zo 6.4.2009 sp.zn. 37C 113/2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 29.5.2009. Týmto rozsudkom
súd zároveň zveril mal. Š. pochádzajúceho z manželstva účastníkov do osobnej starostlivosti
navrhovateľky a zaviazal odporcu prispievať navrhovateľke na jeho výživu 500 Eur mesačne. Z
výpovede navrhovateľky zistil, že odporca odišiel zo spoločnej domácnosti 4.4.2008. Účastníci mali
spoločné úspory na rekonštrukciu bytu, z ktorých si po odchode odporcu zobrala jednu polovicu,
t.j. 500.000,- Sk. Z týchto finančných prostriedkov žila celý rok, splácala polovicu splátok hypotéky
asi po 19.000,- Sk mesačne a zabezpečovala vlastnú výživu, svoju domácnosť aj mal. Š.. Zvyšnú



polovicu prostriedkov ponechala odporcovi, ktorý ich minul v priebehu 1-2 mesiacov na dovolenku.
Rodičovská dovolenka jej skončila 30.4.2008, odkedy bola evidovaná ako nezamestnaná bez nároku
na príspevok v nezamestnanosti, pretože nesplnila zákonné podmienky. V tejto súvislosti uviedla, že sa
nemohla zamestnať, nakoľko stále sprevádzala odporcu za prácou hokejistu. Po ukončení materskej
dovolenky si zamestnanie nehľadala, nakoľko maloletý bol operovaný a keď sa situácia v januári 2009
zlepšila, začala si aktívne hľadať zamestnanie. V Košiciach si zamestnanie nenašla a od 1.6.2009
nastúpila do zamestnania v Bratislave. Odporca jej do septembra 2008 sporadicky  prispieval na výživu
maloletého 8.000,- Sk mesačne a na splátky hypotéky 9.000,- Sk mesačne, a od septembra 2008
pravidelne. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zistil, že navrhovateľka
bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie 14.5.2008. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne
zistil, že navrhovateľka nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Z vyjadrenia Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny zistil, že navrhovateľka nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v
hmotnej núdzi, poberá prídavky na 1 maloleté dieťa v rozsahu 21,25 Eur mesačne. Z potvrdenia Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zistil, že navrhovateľka je vedená v evidencii uchádzačov
o zamestnanie od 14.5.2008 doposiaľ, má ukončené úplné stredoškolské vzdelanie, počas evidencie
jej boli 2 krát ponúknuté vhodné voľné pracovné miesta, na ktoré nebola prijatá. Z výpovede odporcu
zistil, že opustil spoločnú domácnosť s navrhovateľkou v pondelok, v utorok navrhovateľka navštívila
právnika a v stredu vybrala finančné prostriedky z účtu. Už v pondelok mohol zrušiť dispozičné právo
navrhovateľky s účtom, ale neurobil tak. Okrem toho ihneď previedla byt, ktorý bol v jej výlučnom
vlastníctve na svoju matku. Finančné prostriedky, ktoré mu nechala na účte minul na letnú prípravu ako
športovec, a to 250.000 až 300.000,- Sk a zvyšok použil na opravu motorového vozidla. Dovolenku
potreboval ako relax, keďže vedel, že odchádza do S.. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka vybrala z
účtu značnú finančnú čiastku, vedel, že nie je odkázaná na to, aby jej pravidelne prispieval na výživu.
Je vrcholový športovec, v dôsledku čoho je jeho príjem rizikový. Po odchode z domácnosti prispieval
navrhovateľke 17.000,- Sk mesačne, z toho 8.000,- Sk na maloletého Š. a 9.000,- Sk na hypotéku.
Potvrdil, že spočiatku prispieval sporadicky a od septembra 2008 pravidelne, pričom v septembri
2008 prispel navrhovateľke 60.000,- Sk, ktorými spätne doplatil výživné a splátky hypotéky. Počas
celej doby, kedy účastníci spolu žili, navrhovateľka hospodárila s finančnými prostriedkami. Poprel,
že by navrhovateľka prerábala byt, ktorého boli obaja bezpodieloví spoluvlastníci, pretože ho chcela
predať, čo sa im aj neskôr podarilo za 3.600.000,- Sk. Je dosť zarážajúce, že by navrhovateľka chcela
rekonštruovať byt napriek tomu, že v ňom nebývala a keď tvrdila, že nemala finančné prostriedky.
V období od 1.5.2008 do 1.8.2008 nemal podpísanú zmluvu so žiadnym hokejovým klubom a z
tohto dôvodu bol bez príjmu. V septembri 2008 podpísal zmluvu s hokejovým klubom v S. a za
tým účelom vycestoval mimo územia Slovenskej republiky. Navrhovateľka opomenula spomenúť, že
finančné prostriedky, ktoré vybrala z účtu, vložil na tento on a to v čase, keď nemal podpísanú zmluvu so
žiadnym hokejovým klubom a nevyhnutne si potreboval zabezpečiť účasť na letnej športovej príprave v
Bratislave v trvaní dvoch mesiacov. Vzhľadom k tomu, že nemal dostatok prostriedkov, musel si na ňu
požičať. Táto letná príprava bola nevyhnutná a dôležitá pre jeho ďalší rast ako profesionálneho hokejistu,
no najmä z dôvodu jeho ďalších zárobkových možností, keďže bol v tom čase bez zmluvy. Od júla 2008
do apríla 2009, kedy pôsobil v S. sa stravoval za 1.000 Eur mesačne, odieval sa za 100 Eur mesačne,
kupoval si hygienické potreby a drogistické výrobky za 50 Eur mesačne, telefonoval za 1.000 Eur
mesačne a mal výdavky na svoju športovú aktivitu v rozsahu 500 Eur mesačne. Býval v 2-izbovom byte,
prenajímal si vozidlo Hyundai a platil si zdravotné poistenie po 7.558 Eur mesačne. Za účelom cesty do
S. 4-krát v roku si kúpil letenky za 2.000 Eur, čo je v prepočte 200 Eur za 10 mesiacov. Okrem toho platil
spoločnosti, ktorá ho angažovala do S. províziu 3.650 Eur mesačne od septembra 2008 do decembra
2008. V decembri 2008 vznikli problémy s menou I. oproti mene USD, takže prestal platiť províziu. Z tohto
dôvodu mu vznikol voči tejto spoločnosti dlh cca 3.500 Eur mesačne, t.j. 14.000 Eur až 15.000 Eur, ktorý
nemá do dnešného dňa uhradený. Vzhľadom k tomu, že vyúčtovanie sa bude realizovať začiatkom roku
2010, najneskôr v marci 2010, až vtedy bude vedieť relevantne preukázať, koľko finančných prostriedkov
zaplatil zo svojho príjmu nielen spoločnosti, ktorá ho angažovala, ale aj svojmu agentovi, ktorý si účtuje
percentuálne podľa výšky príjmu v závislosti od nákladov. Svoje deklarované výdavky zosumarizoval
na 14.058 Eur mesačne. Zo správy spoločnosti H. O. zistil, že odporca zaplatil za nájomné na 2-izbový
byt 7.229.400 KZT, za prenájom vozidla Hyundai 4.036.415 KZT, za zdravotné poistenie 1.204.900 KZT,
spolu 12.470.710 KZT od júla 2008 do apríla 2009, pričom výmenný kurz podľa platnej zmluvy 1 USD
činí 120,49 KZT. Zo znaleckého posudku znalca z odboru ekonómia a manažment H.. Q. Y. zistil, že
odporca dosiahol v S. hrubý príjem 5.280.925,- Sk v roku 2008. V tomto roku bola sadzba dane z
príjmov fyzických osôb v Kazachstane 20%, čo znamená, že mu bola z hrubého príjmu 5.280.925,- Sk
zrazená daň už pri výplate v S. v rozsahu 1.056.185,- Sk a po jej zrazení mu ostal čistý príjem v rozsahu



4.224.740,- Sk (140.235,68 Eur). V roku 2009 dosiahol odporca v S. príjem v rozsahu 97.175,73 Eur.
V tomto roku bola sadzba dane z príjmov fyzických osôb v S. tiež 20%, čo znamená, že mu bola z
hrubého príjmu 97.175,73 Eur zrazená daň už pri výplate v S. v rozsahu 19.435 Eur a po jej zrazení mu
ostal čistý príjem v rozsahu 77.740,73 Eur. Spolu za celé obdobie pôsobenia v S. dosiahol odporca čistý
príjem 217.976,41 Eur (140.235,68 EUR + 77.740,73 EUR). Výška čistého príjmu odporcu v S. podľa
pracovnej zmluvy od 8.9.2008 do 30.4.2009 bola 277.214,58 Sk v júli 2008, 32.782,94 Sk v auguste
2008, 1.545.173,65 Sk v septembri 2008, 826.593,99 Sk v októbri 2008, 771.487,55 Sk v novembri
2008, 771.487,55 Sk v decembri 2008, 25.517,90 Eur v januári 2009, 25.517,91 Eur vo februári 2009,
26.704,79 Eur v marci 2009. Výdavky odporcu v S. od júla 2008 do apríla 2009 predstavovali nájom za
2-izbový byt 35.941,95 Eur, prenájom osobného motorového vozidla Hyundai 20.067,59 Eur, zdravotné
poistenie 5.990,33 Eur. Z výpovede svedkyne H.. W. J. zistil, že podávala za odporcu daňové priznanie
od roku 2008. Za rok 2008 mal odporca príjem v S. 5.290.925,- Sk (175.626,53 Eur), z čoho mu bola
zrazená daň 1.056.185,05,- Sk (35.058,42 Eur). Za rok 2009 činil príjem odporcu zo zahraničia 97.175,73
Eur, daň zo zamestnaneckého pomeru predstavovala 19.435 Eur, čistý príjem bol teda 77.740,73 Eur.
V tom istom roku dosiahol odporca príjem aj na Slovensku 8.750 Eur, z toho mal výdavky 8.597,16 Eur,
základ dane predstavoval 152,84 Eur. Výdavky tvorili služby spoločnosti X. s.r.o. za trénerské služby,
výstroj a výživové doplnky. Z daňového priznania odporcu za rok 2009 zistil, že v roku 2009 dosiahol
príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v rozsahu 8.750 Eur, výdavky 8.597,16 Eur. Z
daňového priznania odporcu za rok 2008 zistil, že mal príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej
činnosti v rozsahu 1.562.000,- Sk, výdavky 1.536.124,- Sk, základ dane 25.876,- Sk. Z písomného
vyjadrenia navrhovateľky k týmto dôkazom zistil, že podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť
X. K. s.r.o. nemá a ani nikdy nemala oprávnenie na poskytovanie služieb, ktoré si odporca zahrnul do
svojich výdavkov. Predložené faktúry obsahujú položky, ktoré nie je možno považovať za nevyhnutné
výdavky odporcu napríklad: 3 ks tenisové rakety v hodnote 246,93 Eur, 14.659,- Sk a 4.778,- Sk, činky
spolu v hodnote 92,82 Eur, 9.700,- Sk, 19.990,- Sk, a 4.700,- Sk, posilňovacie zariadenia v hodnote
25.999,- Sk a 24.990,- Sk, notebook v hodnote 37.652,- Sk, fotoaparát a objektív spolu v hodnote
31.548,- Sk, cestný bicykel v hodnote 25.490,- Sk. Poznamenala, že odporca súdu predložil len faktúry,
nie potvrdenia, že tieto veci aj skutočne zaplatil. Z daňového priznania odporcu za rok 2009 vyplýva,
že jeho čistý príjem v zahraničí bol 97.328,57 Eur. Podľa nej išlo o príjem, z ktorého si odporca už
odrátal náklady za ubytovanie, auto a zdravotné poistenie. V prílohe predložila internetový článok z
internetovej stránky C. v ktorom odporca uvádza, že je ubytovaný v luxusnom komplexe I. U.. Tento
luxusný hotel má štyri kategórie apartmánov, ktorý najdrahší stojí 120 USD za deň. Ak by mal odporca
prenajatý aj ten najdrahší apartmán, za ubytovanie by mesačne platil 3.600 USD čo je 2.628 Eur. Po
odpočítaní sumy 2.628 Eur by odporca podľa svojich tvrdení platil za zdravotné poistenie a prenájom auta
Hyundai mesačne 4.930 Eur, čo považuje za účelovo nadhodnotené. V prípade, ak by aj boli výdavky
odporcu reálne, po ich odpočítaní by mu ostala čiastka 6.722 Eur mesačne za obdobie od 1.1.2008
do 31.12.2009. Finančné prostriedky, ktoré boli na spoločnom účte, boli v BSM bez ohľadu na to, kto
ich na účet vložil, čo je v tomto konaní nesporné. Z výpisu článku v denníku Č. z 12.12.2008 zistil, že
odporca býva v luxusnom apartmáne v komplexe s názvom I. U., ktorý je najväčšou budovou v metropole
stredoázijskej republiky. Okrem kvalitnej súťaže si hráči pochvaľujú aj bývanie v megalomanskej budove,
kde od klubu dostali byty. Z výpisu internetovej stránky U. S. zistil, že cena za 2-izbový luxusný apartmán
v U. U. I. o rozlohe 120 m2 činí 120 Eur na deň. Zo zmluvy o hypotekárnom úvere z 30.8.2007 zistil,
že navrhovateľke a odporcovi bol na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej 30.8.2007 s
veriteľom I., a.s. poskytnutý hypotekárny úver v rozsahu 3.000.000,- Sk, splatnosť 30 rokov od prvej
splátky. Výška mesačnej splátky bola určená na 17.393,- Sk, na nehnuteľnosť byt č. 12 podkrovie,
vchod Z. L., S.. Z výpisu z účtu odporcu vedeného v I., a.s. zistil, že zostatok na účte odporcu činil
k 31.3.2008 1.039.375,88 Sk, pričom 16.4.2008 uskutočnila navrhovateľka výber v rozsahu 680.000,-
Sk (22.571,86 Eur). Z kúpnej zmluvy z 11.5.2009 zistil, že navrhovateľka a odporca ako predávajúci
kúpnou zmluvou z 11.5.2009 previedli vlastnícke právo k nehnuteľnosti, rozostavanému 3-izbového bytu
č. 12 v podkroví meštiackeho domu súp. č. XX, Z. L. B. S. a spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku na kupujúceho U. D. za kúpnu cenu 122.700 Eur
s tým, že 5.000 Eur z kúpnej ceny bolo poukázaných na účet realitnej kancelárie, čiastka 98.793,37
Eur bola poukázaná na hypotekárny účet v I. za účelom predčasného splatenia hypotekárneho úveru
a splátka 18.906,63 Eur mala byť zložená do notárskej úschovy a po vklade vlastníckeho práva k
predmetnej nehnuteľnosti mala byť zaplatená v prospech navrhovateľky v rozsahu 9.585,35 Eur a na
účet odporcu v rozsahu 9.321,31 Eur. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa § 71 ods. 1, § 75 ods. 1, 2
Zák. o rodine a skonštatoval, že boli splnené podmienky na určenie manželského výživného v rozsahu
požadovanom navrhovateľkou v júli 2008, pretože odporca mal nadštandardnú životnú úroveň oproti



navrhovateľke, ktorá bola v tom čase nezamestnaná, bez príjmu a navyše zabezpečovala starostlivosť
o maloleté dieťa. Vychádzal pritom zo zistenia, že odporca mal v tomto mesiaci príjem 9.201,84 Eur a
výdavky 6.199,98 Eur, na ktoré však v plnom rozsahu neprihliadal, nakoľko sa mu zdali neprimerane
vysoké. Aj návrh na určenie manželského výživného od 1.9.2008 do 31.3.2009 považoval za dôvodný,
nakoľko životná úroveň oboch účastníkov bola v značnom nepomere. Navrhovateľka bola aj v tomto
čase  nezamestnaná, bez príjmu a  zabezpečovala starostlivosť o maloleté dieťa, kým odporca mal v
tom čase príjem až 23.469,48 Eur mesačne, a to aj po odpočítaní jeho neprimerane vysokých výdavkov
v rozsahu 6.199,98 Eur mesačne. Návrh od 20.6.2008 do 30.6.2008 zamietol, pretože zistil, že životná
úroveň oboch účastníkov bola rovnaká. Pri formulovaní tohto záveru prihliadol na to, že navrhovateľka
len pár dní po odchode odporcu zo spoločnej domácnosti vybrala z jeho účtu 22.571,86 Eur a odporcovi
nechala menšiu polovicu. Odporca v tom čase nemal žiadny príjem, pretože mu ako vrcholovému
športovcovi uplynula platnosť predchádzajúcej zmluvy a novú zmluvu uzatvoril až od 1.7.2008. Odporca
navyše refundoval navrhovateľke za tento mesiac jeho časť splátky hypotéky, ktorú za neho zaplatila.
Konajúci súd zamietol návrh na určenie manželského výživného aj za august 2008, pretože odporca
dosiahol príjem len 1.088,19 Eur a mal nevyhnutné výdavky na bývanie a zdravotné poistenie. Rovnako
za obdobie od 1.4.2009 do dňa predchádzajúcemu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva
tiež nevyhovel návrhu, pretože odporca bol bez príjmu, nakoľko nemal uzavretú zmluvu so žiadnym
klubom a mal nevyhnutné výdavky na letnú prípravu, na ukončenie jeho pôsobenia v S. a návrat
na Slovensko. Zároveň v tomto čase podľa súdu neboli preukázané také disproporcie majetkových
pomerov účastníkov konania, ktoré by odôvodňovali určenie manželského výživného. V tom čase totiž
obaja previedli vlastnícke právo k bytu, ktorý mali v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pričom
každý z nich nadobudol rovnakú časť kúpnej ceny. Vzhľadom k tomu, že odporca si neplnil svoju
vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, vznikol mu dlh na výživnom od 1.7.2008 do 31.3.2009 v
rozsahu 26.555,12 Eur, ktorý mu konajúci súd povolil splácať po 4.400 Eur mesačne v súlade s § 160
ods. 2 O. s. p. s poukazom na výšku dlhu, dobu od podania návrhu na začatie konanie a skutočnosť,
že sa mal pripraviť na eventuálnu možnosť úspechu navrhovateľky v konaní a kumulovať si finančné
prostriedky.

Proti výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka
s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že zaviaže odporcu prispievať jej na výživu 3.319,39
Eur mesačne aj od 20.6.2008 do 30.6.2008, od 1.8.2008 do 31.8.2008 a od 1.4.2009 do 28.5.2009,
pretože ani vtedy nebola ich životná úroveň rovnaká. Prezentovala názor, že sezónnosť práce odporcu
zohľadňuje samotná výška jeho príjmu, pričom odporca má každoročne príjem len počas hráčskej
sezóny. Uviedla, že odporca nemôže byť mimo sezóny považovaný za nezamestnaného, pretože sa
každý rok následne znova zamestná. Konštatoval, že súd mal pri rozhodovaní zohľadniť aj to, že príjem
odporcu bol minimálne 6 krát vyšší ako jej. Vyjadrila názor, že súd mal spriemerovať príjem odporcu
počas hráčskej sezóny a tento rozrátať na každý mesiac v roku, t.j. aj tie, kde nemal podpísanú zmluvu
so žiadnym klubom. Dodala, že v konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k mal. Š. bolo
odporcovi určené výživné pre maloletého aj za mesiace, počas ktorých jej súd v tomto konaní zamietol
návrh na určenie výživného.

Proti výrokom o určení manželského výživného a o dlhu na výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie
aj odporca s návrhom, aby ich odvolací súd zmenil tak, že ho zaviaže prispievať na výživu navrhovateľky
663,88 Eur mesačne od 29.6.2008 do 29.5.2009 a žiadnej strane neprizná náhradu trov konania,
alternatívne, aby ho zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že výrok
o dlhu na výživnom nezodpovedá výroku o určení manželského výživného, pretože mu bolo určené
výživné v rozsahu 3.319,39 Eur mesačne od 1.7.2008 do 31.7.2008 a 3.319,39 Eur od 1.9.2008 do
31.3.2009, čo je v prepočte 6.638,78 Eur a nie 26.555,12 Eur. Namietal, že súd pri rozhodovaní o
rozsahu jeho vyživovacej povinnosti neprihliadol na charakter jeho profesie, kedy medzi 1.5.2008 a
1.8.2008 nemal podpísanú žiadnu zmluvu a bol bez príjmu. Konštatoval, že jeho zdanlivo vysoký príjem
od 1.8.2008 do 31.3.2009 bol úmerný výdavkom, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho pôsobením v S.
v rozsahu 14.058 Eur mesačne. Uviedol, že v tomto období si riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť
voči mal. Š. v rozsahu 500 Eur mesačne a prispieval navrhovateľke aj na splátku hypotéky. Poukázal na
rozpor názoru súdu na primeranosť jeho výdavkov, kde ich na strane 9 ods. 2 rozsudku vyhodnotil ako
neprimerané a na tej istej strane v odseku 5 ich už uznal v plnej výške. Poznamenal, že navrhovateľka,
ani súd relevantným spôsobom nespochybnili listinné dôkazy, ktoré predložil za účelom preukázania



svojich výdavkov. Citoval názor Najvyššieho súdu SR prezentovaný v rozhodnutí R3/1978, že „zásada
rovnakej životnej úrovne medzi manželmi neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, ktorú by
bolo možné vyvodzovať len z ich príjmov. Ak má súd rozhodovať o výživnom medzi manželmi podľa
uvedených zákonných hľadísk, tak nestačí zistiť iba výšku príjmov manželov, ale aj osobné, rodinné,
majetkové pomery každého z nich, mieru potrieb danú povahou práce, spôsobu života, zdravotným
stavom, prípadne inými závažnými okolnosťami.“ Z uvedených dôvodov mal konajúci súd prihliadnuť na
zdravotné riziká jeho povolania a zvýšené náklady na jeho nevyhnutnú prípravu. V tejto súvislosti vyjadril
názor, že súd prvého stupňa nevenoval dostatočnú pozornosť odôvodneným výdavkom navrhovateľky,
čím nerešpektoval ďalší právny názor Najvyššieho súdu vyjadrený v rovnakom rozhodnutí, na ktoré
vyššie poukazoval, že „i pre vyživovaciu povinnosť podľa § 71 Zák. o rodine platí § 75 ods. 1 Zák. o
rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd k odôvodneným potrebám oprávneného, ako i k
možnostiam a schopnostiam povinného“. Zdôraznil, že navrhovateľka v rozhodnom období vybrala z ich
spoločného účtu 22.571,86 Eur, čo predstavovalo 2/3 ich spoločných úspor. S týmto výberom následne
súhlasil, pretože si myslel, že si z nich navrhovateľka zabezpečí svoje potreby. Dodal, že okrem toho
jej ešte prispieval na výživu maloletého 500 Eur mesačne, v dôsledku čoho bola jeho životná úroveň
dokonca nižšia ako navrhovateľkina, nakoľko si musel financovať letnú prípravu a nemal podpísanú
žiadnu zmluvu.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky okrem skutočností, ktoré uvádzal vo svojom odvolaní
konštatoval, že navrhovateľka nedôvodne poukázala na rozhodnutie, ktorým boli rozvedení, a ktorým
boli upravené ich práva a povinnosti voči mal. Š., pretože bol zaviazaný prispievať na jeho výživu 500
Eur mesačne, kým čiastka, ktorú od neho požaduje v tomto konaní je neporovnateľne vyššia.

Podľa § 220 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza
vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odvolací súd na základe podaných odvolaní preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s
konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolania navrhovateľky a odporcu
sú čiastočne opodstatnené, preto im vyhovel a podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa
tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu konania dospel k
záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných
ustanovení Zákona o rodine, ktoré však nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav a dospel tak
k nesprávnym právnym záverom, že navrhovateľka nesplnila podmienky pre určenie manželského
výživného za jún a august 2008, apríl a máj 2009, a na druhej strane, že splnila podmienky pre určenie
výživného v ňou navrhovanom rozsahu za júl 2008, september 2008 až marec 2009. Odporca v tejto
súvislosti správne poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktoré ustálili súdnu prax pri rozhodovaní o
manželskom výživnom názorom, že zásada rovnakej životnej úrovne manželov neznamená mechanickú
rovnosť, ktorú by bolo možné vyvodzovať iba z ich príjmov. Z uvedených dôvodov je vždy povinnosťou
súdu zisťovať nielen výšku príjmov manželov, ale aj osobné, rodinné a majetkové pomery každého z



nich a konkrétnu mieru ich potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom, prípadne
inými závažnými okolnosťami, čo je v súlade so základným kritériom pre určenie výživného podľa § 75
ods. 1 Zák. o rodine. V danom prípade bolo z vykonaného dokazovania zistené, že navrhovateľka dva
mesiace pred podaním návrhu vybrala z účtu odporcu 22.571,86 Eur. Navyše odporca jej do septembra
2008 sporadicky posielal 265,55 Eur na výživu ich spoločného syna a 298,74 Eur na splátku hypotéky.
Od septembra jej tieto čiastky posielal pravidelne a zároveň jej prispel aj 1.991,63 Eur, ktorou spätne
doplatil výživné a splátky hypotéky za mesiace, v ktorých jej nič neuhradil. Z takto nepochybne zistených
skutočností vyplýva, že navrhovateľka disponovala od zrušenia spoločnej domácnosti s odporcom
čiastkou 1.736,29 Eur mesačne (22.571,86 Eur/13 mesiacov od mája 2008 do mája 2009), ktoré mala
vo veľkej väčšine pre seba, nakoľko odporca zvlášť prispieval na výživu ich maloletého syna po 265,55
Eur mesačne, ktoré stačili na uspokojovanie jeho základných potrieb. Pokiaľ ide o výdavky odporkyne,
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že splácala hypotéku po 630,68 Eur mesačne, pričom odporca
jej na úhradu splátky prispieval 298,74 Eur mesačne. Okrem toho sa nezmienila o žiadnych svojich
špeciálnych výdavkoch, z čoho vyplýva, že mala už len bežné výdavky za služby spojené s bývaním,
na stravu, hygienu, cestovné a telefonovanie. Z vyššie uvedených kritérií pre určenie manželského
výživného vyplýva, že zásada rovnakej životnej úrovne neznamená, že keď mal odporca v rozhodnom
období k dispozícii na uspokojovanie svojich potrieb 18.164,70 Eur mesačne (jeho celkové príjmy
217.976,41 Eur od júna 2008 do mája 2009), je navrhovateľka oprávnená podieľať sa na ich polovici. Tiež
to neznamená, že keď si odporca v S. prenajímal luxusný byt a osobné motorové vozidlo, platil si agentov,
regeneráciu, drahú stravu, telefón, športovú prípravu a pod. v súvislosti s výkonom svojho povolania,
že taký istý nárok na uspokojovanie potrieb v rovnakom rozsahu má aj navrhovateľka. Navrhovateľka
má totiž úplné iné zloženie výdavkov ako odporca, pretože v rozhodnom období mala k dispozícii
byt (najprv vlastný, ktorý previedla na svoju matku), ktorý si nepotrebovala prenajímať, nepracovala
a starala sa o ich spoločného syna na Slovensku, kým odporca bol v neznámej krajine odkázaný na
prenájom bytu, osobného motorového vozidla a náročnú fyzickú prípravu ako vrcholový športovec,
ktorá si vyžadovala nielen zvýšené výdavky na stravu a doplnky výživy, ale aj na platby zdravotného
poistenia, agentom a na rekonvalescenciu. Odvolací súd je toho presvedčenia, že navrhovateľke stačila
čiastka 1.736,29 Eur mesačne a odporcom navrhované manželské výživné v rozsahu 663,88 Eur
mesačne na to, aby mohla bývať, splácať hypotéku, cestovať, stravovať sa, obliekať sa, regenerovať
a dopĺňať zdroj výživy maloletému v podobnom štandarde ako odporca. V tejto súvislosti nie je možné
porovnávať ceny za jednotlivé služby a položky mechanicky, ale je potrebné zohľadniť osobitosti a
možnosti, ktoré ponúka každá krajina podľa charakteru výkonu práce účastníkov konania a spôsobu ich
života. Navrhovateľka si nepotrebuje prenajímať byt, ani osobné motorové vozidlo ako odporca, pretože
na Slovensku má zabezpečené bývanie a na cestovanie mohla z 2.400,17 Eur mesačne využívať
hoci aj každý deň taxík rovnakej značky ako odporca. Pokiaľ ide o oblečenie a obuv, odporca na tieto
položky minie 150 Eur mesačne, čo si mohla z mesačného príjmu dovoliť aj navrhovateľka. Navyše
navrhovateľka sa nepotrebuje stravovať za 1.000 Eur mesačne, pretože nemá taký výdaj energie ako
odporca, ktorý je vrcholovým športovcom a rovnako, ceny potravín a ich dostupnosť na Slovensku jej
umožňujú kvalitné stravovanie nielen doma, ale aj v reštauráciách za pomerne nižšiu čiastku. Keďže
navrhovateľka bola doma na Slovenku, nepotrebovala využívať roaming a draho telefonovať, pretože
na Slovensku stojí aj ten najdrahší neobmedzený paušál do 100 Eur mesačne. Tiež si nepotrebovala
platiť zdravotné poistenie, ani iné výdavky súvisiace s výkonom povolania, pretože bola nezamestnaná.
Z ňou predložených podaní nevyplýva, že by sa počas tohto obdobia rekvalifikovala, absolvovala nejaké
kurzy, ani že by mala záujmy, na ktoré jej nestačili prostriedky, ktoré vybrala zo spoločného účtu s
odporcom. Pretože určením manželského výživného v rozsahu navrhovanom odporcom navrhovateľka
mala v rozhodnom období zabezpečenú dostatočne vysokú životnú úroveň na to, aby si z nej mohla
uspokojovať všetky svoje deklarované výdavky v podobnom štandarde ako odporca, odvolací súd zmenil
napadnuté rozhodnutie o rozsahu výživného z 3.319,39 Eur na 663,88 Eur mesačne a v prevyšujúcej
časti návrh zamietol. Pri formulácii tohto záveru odvolací súd na rozdiel od konajúceho súdu nezohľadnil
prostriedky (9.585,35 Eur), ktoré navrhovateľka dostala z odpredaja spoločného bytu s odporcom,
pretože z kúpnej zmluvy vyplýva, že ich mala dostať až po vklade vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
t.j. po máji 2009, nakoľko samotná kúpna zmluva bola uzavretá v máji 2009 a určitý čas vždy trvá,
kým sa vklad povolí. Pokiaľ ide o obdobie, za ktoré bolo určované výživné, odvolací súd sa stotožnil
s odvolacími námietkami navrhovateľky, že odporcu nebolo možné považovať za nezamestnaného
počas júna a augusta 2008 a počas apríla a mája 2009 len preto, že nemal príjem a nemal podpísanú
zmluvu so žiadnym klubom, pretože u odporcu nešlo o trvalú a kvalifikovanú zmenu jeho pomerov,
ktorá by opodstatňovala odlišný prístup k hodnoteniu jeho pomerov, ale len o každoročne sa opakujúci
sprievodný dôsledok jeho povolania, na ktorý sa má možnosť pripraviť každý rok odkladaním časti jeho



nadštandardného príjmu. Tento stav by bolo možné prirovnať k čerpaniu dovolenky (ako napríklad u
učiteľov), kedy počas sezóny odporca pracuje a počas 3 - 4 mesiacov do roka oddychuje, regeneruje
a pripravuje sa na ďalšiu sezónu práve z príjmu, ktorý dosiahne počas sezóny. Z uvedených dôvodov
odvolací súd ohraničil počiatok povinnosti odporcu prispievať navrhovateľke manželským výživným
dátumom, od ktorého navrhovateľka žiadala priznať príspevok, t.j. odo dňa podania návrhu 20.6.2008 a
koniec dátumom, kedy nadobudol právoplatnosť výrok o rozvode ich manželstva, t.j. 29.5.2009. Odvolací
súd v tejto súvislosti neprihliadal na to, že sa v jednej zápisnici spomína, že navrhovateľka žiada o
priznanie výživného od 29.6.2008, pretože tento údaj bol v zápisnici perom prepísaný z 20.6.2008 a
nie je pri ňom podpis konajúcej sudkyne, ani rozhodnutie o pripustení zmeny návrhu. Táto mechanická
zmena v zápisnici navyše nie je v súlade s návrhom na určenie výživného, ani s neskorším postojom
navrhovateľky v konaní, kedy jej právny zástupca opakovane v podaniach a na pojednávaniach trval
na určení výživného od 20.6.2008. Pretože odvolací súd zmenil rozsah výživného a v konaní nebolo
preukázané, že by si odporca plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, bolo potrebné
rozhodnúť aj o dlhu na výživnom, ktorý predstavuje 7.503,27 Eur. K tejto čiastke odvolací súd dospel
tak, že spočítal alikvotnú časť výživného za 11 dní júna 2008 (663,88 Eur/30 x 11), výživné 663,88
Eur mesačne za 10 mesiacov (6.638,80 x 10) a alikvotnú časť výživného za 29 dní mája 2009 (663,88
Eur/31 dní x 29). Pokiaľ ide o splatnosť dlhu, odvolací súd vzhľadom na jeho výšku a pomery odporcu
predĺžil zákonom stanovenú 3 dňovú lehotu na splnenie povinnosti určenú v § 160 ods. 1 O. s. p. na 60
dní, aby mu táto povinnosť výrazne nezasiahla do rozpočtu, neohrozila uspokojovanie jeho vysokých
odôvodnených potrieb, ale zároveň umožnila splatenie dlhu v krátkej lehote.

O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, pretože súd prvého stupňa vyslovil, že o nich rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "40C/23/2008", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:802a0414-eebc-4047-8638-f626cb35d23d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.356.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 356/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 356/2017 z 15. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.356.2017.1"}, {"guid": "ussr:39044285-3750-46f1-bb16-9ea145281535", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 646/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 646/2014 z 30. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-30", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39044285-3750-46f1-bb16-9ea145281535"}]}