Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoE/102/2011 z 27. 11. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 27. novembra 2011, sp. zn. 7CoE/102/2011, ECLI:SK:KSKE:2011:7210222239.1
Krajský súd Košice | 7CoE/102/2011 | ECLI:SK:KSKE:2011:7210222239.1 | 2011-11-27 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a6eb8835-f464-450d-ac24-711a357393ae
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7210222239.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/102/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210222239
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7210222239.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej G. A. V..Z.. S. L. B. so sídlom v N. na Š. ulici č.
X IČO: XXXXX XXX proti povinnej B. Z.. Z..F..P.. so sídlom v G. na O. ulici č. X IČO: XXXXX XXX o
vymoženie 630,83 € s príslušenstvom o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Košice
II z 11.7.2011 č.k. 39Er/2496/2009-19 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje  uznesenie a vec vracia súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením súd prvého stupňa zaviazal povinnú, aby v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia uhradila súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 45,11 €.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej, ktorým
žiadala o vymoženie 630,83 € s príslušenstvom na základe platobného rozkazu Okresného súdu
Košice II z 5.1.2010 č.k 24Ro/477/2009-22. Na základe tohto návrhu a žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia Okresný súd Košice II poverením č. 5803* 105048 z 20.9.2010 poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického. Podaním doručeným súdu 24.6.2011
navrhol súdny exekútor zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok) z dôvodu, že na majetok povinnej
bol uznesením Okresného súdu Košice I z 22.3.2010č.k. 26K/2/2010 vyhlásený konkurz. Na základe
uvedeného súd prvého stupňa konštatoval, že exekúcia sa podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii ex lege zastavila. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 197, § 199 ods. 1,
200 ods. 1, 2  Exekučného poriadku a 14 ods. 1, § 22 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej vyhláška) a povinnej
uložil uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 45,11 €, pretože oprávnená zastavenie exekúcie ex
lege nezavinila a zároveň vyhlásenie konkurzu predpokladá, že povinná má majetok, z ktorého by bolo
možné uspokojiť pohľadávku oprávnenej vymáhanú v exekučnom konaní.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie povinná a navrhla, aby odvolací súd zmenil výrok o trovách
exekúcie tak, že na ich úhradu zaviaže oprávnenú, prípadne návrh exekútora na úhradu trov zamietne
s poukazom na skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Košice I z 22.3.2010 zverejneným v
Obchodnom vestníku č. 58/2010 bol vyhlásený konkurz na majetok povinnej, kým k doručeniu návrhu
na exekúciu došlo až 27.8.2010 a poverenie bolo vydané 20.9.2010. Z uvedeného je zrejmé, že už
pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie muselo byť dotknutým subjektom zrejmé, že exekúcia
bude zastavená s ohľadom na prebiehajúce konkurzné konanie. Uznesenie o vyhlásení konkurzu je
podľa § 167 ods. 2 v spojení s § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku záväzné pre účastníkov
a pre všetky orgány. Následne podľa § 28 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii má veriteľ,
ktorého pohľadávka voči úpadcovi vznikla pred vyhlásením konkurzu, právo, aby bola podľa podmienok
ustanovených v zákona uspokojená rozvrhom z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúcemu



konkurzu. Povinná nemôže niesť nepriaznivé dôsledky spojené s tým, že oprávnená podľa všetkého
zmeškala lehotu na prihlásenie pohľadávky a namiesto toho podala návrh na začatie exekučného
konania. Trovy exekúcie vynaložené súdnym exekútorom neboli absolútne účelne vynaložené, pretože
exekúcia smerovala proti subjektu nespôsobilému na výkon exekúcie, resp. k zastaveniu exekúcie došlo
zavinením oprávnenej, ktorá podala návrh, u ktorého bolo zrejmé, že nebude úspešný. Podľa § 47 ods.
4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii môžu konania týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu po
vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným proti správcovi, pričom účastníkom
konania je namiesto úpadcu správca. V tomto prípade tak vykonaniu exekúcie bránil nedostatok pasívnej
legitimácie. Na záver uviedla, že v danom prípade nemohlo dôjsť k zastaveniu exekúcie ex lege, pretože
k vyhláseniu konkurzu došlo ešte pred začatím exekučného konania.

Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu povinnej navrhol, aby na úhradu trov exekúcie bola zaviazaná
oprávnená.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie uznesenia (§ 219 O.s.p.) ani
pre jeho zmenu (§ 220 O.s.p.).

Podľa. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Súd prvého stupňa vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu tak vo vzťahu k dôvodu
zastavenia exekúcie, ako aj k ustáleniu toho, kto uhradí trovy exekúcie, a preto vec nesprávne právne
posúdil. Súd prvého stupňa síce správne zistil, že na majetok povinnej bol uznesením Okresného súdu
Košice I z 22.3.2010 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 58/2010 vyhlásený konkurz, evidentne
však nepostrehol skutočnosť, že exekučné konanie začalo až 27.8.2010 doručením návrhu súdnemu
exekútorovi. Je teda nepochybné, že exekúcia podľa § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii na
podklade takéhoto návrhu nemohla ani začať a oprávnená podala návrh, u ktorého bolo od počiatku
zrejmé, že nebude úspešný. V tomto smere preto súd prvého stupňa dostatočne neskúmal skutočnosť,
ak exekúcia v rozpore so zákonom začala po vyhlásení konkurzu, či k zastaveniu exekúcie dochádza
zo zákona (ako v prípade, ak po začatí exekúcie je na povinného vyhlásený konkurz) alebo o zastavení
pre jej neprípustnosť (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku) je potrebné rozhodnúť samostatným
výrokom. Bez ohľadu na skutočnosť, či v tomto prípade k zastaveniu exekúcie došlo zo zákona alebo súd
musí o ňom rozhodnúť, je vzhľadom na uvedené okolnosti, predčasný a nesprávny záver súdu prvého
stupňa o tom, že oprávnená nezavinila zastavenie exekúcie.

Na základe uvedeného odvolaciemu súdu teda neostala iná možnosť ako uznesenie podľa § 221 ods.
1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a v rozsahu zrušenia vec vrátiť exekučnému súdu na ďalšie konanie podľa §
221 ods. 2 O.s.p..

V ďalšom konaní bude preto namieste úvaha súdu prvého stupňa (rešpektujúc § 226 O.s.p.) o tom,
či je potrebné o zastavení exekúcie rozhodnúť samostatným výrokom alebo k nemu došlo zo zákona
a následne, ktorý z účastníkov (oprávnená alebo povinná) uhradí vzniknuté trovy exekúcie, teda či
sú splnené podmienky pre aplikáciu § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý v konečnom dôsledku
znamená, že trovy môže uhradiť oprávnená, alebo bude k úhrade trov zaviazaná povinná (§ 197
Exekučného poriadku), ak nebude naplnený zákonný predpoklad podľa § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku, a napokon, či trovy vyčíslené súdnym exekútorom boli nevyhnutnými trovami exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.