Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Sa/107/2017 z 9. 9. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. septembra 2019, sp. zn. 7Sa/107/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1017202119.2 Krajský súd Bratislava | 7Sa/107/2017 | ECLI:SK:KSBA:2019:1017202119.2 | 2019-09-09 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 206 ods. 1 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/03ac0b0d-1de2-49a8-8905-c5f6337add0d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1017202119.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Sa/107/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017202119
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017202119.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: Z. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Ruskej federácie, doklad totožnosti: O. XXXXXXXXX, trvale bytom
N. XX, Z., N. A., t. č. pobytom Na U. XX, XXX XX R. X, Č. N., právne zast. Liga za ľudské práva, občianske
združenie, Baštová 5, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Prezídium Policajného zboru, úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej
polície Sobrance, Štefánikova 10, 073 01 Sobrance, o správnej žalobe vo veci administratívneho
vyhostenia proti rozhodnutiu žalovaného č.p.: PPZ-HCP-SO3-237-003/2017 zo dňa 10.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Prezídium Policajného zboru, úrad hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, Štefánikova 10, 073 01
Sobrance č.p.: PPZ-HCP-SO3-237-003/2017 zo dňa 10.11.2017 vo veci administratívneho vyhostenia
Z. Y., doklad totožnosti: O. XXXXXXXXX, z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Zboj rozhodnutím č. PPZ-HCP-SO18-
ZAV-5-004/2017 zo dňa 07.09.2017, podľa § 77 ods. 1 a § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.
o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákon č. 404/2011 Z. z.) administratívne vyhostilo žalobcu z územia Slovenskej republiky na územie
Ukrajiny a podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. uložilo zákaz vstupu na územie Slovenskej
republiky a na územie všetkých členských štátov na 5 rokov. Zároveň určilo žalobcovi v súlade s § 83
ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. lehotu na vycestovanie 7 dní od vykonateľnosti rozhodnutia.

2. Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Zboj svoje rozhodnutie odôvodnil odkazom na čl. 19
Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo dňa 14.06.1985 uzatvorená medzi vládami
štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom
zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (ďalej len „Schengenský dohovor“) sa cudzinci, ktorí sú
držiteľmi jednotného víza a zákonne pricestovali na územie jednej zo zmluvných strán, môžu voľne
pohybovať na území všetkých zmluvných strán počas doby platnosti víza a pokiaľ spĺňajú podmienky
k vstupu uvedené v čl. 5 ods. 1 písm. a), c), d), a e) (čl. 5 Schengenského dohovoru bol zrušený a
nahradený Kódexom schengenských hraníc, pričom podmienky vstupu sú v súčasnosti upravené v jeho
čl. 6).



3. Žalobca bol dňa 07.09.2017 o 17:25 hod kontrolovaný hliadkou OHK PZ Zboj pri HZ 1/6 vnútornej
štátnej hranice Slovenskej republiky s Poľskou republikou. Vykonaným šetrením bolo zistené, že žalobca
pricestoval dňa 06.09.2017 vlakom z Prahy do Humenného, odtiaľ pokračoval do Sniny a Novej Sedlice.
Následne vyšiel pri Medovej babe na Rjabu skalu a po turistickom chodníku na štátnu hranicu Slovenskej
republiky a Poľskej republiky. Dňa 07.09.2017 pokračoval smerom k HZ Kremenec, kde pri HZ 1/6 bol
kontrolovaný hliadkou OHK PZ Zboj. Počas kontroly predložil hliadke cestovný doklad Ruskej federácie
č. XXXXXXXXX s posledným platným schengenským vízom č. XXXXXXXXX. Uvedené vízum bolo
udelené Ministerstvom vnútra Českej republiky OAMP, typ D, MULT, s dobou pobytu na 60 dní, platné
od 21.09.2016 do 19.11.2016. Taktiež žalobca mal v cestovnom doklade nálepku „ACT-AKT, výjazdný
príkaz“ udelené Ministerstvom vnútra Českej republiky OAMP č. XXXXXXX s dĺžkou pobytu 60 dní,
platného od 20.12.2016 do 17.02.2017.

4. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa zdržiaval na území členských štátov neoprávnene v počte 202 dní,
naplnil dôvod na administratívne vyhostenie z územia Slovenskej republiky podľa § 82 ods. 1 písm. b)
zákona č. 404/2011 Z. z. a na uloženie zákazu vstupu podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona č . 404/2011 Z. z.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 07.09.2017 poukazujúc na skutočnosť,
že je štátnym príslušníkom Ruskej federácie, a preto je rozhodnutie o administratívnom vyhostení na
územie Ukrajiny zmätočné, a nezákonné. Žalobca považuje rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené,
nepreskúmateľné a svojvoľné. Správny poriadok vyžaduje, aby správne orgány poskytli dostatočné
odôvodnenie pre svoje závery. Z toho dôvodu žiadal, aby správny orgán rozhodnutie prvého stupňa
zrušil.

6. O žalobcovom odvolaní rozhodlo Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, ako
odvolací orgán rozhodnutím č. PPZ-HCP-SO3-237-003/2017 zo dňa 10.11.2017 tak, že zmenilo výrok
rozhodnutia Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Zboj č. PPZ-HCP-SO18-ZAV-5-004/2017
zo dňa 07.09.2017 a žalobcu podľa § 77 ods. 1 a § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.
administratívne vyhostilo z územia Slovenskej republiky do krajiny pôvodu, ktorou je Ruská federácia a
podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. uložilo zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky
a na územie všetkých členských štátov na 5 rokov. Zároveň určilo žalobcovi v súlade s § 83 ods. 1
zákona č. 404/2011 Z. z. lehotu na vycestovanie 7 dní od vykonateľnosti rozhodnutia a podľa § 55 ods.
2 Správneho poriadku vylúčilo odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu.

7. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa na území členských krajín zdržiaval
neoprávnene od 17.02.2017 a tak prvostupňový správny orgán sa rozhodol správne keď po zistení, že
účastník konania mal neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky, čím podľa § 82 ods. 1 písm.
b) zákona č. 404/2011 Z. z. naplnil zákonný dôvod na administratívne vyhostenie a na základe správnej
úvahy riešil protiprávne konanie žalobcu jeho administratívnym vyhostením s uložením zákazu vstupu
na päť rokov.

II.
Žaloba

8. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „tunajší súd“ alebo „správny
súd“) dňa 21.12.2017 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného
č. PPZ-HCP-SO3-237-003/2017 zo dňa 10.11.2017, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Oddelenia
hraničnej kontroly Policajného zboru Zboj č. PPZ-HCP-SO18-ZAV-5-004/2017 zo dňa 07.09.2017 tak,
žalobcu podľa § 77 ods. 1 a § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. administratívne vyhostil z
územia Slovenskej republiky do krajiny pôvodu, ktorou je Ruská federácia a podľa § 82 ods. 3 písm.
b) zákona č. 404/2011 Z. z. uložil zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých
členských štátov na 5 rokov. Zároveň určil žalobcovi v súlade s § 83 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.
lehotu na vycestovanie 7 dní od vykonateľnosti rozhodnutia a podľa § 55 ods. 2 Správneho poriadku
vylúčil odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu.

9. Z obsahu žaloby vyplýva, že zákaz vstupu bol žalobcovi uložený na územie Slovenskej republiky, ako
aj na územie všetkých členských štátov vrátane Českej republiky, kde žalobca vedie súkromný a rodinný
život, od septembra 2015 riadne a denne študuje odbor etnológia na Ústave etnológie Filozofickej



fakulty Univerzity Karlovej v Prahe v súčasnosti v 3. ročníku, plynule ovláda český jazyk, usiluje sa
o získanie zamestnaneckej karty a bráni sa v konaní o administratívnom vyhostení, ktoré s ním bolo
začaté dňa 23.02.2017 podľa zákona č. 326/1999 Sb. o pobytu cizinců na území České republiky a
o změně některých zákonů (ďalej len „zákon č. 326/1999 Sb.“). Zákaz vstupu na 5 rokov sa mu javí
absolútne neprimeraný a hrozí mu ujma spočívajúca vo vážnom porušení jeho práva na rešpektovanie
súkromného života podľa čl. 8 Dohovoru o základných ľudských právach a slobodách na území Českej
republiky. Žalobca v žalobe uviedol, že správny orgán mal prihliadnuť na krátkosť pobytu žalobcu
na území Slovenskej republiky (turistika dňa 06. a 07.09.2017), na skutočnosť, že žalobca prešiel
lustráciami bez nálezu, a napokon vzhľadom na mladý vek a slušné správanie, rozhodnúť o neuložení
zákazu vstupu. Závery žalovaného o inklinácii žalobcu k extrémne pravicovým hnutiam smerujúcim
k potláčaniu práv považuje za nepodložené a zavádzajúce. Ďalej uviedol, že nesprávne zistenou je
aj informácia oprávnenosti pobytu na území Schengenského priestoru, konkrétne na území Českej
republiky. Žalobca v Českej republike podal žiadosť o zamestnaneckú kartu. Rozhodnutím Komise
pro rozhodování ve věcech pobytu cizinců č. MV-48287-19/SO-2017 zo dňa 21.07.2017 bolo zrušené
rozhodnutie prvostupňového orgánu a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. V novom konaní nebolo
ešte vydané právoplatné rozhodnutie. Z informácie k pobytu cizince odporu azylové a migrační politiky
Ministerstva vnitra České republiky zo dňa 22.02.2017 vyplýva, že podľa ust. § 47 odst. 4 zákona č.
326/1999 Sb., cudzinec je oprávnený na území pobývať do okamžiku vydania rozhodnutia vo veci samej.

10. Žalobca má za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí náležite neodôvodnil a neozrejmil svoju
právnu úvahu, prečo pristúpil k administratívnemu vyhosteniu žalobcu až na dobu päť rokov.

11. Žalobca v žalobe zo dňa 20.12.2017 žiadal, aby správny súd rozhodnutie správneho orgánu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň v petite žaloby žiadal správny súd o priznanie odkladného
účinku správnej žalobe.

12. Správny súd uznesením č. 7Sa/107/2017-109 zo dňa 08.01.2018, právoplatným dňa 15.01.2018,
návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

III.
Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný na výzvu súdu vo vyjadrení zo dňa 05.01.2018 uviedol, že vychádzal zo zistení uvedených
v cestovnom doklade žalobcu č. XXXXXXXXX, v ktorom bolo posledné platné schengenské vízum č.
XXXXXXXXX udelené Ministerstvom vnútra Českej republiky OAMP, typ D, MULT, s dobou pobytu na 60
dní, platné od 21.09.2016 do 19.11.2016. Taktiež žalobca mal v cestovnom doklade nálepku „ACT-AKT,
výjazdný príkaz“ udelené Ministerstvom vnútra Českej republiky OAMP č. XXXXXXX s dĺžkou pobytu
60 dní, platného od 20.12.2016 do 17.02.2017. Územie členských štátov mal žalobca opustiť najneskôr
dňa 17.02.2017, kedy uplynula jeho lehota na vycestovanie.

14. Ďalej uviedol, že vydaním napadnutého rozhodnutia došlo k zásahu do práva na rešpektovanie
súkromného a rodinného života žalobcu avšak v súlade s čl. 8 ods. 2 Dohovoru, v zmysle ktorého
štátny orgán môže zasahovať do výkonu tohto práva ak je to v súlade so zákonom a nevyhnutné
v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho
blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany
práv a slobôd iných. Ďalej konštatoval, že každý štát má právo vyžadovať od cudzinca určitý stupeň
lojality minimálne v tom, aby dodržiaval právnu úpravu týkajúcu sa pobytu cudzincov na území
Slovenskej republiky a z jeho porušovania vyvodzovať dôsledky, ktoré môžu predstavovať aj zásah do
práva na súkromný a rodinný život podľa čl. 8 Dohovoru. V prípade, ak sa žalovaný o protiprávnom
konaní dozvie, je povinný v zmysle platnej legislatívy konať a odstraňovať protiprávny stav v spoločnosti,
a teda nie je pravdou, že konanie týkajúce sa administratívneho vyhostenia a otázka ochrany verejného
poriadku v tomto konaní je aktuálne vo výlučnej právomoci českých orgánov. Ďalej uviedol, že požiadal
cestou medzinárodnej policajnej spolupráce o lustráciu v informačných systémoch Českej republiky k
osobe žalobcu, podľa ktorej žalobca nepožiadal v Českej republike o pracovné vízum a v súčasnosti
neprebieha na jej území konanie v danej veci.



15. Žalovaný tvrdí, že žalobca sa na území členských krajín preukázateľne zdržiaval neoprávnene
od 17.02.2017, a tak prvostupňový správny orgán rozhodol správne keď po zistení, že žalobca mal
neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky, čím podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011
Z. z. naplnil zákonný dôvod na administratívne vyhostenie a v spojení s § 82 ods. 3 písm. b) zákona
č. 404/2011 Z. z. uložil žalobcovi blokovú pokutu podľa § 118 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.
z., ktorú uhradil a na základe správnej úvahy riešil protiprávne konanie žalobcu jeho administratívnym
vyhostením s uložením zákazu vstupu na päť rokov.

16. Žalovaný namietal nesprávne určenie príslušnosti Krajského súdu v Bratislave.

IV.
Replika žalobcu

17. Žalobca k vyjadreniu žalovaného dňa 04.04.2018 uviedol, že trvá na žalobnom návrhu, žiada
zrušenie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-SO3-237-003/2017 zo dňa 10.11.2017 a vrátenie veci na
ďalšie konanie.

V.
Vyjadrenie žalovaného k replike žalobcu

18. Žalovaný sa vo vyjadrení zo dňa 25.07.2018 pridržiava právneho názoru prezentovaného v
napadnutom rozhodnutí č. PPZ-HCP-SO3-237-003/2017 zo dňa 10.11.2017, ako aj vo vyjadrení sa k
správnej žalobe zo dňa 05.01.2018. Opätovne namieta nesprávne určenú príslušnosť Krajského súdu
v Bratislave. Správnu žalobu žiada zamietnuť.

VI.
Vyjadrenie žalobcu

19. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného zo dňa 25.07.2018 a zotrval na svojom žalobnom návrhu,
zrušenie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-SO3-237-003/2017 zo dňa 10.11.2017 a vrátenie veci na
ďalšie konanie. Žalobca takisto odstúpil od požiadavky na konanie pojednávania.
VII.
Právne posúdenie veci

20. Podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), konanie
sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a kauzálne príslušný. Príslušnosť sa
určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia. Ak nemožno
určiť príslušnosť podľa § 10 až 13, je na konanie príslušný Krajský súd v Bratislave.

21. Podľa § 10 SSP, na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné krajské súdy,
ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 13 ods. 3 SSP, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci
podľa osobitného predpisu, v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a na konanie o vykonateľnosti
rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má
žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická
osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje.

23. Správny súdny poriadok na rozdiel od Civilného sporového poriadku nerozlišuje priamo všeobecnú
miestnu príslušnosť a osobitnú miestnu príslušnosť ani príslušnosť danú na výber (alternatívna) alebo
výlučnú miestnu príslušnosť, napriek tomu zo všeobecnej miestnej príslušnosti ustanovuje určité
výnimky vyplývajúce z osobitnej povahy niektorých konaní. Miestna príslušnosť podľa obvodu, v ktorom
má žalobca adresu trvalého pobytu je daná aj na konanie vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho
vyhostenia, z dôvodu, že takto určená miestna príslušnosť je pre žalobcu výhodnejšia.

24. Vzhľadom na to, že žalobca nemal a nemá adresu trvalého pobytu na území Slovenskej republiky,
ani sa v čase podania žaloby na území Slovenskej republiky nezdržiaval, má správny súd za to, že podľa
§ 9 ods. 2 SSP je na konanie o predmetnej žalobe príslušný Krajský súd v Bratislave.



25. Krajský súd v Bratislave, vec rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2
v spojení s § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z., ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo
veci podľa § 10 SSP a v konaní vo veciach administratívneho vyhostenia (§ 231 - § 241) preskúmal
napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s administratívnym
spisom žalovaného a dospel k záveru o potrebe zrušenia preskúmavaného rozhodnutia podľa §
241 SSP. Správny súd sa stotožnil s obsahom námietok uvedených v správnej žalobe vo veciach
administratívneho vyhostenia zo dňa 20.12.2017, a preto je žalobe potrebné priznať úspech.

26. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

27. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2).

28. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s
právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

29. Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté
rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň
zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu, číslo jeho cestovného pasu alebo
iného dokladu totožnosti.

30. Podľa § 191 ods. 4 SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností
môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu
verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie
rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení
všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

31. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku,
je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní
nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie
orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny
súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

32. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

33. Vychádzajúc z obsahu výrokovej časti tohto rozsudku bolo povinnosťou správneho súdu v prvom
rade formulovať právne závery vyplývajúce z obsahu administratívneho a súdneho preskúmavacieho
konania, ktoré viedli súd k zrušeniu preskúmavaného rozhodnutia, a to procesným postupom podľa
§134 ods. 2 písm. e) a § 206 ods. 3, 6 SSP. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d) SSP. Podľa § 6 ods. 2 písm. d) SSP správne súdy
rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.
Ustanovenia § 134 ods. 2 písm. a) až f) SSP predstavujú výnimku z takzvanej dispozičnej právnej
zásady, ktorou je ovládané správne súdnictvo a ktorá má svoje procesné vyjadrenie v ustanovení
§ 134 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je
ďalej ustanovené inak. Právna úprava konania vo veciach administratívneho vyhostenia podľa §
231 - § 241 SSP neobsahuje ustanovenie, ktoré by vylučovalo aplikáciu IV. hlavy SSP, do ktorej je
systematicky začlenené aj ustanovenie § 134 ods. 2 SSP reprezentujúce v správnom súdnictve aplikáciu
právnej zásady oficiality. Pri rešpektovaní tejto procesno-právnej zásady je dané procesné oprávnenie
správneho súdu reagovať aj nad rámec vznesených žalobných námietok uvedených v správnej žalobe
na nedostatky administratívneho rozhodnutia, ktoré predstavujú jeho právnu neudržateľnosť v súdnom
preskúmavacom konaní a potrebu jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému správnemu orgánu na



ďalšie konanie. Ide okrem iného o všeobecné právne požiadavky na právnu kvalitu administratívneho
rozhodnutia a jeho súlad s obsahom administratívneho konania a tým aj s obsahom administratívneho
spisu.

34. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z., administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného
útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky
a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie
do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny
dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené
právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení
sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o
administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a
na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží
zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí
o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa § 83 ods. 2.

35. Podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z., policajný útvar administratívne vyhostí štátneho
príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

36. Podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z., policajný útvar môže v rozhodnutí o
administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu podľa odseku 1 a odseku 2 písm. b) až i) na jeden rok
až päť rokov.

37. Podľa § 82 ods. 9 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z., lehota zákazu vstupu začína plynúť uplynutím
lehoty na vycestovanie určenej v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, ak nejde o prípad podľa
písmena a) alebo písmena b).

38. Podľa § 83 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z., štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bolo vydané
rozhodnutie o administratívnom vyhostení, je povinný vycestovať v lehote určenej v rozhodnutí. Policajný
útvar určí lehotu na vycestovanie najmenej 7 a najviac 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia; túto lehotu
možno primerane predĺžiť s ohľadom na predchádzajúcu dĺžku pobytu, súkromné a rodinné pomery
alebo zdravotný stav štátneho príslušníka tretej krajiny. Policajný útvar určí lehotu na vycestovanie
najviac 90 dní od vykonateľnosti rozhodnutia podľa § 82 ods. 8; túto lehotu je možné v odôvodnených
prípadoch spojených s realizáciou asistovaného dobrovoľného návratu aj opakovane predĺžiť.

39. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), správny orgán
je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre
rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

40. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol a ako sa vyrovnal s návrhmi
a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladu rozhodnutia.

41. Podľa § 206 ods. 1 SSP, vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely
tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt
cudzincov.

42. Podľa § 206 ods. 3 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom
rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo
v čase vydania jeho rozhodnutia (ods.4).

43. Správny súd preskúmaval napadnuté rozhodnutie žalovaného najmä z pohľadu, či vznesené žalobné
námietky sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedenej
právnej argumentácie správny súd konštatuje, že žalovaný pri formulovaní dôvodov preskúmavaného
rozhodnutia nepostupoval dôsledne a preto správny súd takéto rozhodnutie nemohol ponechať v
platnosti. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného a predovšetkým zo základných informácií,
ktoré v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia mal žalovaný správny orgán k dispozícii v rámci



administratívneho konania nevyplýva opodstatnenosť administratívneho vyhostenia žalobcu z územia
Slovenskej republiky a ďalších členských štátov na dobu päť rokov. V ďalšom priebehu správneho
konania je potrebné ustáliť právny stav veci a žalovaný bude povinný uviesť vyčerpávajúce skutkové
a právne dôvody vzťahujúce sa na posúdenie otázky opodstatnenosti administratívneho vyhostenia na
dobu päť rokov.

44. Vychádzajúc z uvedených skutkových a právnych dôvodov správny súd vo veci rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom, riadiť sa
právnym názorom súdu, ktorým je žalovaný podľa ust. § 191 ods. 6 veta prvá SSP viazaný.

45. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal
žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca
mal vo veci plný úspech. Podľa ust. § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny
súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný uplynutím 30 dní od doručenia uznesenia (§ 145 ods. 2 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP)
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku a podáva sa na
Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP)
Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento
zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené
v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom
bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia
krajského súdu. (§439 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).