Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 14Co/88/2013 z 29. 1. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 29. januára 2014, sp. zn. 14Co/88/2013, ECLI:SK:KSPO:2014:8812206554.1 Krajský súd Prešov | 14Co/88/2013 | ECLI:SK:KSPO:2014:8812206554.1 | 2014-01-29 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 100 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dcfa2830-b7f3-4814-9870-540ac9237787 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8812206554.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/88/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812206554
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8812206554.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Šebeňa v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, konajúcou Mgr. Tomášom
Kušnírom, advokátom a konateľom spoločnosti, proti žalovanému: U. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom
M. XX, B. nad Z., zastúpenému opatrovníčkou U. V., pracovníčkou Okresného súdu B., za vedľajšej
účasti: Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42176778,
zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Svidník, Ul. Sov. Hrdinov 163/66, o zaplatenie
2.691,71 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 10
C/184/2012 - 92 z 26. marca 2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti
žalovanému zaplatenia sumy 2.691,71 eur, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.212,98
eur od 25.3.2011 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca uplatnené nároky odvádzal od zmluvy číslo 503560253,
ktorú so žalovaným dňa 18.11.2005 uzatvoril jeho právny predchodca - Slovenská sporiteľňa, a.s.
- postupca. Tvrdil, že na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol U. R. peňažné prostriedky,
pričom podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov,
podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo
Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil
svoje povinnosti podľa zmluvy, preto postupca od zmluvy odstúpil a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy. Ku
dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu pohľadávka predstavovala sumu 2.691,71eur, ktorá pozostávala
z istiny 2.212,98 eur, riadneho úroku 164,84 eur a úroku z omeškania 313,89 eur. Opatrovníčka
žalovaného i vedľajší účastník vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku.

Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a U. R.
ako dlžník uzavreli dňa 18.11.2005 zmluvu o splátkovom úvere č. 0503560253 podľa § 497 až 507
Obchodného zákonníka. Podľa čl. I. predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru veriteľom
dlžníkovi za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Výška úveru predstavovala 50.000,- Sk, druh
úveru bol MINIúver do 10 minút, úroková sadzba bola určená ako pevná do konečnej splatnosti úveru
vo výške 17,3%, výška splátky bola určená vo výške 1.324,- Sk, splatnosť prvej splátky bola určená
na 20.12.2005, periodicita splátok mesačne k 20. dňu v mesiaci, konečná splatnosť úveru na deň



20.10.2010. Podľa čl. 7 bod 7.2.4. VOP (tvoriacich súčasť predmetnej zmluvy) banka poskytne splátkový
úver, t.j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok uvedených v
zmluve o úvere, a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu klienta uvedeného
v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov a úrokov sa
uskutoční formou splátok klienta. Podľa čl. 7 bod 7.3.2. VOP pohľadávka z úveru, ktorá sa skladá z istiny,
jej súčasti a príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných
podmienkach zmluvy. Banka je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím úveru
a kedykoľvek počas trvania úverového vzťahu. Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky
najneskôr v deň splatnosti splátky a banka má možnosť s poukázanou sumou nakladať (čl. 7 bod 7.3.3.
VOP). Podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta alebo:

a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, alebo

l) ak klient nesplnil alebo porušil povinnosti dohodnuté vo VOP, v zmluve o úvere alebo

zabezpečovacími zmluvami,

banka je oprávnená:

a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy a klient je povinný
splatiť pohľadávku zo zmluvy v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti,

b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite, bez
výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy nezanikajú ani zabezpečovacie
zmluvy uzatvorené medzi bankou a klientom, resp. treťou osobou.

Podľa čl. 17 bod 17.4. VOP platia aj po skončení zmluvného vzťahu klienta a banky, až do úplného
vysporiadania ich vzájomných vzťahov. Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 12.6.2012 oznámil U. R.,
že pôvodným veriteľom bola vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru. Dlžná pohľadávka
predstavuje sumu 3.085,08 eur a vyzval ho na splnenie svojej povinnosti najneskôr do 19.6.2012.
Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 12.4.2011 Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému,
že pohľadávku z uzavretej úverovej zmluvy postúpila žalobcovi a že uvedený záväzok je možné od
okamihu doručenia tohto oznámenia uhradiť výlučne plnením postupníkovi. Aj z predloženej zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011 vyplýva, že došlo k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti
Slovenská sporiteľňa a.s. na žalobcu. Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
zo dňa 12.9.2011 súd prvého stupňa zistil, že zmluvnými stranami boli žalobca ako veriteľ a žalovaný
ako dlžník. V čl. 2. Uznanie záväzku sa konštatuje, že osoby uvedené v bode 1.2a alebo 1.3 tejto
Dohody uznávajú čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe
zmluvy uzatvorenej s postupcom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 2212,98 eur, nákladov
na inkasné konanie v sume 150,- eur a príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy. Podľa čl. 3. Forma
splatenia záväzku bod 3.1 osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3 vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní
dlhu a jeho následkoch. Po citácii ust. § 262 ods.1, § 269 ods. 2, § 497, § 387 ods.1, 2, § 388
ods. 1 Obch. zák., ustanovení § 100, § 101, § 111, § 52 ods.1, § 53 ods.1, 4, § 39, § 54 ods.1, 2
Obč. zák., § 2 písm. a), § 3 ods.1, 2, § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v znení neskorších predpisov súd prvého stupňa konštatoval, že podľa zmluvy sa predmetný právny
vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, ide však o spotrebiteľskú zmluvu
v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu
ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný predchodcom žalobcu bez
možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobcovi ako postupníkovi je daná aktívna
legitimácia v tomto konaní. Na predmetný právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992
Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia
§ 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je,
že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Preto predmetná zmluva o splátkovom úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane



spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,
ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie
špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne
ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým
spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na
jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k
podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje
ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Ustanovenie § 53
Obč. zák. sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré
sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje
absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k
tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v
súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má
iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa
predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť,
či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných
podmienok. O spotrebiteľskú zmluvu ide aj v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju
uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy,
ako aj obsah obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť
akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka. Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky
vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná
pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“). Spornú
zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka a to aj v súlade s citovaným ust. § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Vo veci boli uplatnené námietky. Súd prvého stupňa konštatoval, že aj vedľajší účastník je legitimovaný
na vznesenie námietky premlčania. Takýto výklad je v súlade so zmyslom ochrany spotrebiteľa a so
zmyslom účastí občianskych združení vystupujúcich na ochranu spotrebiteľa v takýchto konaniach,
preto o platnosti takého úkonu vedľajšieho účastníka nemá súd žiadne pochybnosti a takto vznesenú
námietku premlčania súd akceptoval. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy by mal
dopadať aj na nadväzujúce úkony vykonané medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Dohoda o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorá je podpísaná žalovaným, má nepochybne charakter
predtlačených formulárových zmlúv, obsah ktorých nemohol žalovaný ovplyvniť, preto aj tato dohoda
má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože bezprostredne nadväzuje na predchádzajúce dojednania
spotrebiteľského charakteru s právnym predchodcom žalobcu. Po citácii ust. § 558 Obč. zák. a § 110
ods.1 Obč. zák. aj vo vzťahu ku dohode z 12.9.2011 súd prvého stupňa konštatoval, že pri závere
o tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie zmluvy je
potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy. K uznaniu dlhu žalovaným došlo
v čase, keď už bol dlh premlčaný. Uznanie záväzku žalovaným bolo vykonané na predtlači žalobcu,
pričom listina bola označená ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré
označenie môže u bežného občana - spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností,
keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným
spôsobom, upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou,
priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu
a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké
ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše
keď samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany. Samotné uznanie
záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v bode 2., no prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a
jeho následkoch sa nachádza v bode 3. označenom ako forma splatenia záväzku a to až v poslednej
vete. Prehlásenie žalovaného o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch, tak ako bolo vykonané
v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 12.9.2011 nezakladá právny



následok uznania premlčaného dlhu, tak ako to vyžaduje citované ustanovenie § 558 Občianskeho
zákonníka. V danej veci začala plynúť premlčacia doba „29. 12. 2007,“ ktorá uplynula dňa 29. 12. 2010,
no žalobca podal žalobu až dňa 28.6.2012, teda až po uplynutí premlčacej doby. Pri účinnom dovolaní
sa premlčania súd nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať, preto súdu nezostávalo iné ako
žalobu zamietnuť.

Ďalším výrokom súd prvého stupňa upravil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Toto odôvodnil aplikáciou ust. § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca, dôvodiac nesprávne právne posúdenie veci i
nedostatočné zistenie skutkového stavu. Namietal, že dňa 12.9.2011 žalovaný podpísal dohodu o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa splatiť svoj
záväzok. Predmetná dohoda podľa neho spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť
uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky,
výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. V čase podpísania dohody záväzok žalovaného
nebol premlčaný. Konštatovanie začiatku plynutia premlčacej doby dňom 29.12.2007 vychádza z
nepreukázaných skutočnosti. Žalovaný v dohode potvrdil aj vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s
tým spojených. V čase podpisu dohody záväzok nebol premlčaný. Aj v prípade, že by súd predmetnú
vec posúdil podľa § 103 Obč. zák., mal súd žalobcovi priznať prinajmenšom splátky, ktoré ku dňu
podpísania dohody neboli ešte premlčané, teda počnú splátkou splatnou ku dňu 20.9.2008. Každopádne
žalobca nesúhlasí so zamietnutím žaloby pre premlčanie v celom rozsahu. Podpisom dohody došlo k
nespochybniteľnému uznaniu dlhu vo výške 2.212,98 eur s prísl., čím nastali účinky spojené s uznaním
práva podľa § 110 ods.1 druhá veta Obč. zák. Namiesto pôvodnej premlčacej doby od uznania začala
plynúť nová desaťročná premlčacia doba. Zákon v ust. § 110 ods.1 Obč. zák. nevyžaduje, aby dlžník mal
v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Zdôrazňuje, že žalovaný sám žiadal o možnosť zaplatiť dlžnú
sumu v splátkach, pretože nebol schopný dlh zaplatiť naraz. Žalobca nemusel súhlasiť so zaplatením
dlhu v splátkach. Mal za logické, že žalobca si musí zabezpečiť vymožiteľnosť svojej pohľadávky pre
prípad neskoršieho neplnenia splátkového kalendára odporcami, a to práve uznaním dlhu zo strany
žalovanej, s čím je spojené aj plynutie novej premlčacej doby. Daným prístupom súdu došlo podľa neho
k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov a k neprimeranej ochrane spotrebiteľa, keď konanie
žalovanej nemožno považovať za morálne a čestné, a preto nemožno súhlasiť s tým, aby takémuto
konaniu zo strany súdu bola poskytnutá ochrana. Na záver zdôraznil, že žalobca ako postupník už nemá
postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej zmluvy, a preto na dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o
neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uzavretá dohoda medzi veriteľom a dlžníkom
nie je ničím neobvyklým a už vôbec ju nie je možné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku zo strany
veriteľa. Vyhodnotenie žalobcom predložených listinných dôkazov žalobca považuje za bezbrehú a ničím
neodôvodnenú ochranu žalovaného ako spotrebiteľa a za porušenie zásad rovnosti účastníkov konania,
vedúce k tomu, že osoby, ktorým bol poskytnutý úver ho nakoniec nemusia vrátiť. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok preskúmal a zmenil ho tak, že vyhovie návrhu žalobcu v celom rozsahu, resp. aby rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatňuje si proti žalovanému i vedľajšiemu
účastníkovi nárok na náhradu trov konania.

Vedľajší účastník na strane odporkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozhodnutie
prvostupňového súdu považuje za správne po stránke právnej i skutkovej.

K obsahu odvolania žalobcu proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby odkázal na obsah svojho
vyjadrenia k žalobe zo dňa 8.11.2012. Zdôrazňuje, že nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je
uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na viacero
rozhodnutí odvolacích súdov SR, ktoré sa venovali posudzovaniu platnosti žalobcom uzatváraných
dohôd o splátkovom kalendári a uznaní dlhu. Podľa jeho názoru celé odvolanie žalobcu vyznieva tak,
akoby si žalobca od súdu nárokoval, aby súd ochraňoval jeho hospodárske záujmy. V spotrebiteľských
veciach však ide podľa čl. 169 ods.1 Zmluvy o fungovaní EÚ o podporu záujmov spotrebiteľov, o zaistenie
vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu
potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.



Opatrovníčka žalovaného odvolací návrh nepodala. Aj v ospravedlnení neúčasti na odvolacom
pojednávaní uviedla, že vec necháva na zvážení súdu na základe predložených listinných dôkazov.

Odvolací súd na prejednanie podaného odvolania nariadil pojednávanie (§ 214 ods. 1 písm. a/ O. s .
p.). V rámci prípravy odvolacieho pojednávania postupom podľa § 213 ods. 2 O. s. p. vyzval žalobcu,
aby sa vyjadril:

a) k možnému použitiu ust. § 3 Obč. zák., § 39 Obč. zák., § 4 ods.8, § 7 ods.2, § 8 ods.1,4 zák. č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa (v súvislosti s tvrdenou dohodou o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v
splátkach),

b) k možnému použitiu ust. § 521 Občianskeho zákonníka (ak dôjde k dohode o tom, že sa už splatný
dlh bude plniť v splátkach, a ak veriteľ chce, aby dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania, musí sa
to výslovne dohodnúť -NS ČR sp. zn. 32 Odo 860/2005 - treba rozlišovať medzi úrokmi z omeškania
od pôvodnej splatnosti do účinnosti dohody, úrokmi z omeškania od účinnosti dohody do splatnosti
dohodnutých splátok a úrokmi z omeškania za omeškanie po splatnosti splátok - Na úroky z omeškania
za omeškanie od účinnosti dohody podľa § 521 OZ do splatnosti jednotlivých splátok má veriteľ voči
dlžníkovi nárok iba vtedy, ak je to medzi veriteľom a dlžníkom výslovne dohodnuté),

c) k aplikácii čl. 144 Ústavy SR a nálezov Ústavného súdu SR napr. sp. zn. III.ÚS 300/06 alebo

sp. zn. IV.ÚS 49/06, zdôrazňujúcich princíp predvídateľnosti práva, ktorý sa nevzťahuje len na
predvídateľnosť účinku právnych noriem, ale aj na predvídateľnosť súdneho rozhodnutia a výsledku
súdneho konania. Predvídateľnosť je logickým dôsledkom riadneho dodržiavania právneho poriadku.
Ak súd náležite a správne interpretuje objektívne právo, nemôže sa stať, aby v dvoch podobných
prípadoch rozhodol diametrálne odlišne. Rozdielnym rozhodovaním súdom by sa negoval základný pilier
práva, a to právna istota. Za účelom ochrany stability práva a zabezpečenia princípu predvídateľnosti
je potrebné judikatúru nasledovať a odchyľovať sa od ňou prijatých právnych záverov iba vtedy, ak sú
na to dané dostatočné dôvody. Toto vyjadrenie sa žiada najmä v súvislosti s rozhodnutiami súdov SR,
ktoré v podobných prípadoch týkajúcich sa žalobcu urobili záver o neplatnosti dohody o uznaní záväzku
a úhrade pohľadávky v splátkach (napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici 16Co/277/2013,
rozsudky Krajského súdu v Prešove 11 Co/37/2012, 12Co/47/2012, 17Co/120/2012 ale i tie, na ktoré v
konaní odkázal vedľajší účastník),

d) k možnému použitiu ust. § § 5 zák. č. 258/2001 Z. z. , § 506 a § 507 Obch. zák. v nadväznosti na čl.
7.6.1, čl. 17 VOP a to v súvislosti na v žalobe tvrdené odstúpenie od zmluvy s tým, že je nevyhnutné súdu
predložiť aj úkon, ktorým k odstúpeniu od zmluvy predchodcom žalobcu došlo a tiež prehľad o čerpaní
a splácaní úveru (históriu úveru) a tiež špecifikovať v konaní uplatňovaný inkasný poplatok (uvedený v
dohode) i uplatňované skapitalizované úroky a úroky z omeškania.

Žalobca na uvedenú výzvu odvolacieho súdu odpovedal písomným podaním zo 17.1.2014, v ktorom
uviedol, že Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (ďalej len „Dohoda“) nie je
ničím neobvyklým a nie je možné ju hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku. Žalovaný vedomý si svojho
existujúceho záväzku chce tento záväzok v súlade s dobrými mravmi a svojim svedomím uhradiť. Pre
svoju zlú finančnú situáciu ho však nemôže zaplatiť naraz v plnej výške, preto sa slobodne rozhodne
uzavrieť Dohodu, podľa ktorej je mu umožnené dlh zaplatiť v splátkach. Žalovaný podpisoval Dohodu
v mieste svojho bydliska, kde si ju mal možnosť v pokoji prečítať a slobodne sa rozhodnúť, či s
jej obsahom súhlasí. Aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze, z ktorých súd prvého stupňa vybočil,
keď absolútne negoval hmotnoprávne inštitúty upravené v ust. § 110 ods.1 a § 558 Obč. zák.. Na
posúdenie platnosti Dohody nestačí, či si ňou spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie. Vo veci
totiž ide o zákonný dôsledok spojený s uznaním dlhu. Text Dohody je určitý a zrozumiteľný. Samotná
nevedomosť spotrebiteľa o právnych následkoch uznania práva v zmysle § 110 ods. 1 Obč. zák. a
uznania dlhu v zmysle § 558 Obč. zák. nemohla spôsobiť neplatnosť, resp. neprijateľnosť predmetnej
Dohody. Žalovaný jednoznačne uznal svoj dlh minimálne vo výške istiny, t.j. sumy 2.212,98 eur, čo do
dôvodu a výšky a túto sa zaviazal splácať v splátkach. V nadväznosti na obsah výzvy súdu, poukazujúcej
na viaceré rozhodnutia v obdobných prípadoch, uviedol, že sú aj iné rozhodnutia odvolacích súdov s
iným posúdením obsahu dohody. Na výzvu odvolacieho súdu pod písmenom d) žalobca odpovedal, že



postupca - jeho právny predchodca neukončil záväzkovo-právny vzťah so žalovaným, nebola vyhlásená
mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo ani k odstúpeniu od zmluvy.
Žalobca nedisponuje dokladmi, ktoré by danú skutočnosť - ukončenie zmluvy - preukázali. Zo zmluvy
o splátkovom úvere vyplýva mesačná periodicita splátok od 20.12.2005 až do 20.10.2010. Pokiaľ súd
nemal preukázané predčasné ukončenie zmluvy, mal nárok žalobcu posudzovať s poukazom na ust.
§ 103 Obč. zák. a žalobcovi priznať sumu nepremlčaných splátok spolu s úrokom z omeškania z
každej splátky v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia.
Predmetná žaloba bola podaná na súd 28.6.2012. Splatnosť poslednej splátky bola určená ku dňu
20.10.2010. Súd mal preto žalobcovi proti žalovanému priznať nárok na nepremlčané splátky počnúc
splátkou splatnou 20.7.2009 až po splátku splatnú 20.10.2010. Do pozornosti dáva aj rozhodnutia NS SR
2MCdo/3/2011 z 28.4.2011 a 6MCdo/4/2012 z 27.3.2013 a tiež rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici 15Co/132/2013 z 21.11.2013. S odkazom na ne aj zdôrazňuje, že do úvahy prichádza aplikácia
4-ročnej premlčacej doby, a teda priznanie splátok už od 20.7.2008.

Odvolacieho pojednávania sa nezúčastnili žalovaná, ani na jej strane vystupujúci vedľajší účastník,
hoci obom bolo včas doručené predvolanie na nariadené pojednávanie. Vedľajší účastník svojím
splnomocneným zástupcom neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho
neprítomnosti. Opatrovník žalovaného žiadal svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlniť. Odvolací
súd preto pri aplikácii ust. § 211 ods. 2, § 101 ods. 2 O. s. p. prejednal vec v ich neprítomnosti.

Na odvolacom pojednávaní odvolací súd zodpovedajúco ust. § 213 ods. 3 O. s. p. zopakoval
dokazovanie prečítaním zmluvy o splátkovom úvere č. 0503560253 z 18.11.2005, Všeobecných
obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. (najmä ich ustanovení pod bodmi 7.6.1, 7.6.2
týkajúcich sa porušenia zmluvných povinností a ich následkov), výzvy žalobcu z 12.6.2012 (pokus o
zmier), dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo 12.9.2011, zmluvy o postúpení
pohľadávok č. 0568/2011/CE z 24.3.2011 a časti jej prílohy č. 1 o špecifikácii záväzku vo vzťahu
k žalovanému. Aj na základe takto zopakovaného dokazovania preskúmal odvolací súd napadnutý
rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo a to v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3
O. s. p. a dospel pritom k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či
zrušenie napadnutého rozsudku.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podanou žalobou uplatňuje proti žalovanému nároky odvádzané
od zmluvy č. 0503560253 z 18.11.2005 o splátkovom úvere, uzavretej jeho právnym predchodcom
Slovenskou sporiteľňou, a. s. so žalovaným. V skutkovom zdôvodnení podanej žaloby uvádza, že
„Odporca neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca
odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy “. Na podporu tohto skutkového zdôvodnenia
uplatnených nárokov pripája žalobca k podanej žalobe aj jeho výzvu z 12.6.2012 (č. l. 21 spisu), v ktorej
okrem iného uvádza, že „pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. bola vyhlásená mimoriadna
splatnosť poskytnutého úveru, ktorá skutočnosť Vám bola oznámená “.

Obsah spisu svedčí aj tomu, že súd prvého stupňa žalobcovi doručil aj uznesenie č. k. 10C/184/2012-30
z 10.9.2012, v ktorom okrem iného žalobcovi dal na vedomie i poučenie podľa § 120 ods. 4 O.
s. p. so zdôraznením, že skutočnosti a dôkazy uplatnené po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej
sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O. s. p.. Žalobca sa (okrem účasti
na pojednávaní 15.10.2012 - bez vecného prejednania podanej žaloby) ďalších dvoch pojednávaní
nariadených súdom prvého stupňa nezúčastnil. Písomným podaním z 25.10.2012 reagoval na námietku
premlčania uplatnenú vedľajším účastníkom, spochybňujúc oprávnenie vedľajšieho účastníka námietku
premlčania uplatniť. Pred súdom prvého stupňa žalobca svoje skutkové zdôvodnenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru, či o odstúpení od zmluvy (uvedené v žalobe i v pripojených listinách)
nezmenil a netvrdil, že by k úkonu jeho predchodcu smerujúcemu k mimoriadnemu zosplatneniu úveru
nebolo došlo. Ak skutočnosti o tom, že k odstúpeniu od úverovej zmluvy, či k mimoriadnemu zosplatneniu
úveru nedošlo, tvrdí v odvolacom konaní ako nové, na tieto tvrdenia neuplatnené pred súdom prvého
stupňa nemožno v systéme neúplnej apelácie pri aplikácii ust. § 205a ods. 1 písm. d/ O. s. p. prihliadať.
Žalobcovi nič nebránilo tieto skutočnosti uplatniť už pred súdom prvého stupňa. Súdu konajúcemu o
podanej žalobe je v zmysle ust. § 153 ods. 2 O. s. p. okrem iného zakázané aj to, aby žalobcovi priznal



požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu (z iného skutku), než ktorý bol predmetom
konania.

Ak žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa odôvodňoval uplatnené nároky mimoriadnym
zosplatnením úveru (alebo odstúpením od úverovej zmluvy) pre neplnenie splátok úverovým dlžníkom
a teraz v odvolacom konaní tvrdí, že mu patrí prinajmenšom nárok na splnenie povinnosti
žalovaného zaplatiť splátky úveru podľa úverovej zmluvy splatné mesačne od 20.9.2008 až do termínu
posledne dohodnutej splátky splatnej 20.10.2010, ide jednoznačne aj o nové skutkové zdôvodnenie
uplatňovaných nárokov, na ktoré v systéme neúplnej apelácie nemožno prihliadať.

Za takéhoto stavu pre skutkový záver v predmetnej veci je relevantnou aplikácia ust. § 153 ods. 1 O.
s. p., podľa ktorého základom pre rozhodnutie súdu o uplatnenom nároku je skutkový stav zistený z
vykonaných dôkazov, ako aj skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá súd dôvodné a závažné pochybnosti.

Tak ako je už uvedené vyššie, žalobca pred súdom prvého stupňa tvrdil, že žalovaný nesplnil v
stanovených termínoch dohodnuté splátky úveru, preto banka (predchodca žalobcu) odstúpila od zmluvy
(text žaloby) a vyhlásila aj mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru (text pokusu o zmier realizovaného
už žalobcom).

Žalovaný v konaní zastúpený ustanoveným opatrovníkom tieto tvrdenia žalobcu v konaní nespochybnil.
Podľa podania z 28.2.2013 (č. l. 88 spisu) opatrovník len namietal premlčanie uplatneného nároku (č.
l. 52 spisu). Už vyššie je konštatované, že aj vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaného tiež
uplatnil námietku premlčania a voči žalobcom predloženej dohode o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku namietal aj jej rozpor s dobrými mravmi a jej ustanovenia o uznaní záväzku s následkom
predlženia premlčacej doby označil vedľajší účastník za neprijateľnú zmluvnú podmienku a nekalú
obchodnú praktiku žalobcu.

Za takéhoto stavu pri aplikácii § 153 ods. 1 O. s. p. nebol dôvod na pochybnosti o tvrdení žalobcu, že
jeho predchodca odstúpil od zmluvy a to napriek tomu, že tento úkon banky žalobca súdu nedoručil.
Kalkulácia uplatnených úrokov z omeškania v žalobe i príloha č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávok
(č. l. 20 spisu) jednoznačne postačujú pre záver, že k 24.3.2011 (k dátumu postúpenia pohľadávky
na žalobcu) bol žalovaný v meškaní s plnením svojich povinností dlžníka z úverovej zmluvy v dĺžke
výške 1190 dní, čo je viac ako 3 roky (presne tri roky a 95 dní). Pri dohodnutej mesačnej splátke 43,95
eur (1.324,- Sk) by to znamenalo, že z dohodnutých 59 splátok úveru nezaplatil dlžník minimálne 40
splátok, hoci dlh na istine uvedený v prílohe č.1 k zmluve o postúpení pohľadávok vo výške 2.212,98
eur svedčí aj tomu, že bol v omeškaní so zaplatením až 50 splátok (2.212,98 : 43,95 = 50,35). Ak mal
žalovaný splniť povinnosti dlžníka v splátkach až do poslednej splátky splatnej dňa 20.10.2010 (ako
je uvedené v úverovej zmluve), tak už v septembri 2006 (pri kalkulácii meškania s 50 splátkami) ale
najneskôr v júli 2007 (pri kalkulácii meškania so 40 splátkami) musel byť v omeškaní so splátkou úveru.
Ustanovenia čl. 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok (č. l. 9 spisu) zakladajú oprávnenie banky
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru alebo vypovedať zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť, ak je klient
v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní.

Žalobca ani na výslovnú výzvu odvolacieho súdu nepredložil súdu úkon o tvrdenom odstúpení od zmluvy,
ale ani listiny, z ktorých by vyplynul prehľad o čerpaní a splácaní úveru (história úveru) a ani špecifikáciu
na uplatňovaný inkasný poplatok, skapitalizované úroky a úroky z omeškania. Ak sám žalobca teda tvrdil
v žalobe, že došlo k odstúpeniu od zmluvy a zmluvne upravené ustanovenia pojaté do VOP takéto právo
banky dávali už pri meškaní čo i len s jednou splátkou, je vysoko pravdepodobným, až hraničiacim s
istotou, že k úkonu banky o odstúpení od zmluvy došlo už v roku 2006, najneskôr do júla 2007 (keď
žalovaný bol už vo výraznom omeškaní so splátkami úveru). Ak v súvislosti s uplatnenými námietkami
premlčania je potrebné objasniť aj skutočný dátum realizácie tohto úkonu banky, tak pre uplatnenú
námietku premlčania je relevantným to, že úkon banky o odstúpení od zmluvy či o mimoriadnom
zosplatnení úveru musel byť bez akýchkoľvek pochybnosti realizovaný najneskôr do mesiaca júl 2007.



Nepredložením žiadanej histórie úveru i listiny o odstúpení od zmluvy žalobca sám zmaril možnosť
preukázania, že k týmto úkonom, od ktorých odvádzal uplatňované nároky, došlo až neskôr. Nesplnenie
tejto časti výzvy odvolacieho súdu je preto podľa názoru odvolacieho súdu účelovým.

K vyššie uvedeným pravdepodobným dátumom realizácie úkonu banky smerujúcim k odstúpeniu od
zmluvy, či k mimoriadnemu zosplatneniu úveru treba uviesť to, že zák. č. 258/2001 Z. z. neupravuje
následky odstúpenia od zmluvy. Z ust. § 506 Obch. zák. vyplýva napríklad aj to, že ak je dlžník v
omeškaní s vrátením viac než 2 splátok alebo 1 splátky po dobu dlhšie ako 3 mesiace, je veriteľ
oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Ak by teda aj v
predmetnej zmluve absentovala úprava pojatá do článku 7.6.1. VOP, bolo by možné uplatniť úpravu
omeškania dlžníka obsiahnutú v tomto ustanovení. Aj pri tejto aplikácii potom prichádza do úvahy už
vyššie spravdepodobnený termín realizácie týchto úkonov zo strany banky s dôsledkom odstúpenia
banky od zmluvy, tak ako je to upravené v článku 7.6.1.. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká
záväzok klienta splatiť pohľadávku banke vrátane jej príslušenstva. Dôsledkom odstúpenia veriteľa
od zmluvy nie je teda zrušenie zmluvy ex tunc, ale zakladá sa nárok banky na vrátenie dlžnej sumy
s úrokmi, tak ako to vyplýva z ust. § 506, ale aj z ust. § 505 a § 507 Obch. zák.. Nevylučuje sa
preto ani aplikácia ustanovenia Obchodného zákonníka, tak ako to napokon odvolateľ zdôrazňuje
v podaní zo 17.1.2014, keď odkazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 6MCdo/4/2012 alebo
2MCdo/3/2011, ak predchodca žalobcu realizoval úkon smerujúci k odstúpeniu od zmluvy alebo aj
alternatívne mimoriadnemu zosplatneniu úveru pred 28.6.2008, potom z hľadiska štvorročnej premlčacej
doby majú tieto úkony banky relevantný význam z toho dôvodu, že žalobca tieto nároky uplatnil až
žalobou podanou na súde 28.6.2012.

Za takéhoto stavu bolo potrebné vyriešiť aj otázku posúdenia dohody o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku z 12.9.2011. Posudzovanie platnosti tejto dohody je aj zásadnou odvolacou
námietkou žalobcu pri výhradách proti rozsudku súdu prvého stupňa. Treba pritom uviesť, že postúpenie
pohľadávky nie je spojené so stratou spotrebiteľského vzťahu, čoho sa domáha odvolateľ.

Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa, že vetu uvedenú v bode 2.1 v spojení s poslednou
vetou v bode 3.2 tejto Dohody nemožno posúdiť ako relevantné uznanie dlhu s vplyvom na dĺžku
premlčacej doby.

Uznanie dlhu ako inštitút zabezpečenia záväzku je inštitútom legálnym a zákonom aprobovaným. Ide
o jednostranný úkon, ktorý tento charakter nestráca, ani keď je súčasťou iného dvojstranného úkonu.
V prejednávanej veci však ide o otázku, akým spôsobom tento úkon dlžníka - spotrebiteľa vznikol.
Žalobca zjavne práva znalý navštívil žalovaného a dal mu podpísať ním vopred pripravený formulár,
kde okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o splátkach, ktorých dlžníkom zvyčajne
prezentuje, vložil aj pre neho zjavne nevýhodný jednostranný úkon uznania záväzku, ktorý dlžník na
rozdiel od dohody o splátkach už výslovne neinterpretoval. Dlžník podpísaním tejto dohody nič nezískal,
ale naopak si svoje postavenie aj podstatne zhoršil. Dohoda o splátkach nebola zo strany žalobcu
žiadnym zlepšením postavenia žalovaného, ale naopak žalobca napriek vedomosti o účinkoch, ktoré
dosahuje v podobe obnoviteľnosti nároku neposkytol žalovanej žiadny benefit, napríklad v podobe
odpustenia úrokov z omeškania, poplatkov, časti istiny a podobne, ale naopak do dôsledkov vylúčil aj
dispozitívne ustanovenie § 521 Obč. zák., podľa ktorého, ak dôjde k dohode o tom, že sa už splatný
dlh bude plniť v splátkach, ak veriteľ chce, aby dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania, musí
sa to výslovne dohodnúť. Aj na túto situáciu odvolací súd žalobcu vyzval na reakciu aj s odkazom
na príslušné rozhodnutie súdov. Žalobca v tejto súvislosti odvolaciemu súdu odpovedal, že žalovaný
jednoznačne uznal svoj dlh minimálne vo výške istiny v sume 2.212,98 eur, čo do dôvodu a výšky.
Žalobca neodpovedal práve na konkretizáciu ( či výslovné uvedenie), či sa uznanie dlhu má vzťahovať
aj na úroky z omeškania. Za takéhoto stavu aj žalobca má sám zrejme pochybnosti o tom, či sa takéto
ním tvrdené uznanie dlhu vzťahuje aj na toto príslušenstvo pohľadávky. Formuláciou článku 3.1 žalobca
vylúčil dispozitívne ustanovenie § 521 Obč. zák., pretože obsah tohto článku by svedčil aj tomu, že sa
dlžník zaväzuje aj k úhrade príslušenstva pozostávajúceho aj z úrokov z omeškania počas splácania.



Podľa čl. I § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Konanie v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa čl. I § 8 ods. 1 písm. g/ zák. č. 250/2007 Z. z. obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak
zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak
neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá alebo akýmkoľvek spôsobom
uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa a to aj, ak je táto informácia
vecne správna vo vzťahu k právu spotrebiteľa, vrátane práva na výmenu dodaného výrobku alebo
vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.

Podľa § 8 ods. 3 cit. zák. obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú
informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ak tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí
rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 cit. zák. za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje
nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie
uvedené v ods. 1 alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v
dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré
by inak neprijal.

Aj k aplikácii týchto ustanovení vyzval odvolací súd žalobcu na vyjadrenie. Tieto ustanovenia je totiž
potrebné aplikovať aj na právny úkon, ktorý bezprostredne nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu, a
teda aj na právny úkon uznania dlhu. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade pri uzatváraní
predmetnej dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá
bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, a ktorá podstatne narúša alebo môže podstatne
narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému
sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika
orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Ak súd prvého stupňa teda urobil záver aj o nekalej
obchodnej praktike zo strany žalobcu, s týmto odvolací súd súhlasí.

Každopádne v čase podpisovania dohody (vychádzajúc z vyššie uvedeného spravdepodobnenia
dátumu úkonu banky o mimoriadnom zosplatnení úveru najneskôr v mesiaci júli 2007) ku dňu uzavretia
Dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu (12.9.2011) nároky žalobcu aj pri alternatíve 4 - ročnej
premlčacej doby boli premlčané.

V ostatnom sa odvolací súd vo vzťahu k uzavretej dohode z 12.9.2011 stotožňuje so súdom prvého
stupňa.

Ak dohoda z 12.9.2011 nemohla privodiť účinky spojené s aplikáciou § 110 ods. 1 Obč. zák., potom je
dôvodnou námietka premlčania uplatnená žalovaným i vedľajším účastníkom. Ak žaloba bola podaná
na súd 29.6.2012, potom je nárok premlčaný a aj pri alternatíve štvorročnej premlčacej doby na
obchodnoprávne vzťahy (§ 397 Obch. zák.) nebolo možné žalobcovi premlčaný nárok priznať. Správne
preto súd prvého stupňa žalobný návrh zamietol.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby potvrdil
(§ 219 ods.1 O.s.p.).



V ostatnom sa žiada odkázať aj na obsah výzvy odvolacieho súdu zo 7.1.2014 pod bodom c/.
Uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa i rozhodnutie odvolacieho súdu v zásade nevylučuje z rámca
jurisdikčnej praxe venujúcej sa posudzovaniu „Dohôd“ uzatváraných žalobcom s úverovými dlžníkmi. Ak
žalobca poukázal na iné rozhodnutie napr. Krajského súdu v Prešove 17Co 53/2013, tak v inej veci ten
istý odvolací senát vo veci 17Co 120/2012 sa stotožnil s právnym posúdením „Dohody“, tak ako je to aj
v tejto veci. Svedčí to o tom, že pre odlišný právny záver zrejme boli dané iné skutkové závery.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval. Postupoval pritom podľa § 224 ods. 4 O.s.p..
Rozhodne o nich súd prvého stupňa.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 2:1 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.