Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/303/2016 z 20. 3. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 20. marca 2017, sp. zn. 6Co/303/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7215209918.1 Krajský súd Košice | 6Co/303/2016 | ECLI:SK:KSKE:2017:7215209918.1 | 2017-03-20 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-388 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c63fccf7-deea-4124-b284-e7185d2850e1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7215209918.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/303/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215209918
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7215209918.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr.
Moniky Koščovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu Východoslovenská energetika a.s., so
sídlom v Košiciach, Mlynská 31, IČO: 44 483 767, zastúpeného JUDr. Marekom Hroudom, advokátom,
so sídlom v Košiciach, Krmanova 16, proti žalovanému B. I., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v U., M.
XXX/X, o zaplatenie 143,47 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Košice - okolie zo dňa 06.06.2016 č. k. 16C/663/2015-52

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že nepriznáva žalobcovi náhradu trov konania.

Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom (správne malo
byť uznesením - viď § 167 ods.1 O.s.p. - poznámka odvolacieho súdu) označeným v záhlaví konanie
v časti istiny 143,47 € zastavil, konanie v časti súdneho poplatku v sume 16,50 € zastavil, konanie v
časti úroku z omeškania v sume 14,95 € zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy
právneho zastúpenia v sume 89,12 € na účet advokáta JUDr. Mareka Hroudu, Košice, všetko do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak na základe späťvzatia žaloby v časti istiny vo výške 143,47 € a v časti úrokov z
omeškania vo výške 14,95 € skôr, než začalo vo veci pojednávanie, s poukazom na ust. § 96 ods. 1,
2, 3 O.s.p. účinné v čase jeho rozhodovania.

3. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy za odobratú elektrinu, vyúčtovaný faktúrou
č. 7264147102 zo dňa 2.2.2014 na sumu 143,47 € s lehotou splatnosti do 17.2.2014. Zmluvný vzťah
bol založený zmluvou o dodávke elektriny pre domácnosti č. 1032436 zo dňa 30.6.2008 na odberné
miesto Michalovská 41, Košice.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania.
Konštatoval, že pre správanie žalovaného, ktorý zaplatil žalovanú istinu spolu s príslušenstvom, bola
dôvodne podaná žaloba vzatá späť, a preto priznal žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia v sume 89,12 € za tri právne úkony (prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na
vydanie platobného rozkazu, čiastočné späťvzatie žaloby), pričom hodnota jedného úkonu je v sume
16,60 € + 2 x režijný paušál po 8,04 € a 1 x režijný paušál 8,39 € + 20% DPH.

5. Proti výroku rozsudku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy právneho
zastúpenia, podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd „žalobu v tejto časti
zamietol“, prípadne náhradu trov právneho zastúpenia primerane znížil.



6. Považoval rozhodnutie v napadnutej časti za nepreskúmateľné, nakoľko v jeho odôvodnení nie je
vysvetlené, prečo súd nepovažoval za hodné osobitného zreteľa dôvody na nepriznanie náhrady trov
konania, ktoré uviedol vo svojom podaní zo dňa 19.11.2015. Pre existenciu týchto dôvodov považuje
priznanie náhrady trov právneho zastúpenia za prísne a nespravodlivé. Jeho postoj k predmetnému
sporu bol „proaktívny" a zodpovedný od prvého momentu, kedy sa o ňom dozvedel z listu Okresného
súdu Košice II zo dňa 6.5.2015 o postúpení veci z Okresného súdu Košice II na Okresný súd Košice
- okolie. Dovtedy sa o existencii pohľadávky nemal ako dozvedieť. Na adrese odberného miesta už
nebýva, nemá tam trvalý pobyt a nie je ani vlastníkom dotknutého bytu. Výlučným vlastníkom bytu už
od roku 2010 je jeho bývalá manželka na základe dohody o vyporiadaní BSM. Akonáhle sa dozvedel o
existencii tohto sporu, situáciu ihneď začal riešiť a vynaložil všetko očakávané úsilie, aby sa dozvedel,
prečo je vôbec žalovaný, aký je právny titul istiny pohľadávky, aká je výška jej príslušenstva, aké iné
nároky žalobca súčasne uplatňuje a z akého titulu. Obrátil sa na súd, aby nahliadol do spisu, avšak to
nebolo možné a nebolo mu ani oznámené číslo konania, pod ktorým bol vedený spor na Okresnom súde
Košice - okolie. Pohľadávku vo výške 143,47 € uhradil obratom už dňa 22.5.2015, o čom informoval súd
aj právneho zástupcu žalobcu. Následne komunikoval s právnym zástupcom žalobcu opakovane, kým
sa mu nepodarilo zistiť všetky podstatné informácie. Advokát nepovažoval za potrebné poskytnúť mu
zrozumiteľne a jasne všetky súvisiace údaje, čo preukazuje aj ich vzájomná komunikácia, nachádzajúca
sa v spise. V priebehu komunikácie vždy zaplatil čiastkovo ďalšie nároky, ktoré mu boli zrozumiteľne
formulované. Pre posúdenie uvádzaných dôvodov je dôležitý aj fakt, že žalobu a listinné dôkazy prvýkrát
dostal od súdu až dňa 4.11.2015, čo preukazuje, že po celý čas doby komunikácie s advokátom naozaj
nevedel, čo je predmetom žaloby. Už v priebehu komunikácie považoval nárok žalobcu na náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 59,68 € za absolútne neadekvátny. Napadnutým uznesením ho
súd zaviazal na náhradu trov právneho zastúpenia dokonca vo výške 89,12 €. Po pripočítaní súdneho
poplatku 16,50 €, ktorý už zaplatil, je to suma 105,82 €, čo je takmer 74% žalovanej pohľadávky. Ďalej
poukázal aj na skutočnosť, že trovy konania sú v tomto prípade drobného sporu úplne neprimerané
istine pohľadávky. V prípade, ak súd neuzná tieto dôvody na odpustenie náhrady za dostatočne vážne,
žiadal, aby trovy právneho zastúpenia súd primerane znížil.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný si nesplnil povinnosť oznámiť
zmenu údajov uvedených v zmluve najneskôr do 5 pracovných dní od ich zmeny. Neoznámil žalobcovi
adresu, ani zmenu svojho trvalého pobytu, ani zmenu adresy na doručovanie faktúr. Sám žalovaný
svojím konaním a laxným prístupom spôsobil, že žalobca nemal inú možnosť, ako si svoj nárok voči
nemu uplatňovať súdnou cestou. Za irelevantné považoval dohody medzi žalovaným a jeho bývalou
manželkou, ktorými žalovaný písomne splnomocnil bývalú manželku na vykonanie prepisu, nakoľko si
musel byť jasne vedomý, že bez uskutočnenia prepisu bude zmluvný vzťah medzi ním a žalobcom
naďalej trvať. Vzniesol výhrady voči tvrdeniam o neústretovosti v jednaní a komunikácii so žalovaným.
Uviedol, že vždy so žalovaným jednal absolútne korektne a slušne. Z jeho strany ani nebol dôvod na
iné jednanie. Právny zástupca opakovane žalovanému telefonicky vysvetlil, že bude potrebné uhradiť
aj príslušenstvo pohľadávky, pričom pokiaľ nebude uhradené všetko v celosti, žalobca bude trvať v
nezaplatenej časti na podanom návrhu. Právny zástupca žalobcu si uplatnil trovy konania v súlade s
vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z., a preto má za to, že nie je nepriznanie trov právneho zastúpenia,
resp. ani zníženie ich výšky dôvodné. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo žalovanému doručené dňa 25.10.2016.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1
CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné.

10. Súd prvej inštancie v spore rozhodol dňa 06.06.2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku.

11. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 12.08.2016, t. j. za účinnosti
Civilného sporového poriadku.



12. Odvolací súd prejednáva odvolanie v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej „CSP“), účinného od 1.7.2016.

13. Súd prvej inštancie sa dopustil procesného pochybenia, keď v spore rozhodol rozsudkom a nie
uznesením, ako to vyplýva z ust. § 167 ods. 1 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania. Toto
pochybenie súdu prvej inštancie ale nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (vo výroku o
zastavení konania).

14. Rozsudok vo výroku, ktorým súd konanie v časti istiny v sume 143,47 € zastavil, konanie v časti
súdneho poplatku v sume 16,50 € zastavil (tento výrok je nesprávny, lebo konanie sa neviedlo o
zaplatenie súdneho poplatku, preto ho nemožno ani zastaviť - poznámka odvolacieho súdu) a konanie v
časti úroku z omeškania v sume 14,95 € zastavil, nebol odvolaním žalobcu a ani žalovaného napadnutý,
nadobudol právoplatnosť, a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

15. Predmetom odvolacieho prieskumu bol iba výrok o trovách konania.

16. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol účinný Občiansky súdny poriadok, ktorý upravoval
rozhodovanie o trovách konania v prípade zastavenia konania v ust. § 146 O.s.p..

17. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie a/mohlo
sa začať i bez návrhu, b/ skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné,
c/ bolo zastavené, d/ začalo na návrh prokurátora (§ 146 ods. 1 O.s.p.).

18. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa
však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania
odporca (§ 146 ods. 2 O.s.p.).

19. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platilo (do 30.6.2016), že žiaden z účastníkov nemal
právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Z tejto všeobecnej zásady existovali dve
výnimky, upravené v ods. 2 § 146 O.s.p..

20. Ustanovenie ods. 1 § 146 O.s.p. uvádzalo prípady, kedy výsledok konania nebol rozhodujúci pre
náhradu trov konania a keď ani účastníci na ich náhradu nemali nárok. Išlo o prípady, keď neplatila
zásada zodpovednosti za výsledok konania. Ak došlo k zastaveniu konania, nemal zásadne žiadny z
účastníkov právo na náhradu trov podľa jeho výsledku. Iba výnimočne bolo možné uložiť niektorému z
účastníkov povinnosť nahradiť druhému účastníkovi trovy zastaveného konania.

21. Ustanovenie ods. 2 § 146 O.s.p. vyjadrovalo zásadu zodpovednosti za zastavenie konania, pričom
otázka zavinenia sa hodnotila podľa procesného výsledku a zavinenie bolo možné posudzovať len z
procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva.

22. Úprava rozhodovania súdu o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania neumožňovala
súdu rozhodnúť v takomto prípade bez ďalšieho (automaticky) tak, že žiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Z previazanosti § 146 ods. 1 písm. c/ s § 146 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ak súd
zastavil konanie, musel sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania najprv otázkou, či niektorý z
účastníkov konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je
nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu,
je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného
k požiadavkám žalobcu.

23. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol
žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.

24. V prejednávanom spore súd správne aplikoval ust. § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p. účinné v čase
jeho rozhodovania pri rozhodovaní o náhrade trov konania, podľa ktorého, ak sa však pre správanie
odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.



25. Toto ustanovenie však nesprávne interpretoval, pokiaľ za účelne vynaložené považoval trovy
právneho zastúpenia.

26. Žalobca pri podaní žaloby vychádzal zo stavu, kedy pohľadávka žalobcu uhradená zo strany
žalovaného nebola.

27. Ako vyplýva z obsahu spisu, k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie sa žalovaného, ktorý po začatí
sporu pohľadávku žalobcu s príslušenstvom zaplatil.

28. Tým odpadol dôvod žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 143,47 € s príslušenstvom a
keďže žalovaný počas sporu dobrovoľne splnil povinnosť, ktorej sa žalobca domáhal podanou žalobou,
zobral žalobca žalobu späť.

29. Za danej situácie nepochybne zavinil zastavenie konania žalovaný svojím správaním, a preto súd
pri rozhodovaní o trovách konania správne aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p..

30. Súd prvej inštancie považoval za účelne vykonané úkony právnej služby prevzatie a prípravu
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu a čiastočné
späťvzatie žaloby (hodnota úkonu 16,60 €), a režijný paušál t. j. 2 x 8,04 € + 1 x 8,39 €, spolu 89,12
€ vrátane DPH. Z uvedeného dôvodu uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo
výške 89,12 €.

31. S týmto záverom súdu (o účelnosti trov právneho zastúpenia) sa odvolací súd nestotožňuje. Zároveň
za dôvodné z hľadiska nepriznania náhrady trov konania považuje aj skutočnosti uvádzané žalovaným.

32. Žalovaný v odvolaní namietal výšku priznaných trov právneho zastúpenia. Poukázal na charakter
sporu, svoju aktívnu účasť na úhrade pohľadávky žalobcu, ako aj na neprimeranosť výšky trov konania
k predmetu sporu, ktorý je drobným sporom.

33. Občiansky súdny poriadok účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie v ustanoveniach §
142 až § 150 O.s.p. ustanovoval pravidlá pre rozhodovanie súdu o náhrade trov konania. Pre všetky
prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platila zásada, podľa ktorej môže byť strane sporu
priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (teda
nie všetky náklady majúce povahu trov konania). V prípade rozhodovania o náhrade trov konania pri
plnom úspechu vo veci je táto zásada výslovne uvedená v § 142 ods. 1 O.s.p.. Pojem „účelnosť“ použitý
v tomto ustanovení je treba chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním,
resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými.

34. Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či
právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či sa jedná
skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované
zastúpenie v tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer totožných veciach), alebo je zrejmá snaha
zvýšiť náklady konania protistrane (viď Nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 25.3.2014 sp.zn.
I. ÚS 3819/2013).

35. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných
zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho
princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s
rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva.

36. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 19.3.2014, sp.zn. 6 MCdo 5/2013, v ktorom bol zaujatý názor, že trovy konania vzniknuté
zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa
obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej-ktorej
veci, nemožno považovať za trovy účelne vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na
súde. Opätovné zastupovanie žalobcu tým istým advokátom nezodpovedá účelu, ktorý procesné právo
v tomto inštitúte sleduje, lebo žalobca sa tým snaží získať výhodu, ktoré procesné právo nepredpokladá.



37. Ohľadom záveru o účelnosti právnych úkonov odvolací súd poukazuje na skutkovú a právnu
jednoduchosť veci (formulárová žaloba), rovnako aj na jej administratívnu povahu, obvyklý priebeh
konania daného typu (bez nariadenia pojednávania), a „typovosť“ žaloby, ktorá vyplýva zo samotného
textu žaloby (aj v ďalších veciach), v ktorých sa menia jedine identifikačné znaky žalovanej strany,
špecifikácia uplatnených faktúr a dátum uzavretia zmluvy. Na uvedenom závere nič nemení ani
predložená kópia zmluvy o dodávke elektriny pre domácnosť, kópia faktúry či predžalobnej upomienky.

38. Lustráciou súdneho registra odvolací súd zistil, že právny zástupca žalobcu vystupuje v sporoch
žalobcu ako jeho právny zástupca opakovane. Z jednotlivých sporov vyplýva totožnosť formulárových
žalôb, typovosť, ako aj právna nenáročnosť. Aj v prejednávanom spore došlo k vyhláseniu rozhodnutia
bez nariadenia pojednávania.

39. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom vyčíslené trovy konania
neboli účelné z dôvodov uvedených vyššie.

40. Už samotná táto skutočnosť je dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania (ktoré neboli
nevyhnutné na účelné uplatňovanie práva) žalobcovi, a to aj v zmysle ust. § 251 CSP účinného v čase
rozhodovania odvolacieho súdu, v zmysle ktorého trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

41. Nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi je však odôvodnené aj v zmysle ust. § 257 CSP, podľa
ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

42. Nepriznanie náhrady trov konania vo výnimočných prípadoch bolo do 30.6.2016 upravené v ust.
§ 150 ods. 1 O.s.p. a s účinnosťou od 1.7.2016 je potrebné túto otázku posudzovať podľa ust. § 257
CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa aj podľa tohto novoúčinného zákonného ustanovenia spočívajú
buď v dôvodoch týkajúcich sa strany sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. Vždy je pritom
potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie
použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia
prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha
súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať
z posúdenia všetkých okolností konkrétneho sporu. Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutiach
náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v
prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu, pričom treba zohľadniť
aj pomery tej strany, ktorej by inak patrila náhrada trov konania z toho hľadiska, aký bude dopad
rozhodnutia v zmysle ust. § 257 CSP na jej majetkové pomery. Aj keď to ust. § 257 výslovne neuvádza,
vychádzajúc z doterajšej dlhodobo jednotnej súdnej praxe významnými z hľadiska aplikácie ust. § 257
CSP budú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v priebehu konania a
prípadne ďalšie okolnosti.

43. Dôvodom hodným osobitného zreteľa môže byť podľa názoru odvolacieho súdu aj neprimeranosť
trov vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke, aj keď nejde o zákonom výslovne upravenú možnosť, ako to
bolo podľa úpravy § 150 ods. 2 O.s.p. v prípade drobných sporov.

44. Splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP súd skúma ex offo, teda aj bez návrhu strany
sporu, ako to bolo aj v doterajšej praxi, zvlášť vzhľadom na situáciu, že od 1.7.2016 súd rozhoduje o
nároku na náhradu trov konania ex offo. Z úradnej povinnosti preto musí skúmať aj prípadné (ne)splnenie
podmienok v zmysle ust. § 257 CSP.

45. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre nepriznanie
náhrady trov konania žalobcovi v zmysle ust. § 257 CSP vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci.

46. Relevantným z tohto hľadiska je postoj žalovaného v spore, ktorý bez zbytočného odkladu po
doručení prvej listiny zo strany súdu (oznámenie o postúpení sporu miestne príslušnému súdu) uhradil
spornú pohľadávku aj napriek tomu, že nemal žiadnu znalosť o predmete sporu. Z predložených
listín zo strany žalovaného (LV č. 14409 k.ú. Terasa, Košice - Západ) je zrejmé, že dohodou
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov evidovanou pod č. V-3579/10 zo dňa
10.01.2011, V-11931/10 zo dňa 20.12.2010 - 75/11 nadobudla k predmetnému odbernému miestu



vlastníctvo bývalá manželka žalovaného. Sporná faktúra bola vystavená za fakturačné obdobie
03.05.2013-03.01.2014, z čoho vyplýva, že žalovaný už nebol vlastníkom bytu - odberného miesta v
spornom období. Napriek tomu ešte pred doručením žaloby s príslušnými listinnými dôkazmi (04.11.2015
čl. 27) uhradil nielen istinu pohľadávky, ale aj vyčíslené príslušenstvo (úroky z omeškania) a časť
súdneho poplatku vo výške 6,63 €, čím nepochybne zabránil vzniku ďalších súdnych trov. Tento jeho
postoj a pozitívny prístup k vyriešeniu sporu možno podľa názoru odvolacieho súdu považovať za dôvod
hodný osobitného zreteľa, ktorý je dôvodom nepriznania trov konania úspešnému žalobcovi.

47. Zároveň odvolací súd dospel k záveru, že trovy konania sú neprimerané voči pohľadávke.

48. Predmetom sporu bola suma 143,47 €, pričom trovy konania predstavovali sumu 105,82 € (súdny
poplatok 16,50 €, ktorý žalovaný už uhradil a trovy právneho zastúpenia 89,12 €). Uplatnené trovy
konania tak predstavujú 74% sumy predmetu sporu bez príslušenstva. Z uvedeného možno vyvodiť
záver, že trovy konania sú v tomto (drobnom) spore neprimerané voči pohľadávke, ktorá bola uplatnená
voči žalovanému.

49. Nemožno prehliadnuť ani skutočnosť, že uplatnená pohľadávka žalobcu je nárokom zo
spotrebiteľskej zmluvy, pričom ako bolo uvedené vyššie, právny zástupca žalobcu vystupuje v sporoch
žalobcu opätovne vo viacerých sporoch.

50. Odvolací súd poznamenáva, že týmto rozhodnutím súdy nepodporujú porušovanie práv v
bagateľných veciach bez akýchkoľvek citeľnejších následkov. V tomto smere odvolací súd poukazuje
na to, že právo na spravodlivý proces musí byť zaručené všetkým stranám sporu. Ani procesnej strane,
ktorá je z hľadiska hmotnoprávneho v práve, nemožno tolerovať, ak zneužíva svoje procesné právo na
ujmu protistrany.

51. Odvolaciemu súdu sa žiada povedať, že náhrada trov konania, o ktorej súd rozhoduje podľa § 255
a § 256 CSP, nemá smerovať k ďalšiemu „potrestaniu“ neúspešnej strany sporu, ale jedine k tomu, aby
strana sporu, ktorá bola úspešná v konaní, mala kompenzované náklady, ktoré boli potrebné k účelnému
uplatneniu (alebo bráneniu) práva (§ 251 CSP).

52. Vzhľadom na vyššie uvedené, priznanie náhrady trov konania (trov právneho zastúpenia)
úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému s prihliadnutím na dôvody hodné osobitného
zreteľa, by bolo nespravodlivé.

53. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie vo výroku o
trovách konania v zmysle ust. § 388 CSP tak, že nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.

54. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, a tak
nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania
nevznikli, a preto odvolací súd nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

55. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,



c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).