Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/255/2013 z 9. 12. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. decembra 2013, sp. zn. 11CoP/255/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1711216514.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/255/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1711216514.1 | 2013-12-09 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 zákona č. 99/1993 Z. z., § 62 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 78 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ab40bd18-1bcd-4582-a348-e6918e75bca6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1711216514.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/255/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711216514
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1711216514.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a
členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu
o maloletého: J. W., B.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Pezinok, dieťa rodičov: matka - G. S.,
B.. XX.XX.XXXX, X. T., Y. X, a otec -H. W., B.. XX.XX.XXXX, O. X. T., T. XX, O..Č.. Ú. na P. X. X. W.,
o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo
dňa 14.02.2013, č.k. 13P/151/2012-53, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa:
- zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého J. W., B. XX.XX.XXXX z doterajšej sumy XX,XX
Q. ( X.XXX,-Sk) mesačne na sumu XX euro mesačne počnúc dňom 01.12.2011, ktorú otcovi uložil
zasielať k rukám matky, vždy do 15 -teho dňa v mesiaci vopred,
- zročné výživné na maloletého J. za obdobie od 01.12.2011 do 28.02.2013 v sume XXX,XX euro povolil
otcovi uhrádzať v mesačných splátkach vo výške XX euro spolu s bežným výživným, počnúc dňom
01.03.2013, pod následkom straty výhody splátok,
- vo zvyšku návrh matky zamietol,
- rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 37P 351/05-77 zo dňa 27.02.2007 v
časti o výživnom na maloletého J.,
- deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil 62 ods.1, 2,3,4,5, § 75 ods.1, § 78 ods.1 Zákona o rodine, keď mal po
vykonanom dokazovaní preukázané, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu
Bratislava III č.k. 37P 351/05-77 zo dňa 27.2.2007 ( ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť otca
na sumu X.XXX,- Sk ) došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré bolo
v tom čase vo veku necelých 3 rokov. Maloletý je v súčasnosti žiakom 2.ročníka základnej školy
a otec na jeho výživu neprispieval ani v čase, keď bol na slobode ( uvedenú okolnosť potvrdzuje
rozhodnutie ÚPSVaR v Pezinku ktorým bolo matke priznané náhradné výživné ). Otec v čase spáchania
trestných činov za ktoré si v súčasnosti odpykáva trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov vedel, že
má vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi a svojim postojom k tejto jeho zákonnej povinnosti
ohrozil zdravý vývoj maloletého dieťaťa. Z vykonaného dokazovania ďalej súd prvého stupňa zistil, že
od narodenia maloletého zabezpečuje celú finančnú ako i osobnú starostlivosť o maloletého výlučne
matka dieťaťa.



Z vykonaného dokazovania ( správy Ústavu VTOS X..X.-W. ) mal ďalej za jednoznačne preukázané,
že otec v minulosti ako i v súčasnosti napriek jeho zákonnej vyživovacej povinnosti neprejavil záujem
pracovať a ním tvrdené zdravotné problémy (operácia žlčníka ) nie sú podľa ošetrujúcej lekárky
prekážkou k výkonu práce vo VTOS. Otec sa dostal do VTOS potom ako páchal trestnú činnosť i
napriek tomu, že vedel o svojej vyživovacej povinnosti k maloletému synovi. Súd prvého stupňa
konštatoval, že by bolo v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa zohľadniť argumentáciu otca a
neupraviť výšku jeho vyživovacej povinnosti. Otec neprejavil záujem o výkon práce vo VTOS, dávno
pred nástupom do VTOS si neplnil vyživovaciu povinnosť a jeho tvrdenia súd prvého stupňa vyhodnotil
ako nedôveryhodné, účelové, vyhýbajúce sa jeho zákonným povinnostiam. Tento rozsudok by mal
byť pre otca motiváciou, aby po absolvovaní operácie žlčníka požiadal vedenie ústavu pre VTOS o
pridelenie práce, ktorú bude vykonávať zodpovedne, čím by sa finančne podieľal na výžive svojho
maloletého syna.

Keďže otcovi za obdobie od 01.12. 2011 do 28.02.2013 vzniklo zročné výživné v sume XXX,XX euro
( 15 mesiacov x XX,XX euro - (XX-XX,XX=XX,XX Q.) =. XXX,XX euro ), toto mu súd prvého stupňa
s použitím § 160 ods.1 O.s.p. v spojení s 565 Občianskeho zákonníka povolil splácať v XX euro
mesačných splátkach spolu s bežným výživným s poukazom na nemožnosť na strane otca zročné
výživné uhradiť jednorazovo.

O trovách konania rozhodol podľa §-u 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti výrokom rozsudku o výške bežného a zročného výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec
maloletého udávajúc, že so zvýšením výživného zo sumy 50 na 90 euro nesúhlasí, nakoľko sa nachádza
vo výkone trestu odňatia slobody, nemá žiadny príjem a bohužiaľ viac platiť nemôže. V odvolaní zároveň
žiadal odvolací súd o zmenu rozhodnutia v napadnutej časti a o zníženie jeho vyživovacej povinnosti k
maloletému na sumu 40 euro mesačne.

K odvolaniu otca sa v zákonnej lehote vyjadrila matka maloletého dieťaťa navrhujúc, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Uviedla, že otec sa o maloletého syna nikdy ani osobne a ani
finančne nestaral, práci sa vždy vyhýbal ( aj v minulosti ) a nikdy nechodil normálne do práce ako veľa
iných ľudí. Ona sama musí robiť ťažkú, skôr chlapskú prácu, aby aspoň nejako uživila svoju rodinu.
Za to, že je otec znovu vo výkone trestu odňatia slobody si môže otec sám, kedy si svoju situáciu
zapríčinil svojim správaním a spôsobom života.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne
správne potvrdiť poukazujúc na to, že konajúci súd dostatočne preskúmal mesačné príjmy obidvoch
rodičov, ako i skutočné náklady na výživu maloletého dieťaťa. Súdom upravené výživné bolo na
maloleté dieťa naposledy upravené pred šiestimi rokmi a náklady na jeho výživu sa od poslednej
úpravy výživného podstatne zvýšili . I napriek tomu, že otec je vo výkone trestu, je v záujme maloletého
zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca.

Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1
O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
otca proti výrokom rozsudku, v ktorých od 01.12.2011 uložil otcovi povinnosť
prispievať na výživu maloletého Daniela Kleberca, nar. 20.9.2004 sumou 90 euro mesačne a rozhodol
i o povinnosti otca doplatiť zročné výživné za obdobie od 01.12.2011 do 28.02.2013 v celkovej sume
603,15 euro určenými mesačnými splátkami nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil
skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností
( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu podaného matkou maloletého,
výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods.
2 O.s.p.).

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.



Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav , sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho
žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie, v celom rozsahu po skutkovej a právnej
stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutých výrokov rozsudku prvostupňového
súdu, v ktorom od 01.12.2011 uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého J. W., B..
XX.XX.XXXX sumou 90 euro mesačne a rozhodol i o povinnosti otca doplatiť zročné výživné za obdobie
od 01.12.2011 do 28.02.2013 v celkovej sume XXX,XX euro určenými mesačnými splátkami. Keďže
vo svojom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru,
ktoré otec zopakoval v odvolaní podanom proti rozsudku, osvojac si dôvody rozhodnutia, odvolací
súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia
rozhodnutia.

Pre doplnenie dôvodov napadnutého rozhodnutia poznamenáva, že v danom konaní sa nepochybne
preukázala podstatná zmena pomerov na strane maloletého, ktorého potreby sa v porovnaní s
poslednou súdnou úpravou výrazne zmenili ( maloletý bol v roku 2007 vo veku 3
rokov a v súčasnosti je žiakom základnej školy.

Podstatnou právnou otázkou pri rozhodovaní o odvolaní otca bolo posúdenie, či výkon trestu odňatia
slobody uložený otcovi za úmyselnú trestnú činnosť, je možné považovať za zmenu pomerov na strane
povinného rodiča odôvodňujúcu nezvýšenie ( resp. i ) zníženie doposiaľ určeného výživného ( § 78
ods.1 Zákona o rodine ). V tejto súvislosti je treba uviesť, že rodičia majú zo zákona garantované
právo vychovávať svoje dieťa a naopak, deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu.
Odvolací súd v rámci posudzovania interpretácie a aplikácie § 62, § 75, § 78 ods.1 Zákona o rodine
dodáva, že uvedená úvaha sa opiera o čl. 32 ods.4 Listiny základných práv a slobôd. Ak sa povinný
rodič úmyselným konaním, v dôsledku ktorého bola na neho uvalená väzba a pre ktoré bol následne
odsúdený k trestu odňatia slobody, zbaví objektívnej možnosti plniť vyživovaciu povinnosť voči svojmu
maloletému dieťaťu, nie je možné túto skutočnosť pripísať k ťarche dieťaťa, odkázaného výživou na
svojich rodičoch . Podľa názoru odvolacieho súdu opierajúceho sa o rozhodnutia Ústavného súdu



Českej republiky IV. ÚS 1181/07 zo dňa 6.2.2008 a III. ÚS 511/05 zo dňa 16.3.2006 ( ktorých právne
závery sú v posudzovanom prípade pre spoločnú právnu minulosť a podobnosť zákonnej úpravy
vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom použiteľné ) by opačný výklad viedol k tomu, že
dôsledkom úmyselnej trestnej činnosti povinného rodiča by bolo „ zbavenie „ sa vyživovacej povinnosti
voči maloletému a jej takmer úplné prenesenie ( s výnimkou zákonnej minimálne vyživovacej povinnosti
uvedenej v § 62 ods.3 Zákona o rodine ) na druhého rodiča vedúceho riadny život.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní správne zohľadnil i ostatné okolnosti prejednávaného prípadu
súvisiace jednak s neplnením si vyživovacej povinnosti otca voči maloletému v minulosti a i jeho postoj
k možnému výkonu pracovnej činnosti, ktorú by ( ako vyplynulo z vykonaného dokazovania pred súdom
prvého stupňa ) mal možnosť v ústave na výkon trestu odňatia slobody vykonávať.

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ( vrátane správneho
výroku o zročnom výživnom za obdobie od 1.12.2011 do 28.2.2013 ) podľa § 219 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil ( § 219 ods.1,2 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods.
1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.