{"guid": "19691651-6ab1-4c78-8e7e-0e7465103159:ab40bd18-1bcd-4582-a348-e6918e75bca6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1711216514.1", "spisova_znacka": "11CoP/255/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/255/2013 z 9. 12. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. decembra 2013, sp. zn. 11CoP/255/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1711216514.1", "identifikacne_cislo": "1711216514", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Bianka Gelačíková", "sudca_id": 1294, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-bianka-gelacikova-1294", "datum_vydania": "2013-12-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1993/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 zákona č. 99/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1993/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "nazov": "§ 75 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-75"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1993/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-75", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ab40bd18-1bcd-4582-a348-e6918e75bca6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1711216514.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1711216514.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1711216514.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/255/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711216514
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1711216514.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a
členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu
o maloletého: J. W., B.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Pezinok, dieťa rodičov: matka - G. S.,
B.. XX.XX.XXXX, X. T., Y. X, a otec -H. W., B.. XX.XX.XXXX, O. X. T., T. XX, O..Č.. Ú. na P. X. X. W.,
o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo
dňa 14.02.2013, č.k. 13P/151/2012-53, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti  p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa:
- zvýšil  vyživovaciu povinnosť otca na maloletého  J. W., B. XX.XX.XXXX z doterajšej sumy XX,XX
Q. ( X.XXX,-Sk) mesačne  na sumu  XX euro mesačne počnúc dňom 01.12.2011, ktorú otcovi  uložil
zasielať k rukám matky, vždy do 15 -teho dňa v mesiaci vopred,
- zročné výživné na maloletého J. za obdobie od 01.12.2011 do 28.02.2013 v sume XXX,XX euro povolil
otcovi  uhrádzať v mesačných splátkach vo výške XX euro   spolu s bežným výživným,   počnúc dňom
01.03.2013,   pod následkom straty výhody splátok,
- vo zvyšku  návrh matky zamietol,
- rozsudkom  zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 37P 351/05-77 zo dňa 27.02.2007  v
časti o výživnom na maloletého J.,
- deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil  62 ods.1, 2,3,4,5,  § 75 ods.1, § 78 ods.1 Zákona o rodine, keď mal  po
vykonanom dokazovaní  preukázané, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu
Bratislava III č.k. 37P 351/05-77 zo dňa 27.2.2007  ( ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť otca
na  sumu X.XXX,- Sk )   došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého  dieťaťa, ktoré bolo
v tom čase  vo veku  necelých 3 rokov. Maloletý je v súčasnosti  žiakom 2.ročníka základnej školy
a  otec na jeho  výživu  neprispieval ani v čase,  keď bol na slobode  ( uvedenú okolnosť potvrdzuje
rozhodnutie ÚPSVaR v Pezinku ktorým bolo matke priznané náhradné výživné ). Otec v čase spáchania
trestných činov za ktoré si v súčasnosti odpykáva trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov vedel,  že
má vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi a svojim  postojom k tejto jeho zákonnej povinnosti
ohrozil zdravý vývoj maloletého dieťaťa.  Z vykonaného dokazovania ďalej súd prvého stupňa zistil, že
od narodenia maloletého zabezpečuje  celú finančnú ako i osobnú starostlivosť o maloletého  výlučne
matka dieťaťa.



Z vykonaného dokazovania (  správy Ústavu VTOS X..X.-W. ) mal ďalej za jednoznačne preukázané,
že otec v minulosti ako i v súčasnosti napriek jeho zákonnej vyživovacej povinnosti  neprejavil záujem
pracovať a ním tvrdené zdravotné problémy  (operácia žlčníka )  nie sú podľa ošetrujúcej lekárky
prekážkou k výkonu práce vo VTOS. Otec sa dostal do  VTOS  potom ako páchal trestnú činnosť i
napriek tomu,  že vedel o svojej vyživovacej povinnosti k maloletému synovi.   Súd prvého stupňa
konštatoval, že  by  bolo v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa   zohľadniť argumentáciu otca a
neupraviť výšku  jeho vyživovacej  povinnosti.   Otec neprejavil záujem o výkon práce vo VTOS,  dávno
pred nástupom do VTOS si neplnil vyživovaciu povinnosť a jeho tvrdenia  súd  prvého stupňa vyhodnotil
ako  nedôveryhodné,  účelové, vyhýbajúce sa jeho zákonným povinnostiam. Tento rozsudok by mal
byť pre otca motiváciou,  aby po absolvovaní operácie žlčníka požiadal vedenie ústavu pre VTOS o
pridelenie práce, ktorú bude vykonávať zodpovedne,   čím by sa finančne podieľal na výžive svojho
maloletého syna.

Keďže otcovi za obdobie od  01.12. 2011 do 28.02.2013  vzniklo zročné výživné  v sume  XXX,XX euro
( 15 mesiacov x XX,XX euro -  (XX-XX,XX=XX,XX Q.) =. XXX,XX euro ), toto  mu  súd prvého stupňa
s použitím § 160 ods.1 O.s.p. v spojení s 565 Občianskeho zákonníka povolil   splácať v  XX euro
mesačných splátkach spolu s  bežným výživným s poukazom na   nemožnosť na strane otca   zročné
výživné uhradiť jednorazovo.

O trovách konania rozhodol podľa §-u 146 ods. 1 písm. a/  O.s.p..

Proti výrokom rozsudku o výške bežného a zročného výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec
maloletého  udávajúc, že so zvýšením výživného zo sumy 50 na 90 euro nesúhlasí, nakoľko sa nachádza
vo výkone trestu odňatia slobody, nemá žiadny príjem a bohužiaľ viac platiť nemôže. V odvolaní zároveň
žiadal odvolací súd o zmenu rozhodnutia v napadnutej časti a o zníženie jeho vyživovacej povinnosti k
maloletému  na sumu 40 euro mesačne.

K odvolaniu otca sa v zákonnej lehote vyjadrila matka maloletého dieťaťa navrhujúc, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Uviedla, že otec sa o maloletého syna nikdy ani osobne a ani
finančne nestaral,  práci sa vždy vyhýbal (  aj v minulosti )  a nikdy nechodil normálne do práce ako veľa
iných ľudí. Ona sama musí robiť ťažkú, skôr chlapskú prácu, aby  aspoň nejako uživila svoju rodinu.
Za to, že je otec  znovu  vo výkone trestu odňatia slobody si môže otec sám,  kedy  si  svoju  situáciu
zapríčinil svojim správaním a spôsobom života.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne
správne potvrdiť poukazujúc na to, že konajúci súd dostatočne preskúmal mesačné príjmy obidvoch
rodičov,  ako i skutočné náklady na výživu maloletého dieťaťa.  Súdom upravené výživné bolo na
maloleté dieťa  naposledy upravené  pred šiestimi rokmi a  náklady na  jeho výživu  sa od poslednej
úpravy výživného podstatne zvýšili . I napriek  tomu, že otec je vo výkone trestu, je v záujme maloletého
zvýšiť  vyživovaciu povinnosť otca.

Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný  rozsahom a dôvodmi odvolania  ( § 212 ods. 1
O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2  O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
otca proti  výrokom rozsudku,                         v  ktorých od 01.12.2011   uložil otcovi  povinnosť
prispievať na výživu maloletého Daniela Kleberca, nar. 20.9.2004  sumou 90 euro  mesačne a rozhodol
i o povinnosti otca doplatiť zročné výživné za obdobie od 01.12.2011 do 28.02.2013 v celkovej sume
603,15 euro  určenými mesačnými splátkami  nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil
skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností
( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu podaného matkou maloletého,
výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne  odôvodnil ( § 157 ods.
2 O.s.p.).

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.



Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5  Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní  schopností, možností a majetkových
pomerov  povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa §  78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa  je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie,  prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav , sa odvolací súd  nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho
žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie,  v celom rozsahu po skutkovej a právnej
stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa  odvolaním napadnutých výrokov   rozsudku prvostupňového
súdu, v ktorom od 01.12.2011  uložil otcovi  povinnosť prispievať na výživu maloletého J. W., B..
XX.XX.XXXX  sumou 90 euro  mesačne a rozhodol i o povinnosti otca doplatiť zročné výživné za obdobie
od 01.12.2011 do 28.02.2013 v celkovej sume XXX,XX euro  určenými mesačnými splátkami. Keďže
vo svojom rozhodnutí  dostatočne zodpovedal na  v konaní nastolené otázky relevantného charakteru,
ktoré  otec  zopakoval  v odvolaní podanom proti  rozsudku,  osvojac si dôvody  rozhodnutia, odvolací
súd  využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p.  na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia
rozhodnutia.

Pre doplnenie dôvodov napadnutého  rozhodnutia poznamenáva, že v danom konaní sa nepochybne
preukázala podstatná zmena pomerov na strane maloletého, ktorého potreby sa v porovnaní s
poslednou súdnou úpravou  výrazne  zmenili                           ( maloletý bol v roku 2007 vo veku 3
rokov a v súčasnosti je žiakom základnej školy.

Podstatnou právnou otázkou pri rozhodovaní o odvolaní otca bolo posúdenie, či výkon trestu odňatia
slobody uložený otcovi za úmyselnú trestnú činnosť, je možné považovať za zmenu pomerov na strane
povinného rodiča odôvodňujúcu  nezvýšenie  ( resp. i ) zníženie doposiaľ určeného výživného ( § 78
ods.1 Zákona o rodine ).  V tejto súvislosti je treba  uviesť,  že  rodičia majú zo zákona garantované
právo vychovávať svoje dieťa a naopak, deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu.
Odvolací súd  v rámci posudzovania interpretácie a aplikácie § 62, § 75, § 78 ods.1 Zákona o rodine
dodáva, že uvedená úvaha  sa opiera o čl. 32 ods.4 Listiny základných práv a slobôd.  Ak sa povinný
rodič úmyselným konaním, v dôsledku ktorého bola na neho uvalená väzba  a pre ktoré bol následne
odsúdený k trestu odňatia slobody,  zbaví  objektívnej možnosti plniť vyživovaciu povinnosť voči svojmu
maloletému dieťaťu, nie je možné túto skutočnosť pripísať k ťarche  dieťaťa, odkázaného výživou na
svojich rodičoch . Podľa názoru odvolacieho súdu  opierajúceho sa o rozhodnutia  Ústavného súdu



Českej republiky IV. ÚS 1181/07  zo dňa 6.2.2008  a III. ÚS 511/05 zo dňa  16.3.2006 ( ktorých  právne
závery sú v posudzovanom prípade  pre spoločnú právnu minulosť a podobnosť zákonnej úpravy
vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom použiteľné ) by opačný výklad viedol k tomu, že
dôsledkom úmyselnej trestnej činnosti povinného rodiča by  bolo „ zbavenie „ sa vyživovacej povinnosti
voči maloletému a jej  takmer úplné prenesenie ( s výnimkou  zákonnej minimálne vyživovacej povinnosti
uvedenej v § 62 ods.3 Zákona o rodine ) na druhého rodiča vedúceho riadny život.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní správne zohľadnil i ostatné okolnosti prejednávaného prípadu
súvisiace jednak s neplnením si vyživovacej povinnosti otca voči maloletému  v minulosti a i jeho postoj
k možnému výkonu pracovnej  činnosti, ktorú by ( ako vyplynulo z vykonaného dokazovania pred súdom
prvého stupňa ) mal možnosť v ústave na výkon trestu odňatia slobody vykonávať.

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa                        ( vrátane správneho
výroku o zročnom výživnom za obdobie od 1.12.2011 do 28.2.2013 )  podľa § 219 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil ( § 219 ods.1,2 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods.
1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13P/151/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}